Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Česká republika

Posledná úprava: 07-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Česká republika

 

OBSAH

1. Pramene práva 1.
2. Hierarchia prameňov práva 2.
3. Legislatívny proces 3.
4. Platnosť právnych predpisov 4.

 

1. Pramene práva

Právny poriadok Českej republiky tvoria všetky právne predpisy Českej republiky a v nich obsiahnuté právne normy. Najdôležitejšími právnymi predpismi sú zákony (zákony), t. j. súbory pravidiel správania sa, ktoré upravujú hlavné oblasti života jednotlivcov a spoločnosti. Komplexnejšie zákony („zákonníky“) upravujú celé právne odvetvie a sú v nich systematicky obsiahnuté podrobné normy. Zákony, ktoré upravujú celú oblasť procesného práva a obsahujú podrobné procesné normy sa nazývajú poriadky (řády). Zákony, ktoré sa týkajú najdôležitejších záležitostí štátu a občianskych a ľudských práv (vrátane Ústavy Českej republiky a Listiny základných práv a slobôd), sa nazývajú ústavné zákony (ústavní zákony) a schvaľujú sa osobitným postupom.

Na vykonanie zákonov slúžia vykonávacie predpisy: nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy a územných samosprávnych celkov.

Súčasťou právneho poriadku sú aj medzinárodné zmluvy, na ktorých ratifikáciu dal súhlas parlament, a teda sú pre Českú republiku záväzné. Medzinárodné zmluvy majú do určitej miery prednosť pred ostatnými právnymi predpismi, pretože ak je v danej veci právna úprava odlišná od medzinárodnej zmluvy, má medzinárodná zmluva prednosť pred vnútroštátnym právom.

Okrem vyššie uvedených právnych aktov sa v Českej republike od jej pristúpenia k Európskej únii uplatňuje aj európske právo, rovnako ako v iných členských štátoch.

HoreHore

Obyčaj nie je v Českej republike prameňom práva. V niektorých prípadoch však zákon umožňuje, aby bola obyčaj v určitých oblastiach alebo právnych odvetviach zohľadnená. Ak je tomu tak, predmetný zákon to presne stanovuje a súdy môžu vymáhať dodržiavanie týchto ustanovení. Preto prevláda názor, že prameňom práva nie je samotná právna zásada alebo obyčaj, ale zákon, ktorý na ňu odkazuje. Súdne rozhodnutie takisto nie je prameňom práva. Na druhej strane, súd nemôže odmietnuť vydať rozhodnutie preto, že právo je neúplné alebo nejednoznačné. Často musí podať vlastný výklad problému, o ktorý sa následne iné súdy do veľkej miery opierajú vo svojich rozhodnutiach, čím automaticky vzniká právny precedens. Ak je rozhodnutie uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk), kde sa v zásade uverejňujú najvýznamnejšie rozhodnutia najvyššieho súdu, v skutočnosti sa považuje za prameň práva, aj keď rozhodnutie oficiálne nie je považované za prameň práva.

2. Hierarchia prameňov práva

Český právny poriadok sa vyznačuje hierarchickou štruktúrou. Na vrchole je ústava a ostatné ústavné zákony: im sa priznáva najvyššia právna sila a možno ich zmeniť iba iným ústavným zákonom. Za nimi nasledujú zákony, vykonávacie predpisy, ktoré majú najnižšiu právnu silu. Právne predpisy nižšej právnej sily musia byť v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Právne predpisy možno zrušiť alebo zmeniť predpismi rovnakej alebo vyššej právnej sily. Medzinárodné zmluvy majú osobitné postavenie. Ako je uvedené vyššie, sú súčasťou právneho poriadku a v prípade nesúladu ustanovení majú prednosť dokonca aj pred ústavným zákonom.

HoreHore

Pokiaľ ide o európske právo, zásada EÚ spočívajúca v prednosti komunitárneho práva sa uplatňuje rovnako ako v iných členských štátoch. Podľa tejto zásady majú v prípade nesúladu medzi vnútroštátnym právnym predpisom (zákony, vyhlášky atď.) a európskym právom prednosť európske predpisy. Platí to v prípade nesúladu medzi vnútroštátnym právom a primárnym komunitárnym právom (Zmluvy) a medzi vnútroštátnym právom a sekundárnym komunitárnym právom (nariadenia, smernice atď.). Podľa prevládajúceho výkladu práva to platí aj pre vnútroštátne právne predpisy najvyššej právnej sily – európske právo má prednosť dokonca aj pred ústavou a ústavnými zákonmi členských štátov.

Aby sa medzinárodné zmluvy stali súčasťou právneho poriadku, a teda aby boli záväzné pre Českú republiku, musí parlament vysloviť súhlas s ratifikáciou – samozrejme za predpokladu, že podľa ústavného zákona nemusia byť ratifikované prostredníctvom referenda. Prezident republiky ratifikuje medzinárodné zmluvy. Po ratifikácii sa české znenie zmluvy musí uverejniť v Sbírce mezinárodních smluv (Zbierka medzinárodných zmlúv).

3. Legislatívny proces

Zákonodarným orgánom Českej republiky je Parlament Českej republiky, ktorý sa skladá z dvoch nezávislých komôr – Poslaneckej snemovne (200 poslancov) a Senátu (81 senátorov). Legislatívny proces sa začína na základe práva zákonodarnej iniciatívy. Jednotliví poslanci parlamentu alebo skupiny poslancov, Senát, vláda a zastupiteľstvá vyšších územných samosprávnych celkov majú právo predkladať návrhy zákonov a noviel existujúcich zákonov. Jedine vláda môže predkladať návrhy zákonov, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu alebo štátneho záverečného účtu - o týchto zákonoch môže rozhodovať iba Poslanecká snemovňa. Vláda má však právo vyjadriť svoje stanovisko ku každému predloženému zákonu (návrhu zákona). Poslanecká snemovňa najprv prerokuje, a ak je to potrebné, vykoná úpravu návrhu zákona v troch po sebe nasledujúcich čítaniach. Na schválenie zákona sa vyžaduje jednoduchá väčšina prítomných poslancov.

HoreHore

Predseda Poslaneckej snemovne pošle čo najskôr návrh zákona Senátu a Senát má na jeho prerokovanie iba 30 dní — na rozdiel od často zdĺhavých rokovaní v Poslaneckej snemovni, ktoré niekedy trvajú celé mesiace. Do konca tejto lehoty musí Senát schváliť, odmietnuť alebo vrátiť pozmenené znenie návrhu zákona Poslaneckej snemovni. Môže takisto rozhodnúť, že o návrhu zákona nebude vôbec rokovať. Ak Senát schváli návrh zákona alebo ak sa rozhodne, že o ňom nebude rokovať, alebo ak sa do konca lehoty nevyjadrí, zákon sa považuje za schválený a pošle sa prezidentovi republiky na podpis. Ak Senát odmietne návrh zákona, Poslanecká snemovňa o ňom hlasuje znovu. Zákon je prijatý, ak ho schváli jednoduchá väčšina členov Poslaneckej snemovne. Ak Senát vráti pozmenený návrh zákona Poslaneckej snemovni, dolná komora hlasuje o znení, ktoré schválil Senát. Návrh zákona je prijatý, ak zaň hlasovala jednoduchá väčšina poslancov. Ak Poslanecká snemovňa neschváli návrh zákona pozmenený Senátom, znovu hlasuje o pôvodnom znení návrhu zákona poslanom Senátu. Zákon je prijatý, ak ho schváli nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (t.j. získa aspoň 101 hlasov). Volebné zákony a niektoré iné druhy zákonov musí schváliť Poslanecká snemovňa aj Senát.

Prezident republiky takisto zohráva určitú úlohu, pokiaľ ide o výsledok legislatívneho procesu. Môže rozhodnúť, že nepodpíše schválený návrh zákona do 15 dní odo dňa, keď mu bol postúpený, a môže ho vrátiť do Poslaneckej snemovne na ďalšie rokovanie, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Táto právomoc sa nazýva prezidentské veto. Poslanecká snemovňa môže prelomiť prezidentské veto nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov bez akýchkoľvek zmien návrhu zákona - v tom prípade je zákon prijatý. Inak zákon nie je prijatý.

HoreHore

Okrem prezidenta republiky podpisuje zákony aj predseda Poslaneckej snemovne a predseda vlády, aj keď je tento úkon iba formalitou.

V prípade rozpustenia Poslaneckej snemovne prijíma Senát najdôležitejšie zákonné opatrenia v niektorých oblastiach, ktoré by si inak vyžadovali prijatie zákona. Jedine vláda môže Senátu predkladať návrhy týchto opatrení, pričom tieto návrhy musí na svojom prvom zasadnutí schváliť Poslanecká snemovňa, v opačnom prípade strácajú platnosť.

Výnimky z tohto zákonodarného procesu predstavujú ústavné zákony. Na prijatie týchto zákonov sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov (kvalifikovaná väčšina) a trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov na rozdiel od jednoduchej väčšiny (polovice) všetkých prítomných členov Parlamentu, ktorá sa vyžaduje v prípade obyčajných zákonov. Ústavné zákony možno meniť alebo dopĺňať iba prostredníctvom iných ústavných zákonov (t. j. v prípade, že došlo k rozpusteniu Poslaneckej snemovne, Senát ich nemôže zmeniť zákonom) a prezident nemôže proti nim uplatniť právo veta.

Ministerstvá, iné orgány štátnej správy a orgány vyšších územných samosprávnych celkov môžu vydávať podrobné vykonávacie predpisy (nariadenia a vyhlášky) podľa rozsahu svojej pôsobnosti.

4. Platnosť právnych predpisov

Aby právny predpis nadobudol platnosť, musí byť publikovaný. Ústavné zákony, zákony a iné právne predpisy (nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev atď.) sa uverejňujú v Sbírce zakonů (Zbierka zákonov), ktorú vydáva ministerstvo vnútra. Právne predpisy nadobúdajú platnosť a stávajú sa súčasťou českého právneho poriadku v deň ich uverejnenia v Sbírce zakonů. Pre každý právny predpis v Zbierke zákonov je takisto uvedený deň nadobudnutia účinnosti. Týmto dňom je každý zo zákona povinný dodržiavať predmetný právny predpis. Ak nie je uvedený žiadny deň, právny predpis nadobúda účinnosť pätnásť dní po svojom uverejnení. Vo výnimočných prípadoch naliehavého verejného záujmu možno posunúť deň nadobudnutia účinnosti na skorší deň, ktorý však nesmie predchádzať dňu uverejnenia. Deň, keď právny predpis nadobudne účinnosť, teda môže byť totožný s dňom, keď právny predpis vstúpi do platnosti, ale nikdy nesmie nadobudnúť účinnosť pred jeho vstupom do platnosti. Právne predpisy prijaté Senátom sa uverejňujú v Sbírce zakonů rovnako ako zákony. Ratifikované medzinárodné zmluvy sa uverejňujú v Sbírce mezinárodních smluv (Zbierka medzinárodných zmlúv). Predpisy krajov sa uverejňujú vo vestníkoch, predpisy obcí sa vyvesia na úradnej tabuli obecného úradu na 15 dní a následne sa uverejnia spôsobom v mieste obvyklým.

Ak sú vnútroštátne zákony alebo konkrétne ustanovenia zákonov v rozpore s ústavným poriadkom, alebo ak sú iné právne predpisy v rozpore s ústavným poriadkom alebo iným zákonom, Ústavný súd rozhodne o tom, či majú byť zrušené.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Česká republika - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 07-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo