Právomoc súdov - Nemecko

Poznámka: Nasledujúce otázky sa týkajú iba vnútroštátnych právnych sporov

OBSAH A. Musím podať žiadosť na riadnom súde alebo na inom špeciálnom súde?  B. Ako v prípade príslušnosti riadnych súdov zistím, kde mám podať žalobu?  B.I. Rozlišuje sa medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý je príslušný v mojom prípade?  B.II. Miestna príslušnosť  B.II.1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti  B.II.2. Výnimky zo základného pravidla  B.II.2.a) V ktorých prípadoch je možnosť výberu medzi súdom v mieste bydliska žalovaného (podľa základného pravidla) a iným súdom?  B.II.2.b) V ktorých prípadoch musím podať žalobu na inom súde ako na súde v mieste bydliska žalovaného (podľa základného pravidla)?  B.II.2.c) Môžu sa zmluvné strany právneho sporu dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?  C. Ako v prípade príslušnosti špeciálneho súdu zistím, kde mám podať žalobu?

 

A. Musím podať žiadosť na riadnom súde alebo na inom špeciálnom súde?

Pre občianskoprávne spory existujú v Nemecku dve odlišné súdne právomoci, a to občianske súdy a pracovné súdy. Občianske súdy sú súčasťou riadnej súdnej právomoci.

Pracovné súdy sú príslušné výlučne pre občianskoprávne spory, ktoré tak úzko súvisia s pracovným pomerom, že ich v prevažnej miere určuje tento pracovný pomer. Enumeratívny výpočet pracovnoprávnych príslušností sa nachádza v § 2, 2a a 3 zákona o pracovných súdoch.

Všetky ostatné občianskoprávne spory patria do príslušnosti občianskych súdov.

B. Ako v prípade príslušnosti riadnych súdov zistím, kde mám podať žalobu?

B.I. Rozlišuje sa medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý je príslušný v mojom prípade?

Občianske súdy prvého stupňa sú okresné súdy a krajinské súdy.

1. Okresné súdy sú v občianskoprávnych sporoch v zásade príslušné vtedy, keď hodnota predmetu sporu nepresahuje 5 000 eur a ak neexistuje výlučná príslušnosť krajinského súdu (§ 23 č. 1 ústavného zákona o súdoch – GVG).

Okresné súdy sú okrem toho výlučne príslušné nezávisle od hodnoty predmetu sporu v nasledujúcich prípadoch (pozri § 23, 23a GVG):

Okresné súdy sú príslušné pre spory o nároky z nájomného vzťahu na bytové priestory alebo o existenciu/trvanie takéhoto nájomného vzťahu (§ 23 č. 2a GVG).

Hore

Okresné súdy sú ďalej na prvom stupni príslušné pre rodinné záležitosti (§ 23a GVG). Medzi takéto patria

• záležitosti týkajúce sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi
• zákonné vyživovacie povinnosti ne základe manželstva alebo príbuzenstva
• vyživovacie nároky matky v súvislosti s narodením dieťaťa
• manželské záležitosti
• spory o nároky z manželského majetkového práva, a to aj v prípade, ak sa na konaní zúčastňujú aj tretie osoby.

Výlučné príslušnosti okresného súdu vyplývajú z § 23 č. 2b - h GVG).

2. Krajinské súdy sú príslušné pre všetky občianskoprávne spory, ktoré nie sú pridelené okresným súdom. Týka sa to najmä sporov s hodnotou predmetu sporu vyššou ako 5 000 eur.

Výlučná príslušnosť krajinského súdu existuje predovšetkým pri sporoch na základe zákona o štátnej službe a pri nárokoch z úradného ručenia.

Pri krajinských súdoch môžu byť zriadené komory pre obchodné záležitosti. Tieto sú okrem iného príslušné pre občianskoprávne nároky voči obchodníkom ako aj pre spory v rámci zmenkového a šekového práva. Konečný výpočet príslušností komôr pre obchodné záležitosti sa nachádza v § 95 GVG. O pojednávanie pred komorou pre obchodné záležitosti musí požiadať žalobca v písomnej žalobe.

B.II. Miestna príslušnosť

B.II.1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti

V Nemecku podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o všeobecnej súdnej príslušnosti platí zásada, že sa miestna príslušnosť určuje podľa miesta bydliska žalovaného. V prípade osoby, ktorá nemá žiadne miesto bydliska, sa vychádza z miesta jej pobytu v tuzemsku, a ak ani to nie je známe, z miesta posledného bydliska. V prípade právnickej osoby je rozhodujúce jej sídlo.

Hore

B.II.2. Výnimky zo základného pravidla

B.II.2.a) V ktorých prípadoch je možnosť výberu medzi súdom v mieste bydliska žalovaného (podľa základného pravidla) a iným súdom?

Pri určitých druhoch žalôb má žalobca možnosť zvoliť iný súd ako súd v mieste bydliska žalovaného (osobitná, nie výlučná súdna príslušnosť). Napríklad:

• Pri sporoch zo zmluvného vzťahu a o existenciu/trvanie takéhoto vzťahu je možné obrátiť sa aj na súd v mieste, v ktorom sa má plniť sporný záväzok (§ 29 ods. 1 OSP). Dohoda o mieste plnenia sa procesuálne zohľadňuje iba v prípade, že zmluvné strany patria do okruhu osôb, ktorý je podľa § 38b ods. 1 OSP oprávnený na uzatváranie dohôd o príslušnosti súdu, pozri c).
  Pod pojem zmluvného vzťahu spadajú nezávisle od druhu záväzku všetky dlžnícke zmluvy. Pokiaľ sú príslušné pracovné súdy, predpis sa uplatní náležite.
• Pre žaloby z nedovoleného konania je príslušný aj ten súd, v okrsku ktorého k takémuto konaniu došlo.
• Poškodený z trestného činu môže v rámci trestného konania uplatniť žiadosti, ktorými chce uplatniť majetkovoprávne nároky, ktoré mu vznikli v dôsledku trestného činu, na súde, na ktorom bola podaná žaloba.
• Pre konania na rozvod manželstva je vecne príslušný výlučne súd pre rodinné záležitosti (oddelenie zriadené pri okresných súdoch), v okrsku ktorého majú manželia spoločné miesto bežného pobytu (myslí sa tým skutočné hlavné stredisko života). Ak manželia v čase vzniku listispendencie (myslí sa tým doručenie žiadosti alebo písomnej žaloby) nemajú takéto miesto pobytu v tuzemsku, je výlučne príslušný súd pre rodinné záležitosti, v okrsku ktorého má miesto bežného pobytu jeden z manželov so spoločnými maloletými deťmi.
  Ak sa príslušnosť nedá určiť vyššie uvedeným spôsobom, je výlučne príslušný súd pre rodinné záležitosti, v okrsku ktorého mali manželia spoločné miesto bežného pobytu, ak tu má jeden z manželov v čase začatia konania (pozri vyššie) stále miesto bežného pobytu.
  Ak sa príslušnosť nedá určiť ani týmto spôsobom, rozhodujúce je miesto bežného pobytu žalovaného, pokiaľ sa toto miesto nachádza v tuzemsku. Ak nie, rozhodujúce je miesto bežného pobytu žalobcu. Ak sa príslušnosť nedá určiť ani týmto spôsobom, je výlučne príslušný súd pre rodinné záležitosti pri okresnom súde Berlín – Schöneberg.
• V konaniach o výživné, t. j. výživné na manžela a na deti, je, pokiaľ bolo začaté konanie na rozvod manželstva na prvom stupni, výlučne príslušný tento súd. Pri výživnom na deti však táto príslušnosť platí iba v prípade, že existuje vecná súvislosť s rozvodom.
  Ak konanie o výživné prebieha samostatne (izolovane), naďalej sa uplatňujú všeobecné predpisy, t. j. prednostne závisí od miesta bydliska žalovaného.
• Náležite to platí i v konaniach týkajúcich sa rodičovskej zodpovednosti, t. j. ak konanie nadväzuje na konanie na rozvod manželstva, spadá do príslušnosti tohto súdu, ak existuje vecná súvislosť s rozvodom. Ak konania prebiehajú samostatne, rozhodujúce je miesto bydliska dieťaťa. Ak takéto miesto neexistuje, príslušnosť závisí od skutočného miesta pobytu (v tuzemsku). Pre určenie príslušnosti je rozhodujúci moment, kedy bol súd záležitosťou poverený.

B.II.2.b) V ktorých prípadoch musím podať žalobu na inom súde ako na súde v mieste bydliska žalovaného (podľa základného pravidla)?

Pokiaľ zákon označí príslušnosť súdu vyslovene ako výlučnú, príslušnosť tohto súdu predchádza príslušnosť všetkých iných súdov, t. j. žalobu je možné (prípustne) podať iba na súde s výlučnou príslušnosťou. Výlučná príslušnosť súdu vyplýva najmä so špeciálnych zákonov:

Hore

Ak sa žaloba vzťahuje na pozemok alebo na pozemkové právo (napr. dedičné stavebné právo), je v určitých prípadoch príslušný výlučne súd, v okrsku ktorého sa vec nachádza; týka sa to žalôb z vlastníctva alebo vecných bremien, sporov o nezaťaženosť vecnými bremenami, žalôb o držbu, žalôb o stanovenie hraníc, žalôb o rozdelenie (§ 24 OSP).

Pre spory z nájomných vzťahov na priestory a spory o existenciu/trvanie takýchto vzťahov je výlučne príslušný súd, v okrsku ktorého sa nachádzajú tieto prenajaté priestory (§ 29a ods. 1 OSP). Predpis sa však nevzťahuje na nájomné vzťahy na obytné priestory na prechodné užívanie (prázdninové byty, hotelové izby atď.), zariadené priestory pre jednotlivých nájomcov, domy a priestory na verejné úlohy (§ 29 a ods. 2 OSP). Pre žaloby proti vlastníkovi zariadenia, ktorými sa uplatňujú náhrady za škodu spôsobenú nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, je výlučne príslušný súd, v okrsku ktorého vznikli negatívne vplyvy na životné prostredie spôsobené týmto zariadením (§ 32a OSP).

V upomienkovom konaní je výlučne príslušný okresný súd, v okrsku ktorého má všeobecne príslušný súd žiadateľ, čiže spravidla v mieste bydliska, resp. sídla (§ 689 ods. 2 OSP).

V exekučnom konaní je ako exekučný súd výlučne príslušný okresný súd, v okrsku ktorého sa má uskutočniť alebo uskutočnilo vykonanie exekúcie (§ 764 ods. 2, § 802 OSP). Pre exekučnú dražbu alebo exekučnú správu pozemkov je ako exekučný súd miestne výlučne príslušný okresný súd, v okrsku ktorého sa pozemok nachádza (§ 1 ods. 1, § 146 zákon o exekučnej dražbe, § 802, 869 OSP).

Hore

B.II.2.c) Môžu sa zmluvné strany právneho sporu dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

aa) Dohody

V nemeckom procesnom práve existuje možnosť dohodnúť sa na súdnej príslušnosti. Podľa § 38 ods. 1 OSP sa na základe výslovnej alebo tichej dohody strán stáva príslušným súd prvého stupňa, ktorý ako taký nie je príslušným súdom. Takúto dohodu je možné uzatvoriť iba v prípade, ak sú strany dohody obchodníci, právnické osoby verejného práva alebo verejnoprávne osobitné majetky. Výslovnou alebo tichou dohodou o príslušnosti súdu sa môže súd prvého stupňa, inak nepríslušný, stať príslušným súdom.

Príslušnosť súdu prvého stupňa je ďalej možné dohodnúť, ak aspoň jedna zo zmluvných strán nemá všeobecnú súdnu príslušnosť v tuzemsku (§ 38 ods. 2 OSP). V tomto prípade je potrebné, aby bola dohoda prijatá písomne, alebo, ak sa prijíma ústne, písomne potvrdená. Ak jedna zo strán má všeobecnú súdnu príslušnosť v tuzemsku, je pre tuzemsko možné zvoliť iba jeden súd, na ktorom má táto strana všeobecnú súdnu príslušnosť alebo je stanovená osobitná súdna príslušnosť.

Podľa § 38 ods. 3 je dohoda o súdnej príslušnosti okrem toho prípustná iba v prípade, ak sa uzatvára výslovne a písomne po vzniku sporu alebo pre prípad, že budúci žalovaný po uzatvorení zmluvy presunie miesto svojho bydliska alebo bežného pobytu do zahraničia alebo ak miesto jeho bydliska alebo bežného pobytu v momente žaloby nie je známe.

Predpokladom dohody o súdnej príslušnosti je vždy, aby sa vzťahovala na určitý právny vzťah a na spory vznikajúce z tohto právneho vzťahu; v opačnom prípade je takáto dohoda neúčinná (§ 40 ods. 1 OSP). Dohoda o súdnej príslušnosti je ďalej neprípustná, ak ide o iné ako majetkovoprávne nároky, ktoré bez ohľadu na výšku predmetu sporu prináležia okresnému súdu. Dohoda o súdnej príslušnosti nie je možná ani v prípade, že podľa zákona je stanovená výlučná súdna právomoc (§ 40 ods. 2 OSP).

Pokiaľ je na uzatvorenie dohody o súdnej príslušnosti nevyhnutná písomná forma, na jej dodržanie postačujú všeobecné obchodné podmienky a štandardné zmluvy.

Účinná dohoda o súdnej príslušnosti je pre súdy záväzná; to, či je dohodnutá výlučnosť súdnej právomoci, závisí od obsahu dohody.

bb) Pojednávanie bez výčitiek

Príslušnosť súdu prvého stupňa sa ďalej stanovuje tak, že žalovaný bez toho, aby uplatnil nepríslušnosť, pojednáva o predmete súdneho sporu ústne (§ 39 OSP). V prípade konaní pred okresnými súdmi tento právny následok nastane iba vtedy, ak súd vydal príslušný pokyn.

V prípadoch, v ktorých je dohoda o súdnej príslušnosti neprípustná, nie je však možné stanoviť príslušnosť súdu ani bezvýčitkovým pojednávaním o predmete súdneho sporu (pozri vyššie, týka sa prípadov iných ako majetkovoprávnych sporov a prípadov výlučnej súdnej právomoci).

C. Ako v prípade príslušnosti špeciálneho súdu zistím, kde mám podať žalobu?

Osobitosť osobitnej súdnej právomoci sa týka iba vecnej príslušnosti. Pokiaľ ide o otázky miestnej príslušnosti a možnosti dohody súdnej príslušnosti, platia všeobecné pravidlá tak, ako sa uvádzajú pod písmenom B.

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

Hore

Posledná úprava: 20-04-2006