Európska komisia > EJS > Právna pomoc > Taliansko

Posledná úprava: 14-11-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právna pomoc - Taliansko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké trovy vznikajú v procese konania a kto ich spravidla uhrádza? 1.
2. Čo je právna pomoc? 2.
3. Môžem využiť právnu pomoc? 3.
4. Je možné získať právnu pomoc vo všetkých sporoch? 4.
5. Existuje osobitný postup v prípade naliehavej veci? 5.
6. Kde môžem získať formulár žiadosti o právnu pomoc? 6.
7. Aké dokumenty mám priložiť k svojej žiadosti o právnu pomoc? 7.
8. Kde mám podať žiadosť o právnu pomoc? 8.
9. Ako budem informovaný o tom, či mám alebo nemám nárok na právnu pomoc? 9.
10. Ak mám nárok na právnu pomoc, čo mám urobiť? 10.
11. Ak mám nárok na právnu pomoc, kto mi vyberie advokáta? 11.
12. Ak mám nárok na právnu pomoc, pokryje táto právna pomoc všetky trovy môjho konania? 12.
13. Ak mám nárok na čiastočnú právnu pomoc, kto uhradí ostatné náklady? 13.
14. Ak mám nárok na čiastočnú právnu pomoc, bude sa táto právna pomoc vzťahovať na konanie začaté na základe akéhokoľvek opravného prostriedku, ktorý po skončení konania podám? 14.
15. Ak mám nárok na čiastočnú právnu pomoc, môže mi byť odňatá pred skončením konania (alebo dokonca po skončení konania)? 15.
16. Ak nemám nárok na právnu pomoc, môžem sa proti rozhodnutiu odvolať? 16.

 

1. Aké trovy vznikajú v procese konania a kto ich spravidla uhrádza?

(Pramene práva) – Predpisy, ktoré sa vzťahujú na klasifikáciu trov konania a postupy uplatňované vo vzťahu k nim, zaraďuje sa k nim aj právna pomoc, sú stanovené prezidentským dekrétom č. 115 z 30. mája 2002 (Zbierka zákonov č. 139/2002), ktorý obsahuje súhrnné znenie týkajúce sa trov konania.

Zákon č. 794 z 13. júna 1942 a následné zmeny a doplnenia tohto zákona upravujú odmenu advokátov pri zastupovaní klientov v občianskom, obchodnom, správnom a daňovom konaní; odmeny za jednotlivé právne služby sa uhrádzajú na základe sadzieb, ktoré boli schválené ministerským nariadením č. 585 z roku 1994.

 (Trovy konania) - Trovy (v širšom zmysle) občianskeho a obchodného konania zahŕňajú trovy konania a výdavky a odmeny za právne zastupovanie.

Trovy konania pozostávajú zo štandardnej platby za podanie návrhu na začatie konania a iných výdavkov, ktoré môžu vzniknúť (ako napríklad odborné poradenské služby a poplatky za autorské práva).

Štandardná platba, na ktorú odkazuje súhrnné znenie č. 115 z roku 2002, je splatná na každom stupni konania, za každé občianske súdne konanie, vrátane núteného a dobrovoľného konkurzného konania, okrem prípadu, pre ktorý zákon výslovne stanovuje výnimku.

Platba sa nevyžaduje v konaniach, ktoré sa týkajú rodiny, osobného stavu alebo spôsobilosti k právnym úkonom v súlade s knihou IV Občianskeho súdneho poriadku (napríklad v prípade manželskej rozluky, ustanovení týkajúcich sa maloletých a majetkových vzťahov medzi manželmi), v predbežnom konaní (napr. obstavenie pohľadávky); v katastrálnom konaní, v konaní o nútenom odovzdaní a vydaní veci, v konaní týkajúcom sa platieb výživného za dieťa, vo všetkých konaniach týkajúcich sa detí (napr. konaniach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností) v súlade s predpismi o právomoci súdov a súdnej príslušnosti.

HoreHore

Dôvody na udelenie akejkoľvek výnimky musia byť uvedené v záveroch k základnému dokumentu.

Štandardná platba sa nevyžaduje v prípade občianskoprávnych žalôb na náhradu škody v súvislosti s trestným konaním, kde namiesto žiadosti stačí, že páchateľ je odsúdený; ak sa podá žiadosť o náhradu škody, aj keď predbežne, platba je splatná vtedy, ak sa žiadosti vyhovie.

Poplatok sa pohybuje od minimálnej sadzby 62 EUR k maximálnej sadzbe 930 EUR v závislosti od povahy a hodnoty prípadu.

(Platobná povinnosť) – Každý účastník musí uhradiť trovy ukončeného alebo požadovaného konania a akýchkoľvek opatrení potrebných pre konanie, ak to vyžaduje zákon alebo súd (napr. poplatky za poradenské služby). V prípade, ak účastník spĺňa podmienky na priznanie právnej pomoci, trovy znáša štát.

Štandardný poplatok musí zaplatiť účastník, ktorý podá návrh na začatie konania, podá prvé odvolanie, alebo vo vykonávacom konaní predloží návrh na prikázanie pohľadávky alebo predaj veci.

Hodnota prípadu je uvedená v záveroch základného dokumentu; účastník, ktorý zmení návrh, podá protinárok, alebo samostatne vstúpi do konania, a tým zvýši hodnotu prípadu, je povinný uhradiť dodatočný poplatok.

(Kritériá na priznanie náhrady trov konania) – Predseda senátu spravidla nariadi účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, aby uhradil trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech.

Sudca má právo rozhodovať o trovách konania podľa vlastného uváženia a môže nariadiť, aby boli uhradené čiastočne alebo úplne, pričom zohľadní celkový výsledok sporu. Musí vziať do úvahy rozsah, v akom je nárok ešte dostatočne odôvodnený. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať námietky.

HoreHore

Účastník, ktorý nemal vo veci úspech, musí účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, uhradiť výdavky a odmeny za právne zastúpenie spolu s akoukoľvek sumou, ktorá bola uhradená za znalcov vymenovaných súdom alebo súdnych znalcov, ktorým uhradil odmenu a výdavky súd. Účastníci, ktorí nemali vo veci úspech, sú takisto povinní uhradiť ďalšie výdavky vynaložené na účely vedenia konania, ktoré sa uhrádzajú súdnemu úradníkovi spolu s nákladmi na oznámenie rozsudku.

2. Čo je právna pomoc?

Právna pomoc zodpovedá ustanoveniu podľa talianskeho vzoru o „zastupovaní v súdnom konaní hradenom štátom“, ktoré je určené na ochranu odporcov v hmotnej núdzi a oslobodzuje tieto osoby od povinnosti uhradiť niektoré náklady (ktoré sa označujú ako výdavky účtované štátu), pričom štát uhradí ďalšie náklady.

Ak existuje nárok na právnu pomoc, osoba nie je povinná uhradiť štandardný poplatok, štandardné platby za úradné oznámenie, niektoré poplatky (registračné poplatky, poplatky za zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti a katastrálne poplatky) a poplatky za použitie autorských práv.

Štát uhrádza:

  1. odmeny a výdavky za právne zastúpenie;
  2. cestovné náklady a výdavky, ktoré vznikli sudcom, úradníkom a súdnym úradníkom pri výkone ich povinností mimo súdu;
  3. cestovné náklady a výdavky, ktoré vznikli svedkom, súdnym úradníkom a súdnym znalcom, vrátane nákladov, ktoré vznikli pri výkone ich povinností;
  4. náklady na uverejnenie akéhokoľvek oznámenia týkajúceho sa rozhodnutia súdu;
  5. náklady na úradné oznámenie.

Štát má právo na náhradu nákladov a ak nezíska uhradené peňažné prostriedky od účastníka, ktorý nemal vo veci úspech, môže žiadať ich splatenie od účastníka, ktorý má nárok na právnu pomoc, ak príjemca právnej pomoci má vo veci alebo pri urovnaní sporu úspech a dostane najmenej šesťnásobok hodnoty vynaložených výdavkov, alebo ak dôjde k zastaveniu alebo premlčaniu konania. Existujú osobitné ustanovenia na zabezpečenie náhrady nákladov v prípade vymazania konania zo zoznamu konaní alebo jeho premlčania v dôsledku toho, že účastníci vo veci nekonali, alebo nesplnili zákonom stanovené požiadavky.

HoreHore

3. Môžem využiť právnu pomoc?

V občianskom súdnom konaní a v nesporových konaniach (napr. manželská rozluka, starostlivosť o deti alebo súdne rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností) má odporca v hmotnej núdzi nárok na právnu pomoc, pokiaľ jeho dôvody nie sú zjavne neopodstatnené.

Ktokoľvek so zdaniteľným príjmom, ktorý nepresahuje 9269,22 EUR, uvedeným v jeho poslednom daňovom priznaní má nárok na právnu pomoc. Limit príjmu sa upravuje každé dva roky nariadením ministerstva spravodlivosti za účelom zohľadniť zmeny indexu spotrebiteľských cien Národného štatistického úradu (ISTAT).

Ak príslušný účastník žije s manželom alebo inými členmi rodiny, za príjem sa považuje celkový príjem rodiny, vrátane príjmu žiadateľa.

Pri posudzovaní príjmu sa takisto zohľadní zákonom stanovený nezdaniteľný príjem.

Iba osobný príjem sa berie do úvahy v prípade, ak sú spochybnené osobné práva, alebo v konaní, v ktorom sú záujmy žiadateľa v rozpore so záujmami ďalších členov užšej rodiny, s ktorými žije.

Keď nastane situácia alebo skutočnosť, ktorá má za následok začatie súdneho konania, cudzí štátni príslušníci a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí sa legálne zdržiavajú v Taliansku, majú rovnaké práva ako talianski štátni príslušníci a neziskové organizácie alebo združenia, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť.

4. Je možné získať právnu pomoc vo všetkých sporoch?

Právna pomoc je k dispozícii v akomkoľvek občianskoprávnom spore a v nesporových konaniach.

HoreHore

Právnu pomoc nie je možné získať v prípadoch, ktoré sa týkajú prisúdenia pohľadávok iných subjektov, ibaže by sa toto prisúdenie pohľadávok uskutočnilo za účelom vyrovnania predchádzajúcich pohľadávok.

5. Existuje osobitný postup v prípade naliehavej veci?

Neexistuje žiadny osobitný postup v prípade naliehavej veci. Treba však poukázať na to, že rozhodnutia sa musia prijať rýchlo (do desiatich dní) a že platí všeobecná zásada, ktorá vyplýva z ustanovení upravujúcich právnu pomoc, ktorá stanovuje, že orgán, ktorý je zodpovedný za priznanie právnej pomoci, musí v prípade naliehavej veci prijať okamžité rozhodnutie.

6. Kde môžem získať formulár žiadosti o právnu pomoc?

Po nedávnom zavedení nových ustanovení v tejto veci ministerstvo spravodlivosti pracuje na vyhotovení formulára žiadosti o právnu pomoc, ktorý sa má predložiť orgánu, ktorý je zodpovedný za priznanie právnej pomoci.

Ktokoľvek sa domnieva, že spĺňa zákonom stanovené požiadavky, môže požiadať o priznanie právnej pomoci bez toho, aby použil predtlačený formulár v ktoromkoľvek štádiu alebo na ktoromkoľvek stupni konania; žiadosť však musí podpísať.

Podpis musí byť osvedčený právnym zástupcom účastníka alebo v súlade s článkom 38 Prezidentského dekrétu č. 2000/445 (žiadosť sa musí podpísať v prítomnosti zamestnanca súdu, ale môže sa predložiť s neosvedčenou fotokópiou dokumentu, ktorý preukazuje totožnosť držiteľa podpisu).

HoreHore

Žiadosť sa môže zaslať faxom alebo elektronickou poštou, pokiaľ budú dodržané príslušné formálne náležitosti.

7. Aké dokumenty mám priložiť k svojej žiadosti o právnu pomoc?

Žiadosť musí byť vyhotovená na obyčajnom (neopečiatkovanom) liste papiera a nie je prípustná, ak neobsahuje tieto údaje:

  1. žiadosť o právnu pomoc a označenie konania, ak sa už začalo;
  2. osobné údaje príslušnej osoby a členov rodiny tejto osoby spolu s ich daňovými číslami;
  3. vyhlásenie žiadateľa, z ktorého vyplýva, že jeho príjem dosahuje výšku, ktorá je dôvodom na priznanie právnej pomoci, a v ktorom je uvedený celý príjem, ktorý sa má brať do úvahy;
  4. záväzok oznamovať až do skončenia konania podstatné zmeny jeho príjmu v predchádzajúcom roku, a to do 30 dní od uplynutia jedného roka od predloženia žiadosti alebo akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia, ktoré sa týkalo zmien príjmu.

Aby bola žiadosť prípustná, musia v nej byť uvedené skutočnosti a právny stav, ktoré sa môžu použiť na rozhodnutie o tom, že nárok nie je zjavne neopodstatnený, pričom musia byť uvedené konkrétne dôkazy, ktoré sa majú predložiť.

V prípade príjmu získaného v zahraničí štátni príslušníci nečlenských štátov EÚ musia priložiť osvedčenie príslušného konzulárneho úradu, ktoré potvrdzuje pravdivosť vyhlásenia.

Ak to vyžaduje súd alebo príslušná advokátska komora, žiadateľ musí predložiť dokumenty potvrdzujúce pravdivosť jeho vyhlásenia, inak žiadosť nebude prípustná.

HoreHore

8. Kde mám podať žiadosť o právnu pomoc?

Žiadosť môže predložiť iba žiadateľ alebo právny zástupca žiadateľa, ale môže sa zaslať aj doporučenou zásielkou advokátskej komore v obvode súdu, ktorý vec prejednáva, alebo ak neprebieha konanie vo veci, do miesta, kde sídli súd, ktorému je známa podstata veci.

Ak je konanie v odvolacom štádiu, príslušným orgánom je advokátska komora, ktorá sídli v obvode súdu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.

Advokátska komora prizná žiadateľovi právnu pomoc do desiatich dní, ak je presvedčená, že príjem nepresahuje stanovený limit a nároky žiadateľa nie sú zjavne neopodstatnené.

V prípade podania občianskoprávnej žaloby na náhradu škody v súvislosti s trestným konaním sa žiadosť musí predložiť alebo musí byť doručená do kancelárie pojednávacieho sudcu, ktorý sa ňou bude zaoberať.

9. Ako budem informovaný o tom, či mám alebo nemám nárok na právnu pomoc?

Kópie dokumentu, v ktorom advokátska komora žiadosti vyhovie, žiadosť zamietne alebo ju vyhlási za neprípustnú, budú zaslané príslušnému účastníkovi a sudcovi.

Ak je žiadateľ vo väzbe, kópia príkazu bude zaslaná v súlade s predpismi stanovenými v Trestnom poriadku.

10. Ak mám nárok na právnu pomoc, čo mám urobiť?

11. Ak mám nárok na právnu pomoc, kto mi vyberie advokáta?

Žiadatelia, ktorým bola priznaná právna pomoc, si môžu určiť advokáta zo zoznamu advokátov, ktorí poskytujú právnu pomoc, zostaveného advokátskymi komorami v obvode odvolacieho súdu sudcu, ktorému je známa podstata veci, alebo sudcu, ktorý vec prejednáva.

HoreHore

Žiadatelia, ktorým bola priznaná právna pomoc, si môžu tiež ustanoviť súdnych znalcov v prípade, ak im to zákon umožňuje.

Ak sa konanie nachádza v odvolacom štádiu, advokát sa vyberie zo zoznamov zostavených advokátskou komorou v obvode odvolacieho súdu, kde sídli sudca, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.

Zoznam advokátov, ktorí poskytujú právnu pomoc, zahŕňa odborníkov, ktorí požiadali o zaradenie do tohto zoznamu a majú potrebnú kvalifikáciu na zastupovanie klientov.

Advokátska komora rozhoduje o zaradení advokátov do zoznamu na základe postoja advokáta, odborných skúseností, ktoré získal najmenej za šesť rokov, a skutočnosti, či sa na neho vzťahovali disciplinárne opatrenia.

Advokát môže byť kedykoľvek vyradený zo zoznamu. Zoznam sa obnovuje každý rok a je verejnosti k dispozícii na všetkých súdoch v obvode.

Právny zástupca, ktorý zastupuje príjemcu právnej pomoci, musí požiadať o oznámenie, že konanie bolo zastavené, ak sa vymaže zo zoznamu konaní z dôvodu nečinnosti účastníkov (podľa článku 309 Občianskeho súdneho poriadku). Ak tak neurobí, ide o disciplinárnu záležitosť.

12. Ak mám nárok na právnu pomoc, pokryje táto právna pomoc všetky trovy môjho konania?

Príjemcovia právnej pomoci sú oslobodení od povinnosti uhrádzať niektoré náklady, kým iné náklady uhrádza štát v súlade s článkom 131 súhrnného znenia č. 2002/115. Právna pomoc sa vzťahuje na všetky trovy konania, ktoré vyžaduje zákon, vrátane vymenovania súdneho znalca, ktorý koná v mene príjemcu právnej pomoci. Nepokrýva však náklady na mimosúdne poradenstvo.

HoreHore

Odmeny a výdavky právneho zástupcu žiadateľa uhrádza súd po skončení každého štádia alebo stupňa konania a po skončení konania.

Výdavky a odmeny sa tiež uhrádzajú asistentovi sudcu a ktorémukoľvek súdnemu znalcovi, ktorý koná v mene žiadateľa.

Platobný rozkaz sa oznamuje príjemcovi právnej pomoci a príslušným účastníkom, vrátane štátneho zástupcu, ktorí môžu proti nemu podať námietky.

Právny zástupca žiadateľa, asistent sudcu a súdny znalec žiadateľa nesmú od svojho klienta žiadať alebo dostať inú odmenu alebo náhradu okrem odmeny alebo náhrady stanovenej zákonom. Akákoľvek dohoda, ktorá by bola v rozpore s týmto zákazom, je neplatná a akékoľvek porušenie tohto zákazu je závažným disciplinárnym previnením.

V prípade občianskoprávnej žaloby podanej v súvislosti s trestným konaním sa trovy konania spravujú článkom 108 súhrnného znenia. Nárok na právnu pomoc však poskytuje príjemcovi právnej pomoci približne tie isté subjektívne práva ako tie, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy.

13. Ak mám nárok na čiastočnú právnu pomoc, kto uhradí ostatné náklady?

Predpisy o právnej pomoci neupravujú čiastočnú právnu pomoc.

14. Ak mám nárok na čiastočnú právnu pomoc, bude sa táto právna pomoc vzťahovať na konanie začaté na základe akéhokoľvek opravného prostriedku, ktorý po skončení konania podám?

Nárok na právnu pomoc sa vzťahuje na všetky stupne a štádiá konania a akékoľvek konania, ktoré z neho vyplývajú alebo s ním inak súvisia (ako napríklad výkon rozhodnutia).

HoreHore

Ak však príjemca právnej pomoci nebude mať vo veci úspech, nemôže využiť právnu pomoc na napadnutie rozsudku, okrem prípadu uplatnenia nárokov na náhradu škody v súvislosti s trestným konaním.

15. Ak mám nárok na čiastočnú právnu pomoc, môže mi byť odňatá pred skončením konania (alebo dokonca po skončení konania)?

Ak nastanú počas konania zmeny týkajúce sa príjmu príjemcu právnej pomoci, ktoré majú vplyv na jeho nárok na právnu pomoc, sudca konajúci vo veci právnu pomoc odníme.

Sudca konajúci vo veci takisto môže právnu pomoc kedykoľvek odňať, ak vyjde najavo, že neboli splnené kritériá priznania nároku na právnu pomoc, alebo že príslušný účastník nekonal alebo nereagoval v dobrej viere, alebo konal alebo reagoval s hrubou nedbanlivosťou.

Rozhodnutie o odňatí právnej pomoci nadobúda účinnosť momentom overenia zmeny okolností, ale v ostatných prípadoch má spätnú účinnosť a jeho dôsledkom je povinnosť vrátiť čiastky, ktoré uhradil štát.

Ak sa zistí, že boli predložené nesprávne údaje, daňový úrad požiada o odňatie právnej pomoci a zašle dôkazy štátnemu zástupcovi, ktorý je zodpovedný za začatie akéhokoľvek príslušného trestného konania.

Overovanie, či sú stále splnené kritériá na priznanie právnej pomoci, sa môže opakovať počas konania na žiadosť súdnych orgánov alebo na základe podnetu daňového úradu.

Za predloženie nesprávnych údajov o príjme možno uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov a peňažný trest od 309,87 EUR do 1549,37 EUR. Trestná sadzba sa zvýši, ak predkladateľ predložením nesprávnych údajov získal alebo získava právnu pomoc.

Odsudzujúci rozsudok má za následok odňatie právnej pomoci so spätnou účinnosťou a vymáhanie čiastok, ktoré uhradil štát, od páchateľa.

16. Ak nemám nárok na právnu pomoc, môžem sa proti rozhodnutiu odvolať?

Ak príslušná advokátska komora žiadosť o právnu pomoc zamietne, alebo ak ju posúdi ako neprijateľnú, žiadateľ môže znovu požiadať o právnu pomoc sudcu, ktorý prejednáva vec, ktorý následne vydá rozhodnutie o žiadosti formou nariadenia.

Bližšie informácie

Ochrana dieťaťa v konaní o osvojiteľnosti; konanie vo veci rodičovských práv a povinností

Zákon č. 149 z 28. marca 2001 (uverejnený v Zbierke zákonov č. 96/2001) zaviedol povinne prideleného právneho zástupcu v konaní o osvojiteľnosti dieťaťa a v konaní vo veci rodičovských práv a povinností (obmedzenie rodičovských práv a povinností a strata rodičovských práv a povinností).

Tieto ustanovenia si budú vyžadovať vydanie ďalších vykonávacích predpisov a nadobudnú účinnosť 1. júla 2003 (dekrét - zákon č. 126/2002).

Dovtedy bude súhrnné znenie č. 115/2002 naďalej upravovať konania, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 184/1983 (konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojení). Článok 143 súhrnného znenia stanovuje, že štát uhradí:

  1. odmeny a výdavky advokáta, súdnych znalcov a akéhokoľvek znalca, ktorý koná v mene žiadateľa;
  2. náhradu nákladov a výdavky, ktoré sa majú uhradiť sudcom, štátnym úradníkom a súdnym úradníkom za výkon ich činnosti mimo súdu;
  3. výdavky a náhradu nákladov svedkov a notárov;
  4. odmeny a náhradu nákladov, ktoré sa majú uhradiť súdnym úradníkom za oznamovanie a výkon rozhodnutí.
Konania vo veci rodičovských práv a povinností upravujú predpisy o nesporových konaniach.

Konanie o vyhostení štátnych príslušníkov nečlenských krajín EÚ

V konaní o vyhostení štátnych príslušníkov nečlenských krajín EÚ štát uhrádza náklady na odmeny a výdavky advokáta a asistenta sudcu, ktoré uhrádza sudca, ktorý koná vo veci.

Námietky proti rozhodnutiu možno podať predsedovi príslušného súdu.

Opatrovnícke konanie a konanie o zákaze činnosti začaté na návrh štátneho zástupcu

Trovy sa uhrádzajú v súlade so všeobecným pravidlom.

Odmeny odborných poradcov osôb, ktorým sa ukladá zákaz činnosti, alebo ktorým sa ustanovuje opatrovník, však uhrádza štát.

Keď súd rozhodne, štát má právo žiadať platbu od opatrovníka, ak súd zistí, že príjem prevyšuje limit stanovený pre priznanie nároku na právnu pomoc v občianskom súdnom konaní po preskúmaní predložených dokumentov alebo prešetrovaní, ktoré vykonal daňový úrad.


« Právna pomoc - Všeobecné informácie | Taliansko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 14-11-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo