Európska komisia > EJS > Právomoc súdov > Belgicko

Posledná úprava: 21-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Právomoc súdov - Belgicko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


Skôr, ako môžete začať súdne konanie, musíte vedieť, ktorý súd je pre váš prípad príslušný. Ak si zvolíte nesprávny súd alebo ak vznikne spor o príslušnosť súdu, vystavujete sa riziku, že prerokovanie vášho prípadu sa značne oddiali alebo že vaša požiadavka bude dokonca zamietnutá pre nepríslušnosť.



 

OBSAH

A. Musím sa obrátiť na všeobecný súd alebo na osobitný súd? A.
B. Ak sú príslušnými všeobecné súdy, ako môžem zistiť, ktorý z týchto súdov je príslušný pre môj prípad? B.
I. Existuje rozdiel medzi nižšími a vyššími všeobecnými civilnými súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý súd je príslušný pre môj prípad? I.
II. Miestna príslušnosť ( Je pre môj prípad príslušný súd mesta A alebo súd mesta B?) II.
1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti. 1.
2. Výnimky zo základného pravidla 2.
a) Kedy si môžem vybrať medzi súdom, v obvode ktorého má odporca bydlisko (určeným základným pravidlom) a iným súdom? a)
b) Kedy si musím zvoliť iný súd ako súd, v obvode ktorého má odporca bydlisko (určený základným pravidlom)? b)
c) Môžu si účastníci sami určiť súd, ktorý by za normálnych okolností nebol príslušným? c)
C. Ak je príslušným osobitný súd, ako môžem zistiť, na ktorý z týchto súdov sa musím obrátiť? C.

 

A. Musím sa obrátiť na všeobecný súd alebo na osobitný súd?

N/a

B. Ak sú príslušnými všeobecné súdy, ako môžem zistiť, ktorý z týchto súdov je príslušný pre môj prípad?

I. Existuje rozdiel medzi nižšími a vyššími všeobecnými civilnými súdmi prvého stupňa a ak áno, ktorý súd je príslušný pre môj prípad?

Úvod

Vzhľadom na osobitné znaky belgického právneho poriadku je z dôvodu vysvetlenia nevyhnutné zaoberať sa otázkami A a B súčasne.

Predovšetkým je treba rozlíšiť absolútnu príslušnosť (niekedy sa nazýva aj ako vecná príslušnosť) a miestnu príslušnosť.

Každý nárok (požiadavka, pohľadávka) má určitý predmet a často aj určitú peňažnú hodnotu. Zákonodarca určuje rozsah absolútnej príslušnosti tým, že stanoví druh a hodnotu nárokov, ktorými sa súd môže zaoberať.

Absolútna príslušnosť je v tomto informačnom liste popísaná v odpovedi na otázky A a B, I.

Súdy nie sú príslušné pre celé územie Belgicka. Zákon našu krajinu rozdelil na súdne oblasti (okresy, obvody …). Každý súd je príslušný iba pre svoju oblasť (územie). Nazýva sa to miestna príslušnosť. Jej popis nájdete v odpovedi na otázku B, II.

Úplná príslušnosť: súd prvého stupňa

Súd prvého stupňa má „úplnú príslušnosť“. Znamená to, že súd prvého stupňa sa na rozdiel od iných súdov môže zaoberať všetkými prípadmi, a to aj prípadmi, ktoré patria do príslušnosti iných súdov.

HoreHore

Článok 568 Súdneho poriadku ustanovuje, že súd prvého stupňa prejednáva všetky nároky okrem tých, ktoré sa priamo predkladajú odvolaciemu súdu a Kasačnému súdu. Súd prvého stupňa je teda podmienečne úplne príslušný. Úplná príslušnosť je podmienečná z toho hľadiska, že odporca môže namietať nepríslušnosť z dôvodu osobitnej príslušnosti iného súdu. Okrem toho je súd prvého stupňa v určitých prípadoch výlučne príslušným súdom. Určité spory musia byť predložené tomuto súdu, aj keď hodnota pohľadávky nedosahuje 1860 eur, ako napríklad ak sa vzťahujú na osobný stav.

Ostatné súdy

Ďalej sú uvedené ostatné súdy a krátky popis ich absolútnej príslušnosti.

  1. Zmierovací sudca:
  2. Podľa článku 590 Súdneho poriadku zahŕňa všeobecná príslušnosť zmierovacieho sudcu všetky pohľadávky, ktorých výška nedosahuje 1860 eur okrem tých, ktoré zákon výslovne pridelil do príslušnosti iného súdu. Okrem tejto všeobecnej príslušnosti je zmierovací sudca v určitých prípadoch osobitne (pozri články 591, 593 a 594 Súdneho poriadku) a výlučne príslušný (články 595 a 597 Súdneho poriadku) bez ohľadu na výšku pohľadávky. Medzi prípady, v ktorých je osobitne príslušný patria napríklad spory, ktoré sa týkajú nájmu, spoluvlastníctva, dedičných služobností a príspevkov na výživné. Ďalej je príslušný na vydávanie listín o osvojení a listín o oznámení. Prípady naliehavého vyvlastnenia a zapečatenia patria do výlučnej príslušnosti zmierovacieho sudcu.

  3. Policajný súd:
  4. Policajný súd podľa článku 601 bis Súdneho poriadku prejednáva všetky požiadavky na náhradu škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode bez ohľadu na jej výšku. V tomto prípade ide o výlučnú príslušnosť.

    HoreHore

  5. Obchodný súd:
  6. Obchodný súd podľa článku 573 Súdneho poriadku prejednáva v prvom stupni spory medzi obchodníkmi, ktoré sa týkajú úkonov označených v zákone za obchodno-právne úkony, ktoré však nepatria do všeobecnej príslušnosti zmierovacieho sudcu alebo do príslušnosti policajných súdov. Je tiež možné, aby si osoba, ktorá nie je obchodníkom a začne konanie proti obchodníkovi zvolila predloženie veci obchodnému súdu, obchodník však na obchodnom súde nemôže začať žiadne konanie proti osobe, ktorá nie je obchodníkom. Okrem toho obchodný súd prejednáva spory, ktoré sa týkajú zmeniek a vlastných zmeniek, ak je hodnota pohľadávky vyššia ako 1 860 eur.

    Okrem týchto prípadov všeobecnej príslušnosti má obchodný súd aj určitý počet prípadov osobitnej a výlučnej príslušnosti. Prípady osobitnej príslušnosti sú uvedené v článku 574 Súdneho poriadku. Okrem iného medzi ne patria spory týkajúce sa obchodných spoločností a pohľadávky týkajúce sa námornej a vnútrozemskej plavby. Článok 574 odsek 2 Súdneho poriadku popisuje výlučnú príslušnosť obchodného súdu - pohľadávky a spory, ktoré vznikli priamo z konkurzu a súdneho vyrovnania v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a zákona o súdnom vyrovnaní, pričom predpisy na ich vyriešenie sú obsiahnuté v osobitnom práve, ktoré sa vzťahuje na inštitút konkurzu a súdneho vyrovnania.

  7. Pracovný súd:
  8. Pracovný súd je najvýznamnejším osobitným súdom a patrí mu najmä osobitná príslušnosť. Prípady tejto príslušnosti, popísané v článkoch 578 a nasledujúcich Súdneho poriadku sú:

    • pracovnoprávne spory
    • spory týkajúce sa pracovných úrazov a chorôb z povolania
    • spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia

    Pracovný súd je výlučne príslušný, pokiaľ ide o uplatňovanie administratívnych sankcií stanovených v zákonoch a nariadeniach uvedených v článkoch 578 až 582 a v zákone o administratívnych pokutách v prípade porušenia niektorých zákonov o sociálnom zabezpečení.

    HoreHore

  9. Predsedovia súdov – skrátené konanie:
  10. Články 584 až 589 Súdneho poriadku stanovujú, že predsedovia súdov (prvého stupňa, obchodného súdu a pracovného súdu) môžu vo všetkých naliehavých prípadoch vydávať predbežné rozhodnutia v prípadoch, ktoré patria do príslušnosti ich súdu. Podmienkou je, aby išlo o naliehavú vec a aby malo rozhodnutie iba predbežnú povahu bez ujmy pre vec samotnú. Niekoľko príkladov - nariadenie znaleckého posudku, nariadenie výsluchu svedka…

  11. Sudca pre nariadenie obstavenia majetku (pozri článok 1395 Súdneho poriadku):
  12. Všetky pohľadávky, ktoré sa týkajú zaisťovacieho obstavenia majetku, prostriedkov na výkon a kolektívne vyrovnanie dlhov sa predkladajú sudcovi pre nariadenie obstavenia majetku.

  13. Súd pre mladistvých
  14. Hoci Spoločenstvám (sú to členské štáty Belgickej federácie) prislúcha ochrana mládeže, organizácia súdov pre mladistvých je ešte stále federálnou záležitosťou, ktorú upravuje federálny zákon o ochrane mládeže z 8. apríla 1965. Súd pre mladistvých je oddelením súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberá opatreniami na ochranu mládeže. Okrem toho je súd pre mladistvých príslušným pre niektoré občianskoprávne záležitosti, ako je povolenie osvojenia, spory medzi rodičmi vo veciach výkonu rodičovských práv a práva na kontakt s dieťaťom, atď....

II. Miestna príslušnosť ( Je pre môj prípad príslušný súd mesta A alebo súd mesta B?)

1. Základné pravidlo miestnej príslušnosti.

Belgický právny poriadok vychádza zo slobody výberu navrhovateľa. Všeobecné pravidlo je uvedené v článku 624 odseku 1 Súdneho poriadku. Navrhovateľ spravidla predloží vec súdu, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko odporcu alebo jedného z odporcov.

HoreHore

Čo ak je odporcom právnická osoba? Sídlom právnickej osoby je miesto jej hlavného sídla, to znamená administratívne sídlo, z ktorého sa spoločnosť riadi.

2. Výnimky zo základného pravidla

a) Kedy si môžem vybrať medzi súdom, v obvode ktorého má odporca bydlisko (určeným základným pravidlom) a iným súdom?

V určitých prípadoch má navrhovateľ právo predložiť vec inému sudcovi. Je to okrem iného popísané v článku 624 odseku 2 až 4 Súdneho poriadku. Okrem súdu, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko odporcu alebo jedného z odporcov si môže navrhovateľ zvoliť:

  • súd, v obvode ktorého boli uzavreté dohody, ktorých sa spor týka alebo jedna z nich alebo v obvode ktorého sa vykonávajú, boli vykonávané alebo sa musia vykonávať;
  • súd, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko zvolené na vyhotovenie listiny;
  • súd, v obvode ktorého sa nachádza miesto, kde súdny doručovateľ osobne hovoril s odporcom v prípade, ak sa ani bydlisko odporcu a v danom prípade ani bydlisko jedného z odporcov nenachádza v Belgicku alebo v zahraničí.

Okrem toho sa v súdnom rozhodnutí uvedie, že ak ide o skrátené konanie, je miestne príslušný predseda súdu, v obvode ktorého musí byť rozhodnutie vykonané.

Pokiaľ ide o príspevky na výživné, článok 626 Súdneho poriadku stanovuje, že nároky týkajúce sa príspevkov na výživné, uvedené v článku 591 odseku 7 je možné predložiť súdu, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko navrhovateľa.

Pravidlá uvedené v článkoch 624 a 626 však majú doplňujúcu povahu a účastníci sa od nich môžu odchýliť. Účastníci teda môžu uzavrieť dohodu o príslušnosti pre každý spor, na základe ktorej je možné predložiť prípadný spor v prvom stupni iba určitým súdom.

HoreHore

Z tohto základného princípu slobody výberu však existuje niekoľko výnimiek.

Zákonodarca popisuje určitý počet prípadov, v ktorých navrhovateľ nemá právo výberu. Tieto prípady sú v článkoch Súdneho poriadku 627 až 629 vrátane konkrétne uvedené. Medzi ne patria napríklad:

  • V prípade sporov týkajúcich sa pracovných zmlúv (článok 627 odsek 9): príslušným súdom je súd, v obvode ktorého sa nachádza baňa, továreň, pracovisko, sklad, kancelária a vo všeobecnosti v obvode ktorého sa nachádza miesto určené na prevádzkovanie podniku, výkon povolania alebo činnosť spoločnosti, združenia alebo zoskupenia.
  • Ak ide o žiadosť o rozvod alebo odluku od stola a lôžka na základe určitých skutočností alebo o žiadosť o zmenu odluky od stola a lôžka na rozvod (článok 628 odsek 1): príslušným súdom je súd, v obvode ktorého sa nachádza posledné miesto pobytu manželov alebo bydlisko odporcu.

Sloboda výberu však ani v týchto prípadoch nie je úplne obmedzená. Článok 630 Súdneho poriadku totiž ustanovuje, že sa účastníci po tom, čo vznikol spor, môžu svojou dohodou odchýliť od zákonnej úpravy. Dohody uzavreté skôr, ako vznikol spor, sú však zo zákona neplatné.

b) Kedy si musím zvoliť iný súd ako súd, v obvode ktorého má odporca bydlisko (určený základným pravidlom)?

V určitých prípadoch konkrétne popísaných v článkoch 631 až 633 Súdneho poriadku je výlučne miestne príslušným iba jeden súd. Navrhovateľ teda nemá možnosť výberu a pred vznikom sporu ani po jeho vzniku nie je možná žiadna dohoda o príslušnosti. Medzi tieto prípady patrí okrem iného:

HoreHore

  • Konkurz (článok 631) - obchodný súd, ktorý sa nachádza v súdnom obvode, v ktorom má obchodník hlavné sídlo v deň vyhlásenia konkurzu alebo podania návrhu na začatie súdneho vyrovnania, alebo ak ide o právnickú osobu, v ktorom má svoje sídlo. Druhotný konkurz - obchodný súd, ktorý sa nachádza v súdnom obvode, v ktorom sa nachádza spomenuté sídlo úpadcu. Ak má viacero sídiel, je príslušným ten súd, na ktorý sa navrhovateľ obrátil najskôr.
  • Súdne vyrovnanie (článok 631) - príslušným obchodným súdom je ten súd, ktorý sa nachádza v súdnom obvode, v ktorom sa nachádza hlavné miesto činnosti dlžníka v deň začatia súdneho vyrovnania alebo ak ide o právnickú osobu, v ktorom sa nachádza jeho sídlo.
  • Spory týkajúce sa aplikácie zákona o daniach (článok 632) - príslušnosť sudcu, ktorý vedie zasadanie v sídle odvolacieho súdu, v súdnom obvode ktorého sa nachádza okres, kde bola daň vybratá alebo má byť vybratá, alebo ak spor nijako nesúvisí s výberom dane, v obvode ktorého má sídlo daňový úrad, ktorý prijal napadnuté rozhodnutie.
  • Nároky, ktoré sa týkajú zaisťovacieho obstavenia a prostriedkov na výkon rozhodnutia (článok 633) - príslušnosť súdu, v obvode ktorého došlo k obstaveniu majetku, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Ak ide o obstavenie medzi tretími stranami je príslušným súdom súd, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko dlžníka, ktorého majetok bol obstavený. Ak sa bydlisko dlžníka, ktorého majetok bol obstavený nachádza v zahraničí alebo ak jeho bydlisko nie je známe, je príslušným súdom súd, v obvode ktorého dochádza k výkonu obstavenia majetku (Pozri aj: článok 22, 5 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach)
c) Môžu si účastníci sami určiť súd, ktorý by za normálnych okolností nebol príslušným?

Ako už bolo spomenuté, pravidlá uvedené v článkoch 624 a 626 majú doplňujúci charakter a účastníci sa od nich môžu odchýliť. Účastníci môžu pre každý spor uzavrieť dohodu o príslušnosti, na základe ktorej je možné predložiť prípadný spor v prvom stupni iba určitým súdom.

V prípadoch článkov Súdneho poriadku 627 až 629 vrátane nie je možné uzavrieť žiadne dohody o príslušnosti pred vznikom sporu. Z článku 630 však možno usúdiť, že po vzniku sporu sú tieto dohody povolené.

V prípadoch popísaných v článkoch 631 až 633 Súdneho poriadku nie je možné uzavrieť žiadne dohody o príslušnosti.

C. Ak je príslušným osobitný súd, ako môžem zistiť, na ktorý z týchto súdov sa musím obrátiť?

Odpoveď na túto otázku je uvedená v odpovedi na otázky A a B.

Bližšie informácie

  • Príslušné články Súdneho poriadku: Federal Overheidsdienst Justitie - Federálny verejný úrad spravodlivosti Deutsch - français - Nederlands 
    • kliknite na „Geconsolideerde wetgeving (Konsolidovaná legislatíva)“
    • vyberte „Juridische aard (Právny druh)“: „Gerechtelijk Wetboek (Súdny poriadok)“
    • uveďte v „Woord(en) (Slovo (slová)“: „624“
    • kliknite na „Opzoeking (Vyhľadávanie)“
    • kliknite na „Lijst (Zoznam)“
    • kliknite na „Justitie van A tot Z (Justícia od A po Z)“
    • vyberte „Hoven: bevoegdheid (Súdy – príslušnosť)“
  • Pomôcka pri vyhľadávaní miestne príslušného súdu: Federal Overheidsdienst Justitie - Federálny verejný úrad spravodlivosti Deutsch - français - Nederlands
    • kliknite na „Territoriale bevoegdheid (Miestna príslušnosť)“

« Právomoc súdov - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 21-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo