Európska komisia > EJS > Právomoc súdov > Lotyšsko

Posledná úprava: 18-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právomoc súdov - Lotyšsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

A. Mal by som sa obrátiť na všeobecný súd alebo špecializovaný súd? A.
B. Ako môžem zistiť, kde presne mám uplatniť svoj nárok a ktorý súd je príslušný rozhodovať v mojej veci? B.
I. Rozlišuje sa medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý súd je príslušným súdom v mojom prípade? I.
II. Miestna príslušnosť súdov II.
1. Základné pravidlá miestnej príslušnosti súdov 1.
2. Výnimky zo základných pravidiel 2.
a) V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska žalovaného (súd určený uplatňovaním základného pravidla) a iným súdom? a)
b) V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd, ako súd v mieste, v ktorom žije žalovaný (súd určený uplatňovaním základného pravidla)? b)
c) Môžu strany sami určiť príslušnosť k súdu, ktorý by inak nebol príslušným súdom? c)
C. V prípade, že špecializované súdy majú príslušnosť, ako môžem zistiť, na ktorý sa musím obrátiť? C.

 

A. Mal by som sa obrátiť na všeobecný súd alebo špecializovaný súd?

Zákon o občianskoprávnom konaní zaručuje každej fyzickej a právnickej osobe právo ísť na súd a brániť svoje oprávnené záujmy a občianske práva v prípade, že tieto práva boli porušené alebo spochybnené. Všetky občianskoprávne spory podliehajú spravidla súdnemu konaniu a musia sa prejednávať v rámci súdnych konaní vo veci uplatnenia nárokov. Vo výnimočných prípadoch a iba keď to stanovujú právne predpisy sa občianskoprávne spory môžu riešiť v rámci iných mimosúdnych konaní. V prípadoch stanovených právnymi predpismi súd prejednáva aj nároky uplatnené fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré nie sú svojim charakterom občianskoprávnymi nárokmi. Vo všetkých prípadoch však o vydaní rozhodnutia o spore rozhoduje súd alebo sudca. Ak súd alebo sudca uzná, že spor nie je predmetom súdneho konania, v rozhodnutí v tomto zmysle sa uvedie orgán zodpovedný za rozhodovanie o danom spore.

Strany sporu majú po vzájomnej dohode právo predložiť svoju vec rozhodcovskému súdu. Strany sporu sa môžu rozhodnúť, že sa obrátia na rozhodcovský súd, aby vyriešil spor, ktorý už vznikol alebo ktorý môže vzniknúť v budúcnosti. Na rozhodcovský súd sa možno obrátiť v akomkoľvek občianskoprávnom spore, okrem určitých sporov stanovených v právnych predpisoch. V prípade, že sa strany rozhodli predložiť svoj spor rozhodcovskému súdu, žiadosť sa musí podať príslušnému rozhodcovskému súdu.

B. Ako môžem zistiť, kde presne mám uplatniť svoj nárok a ktorý súd je príslušný rozhodovať v mojej veci?

Občianskoprávne veci podliehajú vecnému preskúmaniu na súde prvého stupňa, okrem určitých prípadov stanovených v právnych predpisoch, ktoré sa prejednávajú na regionálnych súdoch.

HoreHore

Prípady sa nepodrobujú vecnému preskúmaniu na súde vyššieho stupňa skôr, ako boli prejednané na nižšom súde. Súdom prvého stupňa pre občianskoprávne veci je okresný (mestský) súd alebo regionálny súd, podľa toho, pod ktorého pôsobnosť prípad spadá. Príslušnosť v občianskoprávnych konaniach znamená pridelenie občianskoprávnych vecí, ktoré podliehajú súdnemu konaniu, súdom prvého stupňa na vecné preskúmanie na základe ich vecnej alebo miestnej príslušnosti.

Prípady podliehajúce súdnemu konaniu sa prejednávajú na okresných (mestských) súdoch, okrem určitých prípadov stanovených v právnych predpisoch, ktoré sa prejednávajú na regionálnych súdoch. Na regionálnych súdoch sa prejednávajú tieto prípady podliehajúce súdnemu konaniu:

  1. spory vo veci majetkových práv týkajúcich sa nehnuteľného majetku;
  2. prípady vyplývajúce zo zmluvného práva, v ktorých výška nároku prekračuje 150 000 LVL;
  3. prípady týkajúce sa patentových práv a ochrany ochranných známok;
  4. prípady týkajúce sa platobnej neschopnosti a likvidácie úverových inštitúcií.

Ak sa v rámci jedného prípadu uplatňuje niekoľko nárokov a pre niektoré nároky sú príslušné okresné (mestské) súdy a iné by sa mali prejednávať na regionálnom súde, alebo v prípade, že na okresnom (mestskom) súde bol predložený protinárok, pre ktorý je príslušný regionálny súd, vec sa prejednáva na regionálnom súde.

Súdy rozhodujú o občianskoprávnych veciach na základe zákonov a iných právnych predpisov, medzinárodných dohôd, ktoré sú pre Lotyšsko záväzné, a právnych predpisov Európskej únie. Ak medzinárodná dohoda schválená Saeima (parlamentom) obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami stanovenými v lotyšských právnych predpisoch, uplatňujú sa ustanovenia medzinárodnej dohody. V prípade, že sa súdna vec riadi právnymi predpismi Európskej únie, ktoré sú priamo uplatniteľné v Lotyšsku, lotyšské legislatívne ustanovenia sa uplatňujú v rozsahu, ktorý povoľujú právne predpisy Európskej únie.

HoreHore

I. Rozlišuje sa medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý súd je príslušným súdom v mojom prípade?

V občianskoprávnych veciach sa stanovenie súdnej príslušnosti na rôznych úrovniach súdov prvého stupňa nazýva vecná príslušnosť, pretože občianskoprávne veci spadajúce pod právomoc týchto súdov sa klasifikujú podľa kategórie (druhu) prípadu alebo podstaty (charakteru alebo výšky) nároku. V každom z týchto prípadov sa musí zohľadniť aj miestna príslušnosť súdov toho istého stupňa.

Pozri už uvedené informácie o rozlišovaní medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa.

II. Miestna príslušnosť súdov

1. Základné pravidlá miestnej príslušnosti súdov

Všeobecné postupy týkajúce sa miestnej príslušnosti súdov stanovujú, že nárok voči fyzickej osobe sa uplatňuje na súde, ktorého príslušnosť sa určuje podľa miesta pobytu osoby (paragraf 26 zákona o občianskom súdnom konaní). Nárok voči právnickej osobe sa uplatňuje na súde, ktorého príslušnosť sa určuje podľa sídla (registrovaného sídla) právnickej osoby. To znamená, že vec sa podáva na súde prvého stupňa vzhľadom na jeho kategorickú alebo vecnú príslušnosť, zohľadňujú sa však aj pravidlá, ktorými sa upravuje miestna príslušnosť.

2. Výnimky zo základných pravidiel

Zákon o občianskoprávnom konaní stanovuje aj výnimky z pravidiel o miestnej príslušnosti týkajúce sa občianskoprávnych vecí, v ktorých si nárokujúca strana môže vybrať, či predloží vec podľa všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, t. j. či sa obráti na súd, ktorý je príslušným súdom v mieste, v ktorom obžalovaný žije alebo sa zdržiava, alebo či sa rozhodne predložiť vec na inom súde prvého stupňa, ktorý pôsobí na rovnakej úrovni a je podľa právnych predpisov uvedený ako alternatívny súd.

HoreHore

a) V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska žalovaného (súd určený uplatňovaním základného pravidla) a iným súdom?

Nárok voči žalovanému, ktorého miesto bydliska nie je známe alebo ktorý nemá trvalé bydlisko v Lotyšsku, sa uplatňuje na súde určenom podľa miesta akéhokoľvek nehnuteľného majetku patriaceho žalovanému alebo podľa posledného známeho miesta pobytu žalovaného.

Pravidlá týkajúce sa súdnej príslušnosti vybranej nárokujúcou si stranou sú stanovené v paragrafe 28 zákona o občianskoprávnom konaní, ktorý obsahuje podrobný zoznam druhov prípadov a alternatívnych súdov, na ktorých sa môže uplatniť nárok:

  1. Nárok týkajúci sa konania pobočky alebo zastúpenia právnickej osoby sa môže uplatniť aj na súde určenom podľa miesta sídla pobočky alebo zastúpenia.
  2. Nárok týkajúci sa náhrady výživného alebo určenia otcovstva sa môže uplatniť aj na súde príslušnom podľa miesta sídla nárokujúcej si strany.
  3. Nárok týkajúci sa osobných deliktov (paragrafy 2347-2353 Občianskeho zákona latviešu valoda), ktoré viedli k invalidite, inému poškodeniu zdravia alebo smrti príslušnej osoby, sa môže uplatniť aj na príslušnom súde podľa miesta sídla nárokujúcej strany alebo miesta, v ktorom boli delikty spáchané.
  4. Nárok týkajúci sa škôd spôsobených na majetku fyzickej alebo právnickej osoby sa môže uplatniť aj na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom bola spôsobená škoda.
  5. Nárok týkajúci sa vymáhania majetku alebo náhrady hodnoty takéhoto majetku sa môže vymáhať aj na súde príslušným podľa miesta bydliska nárokujúcej si strany.
  6. Nároky v námornej oblasti sa môžu uplatniť aj na súde, ktorý je príslušným súdom v mieste, v ktorom bolo plavidlo žalovaného zabavené.
  7. Žaloba proti niekoľkým žalovaným, ktorí žijú alebo sa zdržiavajú na rôznych miestach, sa môže podať na súde, ktorý je príslušným súdom podľa miesta bydliska alebo miesta pobytu jedného zo žalovaných.
  8. Spor vo veci rozvodu alebo zrušenia manželstva sa podáva na príslušnom súde v mieste pobytu nárokujúcej si strany, v ktorom:
    1. neplnoleté osoby žijú s nárokujúcou si stranou;
    2. jedna zo strán snažiaca sa o rozvod bola formálne uznaná za duševne nespôsobilú alebo je v opatrovníctve (paragraf 365 občianskeho zákona);
    3. jedna zo strán snažiaca sa o rozvod si odpykáva trest vo väzení;
    4. miesto pobytu jednej zo strán snažiacej sa o rozvod nie je známe alebo je v zahraničí;
    5. manželia podali v tomto zmysle žiadosť, keď sa rozhodli požiadať o rozvod.
  9. Nárok týkajúci sa pracovnej zmluvy sa môže uplatniť aj na súde príslušnom podľa miesta bydliska alebo miesta práce nárokujúcej si strany.
b) V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd, ako súd v mieste, v ktorom žije žalovaný (súd určený uplatňovaním základného pravidla)?

Výlučná príslušnosť v občianskoprávnych veciach sa týka aj výnimiek nielen z hľadiska všeobecnej miestnej príslušnosti v občianskoprávnych veciach, ale aj z hľadiska všetkých ostatných druhov miestnej príslušnosti. Príslušnosť tohto druhu sa vzťahuje na určité súdne prípady:

HoreHore

  1. nároky týkajúce sa majetkových práv a akýchkoľvek iných práv vlastníctva nehnuteľného majetku alebo jeho dôsledkov a nároky týkajúce sa registrácie takýchto práv v katastri alebo výmazu z katastra a vylúčenia takýchto práv z popisnej listiny sa uplatňujú na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza príslušná nehnuteľnosť;
  2. nárok veriteľa, pokiaľ ide o celistvosť dedičstva v prípadoch, keď nie sú známi potvrdení dedičia alebo právny nástupca, spadá pod súd príslušný podľa miesta pobytu závetcu. V prípade, že toto miesto pobytu sa nenachádza v Lotyšsku alebo nie je známe, nárok sa uplatňuje na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť alebo časť nehnuteľnosti;
  3. výlučná príslušnosť sa môže uplatniť aj podľa iných právnych aktov.

Ustanovenia stanovené ďalej v texte sa vzťahujú aj na prípady, ktoré podliehajú osobitným súdnym konaniam:

  1. žiadosť o schválenie adopcie sa podáva na súde príslušnom podľa miesta pobytu adoptujúcej osoby, ale žiadosť o zrušenie adopcie sa podáva na príslušnom súde podľa miesta pobytu jedného žiadateľa. Žiadosť cudzinca alebo osoby žijúcej v zahraničí o schválenie adopcie sa podáva na súde príslušnom podľa miesta pobytu adoptovanej osoby (paragraf 259 zákona o občianskoprávnom konaní);
  2. žiadosť o vyhlásenie osoby za nespôsobilú konať v dôsledku duševnej choroby alebo duševnej poruchy sa podáva na súde príslušnom podľa miesta pobytu tejto osoby, alebo ak osoba bola umiestnená do opatery, na súde príslušnom podľa miesta sídla lekárskej inštitúcie (paragraf 264 zákona o občianskoprávnom konaní);
  3. žiadosť o nariadenie opatrovníctva v prípade osoby, u ktorej hrozí, že svojim neviazaným alebo márnotratným životným štýlom alebo nadmerným užívaním alkoholu alebo drog spôsobí núdzu alebo chudobu sebe alebo svojej rodine, sa podáva na súde príslušnom podľa miesta bydliska tejto osoby (paragraf 271 zákona o občianskoprávnom konaní);
  4. o prípade, ktorý sa týka správcovstva majetku patriaceho neprítomnej alebo nezvestnej osoby, rozhoduje súd príslušný podľa posledného miesta pobytu nezvestnej alebo neprítomnej osoby (paragraf 278 zákon o občianskoprávnom konaní);
  5. žiadosť o vyhlásenie nezvestnej osoby za mŕtvu sa podáva na súde príslušnom podľa posledného miesta bydliska tejto osoby (paragraf 282 zákona o občianskoprávnom konaní);
  6. žiadosť o určenie právnych skutočností sa podáva na súde príslušnom podľa miesta pobytu žiadateľa (paragraf 290 zákona o občianskoprávnom konaní);
  7. žiadosť o zrušenie práv týkajúcich sa nehnuteľného majetku sa podáva na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť; v prípade, že sa žiadosť týka iných práv, žiadosť sa podáva na súde príslušnom podľa miesta pobytu žiadateľa, či už je to miesto pobytu fyzickej osoby alebo miesto sídla (registrovaná adresa) právnickej osoby, pokiaľ právne predpisy nestanovujú inak (paragraf 294 ods. 2 zákona o občianskoprávnom konaní);
  8. žiadosť o zrušenie stratených, odcudzených alebo zničených listín a obnovenie práv vyplývajúcich z takýchto listín sa podáva na súde príslušnom podľa miesta platby, ktoré je uvedené na listine, ale ak nie je takéto miesto platby známe, potom na súde príslušnom podľa miesta pobytu dlžníka, ak je dlžníkom fyzická osoba, alebo podľa miesta sídla (registrovanej adresy), ak je dlžníkom právnická osoba; ak nie je známe ani miesto pobytu dlžníka, potom na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom bola listina vydaná (paragraf 299 zákona o občianskoprávnom konaní);
  9. žiadosti týkajúce sa odkúpenia nehnuteľného majetku sa podávajú na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom odkúpenia (paragraf 336 zákona o občianskoprávnom konaní);
  10. o prípadoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti podniku alebo spoločnosti rozhoduje súd príslušný podľa miesta sídla (registrovanej adresy) podniku alebo spoločnosti. O prípadoch týkajúcich sa začatia konania vo veci platobnej neschopnosti podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 rozhoduje súd príslušný podľa miesta centra hlavných záujmov dlžníka; o prípadoch týkajúcich sa začatia konania vo veci platobnej neschopnosti podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia rozhoduje súd príslušný podľa miesta sídla podniku dlžníka (v zmysle článku 2 písm. h) uvedeného nariadenia) (paragraf 342 zákona o občianskoprávnom konaní);
  11. o veciach týkajúcich sa platobnej neschopnosti alebo likvidácie úverových inštitúcií rozhoduje súd príslušný podľa miesta sídla (registrovanej adresy) úverovej inštitúcie (paragraf 364 zákona o občianskoprávnom konaní);
  12. zamestnávateľ môže podať žiadosť o vyhlásenie štrajku za nezákonný štrajk alebo žiadosť o vyhlásenie štrajku z dôvodov a na základe postupov stanovených v zákone o štrajkoch latviešu valoda. Žiadosť o vyhlásenie štrajku za nezákonný štrajk alebo vyhlásenie štrajku sa podáva na súde príslušnom podľa miesta, v ktorom sa má štrajk konať (paragraf 390 zákona o občianskoprávnom konaní);
  13. zástupcovia zamestnancov môžu predložiť žiadosť o vyhlásenie výluky za nezákonnú alebo vyhlásenie výluky z dôvodov a na základe postupov stanovených v zákone o pracovnoprávnych sporoch latviešu valoda. Žiadosť o vyhlásenie výluky za nezákonnú alebo vyhlásenie výluky sa podáva súdu príslušnému podľa miesta, v ktorom sa má uskutočniť výluka (paragraf 394 zákona o občianskoprávnom konaní).

Prípady týkajúce sa nesporového splnenia záväzkov:

HoreHore

  1. Žiadosti o dobrovoľný predaj nehnuteľného majetku na dražbe súdnym spôsobom sa podávajú okresnému (mestskému) súdu, ktorý je súdom príslušným podľa miesta, v ktorom sa nachádza nehnuteľný majetok (paragraf 395 zákona o občianskoprávnom konaní);
  2. Žiadosti o nesporové povinné splnenie záväzkov, ktoré zahŕňajú peňažné platby alebo vrátenie hnuteľného majetku, sa podávajú okresnému (mestskému) súdu, ktorý je súdom príslušným podľa miesta bydliska dlžníka (paragraf 403 ods. 1 zákona o občianskoprávnom konaní);
  3. Žiadosti o nesporové povinné splnenie záväzkov na základe dokumentov o záložnom práve na nehnuteľný majetok alebo na základe povinnosti vypratať alebo vrátiť prenajatý nehnuteľný majetok sa podávajú na okresnom (mestskom) súde, ktorý je súdom príslušným podľa miesta bydliska dlžníka (paragraf 403 ods. 2 zákona o občianskoprávnom konaní);
  4. Žiadosti o nesporové povinné splnenie záväzkov na základe hypotekárnej záložnej listiny na loď sa podávajú na okresnom (mestskom) súde, ktorý je súdom príslušným podľa miesta, v ktorom je hypotekárny záväzok registrovaný (paragraf 403 ods. 3 zákona o občianskoprávnom konaní).

Výlučná príslušnosť sa nevzťahuje na povinné splnenie záväzkov na základe konaní vo veci záruk, v prípade ktorých sa nárok uplatňuje na súde príslušnom podľa miesta bydliska alebo miesta pobytu dlžníka a na takéto prípady sa nevzťahujú žiadne výnimky, pokiaľ ide o príslušnosť regionálneho súdu: upozornenie možno doručiť dlžníkovi aj vtedy, ak výška nároku presahuje 150 000 LVL, pretože súd nemusí vyniesť rozsudok o sporoch v rámci konaní vo veci záruk. Dlžníkovi sa doručí upozornenie týkajúce sa nároku, ktoré umožňuje dlžníkovi rozhodnúť sa buď pre vyrovnanie dlhu alebo súdne konanie. Ak dlžník neuzná nárok, spor sa prejednáva v rámci konania vo veci nároku podľa pravidiel o príslušnosti súdov v súdnych konaniach.

HoreHore

c) Môžu strany sami určiť príslušnosť k súdu, ktorý by inak nebol príslušným súdom?

Áno, táto možnosť existuje: Lotyšské vnútroštátne právne predpisy stanovujú príslušnosť súdu na základe dohody, pomocou ktorých sa stranám poskytuje právo dohodou stanoviť miestnu príslušnosť súdu v ich prípade. Pri uzatvorení zmluvy môžu strany určiť súd prvého stupňa, na ktorom sa majú riešiť akékoľvek budúce spory týkajúce sa zmluvy alebo plnenia jej podmienok. Strany však nesmú upraviť vecnú príslušnosť súdu, pod ktorú prípad spadá (paragraf 25 zákona o občianskoprávnom konaní), to znamená prisúdenie občianskoprávnej veci rôznym štádiám súdu prvého stupňa; strany nemôžu upraviť ani výlučnú príslušnosť súdu (paragraf 29 zákona o občianskoprávnom konaní). Príslušnosť súdu na základe dohody podlieha dvom obmedzeniam:

  1. táto forma určenia príslušnosti súdu sa môže použiť iba pri zmluvných sporoch;
  2. dohoda o zmene miestnej príslušnosti súdu sa musí dosiahnuť v čase uzavretia zmluvy a musí sa uviesť presne stanovený súd prvého stupňa, ktorý by prejednával potenciálny spor. Keďže pri uzatváraní zmluvy nie je možné, aby strany predvídali výšku nároku týkajúceho sa potenciálneho sporu, zmluva musí umožňovať alternatívny výber súdu prvého stupňa, to znamená stanovený okresný (mestský) súd aj regionálny súd, na ktorý by strany predložili spory, v závislosti od výšky nároku.

C. V prípade, že špecializované súdy majú príslušnosť, ako môžem zistiť, na ktorý sa musím obrátiť?

Podľa lotyšských právnych predpisov sa na súdoch so všeobecnou príslušnosťou prejednávajú občianskoprávne aj trestné veci. Lotyšsko nemá špecializované súdy, napríklad, rodinné súdy, ani sudcov, ktorí sa špecializujú na konkrétne právne otázky, ako je to v iných krajinách.

Ako už bolo uvedené, občianskoprávne veci podliehajú vecnému preskúmaniu na súde prvého stupňa a nepodrobujú sa vecnému preskúmaniu na súde vyššieho stupňa skôr, ako boli prejednané na nižšom súde. Súdom prvého stupňa v občianskoprávnej veci je okresný (mestský) súd alebo regionálny súd, ktorý je príslušný v danej veci. Podľa všeobecných ustanovení všetky občianskoprávne spory sú predmetom súdneho konania a musia sa prejednávať v rámci súdnych konaní vo veci nárokov.

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Lotyšsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 18-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo