Európska komisia > EJS > Právny poriadok > Rakúsko

Posledná úprava: 02-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právny poriadok - Rakúsko

 

OBSAH

I. Pramene práva I.
II. Hierarchia prameňov práva (štruktúra právneho systému) II.
1. Riadiace princípy spolkovej ústavy 1.
2. Primárne a sekundárne právo Spoločenstva 2.
3. „Obvyklé” spolkové ústavné právo 3.
4. Spolkové právne predpisy 4.
5. Nariadenie 5.
6. Vyhláška 6.
III. Legislatívny proces III.

 

I. Pramene práva

Rakúske právo je primárne štatutárne právo. Na rozdiel od neho hrá zvykové právo iba veľmi obmedzenú úlohu. Precedenčné právo najvyšších súdov, ktoré vyhlasuje dôležité smernice týkajúce sa uplatnenia práva, je veľmi dôležité, ale sudcovské právo sa formálne nepovažuje za prameň práva.

Rakúske ústavné právo vyhlasuje, že všeobecne uznávané pravidlá medzinárodného práva tvoria časť spolkového práva a to zabezpečuje, aby boli medzinárodné dohody začlenené do rakúskeho právneho systému (všeobecná a špecifická transformácia). Zaradenie ustanovenia o medzinárodných dohodách do domáceho právneho systému je určené jeho obsahom. Na to, aby boli medzinárodné dohody, ktoré menia alebo dopĺňajú ústavu, schválené Národným zhromaždením, vyžadujú si také isté kvórum ako rozhodnutia týkajúce sa spolkových ústavných zákonov. Tie isté požiadavky sa vzťahujú na rozhodnutia o medzinárodných dohodách, ktoré menia alebo dopĺňajú zákon týkajúci sa schvaľovania zákonov. V zásade spolkový prezident uzatvára medzinárodné dohody na žiadosť spolkovej vlády alebo spolkového ministra, ktorý je na to poverený. Politické medzinárodné dohody, ktoré menia alebo dopĺňajú právne predpisy, si vyžadujú predchádzajúci súhlas Národného zhromaždenia. Spolkový prezident môže splnomocniť spolkovú vládu alebo príslušných členov spolkovej vlády, aby uzatvorili určité kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré nie sú politické ani nemenia, ani nedopĺňajú právne predpisy.

HoreHore

Deväť spolkových krajín má v súlade s rakúskou spolkovou ústavou okrem spolkového (ústavného) práva vlastné krajinské (ústavné) právo. Krajinské ústavné právo nesmie odporovať spolkovému ústavnému právu, a preto je mu podriadené. V podstate však neexistuje žiadne poradie priority medzi spolkovými a krajinskými zákonnými ustanoveniami. Krajiny mohli tiež od roku 1988 uzatvárať medzinárodné dohody vo veciach, ktoré sa týkali ich vlastného územia; ale tak ako aj predtým, spolková vláda má prednosť v zahraničných záležitostiach.

II. Hierarchia prameňov práva (štruktúra právneho systému)

Fakt, že individuálne formy práva majú odlišnú derogačnú silu, ukazuje, že existuje hierarchia prameňov práva (štruktúra právneho systému). Čím je legislatívny postup zložitejší, tým má ústavné právo väčšiu trvalosť. Spolkové ústavné nariadenie si tak bežne vyžaduje väčšinu dvoch tretín hlasov v Národnom zhromaždení, pričom musí byť prítomná aspoň polovica členov. Okrem toho, takto vytvorené nariadenie musí byť výslovne označené ako „ústavné právo” alebo „ústavné nariadenie”. Platné rozhodnutie o spolkových zákonných nariadeniach v Národnom zhromaždení na druhej strane vyžadujú prítomnosť aspoň jednej tretiny členov a absolútnu väčšinu volebných hlasov.

1. Riadiace princípy spolkovej ústavy

Riadiace princípy (základné princípy) rakúskej spolkovej ústavy sú najdôležitejšie zákonné ustanovenia v štruktúre zákonného systému. Základné princípy rakúskej spolkovej ústavy sú: demokratický princíp, princíp separácie právomocí, princíp právnej normy, republikánsky princíp, princíp spolkového štátu a liberálny princíp. Tieto riadiace princípy vo svojej celosti tvoria základný ústavný poriadok. Majú špecifický ústavný význam, pretože akákoľvek celková zmena spolkovej ústavy sa môže vykonať iba po usporiadaní plebiscitu legislatívnym postupom. Ide o celkovú zmenu spolkovej ústavy, buď ak sa ústava preformuluje takým spôsobom, že sa zruší jeden z jej základných riadiacich princípov, alebo ak sa vzťah medzi týmito princípmi podstatne zmení.

HoreHore

2. Primárne a sekundárne právo Spoločenstva

Vstup Rakúska do Európskej únie 1. januára 1995 znamenal celkovú zmenu rakúskej spolkovej ústavy. Od tohto vstupu sa rozhodujúci základný právny poriadok v Rakúsku určuje nie iba samotným rakúskym ústavným právom, ale aj právom Európskeho spoločenstva (ústavný dualizmus). Prevažujúci názor je, že právo Spoločenstva má prioritu pred domácim právom, ako aj pred obvyklým spolkovým ústavným právom, ale nie pred základnými princípmi spolkovej ústavy.

3. „Obvyklé” spolkové ústavné právo

Ústavné právo zabezpečuje „pravidlá hry” pre politickú činnosť, keďže určuje legislatívny postup, postavenie najvyšších orgánov v rámci štátu, vzťah medzi spolkovou vládou a krajinami, pokiaľ ide o právne predpisy a uplatnenie a kontrolu vládnej činnosti zo strany súdov.

4. Spolkové právne predpisy

Základný princíp právnej normy spolkovej ústavy znamená, že právne predpisy sú záväzné pre celú exekutívu (správa a judikatúra). Spolková ústava rozdeľuje legislatívne právomoci medzi spolkovú vládu a spolkové krajiny.

5. Nariadenie

Nariadenia sú všeobecné zákonné ustanovenia urobené správnymi orgánmi a zacielené na osoby, ktoré sú predmetom práva. Všeobecné ústavné splnomocnenie sa v tomto prípade vzťahuje iba na vykonávacie predpisy na účel špecifikovania iných všeobecných ustanovení (najmä bežných zákonov). Nariadenia, ktoré menia alebo dopĺňajú zákon, si vyžadujú priame ústavné splnomocnenie.

HoreHore

6. Vyhláška

Vyhlášky sú primárne správne nástroje na realizovanie zákona, ktoré sú zacielené na jednu alebo viac individuálne špecifikovaných osôb.

III. Legislatívny proces

V súlade so spolkovým ústavným rozdelením právomocí medzi spolkovú vládu a spolkové krajiny, rôzne orgány sa prizývajú na schválenie právnych predpisov. Národné zhromaždenie spolu s hornou snemovňou je zodpovedné za spolkové právne predpisy. Keďže 183 poslancov Národného zhromaždenia volia priamo ľudia, hornú snemovňu, ktorá má právo protestovať v rámci legislatívneho procesu, volia krajinské rady. Krajinské právne predpisy majú na zodpovednosti krajinské rady.

Návrhy spolkových právnych predpisov prijíma Národné zhromaždenie takto:

  • ako žiadosti svojich členov (použitie iniciatívy)
  • ako návrhy zákonov spolkovej vlády (vládne návrhy zákonov)
  • ako návrhy hornej snemovne.

Okrem toho, akýkoľvek návrh predložený 100 000 občanmi oprávnenými hlasovať alebo jednou šestinou ľudí oprávnených hlasovať v troch spolkových krajinách (ako petícia občanov) sa musí predložiť do pozornosti Národnému zhromaždeniu.

V praktických politických podmienkach hrajú návrhy zákonov spolkovej vlády najdôležitejšiu úlohu. Na to, aby boli prijaté návrhy spolkovej vlády, vyžadujú si jednohlasnosť spolkovej vlády (v rade ministrov). Prijatiu návrhov spolkovou vládou predchádza hodnotenie orgánov (spolkové krajiny, záujmové skupiny), ktoré sa zvolávajú na posúdenie návrhu zákona, ktorý pripravil príslušný spolkový minister.

Návrhy zákona, ktoré schváli Národné zhromaždenie, musí predložiť spolkový minister financií po postupe v hornej snemovni (návrhy zákona o spolkových financiách si nevyžadujú postup v hornej snemovni – spolková suverénnosť Národného zhromaždenia) spolkovému prezidentovi, aby ich potvrdil. Každý návrh zákona, ktorý schváli Národné zhromaždenie, sa musí dať na plebiscit pred jeho potvrdením, ak tak rozhodne Národné zhromaždenie alebo ak to vyžaduje väčšina členov Národného zhromaždenia. Okrem toho, každá celková zmena spolkovej ústavy sa musí predložiť na ľudové hlasovanie. Spolkový prezident svojím podpisom schvaľuje ústavné nariadenie spolkových právnych predpisov. Toto schválenie musí podpísať aj spolkový minister financií. Po potvrdení spolkovým ministrom financií sa spolkové právne predpisy uverejňujú v úradnom vestníku (Bundesgesetzblatt). Pokiaľ spolkový akt nevyjadruje priamo opačné ustanovenie (retroaktívny účinok alebo vacatio legis), nadobudne účinnosť na konci dňa, keď sa daná vec Bundesgesetzblatt obsahujúca oznámenie publikuje a distribuuje.

Akt sa môže zrušiť jednoznačne (formálna derogácia) alebo schválením právnej normy, ktorej obsah sa nezhoduje so skorším ustanovením (hmotná derogácia) (lex posterior derogat legi priori). Špecifické nariadenia majú prioritu pred všeobecnými nariadeniami (lex specialis derogat legi generali). Okrem toho, v samotnom zákonnom ustanovení môže byť určené obdobie jeho platnosti.

« Právny poriadok - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 02-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo