Európska komisia > EJS > Právomoc súdov > Česká republika

Posledná úprava: 23-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právomoc súdov - Česká republika

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

A. Mal by som sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd? A.
B. V prípade, že príslušným súdom je všeobecný súd, ako môžem zistiť, na ktorý konkrétny súd by som mal podať žalobu? B.
I. Je rozdiel medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý súd je príslušným súdom v mojom prípade? I.
II. Miestna príslušnosť súdov II.
1. Základné pravidlá miestnej príslušnosti 1.
2. Výnimky zo základného pravidla 2.
a) V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska žalovaného (súd určený uplatňovaním základného pravidla) a iným súdom? a)
b) V ktorých prípadoch musím podať žalobu na iný súd, ako súd v mieste, v ktorom žije žalovaný (súd určený uplatňovaním základného pravidla)? b)
c) Môžu si strany sami určiť príslušnosť k súdu, ktorý by inak nebol príslušným súdom? c)
C. V prípade, že príslušnými súdmi sú špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť? C.

 

A. Mal by som sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd?

V Českej republike je príslušnosť súdov v občianskoprávnych veciach stanovená všeobecne v § 7 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.). V tomto ustanovení sú stanovené jednotlivé druhy súkromnoprávnych sporov, medzi ktoré patria spory vyplývajúce z občianskoprávnych, rodinných, pracovných a obchodných vzťahov.

V českom občianskoprávnom konaní sa nerozlišuje kauzálna súdna príslušnosť. Osobitné druhy prípadov sa preto neprejednávajú na špecializovaných súdoch určených na tento účel a tvoriacich súčasť súdneho systému. Vo všetkých súkromnoprávnych prípadoch je preto v zásade príslušným súdom všeobecný súd.

B. V prípade, že príslušným súdom je všeobecný súd, ako môžem zistiť, na ktorý konkrétny súd by som mal podať žalobu?

I. Je rozdiel medzi nižšími a vyššími súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý súd je príslušným súdom v mojom prípade?

Rozdelenie pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi v občianskoprávnych konaniach sa stanovuje podľa ich individuálnej príslušnosti. Pravidlá súdnej príslušnosti sú stanovené tak, aby sa konanie uskutočnilo na súde, ktorý má na to najlepšie možnosti, čo je obvykle súd najbližšie k účastníkom alebo k predmetu konania. Táto zásada však niekedy musí ustúpiť iným požiadavkám, napríklad, požiadavkám na špecifickú alebo vyššiu špecializáciu alebo odbornosť súdov.

HoreHore

Podľa českých právnych predpisov sa súd, ktorý prejednáva prípady a rozhoduje o nich, určuje podľa jeho vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosti.

Vecná príslušnosť stanovuje, či súd je príslušným súdom, ktorý má prejednať vec a rozhodnúť o nej ako súd prvého stupňa. Preto sa rozlišuje medzi tým, či sa konanie v prvom stupni uskutoční na úrovni okresného alebo krajského súdu.

České procesné právo je založené na zásade diferencovanej vecnej príslušnosti, podľa ktorej nie sú v niektorých prípadoch príslušnými okresné súdy, ale krajské súdy, a to z dôvodov vyššej špecializácie a jednotnosti rozhodovania.

Vecná príslušnosť sa riadi § 9 občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.), v ktorom je stanovená zásada, že v prvom stupni majú vecnú príslušnosť okresné súdy, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Výnimky z tohto pravidla sú ustanovené v § 9 ods. 2, 3 a 4 občianskeho súdneho poriadku.

Vecná príslušnosť krajských súdov je stanovená v odsekoch 2 a 3. Druhý odsek sa vzťahuje najmä na neobchodné veci, ktoré sú náročné, špecializované a málo sa vyskytujúce (napríklad, ochrana osobnosti). Tretí odsek sa vzťahuje na konania obchodnej povahy, s výnimkou pododseku r), v ktorom sa stanovuje, že namiesto krajského súdu je príslušným súdom okresný súd (napríklad, v konaniach vo veci peňažnej náhrady do výšky 100 000 Kč, úverových zmlúv, vecných práv alebo nájmov nehnuteľností).

Vo štvrtom odseku sa ustanovuje vecná príslušnosť Najvyššieho súdu v prípadoch stanovených osobitnými právnymi predpismi (napríklad, podľa § 67 zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Najvyšší súd rozhoduje o uznaní určitých druhov cudzích rozhodnutí).

HoreHore

II. Miestna príslušnosť súdov

Miestna príslušnosť stanovuje rozsah pôsobnosti medzi súdmi na tej istej úrovni systému. Na základe miestnych hľadísk teda stanovuje, ktorý z konkrétnych súdov s vecnou príslušnosťou by mal byť príslušným súdom. Ak, napríklad, okresné súdy majú vecnú príslušnosť, pravidlá o miestnej príslušnosti určujú, ktorý z nich bude vec prejednávať a rozhodovať o nej. Každý súd má vymedzenú miestnu oblasť pôsobnosti.

Podľa § 11 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) sa konanie vždy koná na vecne a miestne príslušnom súde. Pravidlá miestnej príslušnosti nevylučujú možnosť, že takúto príslušnosť môže mať viac ako jeden súd. O tom, ktorý súd bude v konkrétnom prípade príslušným súdom, rozhodujú okolnosti, ktoré prevládajú v období predchádzajúcom začatiu konania.

1. Základné pravidlá miestnej príslušnosti

Miestna príslušnosť súdov sa riadi § 84 a násl. občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.). Rozlišuje sa medzi všeobecnou a osobitnou miestnou príslušnosťou. Osobitná miestna príslušnosť sa ďalej rozdeľuje na „príslušnosť ponechanú na výber“ (nepovinnú) a „výlučnú príslušnosť“ (povinnú).

Všeobecná miestna príslušnosť je založená na tom, že príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného. Všeobecný súd sa určuje § 85 - 86 podľa príslušného subjektu. Všeobecným súdom fyzickej osoby je okresný súd, v ktorého obvode má žalovaný bydlisko, a ak ho nemá, potom súd, v ktorého obvode sa zdržiava. Všeobecným súdom fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, je okresný súd, v ktorého obvode má fyzická osoba - podnikateľ miesto podnikania (§ 2 ods. 3 obchodného zákonníka - zákon č. 513/1991 Zb.), a ak ho nemá, potom miesto, v ktorom má bydlisko alebo v ktorom sa zdržiava.

HoreHore

Kritériom na stanovenie všeobecného súdu právnickej osoby je jej sídlo (§ 19c občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964).

Osobitné ustanovenia § 86 sa zaoberajú situáciami, keď žalovaný nemá všeobecný súd alebo nemá všeobecný súd v Českej republike. Pokiaľ ide o občana Českej republiky, príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obvode mal svoje posledné známe bydlisko v Českej republike. Majetkové práva voči osobe, ktorá nemá príslušný súd v Českej republike, sa môžu uplatniť na okresnom súde, v ktorého obvode sa nachádza majetok tejto osoby, alebo v prípade zahraničnej osoby, na súde, v ktorého obvode sa nachádza jej podnik alebo jej organizačná zložka.

Všeobecným súdom žalovaného je vždy okresný súd, ale ak je vecne príslušným súdom krajský súd, potom je všeobecným súdom krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza všeobecný súd účastníka (§ 85a občianskeho súdneho poriadku).

V prípade miestnej príslušnosti platí zásada perpetuatio fori (§ 11 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku), t. j. že na účely určenia, ktorý súd je príslušným súdom, sú dôležité okolnosti rozhodujúce v čase začatia konania. Ak sa počas konania niektoré skutočnosti zmenia, nebude to mať vplyv na priebeh konania (napríklad, ak sa žalovaný presťahuje). Zákon však stanovuje výnimky z tejto zásady. Ide o koncepty prenesenia príslušnosti a delegovania (postúpené prípady). Príslušnosť sa z miestneho hľadiska prenáša iba v prípade konaní, ktoré kvôli povahe prípadu (napríklad, starostlivosť súdu o neplnoletých, obchodný register) trvajú dlhšie.

HoreHore

2. Výnimky zo základného pravidla
a) V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska žalovaného (súd určený uplatňovaním základného pravidla) a iným súdom?

Ide o osobitnú miestnu príslušnosť ponechanú na výber, keď si žalobca môže vybrať medzi všeobecným súdom a súdmi uvedenými v § 87 občianskeho súdneho poriadku. Konanie sa teda môže uskutočniť aj na súde, v ktorého obvode:

  1. má žalovaný svoje stále pracovisko;
  2. došlo ku skutočnosti, na základe ktorej vzniklo právo na náhradu škody;
  3. sa nachádza organizačná zložka podniku fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je žalovanou osobu, ak sa spor týka tejto zložky;
  4. sa nachádza miesto platby, ak sa uplatňujú práva v súvislosti so zmenkou, šekom alebo iným cenným papierom;
  5. sa nachádza sídlo burzy, ak ide o spor týkajúci sa burzového obchodu;
  6. je budúce sídlo zakladanej európskej spoločnosti, ak má byť na území Českej republiky a ak sa vec týka vymenovania znalca podľa osobitného predpisu.

Výber musí žalobca uskutočniť do podania žaloby.

b) V ktorých prípadoch musím podať žalobu na iný súd, ako súd v mieste, v ktorom žije žalovaný (súd určený uplatňovaním základného pravidla)?

V prípade, že sa uplatňuje výlučná miestna príslušnosť stanovená v § 88 občianskeho súdneho poriadku, žaloba sa nemôže podať na všeobecnom súde účastníka; vec sa musí prejednať na súde stanovenom na základe uvedeného ustanovenia. Väčšina prípadov výlučnej miestnej príslušnosti sa týka nesporových konaní, v ktorých nie je možné určiť žalovaného.

HoreHore

V sporových konaniach sa uplatňuje výlučná miestna príslušnosť, napríklad, v konaniach vo veci rozvodu alebo neplatnosti manželstva je príslušným súdom súd, v ktorého obvode mali manželia svoje posledné spoločné bydlisko v Českej republike, a ak aspoň jeden z nich má bydlisko v tomto obvode; ak takýto súd neexistuje, potom je príslušným súdom súd žalovaného alebo všeobecný súd žalobcu. Súd, ktorý rozhodol o rozvode, rozhoduje aj o vysporiadaní spoločného majetku manželov a o ukončení spoločného nájmu bytu alebo domu.

V prípade starostlivosti o maloletú osobu je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má maloletá osoba bydlisko na základe dohody rodičov alebo súdneho rozhodnutia alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Ďalším významným druhom výlučnej príslušnosti je príslušnosť súdu, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva na takúto nehnuteľnosť (ide najmä o vecné práva a nie o povinné nároky).

Ďalšie podrobnosti sú uvedené v zákone.

c) Môžu si strany sami určiť príslušnosť k súdu, ktorý by inak nebol príslušným súdom?

Dohoda o príslušnosti súdu: Podľa § 89a občianskeho súdneho poriadku sa účastníci môžu v obchodných veciach dohodnúť na odlišnej miestnej príslušnosti, ako je príslušnosť stanovená v zákone, pokiaľ sa neuplatňuje výlučná miestna príslušnosť. Dohoda o príslušnosti súdu sa musí uzatvoriť vopred a musí byť pripojená k žalobe. Takúto dohodu je nutné odlišovať od dohody o príslušnosti súdu, ktorou sa ustanovuje medzinárodná právomoc českých súdov (§ 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - č. 97/1963 Zb.).

Námietka proti miestnej príslušnosti: Súd skúma miestnu príslušnosť ako podmienku konania a predtým, ako začne prejednávať samotnú vec (t. j. predtým, ako vyzve účastníkov, aby uviedli svoje stanovisko počas prvého prerokovania alebo predtým, ako vydá rozhodnutie bez prerokovania). Otázkou miestnej príslušnosti je možné sa následne zaoberať iba v reakcii na námietku účastníka, ak sa uplatní počas prvého štádia, do ktorého je účastník zapojený. Ak sa v takomto prípade nevyhlási neexistencia miestnej príslušnosti, neskôr to už nie je možné a vec prerokuje a rozhodne o nej súd, ktorý nie je podľa právnych predpisov miestne príslušným súdom.

C. V prípade, že príslušnými súdmi sú špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

Ako už bolo uvedené v oddiele A, české predpisy týkajúce sa občianskoprávneho konania nerozlišujú medzi špecializovanými a všeobecnými súdmi. Všetky príslušné ustanovenia o súdnej právomoci a príslušnosti sú uvedené v občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.).

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Česká republika - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 23-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo