Európska komisia > EJS > Právomoc súdov > Právo spoločenstva

Posledná úprava: 11-05-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právomoc súdov - Právo spoločenstva

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


Kompletný súbor pravidiel o príslušnosti súdov v rámci Európskej únie stanovuje, ktoré súdy členského štátu sú príslušnými súdmi

Ak sa stanete účastníkom sporu so spoločnosťou, odborníkom, vašim zamestnávateľom alebo s inou osobou z iného členského štátu, musíte si zistiť, ktoré súdy členského štátu sú príslušnými súdmi. Odpoveď na túto otázku môže mať závažné dôsledky. Ak budete musieť viesť súdny spor v zahraničí, možno sa budete musieť vysporiadať s ďalšími prekážkami a nákladmi, napr. v dôsledku nutnosti preložiť vaše stanoviská, najať si právnika v členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, alebo cestovať z dôvodu súdneho pojednávania.

V roku 2000 Európska únia prijala nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ustanovujúce pravidlá príslušnosti súdov v prípadoch s medzinárodným rozsahom, do ktorých je zapojený viac ako jeden členský štát . Toto nariadenie nahradilo a upravilo obsah Bruselského dohovoru o pôsobnosti súdov a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných záležitostiach, ktorý uzavreli členské štáty v roku 1968.

Toto nariadenie je priamo uplatniteľné v celej Európskej únii, okrem Dánska. Otázky pôsobnosti súdov medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi sa stále riadia Bruselským dohovorom z roku 1968.

Ustanovenia nariadenia vás iba nasmerujú na členský štát, ktorého súdy môžu vo veci rozhodnúť. Určenie príslušného individuálneho súdu v rámci daného členského štátu sa ponecháva na jeho vnútroštátne procesné právne predpisy. Ak chcete získať užitočné informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa príslušnosti súdov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporoch v členskom štáte, kliknite na vlajku danej krajiny.

Aké sú hlavné zásady nariadenia pokiaľ ide príslušnosť súdov?

Faktorom, ktorý obvykle určuje príslušnosť súdu je bydlisko žalovaného. Osoby s bydliskom v členskom štáte sú žalované bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť pred súdmi tohto členského štátu. Nariadenie však obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sa odchyľujú od tejto zásady a umožňujú preniesť súdne konanie do iného členského štátu, ako je štát bydliska žalovaného. Najdôležitejšie príklady týchto špeciálnych pravidiel sú zhrnuté takto:

HoreHore

  • v záležitostiach, ktoré sa týkajú zmluvných záväzkov, môže byť osoba žalovaná pred súdmi príslušnými podľa miesta plnenia uvedeného záväzku. Napr. nemecký obchodník s nákladnými vozidlami môže byť žalovaný v Taliansku, ak je to miesto, kam malo byť vozidlo dodané;
  • v prípade žalôb týkajúcich sa náhrady škôd, sú súdy príslušné podľa miesta, kde došlo ku škode. Takže v prípade dopravnej nehody, ku ktorej došlo v Grécku medzi britským turistom a gréckym miestnym občanom, môže grécky žalobca využiť grécke súdy. Miesto, na ktorom dôjde k udalosti, z ktorej vyplynie trestná zodpovednosť (napr. vypustenie toxických látok do rieky vo Francúzsku), a miesto, na ktorom sa prejaví škoda v dôsledku tejto udalosti (napr. poškodenie rastlín zavlažovaných vodou zo znečistenej rieky v Belgicku), sa niekedy nenachádza v rovnakom členskom štáte. V takom prípade si žalobca môže vybrať súd hociktorého z týchto členských štátov;
  • v záležitostiach súvisiacich s platením výživného – osoba vymáhajúca výživné sa môže obrátiť na súdy toho členského štátu, v ktorom má sama bydlisko;
  • v niektorých zmluvných vzťahoch, ktoré sú charakterizované výraznou nerovnováhou moci medzi zmluvnými stranami, ako záležitosti týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, poistenia a jednotlivých pracovných zmlúv – slabšia strana sa považuje za stranu, ktorá potrebuje zvláštnu ochranu. Vo všeobecnosti slabšia strana (spotrebiteľ, poistenec, zamestnanec) môže byť žalovaná iba v členskom štáte, v ktorom má bydlisko. Na druhej strane silnejšie strany (obchodník, poisťovateľ, zamestnávateľ) môžu byť tiež žalované, za určitých podmienok, v členskom štáte, v ktorom má bydlisko slabšia strana, alebo (pokiaľ ide o pracovné zmluvy) v ktorom vykonáva svoju prácu.

Uvedené pravidlá o osobitnej príslušnosti súdov predstavujú dodatočnú možnosť pre žalobcu, ktorý si môže zvoliť, či bude žalovať na súdoch členského štátu, v ktorom má uvedená osoba bydlisko. Existujú však určité prípady takzvanej výlučnej príslušnosti, ktoré nedopĺňajú, ale nahradzujú príslušnosť súdov stanovenú na základe miesta pobytu žalovanej strany. Napr.

  • v záležitostiach týkajúcich sa vlastníctva alebo nájmunehnuteľného majetku majú príslušnosť iba súdy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok;
  • v záležitostiach týkajúcich sa práv, ktoré sa musia registrovať, ako patenty alebo ochranné známky, sú výlučne príslušnými súdy členského štátu, v ktorom sa uskutočnila registrácia;
  • za určitých podmienok majú tiež zmluvné strany možnosť voľne si zvoliť členský štát, ktorého súdy sú príslušné. Takáto dohoda o voľbe súdu zvyčajne vedie k výlučnej príslušnosti súdov vybraného členského štátu, pokiaľ si strany nestanovia inak.

Okrem určitých výnimiek, už samotná skutočnosť, že sa žalovaná strana dostavína súd, vedie k súdnej príslušnosti súdov tohto členského štátu, aj keď nie sú obyčajne príslušnými súdmi.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedený opis pravidiel o príslušnosti súdov v nariadení nie je ani vyčerpávajúcim, ani dostatočne dôkladným opisom umožňujúcim spoľahlivé posúdenie otázky príslušnosti súdov v konkrétnom prípade.

Čo sa stane, ak konanie týkajúce sa tej istej veci sa začne v dvoch členských štátoch?

Môže sa stať, že obe strany sporu začnú súdne konanie o tej istej veci v rôznych členských štátoch. Napr. po dopravnej nehode medzi dvoma osobami, z ktorých jedna žije v Nemecku a druhá vo Francúzsku, by sa mohlo stať, že obe strany budú od seba žiadať náhradu škody v členskom štáte bydliska druhej strany. V takejto situácii nariadenie v podstate ustanovuje zásadu „kto prv príde, ten prv melie“. Súd, ktorý bol oslovený neskôr, musí zastaviť svoje konanie a počkať na druhý súd, aby rozhodol o jeho súdnej príslušnosti. Ak sa súd, ktorý bol oslovený ako prvý, považuje za príslušný súd, druhý súd musí prípad odmietnuť. Iba ak súd, ktorý bol oslovený ako prvý, dospeje k záveru, že nie je príslušným súdom, druhý súd môže pokračovať vo svojom konaní.

Referenčné dokumenty

  • STANOVISKO SÚDNEHO DVORA 1/03, 07.02.2006: Právomoc Spoločenstva uzavrieť nový Lugánsky dohovor o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach
  • Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
  • Bruselský dohovor z roku 1968 o jurisdikcii a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných záležitostiach (skrátená verzia)

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Právo spoločenstva - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 11-05-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo