Európska komisia > EJS > Právomoc súdov > Poľsko

Posledná úprava: 06-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právomoc súdov - Poľsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

A. Mám sa obrátiť na všeobecný civilný súd alebo na špeciálny súd? A.
B. Ak je príslušný civilný súd, ako zistím, na ktorý sa mám obrátiť? B.
I. Existuje rozdiel medzi všeobecnými civilnými súdmi vyššieho a nižšieho stupňa? Ak áno, ktorý z nich je príslušný pre môj prípad? I.
II. Miestna príslušnosť (Je pre môj prípad miestne príslušný súd v meste A alebo v meste B?) II.
1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti 1.
2. Výnimky zo základného pravidla 2.
a) Kedy si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom? a)
b) Kedy si musím vybrať iný súd než súd v mieste trvalého bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)? b)
c) Môžu strany samy určiť príslušnosť súdu, ktorý by inak nebol príslušný? c)
C. Ako zistím, na ktorý špeciálny súd sa mám obrátiť v prípadoch, v ktorých je príslušný? C.

 

A. Mám sa obrátiť na všeobecný civilný súd alebo na špeciálny súd?

V Poľsku občianskoprávne veci prerokúvajú všeobecné súdy a Najvyšší súd (pozri: Organizácia súdnictva v Poľsku), ak nespadajú do právomoci špeciálnych súdov.

Pravidlá upravujúce právomoc súdov sú stanovené v článkoch 16 - 18 a 27 - 37 Občianskeho súdneho poriadku.

Na okresných súdoch občianskoprávne veci prerokúvajú tieto oddelenia:

  • občianskoprávne oddelenie,
  • oddelenie pre záležitosti rodiny a neplnoletých osôb (rodinné súdy) - záležitosti týkajúce sa rodinného práva a práva v oblasti opatrovníctva, zvádzania detí na nesprávnu cestu, trestných činov spáchaných neplnoletými osobami, zaobchádzania s alkoholikmi a narkomanmi a ďalšie záležitosti, ktoré patria do právomoci opatrovníckych súdov na základe osobitných právnych predpisov,
  • oddelenie pracovných vecí a sociálneho poistenia (pracovné súdy) - veci týkajúce sa pracovného práva a práva v oblasti sociálneho poistenia,
  • obchodné oddelenie (obchodné súdy) pre veci týkajúce sa obchodného a občianskeho práva, napríklad spory medzi spoločnosťami pôsobiacimi v danej oblasti, spory v rámci spoločností, žaloby o náhradu škody proti členom predstavenstva za nepravdivé vyhlásenia poskytnuté Štátnemu súdnemu registru a žaloby proti spoločnostiam za spôsobenie škody na životnom prostredí,
  • oddelenie pozemkovej knihy - pre konania týkajúce sa evidencie v pozemkových knihách a iné občianskoprávne konania týkajúce sa pozemkovej knihy,
  • komunálne oddelenie (komunálne súdy) pre veci prerokúvané v zjednodušených konaniach alebo týkajúce sa podmienených účtov a prepadnutia majetku.

Na varšavskom okresnom súde sú aj tieto oddelenia:

HoreHore

  • Súd na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov, ktorý je poverený prerokúvať veci týkajúce sa protimonopolných pravidiel a regulácie v oblasti energií,
  • Súd pre ochranné známky a práva na priemyselné vzory, ktorý prerokúva veci týkajúce sa porušenia ochranných známok, hrozieb porušenia práv na priemyselné vzory alebo vyhlásení, že priemyselné vzory a ochranné známky neboli porušené, zrušenia práva na priemyselný vzor Spoločenstva, odvolaní alebo zrušení ochrannej známky a dôsledkov porušenia ochranných známok.

B. Ak je príslušný civilný súd, ako zistím, na ktorý sa mám obrátiť?

I. Existuje rozdiel medzi všeobecnými civilnými súdmi vyššieho a nižšieho stupňa? Ak áno, ktorý z nich je príslušný pre môj prípad?

Okresné súdy majú väčšinou právomoc v občianskoprávnych veciach a vydávajú prvostupňové rozhodnutia. Okresné súdy majú právomoc vo všetkých veciach s výnimkou vecí vyhradených pre vojvodské súdy podľa článkov 16 a 507 Občianskeho súdneho poriadku.

Prvostupňové vojvodské súdy sú vecne príslušné pre veci uvedené v článku 17 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. týkajúce sa:

  • nehmotných práv (napríklad rozvodu) a súvisiacich nárokov iných ako nasledujúce: určenie alebo zapretie otcovstva dieťaťa, vzdanie sa/zapretie rodičovstva alebo zrušenie adopcie,
  • ochrany autorských práv a súvisiacich práv týkajúcich sa vynálezov, úžitkových vzorov, priemyselných vzorov, ochranných známok, geografických označení a topografií integrovaných obvodov, ochrany iných práv týkajúcich sa nehmotných statkov,
  • žalôb na základe tlačového zákona,
  • vlastníckych práv, ak hodnota spornej veci je vyššia ako 75 000 PLN a 100 000 PLN v obchodnoprávnych konaniach, okrem vecí týkajúcich sa alimentov, vlastníckych sporov, zrušenia bezpodielového vlastníctva manželov, zosúladenia obsahu pozemkovej knihy s aktuálnym právnym stavom,
  • vydania rozhodnutia, ktorým sa nahrádza rozhodnutie o rozdelení družstva,
  • zrušenia, vyhlásenia neplatnosti alebo stanovenia neúčinnosti rozhodnutí vydaných právnickými osobami alebo organizáciami, ktoré nie sú právnické osoby, ktorým však bola právna subjektivita udelená podľa zákona,
  • zabránenia nekalej hospodárskej súťaže a opatrení na jej odstránenie.

Do pôsobnosti vojvodských súdov patria aj tieto oblasti:

HoreHore

  • veci týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony,
  • riešenie sporov vo veciach týkajúcich sa činnosti zoštátnených spoločností: medzi predstavenstvom spoločnosti a riaditeľom, medzi vnútornými orgánmi spoločnosti a zakladajúcimi inštitúciami a medzi vnútornými orgánmi spoločnosti a kontrolným orgánom,
  • veci týkajúce sa uznávania a potvrdenia vykonateľnosti rozsudkov vynesených zahraničnými súdmi (články 1148 a 1151 Občianskeho súdneho poriadku).

Vo veciach týkajúcich sa majetkových práv je navrhovateľ povinný uviesť v návrhu na začatie konania hodnotu predmetu sporu, ak predmetom sporu nie je určitá suma peňazí.

Vo veciach týkajúcich sa finančných nárokov, a to aj v tých, ktoré sú deklarované ako alternatíva k inému nároku, udaná suma predstavuje hodnotu predmetu sporu.

V iných veciach týkajúcich sa majetku je navrhovateľ povinný uviesť v návrhu na začatie konania hodnotu predmetu sporu podľa článkov 20 - 24 Občianskeho súdneho poriadku.

II. Miestna príslušnosť (Je pre môj prípad miestne príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

V poľskom Občianskom súdnom poriadku sa uvádzajú štyri druhy súdnej príslušnosti: všeobecná (články 27 – 30 Občianskeho súdneho poriadku), súbežná (príslušnosť niekoľkých rozdielnych súdov) (články 31 – 37 Občianskeho súdneho poriadku), výhradná (články 38 – 42 Občianskeho súdneho poriadku) a osobitná (články 43 – 46 Občianskeho súdneho poriadku).

1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti
Všeobecná miestna príslušnosť

Konanie by sa malo začať na súde prvého stupňa príslušnom podľa bydliska odporcu.

HoreHore

Podľa článku 25 Občianskeho zákonníka je bydliskom fyzickej osoby miesto, v ktorom zvyčajne býva. Ak odporca nemá bydlisko v Poľsku, všeobecná príslušnosť sa určuje podľa toho, kde v súčasnosti žije, a ak to nie je známe alebo je to mimo Poľska, konanie sa má začať v mieste posledného bydliska odporcu v Poľsku.

Konanie proti štátnej pokladnici by sa malo začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza organizácia, ktorej sa týka spor. Vo veciach, v ktorých je štátna pokladnica zastúpená Hlavným štátnym zastupiteľstvom Štátnej pokladnice (Prokuratoria Generalna Skarbu Państwa), by sa konanie malo začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza pobočka zodpovedná za organizáciu, ktorej sa týka nárok.

Konanie proti iným právnickým osobám alebo osobám, ktoré nie sú právnické osoby, by sa malo začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom majú sídlo (článok 30 Občianskeho súdneho poriadku).

2. Výnimky zo základného pravidla
a) Kedy si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

Súbežná miestna príslušnosť znamená, že v niektorých veciach môžu navrhovatelia vybrať súd, na ktorom začnú konanie. V týchto prípadoch môže navrhovateľ začať konanie na súde so všeobecnou príslušnosťou alebo na jednom z iných súdov uvedených v článkoch 32 – 37 Občianskeho súdneho poriadku.

HoreHore

Súbežná miestna príslušnosť sa stanovuje v týchto veciach:

  • nároky na výživné, určenie otcovstva a súvisiace nároky – konanie možno začať pred súdom príslušným podľa bydliska navrhovateľa,
  • majetkové nároky súvisiace s obchodnými činnosťami odporcu – konanie možno začať pred súdom príslušným podľa miesta, v ktorom sa nachádza organizácia alebo firma odporcu, ak sa nárok týka činností vykonávaných touto organizáciou alebo firmou. To sa však nevzťahuje na veci, v ktorých je podľa zákona štátna pokladnica zastúpená Hlavným štátnym zastupiteľstvom Štátnej pokladnice (Prokuratoria Generalna Skarbu Państwa),
  • žaloby na potvrdenie existencie zmluvy alebo na jej vykonanie, zrušenie alebo vyhlásenie za neplatnú a žaloby o náhradu škody za neplnenie alebo nesprávne plnenie zmluvy – konanie môže začať na súde príslušnom podľa miesta vykonávania spornej zmluvy; v prípade vzniku pochybností je potrebné poskytnúť listinné dôkazy o mieste výkonu zmluvy,
  • žaloby založené na občianskoprávnom delikte - konanie možno začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom nastala udalosť spôsobujúca ujmu,
  • žaloby smerujúce k zaplateniu súdnych poplatkov prípadu - konanie možno začať na súde príslušnom podľa miesta, na ktorom právny zástupca prerokúval príslušnú vec,
  • žaloby týkajúce sa nájomného alebo prenájmu nehnuteľnosti - konanie možno začať na súde príslušnom podľa miesta, na ktorom sa nachádza daná nehnuteľnosť,
  • žaloby proti vystavovateľovi zmenky alebo šeku - konanie možno začať na súde príslušnom podľa miesta platby. Viacerí vystavovatelia zmenky alebo šeku môžu byť spoločne obžalovaní pred súdom príslušným podľa miesta platby alebo pred súdom všeobecne príslušným pre zmenkového dlžníka alebo pre vystavenie vlastných zmeniek alebo šekov,
  • žaloby na uzatvorenie zmluvy, určenie obsahu zmluvy alebo zmenu a doplnenie zmluvy, prerokúvané v osobitných konaniach vo veciach týkajúcich sa obchodného práva – konanie možno začať na súde príslušnom podľa miesta výkonu zmluvy (článok 479, v spojení s článkom 34 Občianskeho súdneho poriadku),
  • žaloby týkajúce sa pracovného práva - konanie možno začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa práca vykonáva, vykonávala sa alebo sa má vykonávať, alebo na súde príslušnom podľa miesta, kde sa nachádza príslušné pracovisko (článok 461 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
b) Kedy si musím vybrať iný súd než súd v mieste trvalého bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

Výhradná príslušnosť znamená, že vec musí prerokúvať súd uvedený v súdnom poriadku. Výhradná miestna príslušnosť sa stanovuje v týchto veciach:

HoreHore

  • vlastnícke alebo iné vecné práva na nehnuteľnosť alebo vlastníctvo nehnuteľnosti - konanie sa musí začať na súde príslušnom podľa miesta, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza; ak je predmetom sporu vecné bremeno, príslušnosť sa určuje podľa miesta, v ktorom sa nachádza zaťažený majetok,
  • dedičstvo alebo správa majetku na základe závetu vo forme listiny, pokynu alebo v inej forme – konanie musí začať na súde príslušnom podľa posledného bydliska osoby, ktorá zanechala závet, a ak nie je možné stanoviť jej bydlisko v Poľsku, na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza dedičstvo alebo jeho časť,
  • týkajúcich sa členstva v družstve, spoločnosti alebo združení - konanie musí začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza sídlo príslušného subjektu,
  • týkajúcich sa manželstva – konanie musí začať na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza posledné spoločné bydlisko manželov, ak jeden z nich alebo obaja tam stále majú trvalé bydlisko. V opačnom prípade má výhradnú príslušnosť súd príslušný podľa bydliska odporcu; ak ani toto nemožno uplatniť, výhradnú príslušnosť má súd príslušný podľa bydliska navrhovateľa,
  • týkajúcich sa rodičovského vzťahu alebo vzťahu medzi adoptujúcou a adoptovanou osobou - konanie musí začať na súde príslušnom podľa bydliska navrhovateľa, ak neexistuje základ pre začatie konania podľa pravidiel upravujúcich všeobecnú príslušnosť.
c) Môžu strany samy určiť príslušnosť súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Osobitná príslušnosť znamená, že vo veciach uvedených v osobitných predpisoch môže existovať rozdielne vymedzenie súdnej príslušnosti:

HoreHore

  1. Navrhovateľ je oprávnený vybrať súd.

    Ak existujú dôvody pre príslušnosť jedného súdu, alebo ak sa konanie začalo proti viacerým osobám, vo vzťahu ku ktorým sú podľa pravidiel upravujúcich všeobecnú príslušnosť príslušné rôzne súdy. To isté platí pre veci, v ktorých sa nehnuteľnosti, ktorých miesto je určujúce pre príslušnosť, nachádzajú vo viacerých súdnych okresoch.

  2. Obidve strany sú oprávnené vybrať súd na základe dohody alebo spoločnej žiadosti.

    Strany sa môžu písomne dohodnúť na predložení existujúceho sporu, ktorý vznikol na základe daného právneho vzťahu, alebo prípadných budúcich sporov súdu prvého stupňa, ktorý podľa práva nie je miestne príslušný. Tento súd bude mať potom výhradnú príslušnosť, ak strany nerozhodnú inak. Strany môžu tiež na základe písomnej dohody obmedziť právo navrhovateľa vyberať zo súdov príslušných pre takéto spory.

    Strany však nemôžu meniť výhradnú príslušnosť.

    Dohody o súdnej príslušnosti musia mať písomnú formu a môžu predstavovať súčasť právnej zmluvy (ustanovenie o prorogácii), alebo môžu byť vypracované ako samostatná dohoda.

    Vo veciach týkajúcich sa pracovného práva a práva v oblasti sociálneho poistenia môže príslušný súd na základe spoločnej žiadosti strán postúpiť vec na prerokovanie inému súdu toho istého stupňa, ktorý je príslušný vo vzťahu k veciam týkajúcim sa pracovného a poistného práva, pokiaľ sa to považuje za účelné.

  3. Príslušný súd je určený vyšším súdom alebo Najvyšším súdom.

    Ak príslušný súd má prekážky na prerokovanie veci alebo prijatie iného opatrenia, vyšší súd určí iný súd. Iný súd sa určí, len ak príslušný súd má prekážky na prerokovanie veci, napríklad z dôvodu, že proti sudcovi bola vznesená námietka alebo z dôvodov vyššej moci.

    Najvyšší súd je povinný určiť súd, pred ktorým sa má konanie začať, ak v zmysle Občianskeho súdneho poriadku nie je možné so zreteľom na fakty prípadu určiť miestnu príslušnosť (článok 45 Občianskeho súdneho poriadku).

C. Ako zistím, na ktorý špeciálny súd sa mám obrátiť v prípadoch, v ktorých je príslušný?

Špeciálne súdy tvoria správne súdy a vojenské súdy.

Prácu vojenských súdov upravuje zákon o vojenských súdoch a ich štruktúre z 21. augusta 1997. Tieto súdy primárne prerokúvajú trestné prípady týkajúce sa poľských ozbrojených síl. Môžu byť splnomocnené prerokúvať iné veci len na základe zákona.

Prácu správnych súdov upravuje zákon o správnych súdoch a ich štruktúre z 25. júla 2002. Správne súdy vykonávajú spravodlivosť monitorovaním činnosti orgánov verejnej moci a rozhodovaním v sporoch týkajúcich sa záležitostí pôsobnosti alebo príslušnosti medzi miestnou samosprávou a ústrednou štátnou správou. Nedá sa vylúčiť, že vo výnimočných prípadoch môže správny súd rozhodovať v občianskoprávnej veci ako súčasť monitorovania činnosti orgánov verejnej moci.

Bližšie informácie

Ministerstvo spravodlivosti

http://www.ms.gov.pl/ polski

Zoznam všeobecných súdov v Poľsku (adresy)

http://www.ms.gov.pl/organizacja/sady.php polski

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 06-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo