Európska komisia > EJS > Právomoc súdov > Švédsko

Posledná úprava: 31-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právomoc súdov - Švédsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

A. Mám sa obrátiť na bežný občiansky súd alebo na špecializovaný súd? A.
B. Ako v prípade príslušnosti bežných občianskych súdov zistím, na ktorý súd sa mám obrátiť? B.
I. Rozlišuje sa medzi nižšími a vyššími bežnými súdmi a ak áno, ktorý súd je príslušný v mojom prípade? I.
II. Príslušný súd II.
1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti 1.
2. Výnimky zo základného pravidla 2.
a) Kedy mám na výber medzi súdom v mieste bydliska žalovaného a iným súdom? a)
b) Kedy si musím vybrať iný súd ako súd v mieste bydliska žalovaného? b)
c) Môžu strany samy prisúdiť jurisdikciu súdu, ktorý by inak nebol príslušný? c)
C. Ako v prípade príslušnosti špecializovaných súdov zistím, na ktorý súd sa mám obrátiť? C.

 

A. Mám sa obrátiť na bežný občiansky súd alebo na špecializovaný súd?

Občianskoprávne spory sa za normálnych okolností prejednávajú na všeobecnom súde. Je potrebné obrátiť sa na príslušný okresný súd.

Existujú dva špeciálne súdy, ktoré riešia určité typy občianskoprávnych prípadov, a to pracovný súd (Arbetsdomstolen) a trhový súd (Marknadsdomstolen). Aj niektoré okresné súdy riešia špecifické typy prípadov. Príslušnosti týchto súdov sa venujeme v bode C.

Niektoré občianskoprávne spory riešia orgány, ktoré nie sú skutočnými súdmi. V súvislosti s predbežným konaním môžu orgány činné v trestnom konaní za použitia zjednodušeného postupu zaviazať stranu sporu k platbe alebo k prijatiu iných krokov (pozri Organizácia súdnictva -Švédsko). Rozhodnutia prijaté týmito orgánmi je možné napadnúť na okresnom súde. Určité typy sporov týkajúcich sa prenájmu a leasingu sa prejednávajú na nájomných alebo leasingových tribunáloch.

B. Ako v prípade príslušnosti bežných občianskych súdov zistím, na ktorý súd sa mám obrátiť?

I. Rozlišuje sa medzi nižšími a vyššími bežnými súdmi a ak áno, ktorý súd je príslušný v mojom prípade?

Všetky občianskoprávne prípady sa v zásade najskôr predkladajú najnižšiemu súdu, a to okresnému súdu.

HoreHore

II. Príslušný súd

1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti

Podľa základného pravidla sa žaloba podáva v mieste bydliska/sídla žalovaného. Za miesto bydliska fyzickej osoby sa považuje miesto, v ktorom je registrovaná. Za miesto sídla právnickej osoby sa obyčajne považuje miesto, v ktorom má hlavné sídlo.

V určitých prípadoch je žalobu možné podať na švédskom súde i v prípade, ak osoba nežije vo Švédsku. Ak žalovaný nemá žiadne miesto bydliska/sídla, žalobu je možné podať v mieste, kde sa zdržiava, alebo v niektorých prípadoch v mieste, kde mal bydlisko/sídlo, alebo kde sa zdržiaval naposledy. V niektorých občianskoprávnych sporoch je žalobu možné podať vo Švédsku aj v prípade, že žalovaný má bydlisko/sídlo v zahraničí. Kľúčovú dôležitosť na odôvodnenie takejto jurisdikcie má existencia majetku vo Švédsku alebo skutočnosť, že vo Švédsku bol uzatvorený zmluvný vzťah.

Pri medzinárodných prípadoch je dôležité mať na pamäti, že švédske pravidlá príslušnosti súdov je možné uplatniť iba v prípade švédskej jurisdikcie. Švédska jurisdikcia sa vyskytuje vo väčšine prípadov, keď je švédsky súd príslušným súdom podľa vnútroštátnych pravidiel. V tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadniť prípadné uplatniteľné medzinárodné dohody. Pre Švédsko sú z týchto dohôd najdôležitejšie nariadenie Brusel I, Bruselský dohovor a Luganský dohovor, ktorými sa riadi príslušnosť súdu v prípade, ak žalovaný má bydlisko/sídlo v niektorom zo štátov spadajúcich pod toto nariadenie alebo tieto dohovory. Tieto dohody najmä tiež poukazujú na to, že pravidlá pre príslušnosť súdov, ktoré ustanovujú, že žalobu o platobný záväzok je možné predložiť tam, kde má žalovaný majetok, sa nemusia vzťahovať na osoby s bydliskom/sídlom v členskom štáte alebo v signatárskom štáte dohody.

HoreHore

2. Výnimky zo základného pravidla
a) Kedy mám na výber medzi súdom v mieste bydliska žalovaného a iným súdom?

Niekoľko pravidiel pre príslušnosť súdov stanovuje, že žalobu je tiež možné podať na inom súde než na súde v mieste bydliska žalovaného. Rôzne medzinárodné dohody, ako napr. nariadenie Brusel I, Bruselský dohovor a Luganský dohovor, tiež obsahujú pravidlá pre príslušnosť súdov v medzinárodných prípadoch.

Najdôležitejšie švédske pravidlá pre prípady konkurenčnej jurisdikcie sú:

  • Osoba, ktorá utrpela škodu, môže žalobu podať v mieste, kde došlo k činu, v dôsledku ktorého táto škoda vznikla, alebo v mieste, kde táto škoda vznikla. V zásade toto pravidlo neplatí v prípade porušenia zmluvy. Žalobu o náhradu škody v dôsledku trestného činu je možné podať v súvislosti s trestným konaním za trestný čin.
  • Spotrebitelia môžu podať žalobu proti spoločnosti na svojom vlastnom súde v prípadoch týkajúcich sa nízkych peňažných súm.
  • Žaloby týkajúce sa platobného záväzku na základe zmluvy je v niektorých prípadoch možné podať v mieste, kde bola zmluva uzavretá. Vo švédskom práve však nie je ustanovenie prisudzujúce jurisdikciu súdu v mieste plnenia zmluvy.
  • Žalobu proti spoločnosti týkajúcu sa sporu spojeného s podnikateľskou činnosťou je v niektorých prípadoch možné podať v mieste podnikania.
  • Žaloby týkajúce sa starostlivosti o deti, práva na navštevovanie a pod. sa obyčajne riešia v mieste bydliska dieťaťa (pozri tiež Rodičovská zodpovednosť - Švédsko).
  • Žaloby týkajúce sa výživného na deti sa obyčajne predkladajú na súde v mieste bydliska žalovaného, ale spory o otcovstvo, manželské prípady a prípady týkajúce sa rodičovskej zodpovednosti (zverenie dieťaťa do starostlivosti) sa môžu prejednávať aj na inom súde.
b) Kedy si musím vybrať iný súd ako súd v mieste bydliska žalovaného?

Švédske právo obsahuje niekoľko pravidiel týkajúcich sa exkluzívnej jurisdikcie, ktoré stanovujú, že žalobu je potrebné podať na určitom súde. Pravidlá o exkluzívnej jurisdikcii tiež obsahujú rôzne medzinárodné dohody, ako napr. nariadenie Brusel I, Bruselský dohovor a Luganský dohovor. Ak je žaloba spadajúca do niektorého z týchto pravidiel podaná na inom súde než na súde s exkluzívnou jurisdikciou, tento súd nesmie prípad prejednávať.

HoreHore

Najdôležitejšie švédske pravidlá na prípady exkluzívnej jurisdikcie sú:

  • Väčšina sporov o pôdu sa musí riešiť na súde v mieste, kde sa táto pôda nachádza.
  • Niektoré spory týkajúce sa majetku musia riešiť pôdne súdy alebo nájomné, či lízingové tribunály, znova v závislosti od miesta, kde sa tento majetok nachádza.
  • Prípady týkajúce sa pozostalosti sa prejednávajú na súde v mieste bydliska zosnulého.
  • Spory spojené s manželstvom a rozdelením majetku manželov sa prejednávajú na súde v mieste bydliska jednej zo strán.
  • V prípade sporov spadajúcich do právomoci pracovného súdu alebo trhového súdu žalobu nie je možné podať na všeobecnom súde v mieste bydliska žalovaného.
  • Väčšina sporov s medzinárodnou dimenziou týkajúcich sa práva životného prostredia, námorného práva, práva priemyselného a duševného vlastníctva a rodinného práva existujú osobitné pravidlá, ktoré prisudzujú príslušnosť iba jednému konkrétnemu súdu.
  • Švédsky odvolací súd má výlučnú právomoc na prejednávanie určitých žiadostí týkajúcich sa výkonu rozhodnutí zahraničný súdov.
c) Môžu strany samy prisúdiť jurisdikciu súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Strany môžu uzavrieť dohodu, podľa ktorej sa spor bude môcť alebo musieť prejednávať na určitom súde. Táto dohoda musí mať písomnú formu. Dohoda môže stanoviť exkluzívnu jurisdikciu jedného konkrétneho súdu. Strany sa tiež môžu prideliť jurisdikciu inému súdu než súdu ustanovenému v bežných pravidlách. Strany tiež môžu prisúdiť jurisdikciu viacerým súdom.

HoreHore

Súd určený stranami je v zásade povinný prijať prípad, ktorý mu bol predložený. Neplatí to však v prípade, ak dohoda je v rozpore s niektorým z pravidiel o exkluzívnej jurisdikcii. Ak niektorá zo strán podá námietku o neplatnosť dohody určujúcej určitý súd, súd musí túto námietku preskúmať, čoho dôsledkom môže byť, že jurisdikcia nebude patriť tomuto súdu.

Súd, ktorý by inak nebol príslušný, môže mať jurisdikciu v prípade, že žalovaný nevznesie námietku, že sa prípad prejednáva na nesprávnom súde (tzv. „tiché prerušenie a odročenie"). Neplatí to však v prípade, kedy sa uplatňujú pravidlá o exkluzívnej jurisdikcii. Súd musí túto otázku posúdiť z vlastného podnetu. Súd však nebude automaticky posudzovať otázku, či sa prípad predkladá v rozpore so základnými pravidlami, s pravidlami o konkurenčnej jurisdikcii alebo s dohodou určujúcou určitý súd. Námietku nepríslušnosti súdu je potrebné vzniesť, keď sa strany po prvýkrát vyjadria k prípadu. Ak sa však žalovaný k prípadu nevyjadrí vôbec a súd musí vydať kontumačný rozsudok, musí súd preskúmať otázku vlastnej jurisdikcie.

C. Ako v prípade príslušnosti špecializovaných súdov zistím, na ktorý súd sa mám obrátiť?

Občianskoprávnymi spormi sa zaoberajú dva špeciálne súdy. Pracovný súd pojednáva o sporoch vyplývajúcich z pracovného pomeru, teda zo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a trhový súd pojednáva o sporoch týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže a marketingu.

Určité okresné súdy sa zaoberajú určitými typmi občianskoprávnych prípadov. Dvadsaťpäť švédskych okresných súdov sú zároveň pôdnymi súdmi. Tieto súdy sa zaoberajú prípadmi týkajúcimi sa vyvlastnenia a parcelácie pôdy. Prípady spadajúce do práva životného prostredia rieši päť okresných súdov, ktoré sú zároveň súdmi pre životné prostredie. Spory podľa námorného práva prejednáva sedem okresných súdov, ktoré sú zároveň súdmi námorného práva. Pre spory podľa práva priemyselného a duševného vlastníctva existujú osobitné pravidlá, prisudzujúce výlučnú jurisdikciu okresnému súdu v Štokholme. Podobné ustanovenia sa uplatňujú na rôzne záležitosti rodinného práva s medzinárodnou dimenziou.

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Švédsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 31-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo