Právny poriadok
Organizácia súdnictva
Právnické povolania
Právna pomoc
Právomoc súdov
Návrh na začatie konania
Procesné lehoty
Rozhodné právo
Doručovanie písomností
Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky
Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia
Výkon súdnych rozhodnutí
Zjednodušené a zrýchlené konania
Rozvod
Rodičovské práva a povinnosti
Nárok na výživné
Konkurzné konanie
Alternatívne spôsoby riešenia sporov
Odškodnenie obetí trestných činov
Automatické spracovanieV rámci vnútorného trhu neustále rastie počet výmen medzi členskými štátmi. Európania stále viac cestujú, aby sa usadili v inom štáte, aby tam pracovali, obchodovali, strávili dovolenku alebo uzavreli manželstvo.
Situácie, s ktorými sú konfrontovaní ľudia s trvalým pobytom v rôznych krajinách, sa množia a súčasne s nimi narastajú aj možnosti súdnych sporov.
Tieto súdne konania sú často chúlostivejšie ako ostatné, pretože ešte pred samotným preskúmaním podstaty veci sa objavia rôzne otázky, napríklad: súdy ktorého štátu budú kompetentné rozhodovať v spore, ktorý zákon bude sudca aplikovať, ktorý systém súdnej pomoci použije, akým spôsobom rozsudok vynesený v jednom štáte môže byť vykonaný v inom členskom štáte, atď.
S cieľom uľahčiť život občanom a pomôcť odborníkom z oblasti justície Európska únia prijala alebo má v úmysle prijať mnohé pravidlá, ktoré dávajú odpovede na tieto otázky.
Od roku 1999 môžu byť na základe Amsterdamskej zmluvy
prijímané právne predpisy Spoločenstva v oblasti občianskeho a obchodného práva.
Európska únia môže teda prijímať najmä:
Tieto akty, podobne ako zmluvy, tvoria súčasť prameňov práva Spoločenstva.
Tento môže byť označený za osobitný ucelený právny poriadok, pretože je autonómny a odlišný od právnych systémov členských štátov a má svoje vlastné právne pramene.
Na rozdiel od klasického medzinárodného práva, ktoré je určené najmä štátom, právo Spoločenstva je určené aj jednotlivcom a podnikom.
Nariadenia sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch s dvoma hlavnými dopadmi:
Naopak, smernice musia byť «prenesené», čo znamená, že členské štáty musia zásady, ktoré sú predmetom smernice, začleniť v určitej lehote do vnútroštátneho právneho poriadku. Je im ponechaná určitá voľnosť pri výbere prostriedkov, ktorými to realizujú.
Smernice nemajú rovnaký priamy účinok ako nariadenia v tom zmysle, že z nich priamo nevyplývajú práva a povinnosti pre jednotlivcov. Vnútroštátne právne predpisy však musia byť interpretované v súlade so zásadami smerníc aj v prípade, že boli prijaté skôr ako smernice.
Nariadenia a smernice Spoločenstva tvoria súčasť právneho poriadku členských štátov, pričom majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Inými slovami, sudca nesmie uplatniť vnútroštátny zákon, ktorý by bol v rozpore s právom Spoločenstva.
« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Právo spoločenstva - Všeobecné informácie »
Posledná úprava: 02-08-2007

