Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Belgicko

Posledná úprava: 25-05-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Belgicko

 

OBSAH

1. V akých právnych dokumentoch alebo „prameňoch práva” sú upravené právne normy? 1.
2. Aký je právny status všeobecných právnych zásad, obyčajového práva a judikatúry? 2.
3. Hierarchia týchto rôznych prameňov práva 3.
4. Akým spôsobom nadobúdajú účinnosť na vlastnom území normy obsiahnuté v nadnárodných právnych dokumentoch 4.
5. Rôzne orgány, ktoré sú oprávnené prijímať právne predpisy 5.
6. Postup pri prijímaní týchto právnych noriem 6.
7. Akým spôsobom nadobúdajú účinnosť vnútroštátne predpisy 7.
8. Spôsob riešenia konfliktov, ku ktorým môže dôjsť medzi rôznymi prameňmi práva v rámci členského štátu 8.

 

1. V akých právnych dokumentoch alebo „prameňoch práva” sú upravené právne normy?

Pramene práva sú pramene, v ktorých si zisťujeme právny stav. Rozlišujú sa formálne a hmotné pramene. Na rozdiel od formálnych prameňov, hmotné pramene neobsahujú vlastné právne normy. Príkladom hmotných prameňov je dobrá viera, právo slušnosti (ekvita) a primerané správanie.

Existuje päť odlišných kategórií formálnych prameňov. Tri z nich tvoria záväzné formálne pramene – legislatíva, obyčajové právo a všeobecné právne zásady. Ďalšie dva nie sú záväzné, ale iba „argumentačné” – judikatúra a akademické pojednania.

Legislatíva sa podrobnejšie analyzuje v rámci ďalej uvedenej hierarchie noriem. Zo samotného pojmu vyplýva, že sú to písomné normy uzákonené nejakým orgánom. Zo samotného pojmu obyčajového práva vyplýva, že je to nepísaný zákon, ktorý pôsobí prostredníctvom zvykov a zvyklostí všeobecnej populácie a zvlášť obchodníkov. Všeobecné právne zásady vyjadrujú nadriadené hodnoty, ktoré chce daná spoločnosť rešpektovať, napríklad zásada rovnosti všetkých občanov, zásada proporcionality noriem a prijatých opatrení a zásada, že orgány musia fungovať v súlade so zákonom. Mnohé z týchto zásad sú zakotvené v takzvaných právnych maximách, napríklad „non bis in idem” v trestnom práve a zásada „lex posterior derogat legi priori”.

Obyčajové právo a akademické pojednania sú argumentačnými prameňmi práva. Rozsudok je záväzný iba pre účastníkov súdneho konania; v Belgicku neexistuje systém precedensov. Jedinými všeobecne záväznými súdnymi rozhodnutiami sú rozhodnutia rozhodcovského súdu (Ústavný súd). K ďalším vyšším súdnym inštanciám patrí Rada štátu (najvyšší správny súd) a kasačný súd (najvyšší súd vo veciach všeobecného práva).

HoreHore

2. Aký je právny status všeobecných právnych zásad, obyčajového práva a judikatúry?

Pozri otázku 1.

3. Hierarchia týchto rôznych prameňov práva

Osoby s bydliskom v Belgicku podliehajú celému radu rôznych kategórií právnych noriem. Vzťahujú sa na ne nielen normy vydané belgickými federálnymi orgánmi, ale aj normy vydané nižšími územnými celkami, napríklad provinciami a územnosprávnymi celkami (1). Belgicko je tiež členom širokej palety medzinárodných a nadnárodných organizácií, napríklad Organizácia Spojených národov, Európskej únie, Rady Európy a NATO. Normy vydané týmito organizáciami platia aj pre belgické orgány a obyvateľstvo.

Nie všetky zákonodarné orgány majú striktne vyznačenú oblasť pôsobnosti, a nie všetky kategórie noriem majú rovnaký status, takže môže dochádzať ku kolízii. Existuje teda určitá hierarchia noriem, pričom platí zásada, že normy s nižšou právnou silou nikdy nemôžu protirečiť normám vyššej právnej sily.

Pokiaľ ide o belgické tuzemské právo, najvyššie postavenou normou je Ústava. V súdnom rozhodnutí vydanom 27. mája 1971 Kasačný súd rozhodol, že všetky medzinárodné a nadnárodné dokumenty majú v hierarchii vyššie postavenie ako akékoľvek tuzemské dokumenty a tým aj vyššie postavenie ako Ústava. Ak by bolo nejaké nariadenie EÚ v rozpore s Ústavou, toto nariadenie by malo prednosť.

Sú tri kategórie noriem s postavením nižším ako má Ústava: legislatíva, vykonávacie predpisy a pseudo-legislatíva, pričom legislatíva má vyššiu právnu silu ako vykonávacie predpisy. Pseudo-legislatíva, čím sa hlavne myslia prípisy, je záväzná iba pre dané orgány, ale nie pre občanov.

HoreHore

Vnútroštátne legislatívne dokumenty v Belgicku vznikajú primárne na dvoch paralelných úrovniach: na federálnej úrovni (v podstate na národnej úrovni) a na úrovni nižších územných celkov (komunít a regiónov). Sú voči sebe navzájom zvrchované. Federálne legislatívne dokumenty sú známe ako akty alebo zákony, zatiaľ čo dokumenty vydávané troma Spoločenstvami – Flámskym spoločenstvom, Francúzskym spoločenstvom a Nemecky hovoriacim spoločenstvom a aj Flámskym regiónom a Valónskym regiónom sa nazývajú nariadenia. Dokumenty vydávané regiónom hlavného mesta Bruselu sa nazývajú vyhlášky. Vykonávacími predpismi pre akty alebo zákony sú kráľovské alebo ministerské výnosy, zatiaľ čo vykonávacími predpismi pre nariadenia a vyhlášky sú vládne alebo ministerské výnosy.

Belgicko sa pomimo Spoločenstiev a Regiónov delí aj na ďalšie územnosprávne celky. Najdôležitejšími z nich sú provincie a obce. Nie sú zvrchované. Vydávajú predpisy a rozhodnutia, ktoré nemajú plné právne postavenie (pozri článok 159 Ústavy).

4. Akým spôsobom nadobúdajú účinnosť na vlastnom území normy obsiahnuté v nadnárodných právnych dokumentoch

Nariadenia Európskej únie platia priamo a netreba ich premietnuť do belgickej legislatívy, aby boli vykonané. Medzinárodné zmluvy však treba schvaľovať a ratifikovať formou vnútroštátnych právnych predpisov. V Belgicku musia v niektorých oblastiach schvaľovať a ratifikovať zmluvy všetky zákonodarné orgány, čo môže byť ťažkopádne a časovo náročné. Vnútroštátne právne predpisy sa tiež využívajú na implementáciu smerníc Európskej únie, pretože na to je vždy potrebné uzákonenie vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

HoreHore

5. Rôzne orgány, ktoré sú oprávnené prijímať právne predpisy

Návrhy federálnych právnych predpisov môže iniciovať jeden člen alebo viacerí členovia Snemovne reprezentantov, jeden alebo viacerí členovia Senátu alebo kráľ (v praxi to znamená jeho ministrov alebo štátnych tajomníkov). Toto sú v každom prípade tri zložky zákonodarných orgánov v Belgicku.

Akty vychádzajú z jedného z dvoch druhov návrhu – súkromného návrhu člena (wetsvoorstel/proposition de loi, ktorý predkladá člen snemovne alebo senátu) alebo vládneho návrhu (wetsontwerp/projet de loi, ktorý predkladá kráľ). Vykonávacie predpisy pre federálne právne predpisy vypracúvajú výkonné orgány na čele s kráľom. Tento môže svoje právomoci delegovať na ministra. Preto sa rozlišuje medzi kráľovskými a ministerskými výnosmi.

Navrhované výnosy a vyhlášky podľa okolností predkladá jeden člen alebo viacerí členovia príslušnej rady, prípadne vláda danej územnosprávnej jednotky štátu. Vykonávacie predpisy vydáva vláda danej územnosprávnej jednotky alebo jeden z jej ministrov.

6. Postup pri prijímaní týchto právnych noriem

Pozri otázku 5.

7. Akým spôsobom nadobúdajú účinnosť vnútroštátne predpisy

Federálne právne predpisy nadobúdajú účinnosť po jej uzákonení a vyhlásení kráľom. V zásade je to desať dní po ich uverejnení v Belgische Staatsblad/Moniteur belge (belgický štátny vestník), ak nie je ustanovené inak (2).

HoreHore

Právne predpisy územnosprávnych jednotiek – nariadenia a vyhlášky – nadobúdajú účinnosť a uverejňuje ich vláda príslušnej jednotky. Účinnosť nadobúdajú desať dní po uverejnení v Belgische Staatsblad/Moniteur belge (belgický štátny vestník), ak nie je ustanovené inak.

8. Spôsob riešenia konfliktov, ku ktorým môže dôjsť medzi rôznymi prameňmi práva v rámci členského štátu

Ak si riadne uzákonené právne úpravy odporujú, bude treba uplatniť techniky riešenia kolízií. Zo samotnej hierarchie noriem vyplýva, že väčšine kolízií sa dá vyhnúť, ale ak aj napriek tomu k nim dôjde, bude ich treba vyriešiť.

Podľa článku 142 Ústavy sa výlučná súdna právomoc na preskúmanie legislatívy z hľadiska jej zlučiteľnosti s ustanoveniami upravujúcimi právomocí štátu, spoločenstiev a regiónov zveruje rozhodcovskému súdu. Tieto právomoci sú upravené v Ústave a v právnych predpisoch o inštitucionálnej reforme federálneho štátu Belgicko.

Rozhodcovský súd má tiež právomoc rozhodovať o prípadoch krivého obvinenia, že legislatívou sa porušujú základné práva a slobody zaručené v hlave II (článkoch 8 -32) Ústavy. Patrí k nim zásada rovnosti (článok 10) a zákaz diskriminácie (článok 11). Rozhodcovský súd tiež môže preskúmať legislatívu z hľadiska zlučiteľnosti s článkom 170 (zásada zákonnosti z hľadiska daňového práva ) a článku 191 Ústavy (ochrana cudzích štátnych príslušníkov).

Pozri aj Federale Overheidsdienst Justitie Deutsch - français - Nederlands a osobitný zákon zo 6. januára 1989 o rozhodcovskom súde v „geconsolideerde wetgeving/législation consolidée”.

Rada štátu (3), pôsobiaca v zmysle článku 159 Ústavy, urovnáva všetky kolízie medzi vykonávacími predpismi (nariadeniami a predpismi) a právnymi predpismi. Jestvuje aj parlamentný kontrolný výbor, ktorý sa zapodieva konfliktmi záujmov.

Bližšie informácie

(1) Pozri Federale Overheidsdienst Justitie Deutsch - français - Nederlands, konsolidovaná legislatíva, Ústava z roku 1994 a osobitný zákon o inštitucionálnej reforme z 8. augusta 1980; pozri aj Federal portal site Deutsch - English - français - Nederlands a klikni na heslo „štát” v ľavom stĺpci.

Flámske spoločenstvo s Flámskou radou (tiež známou ako Flámsky parlament)

Francúzske spoločenstvo s Radou Francúzskeho spoločenstva

Nemecky hovoriace spoločenstvo s Radou Nemecky hovoriaceho spoločenstva

Flámsky región s tou istou Flámskou radou

Valónsky región s Radou Valónskeho regiónu

Región Brusel-hlavné mesto s Radou Regiónu Brusel-hlavné mesto (ktorá je organizovaná aj ako Flámsky a Francúzsky výbor pre záležitosti spoločenstiev)

Spoločenstvá majú pôsobnosť v oblasti:

1° kultúrnych záležitostí;

2° školstva s výnimkou (…);

3° spolupráce medzi Spoločenstvami a medzinárodnej spolupráce vrátane právomoci uzatvárať zmluvy vo veciach týkajúcich sa bodov 1° a 2°.

Rada Flámskeho spoločenstva a Rada Francúzskeho spoločenstva na svojom území vydáva nariadenia týkajúce sa personálnych otázok a v súvislosti s nimi aj spolupráce medzi Spoločenstvami a aj medzinárodnej spolupráce, vrátane právomocí uzatvárať zmluvy. Rada Nemecky hovoriaceho spoločenstva má podobnú pôsobnosť.

Regionálne rady majú pôsobnosť vo veciach územného plánovania, pamiatok a vidieka, hospodárstva, poľnohospodárstva atď.

(2) Pozri na Federale Overheidsdienst Justitie Deutsch - français - Nederlands, konsolidovaná legislatíva, zákon z 31. mája 1961 o používaní jazykov v právnych predpisoch, navrhovaní, uverejňovaní a účinnosti právnych predpisov a predpisov.

(3) Pozri na Federale Overheidsdienst Justitie Deutsch - français - Nederlands, konsolidovaná legislatíva, konsolidované zákony týkajúce sa Rady štátu z 12. januára 1973.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 25-05-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo