Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Právo spoločenstva

Posledná úprava: 02-08-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Právo spoločenstva

Právo Spoločenstva vo vašom každodennom živote

Právo Spoločenstva tvorí osobitný ucelený právny poriadok, ktorý určuje práva a povinnosti všetkým Európanom.

V rámci vnútorného trhu neustále rastie počet výmen medzi členskými štátmi. Európania stále viac cestujú, aby sa usadili v inom štáte, aby tam pracovali, obchodovali, strávili dovolenku alebo uzavreli manželstvo.

Situácie, s ktorými sú konfrontovaní ľudia s trvalým pobytom v rôznych krajinách, sa množia a súčasne s nimi narastajú aj možnosti súdnych sporov.

Tieto súdne konania sú často chúlostivejšie ako ostatné, pretože ešte pred samotným preskúmaním podstaty veci sa objavia rôzne otázky, napríklad: súdy ktorého štátu budú kompetentné rozhodovať v spore, ktorý zákon bude sudca aplikovať, ktorý systém súdnej pomoci použije, akým spôsobom rozsudok vynesený v jednom štáte môže byť vykonaný v inom členskom štáte, atď.

S cieľom uľahčiť život občanom a pomôcť odborníkom z oblasti justície Európska únia prijala alebo má v úmysle prijať mnohé pravidlá, ktoré dávajú odpovede na tieto otázky.

Od roku 1999 môžu byť na základe Amsterdamskej zmluvy English prijímané právne predpisy Spoločenstva v oblasti občianskeho a obchodného práva.

Európska únia môže teda prijímať najmä:

  • nariadenia,
  • smernice,
  • rozhodnutia.

Tieto akty, podobne ako zmluvy, tvoria súčasť prameňov práva Spoločenstva.

Justičná spolupráca v civilných veciach tvorí súčasť právneho systému Spoločenstva.

Tento môže byť označený za osobitný ucelený právny poriadok, pretože je autonómny a odlišný od právnych systémov členských štátov a má svoje vlastné právne pramene.

Na rozdiel od klasického medzinárodného práva, ktoré je určené najmä štátom, právo Spoločenstva je určené aj jednotlivcom a podnikom.

Právo Spoločenstva má navyše dve zvláštnosti, ktoré ho odlišujú od medzinárodného práva:

  • Priamy účinok

Nariadenia sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch s dvoma hlavnými dopadmi:

  • Každý sa môže opierať o ustanovenia nariadenia a odvolávať sa na ne pred sudcom, ktorý ich musí uplatniť.
  • Nariadenia sa uplatňujú rovnakým spôsobom v celej Únii, čo očividne uľahčuje vynášanie rozsudkov v sporoch medzi obyvateľmi rôznych krajín.

Naopak, smernice musia byť «prenesené», čo znamená, že členské štáty musia zásady, ktoré sú predmetom smernice, začleniť v určitej lehote do vnútroštátneho právneho poriadku. Je im ponechaná určitá voľnosť pri výbere prostriedkov, ktorými to realizujú.

Smernice nemajú rovnaký priamy účinok ako nariadenia v tom zmysle, že z nich priamo nevyplývajú práva a povinnosti pre jednotlivcov. Vnútroštátne právne predpisy však musia byť interpretované v súlade so zásadami smerníc aj v prípade, že boli prijaté skôr ako smernice.

  • Prednosť práva Spoločenstva

Nariadenia a smernice Spoločenstva tvoria súčasť právneho poriadku členských štátov, pričom majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Inými slovami, sudca nesmie uplatniť vnútroštátny zákon, ktorý by bol v rozpore s právom Spoločenstva.

Referenčné dokumenty

  • Európske zmluvy English

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Právo spoločenstva - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 02-08-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo