Európska komisia > EJS > Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia > Slovinsko

Posledná úprava: 14-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Slovinsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké sú rôzne typy opatrení? 1.
2. Aké sú podmienky, na základe ktorých sa môžu predbežné opatrenia vydať? 2.
2.1. Postup 2.1.
2.2. Základné podmienky. 2.2.
3. Cieľ a podstata takýchto opatrení. 3.
3.1. Aké typy majetku môžu byť predmetom takýchto opatrení? 3.1.
3.2. Aké sú účinky takýchto opatrení? 3.2.
3.3. Aká je platnosť takýchto opatrení? 3.3.
4. Existuje možnosť odvolania proti opatreniu? 4.

 

1. Aké sú rôzne typy opatrení?

Predbežné opatrenia sú zabezpečovacie opatrenia, ktoré sú obmedzené časom a určené buď na zachovanie status quo, alebo na vytvorenie novej, dočasnej situácie, aby sa umožnila účinná realizácia nárokov veriteľa v neskoršom termíne (opatrenie ochranného charakteru), alebo aby sa zamedzilo vážnym a škodlivým následkom a hrozbe násilím (opatrenia regulačného charakteru).

V súlade so zákonom o výkone rozhodnutia v občianskych záležitostiach a s poistením nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju – Úradný vestník Slovinskej Republiky, č. 51/98 et seq.), predbežné opatrenia sa môžu rozdeliť na opatrenia na zaručenie peňažných pohľadávok a opatrenia na zaručenie nepeňažných pohľadávok.

Predbežné opatrenia na zaručenie peňažitých pohľadávok zahŕňajú všetky opatrenia, ktoré sa môžu použiť na zabezpečenie cieľa a ktoré, vzhľadom na sledovaný cieľ, sú čisto ochranného charakteru. Napríklad, tento zákon uvádza tieto typy predbežných opatrení na zaručenie peňažných pohľadávok:

  1. opatrenie zakazujúce dlžníkovi slobodne používať hnuteľný majetok a nariaďovať ochranu takéhoto majetku;
  2. opatrenie zakazujúce dlžníkovi prevádzať alebo dávať do hypotéky jeho nehnuteľnosť alebo práva týkajúce sa tejto nehnuteľnosti, ktoré sú registrované v jeho prospech, pričom je tento zákaz zaznamenaný v katastri;
  3. opatrenie zakazujúce dlžníkovi dlžníka platiť pohľadávky alebo odovzdať majetok dlžníkovi a zakazujúce dlžníkovi nadobúdať majetok, vymáhať pohľadávky alebo voľne ich používať;
  4. pokyn organizácii zaoberajúcej sa platobnými transakciami, aby odmietla platbu z dlžníkovho účtu dlžníkovi alebo inej osobe na pokyn dlžníka peňažnej sumy, na ktorú sa vydalo predbežné opatrenie.

Opatrenia na zabezpečenie nepeňažných pohľadávok zahŕňajú všetky opatrenia, ktoré sa môžu použiť na dosiahnutie cieľa zabezpečenia a ktoré vzhľadom na sledovaný cieľ majú ochranný alebo regulačný charakter. Napríklad, zákon uvádza tieto typy predbežných opatrení na zaručenie nepeňažných pohľadávok:

HoreHore

  1. opatrenie zakazujúce prevod alebo dávanie do hypotéky hnuteľného majetku, na ktorý sa pohľadávka vzťahuje a nariaďuje ochranu takéhoto majetku;
  2. opatrenie zakazujúce dlžníkovi prevádzať alebo dávať do hypotéky nehnuteľnosť alebo práva, ktoré sa jej týkajú, pričom je tento zákaz zaznamenaný v katastri;
  3. opatrenie zakazujúce dlžníkovi robiť všetko, čo by mohlo spôsobiť škodu veriteľovi alebo zakazujúce mu meniť hocičo na majetku, na ktorý sa pohľadávka vzťahuje a stanovujúce pokutu v prípade porušenia tohto zákazu;
  4. opatrenie zakazujúce dlžníkovi dlžníka odovzdať dlžníkovi majetok, na ktorý sa pohľadávka vzťahuje;
  5. platba kompenzácie ušlého platu zamestnancovi, kým spor prebieha o zákonnosti rozhodnutia ukončiť jeho pracovný pomer, kde je takáto kompenzácia nevyhnutná na podporu zamestnanca a osôb, ktoré je zaviazaný podľa zákona podporovať.

2. Aké sú podmienky, na základe ktorých sa môžu predbežné opatrenia vydať?

2.1. Postup
Je vždy nevyhnutné žiadať súdny príkaz oprávňujúci opatrenie?

Iba súdy majú právomoc vydávať predbežné opatrenia.

Aký súd má kompetenciu nariadiť takéto opatrenia?

Kde je návrh na predbežné konanie predložený v priebehu súdneho pojednávania, právo vydať takéto opatrenia spočíva na miestnom súde, na ktorom bolo konanie podané.

Ak je však návrh na predbežné konanie predložený pred začatím súdneho pojednávania, rozhodnutie o takomto návrhu je vecou miestneho súdu, ktorý bol kompetentný rozhodnúť o návrhu na výkon. Takže, v takých prípadoch otázka, ktorý súd má miestnu jurisdikciu ma vydanie predbežného opatrenia, závisí od cieľa, ktorý sa má zabezpečiť. V prípade hnuteľného majetku spočíva miestna jurisdikcia na vykonávacom súde, na území ktorého je majetok situovaný alebo na území ktorého má dlžník trvalé alebo dočasné bydlisko. V prípade peňažných pohľadávok, nehmotných cenných papierov alebo iných majetkových práv patriacich dlžníkovi, jurisdikcia vo všeobecnosti spočíva na súde, na území ktorého má dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo spoločnosti. V prípade akcií v spoločnosti, miestna jurisdikcia spočíva na súde, na území ktorého má spoločnosť zaregistrované sídlo. V prípade nehnuteľnosti spočíva miestna jurisdikcia na súde, na území ktorého je táto nehnuteľnosť situovaná.

HoreHore

Je povinné nechať sa zastupovať právnym zástupcom?

Nie.

Aká je úloha sprostredkovateľov ako donucovacích agentov alebo súdnych úradníkov?

Úloha donucovacích agentov v postupe je priamo konať na zabezpečenie hnuteľného majetku (napr. vziať ho do úschovy alebo spísať inventár) alebo zabezpečiť, aby dlžník vykonal určité úkony alebo služby.

Uveďte škálu nákladov pre každý typ opatrenia.

Náklady na vydanie akéhokoľvek typu predbežného opatrenia pozostávajú zo súdnych poplatkov a platby za prácu donucovacieho úradníka (ak sa opatrenie týka hnuteľného majetku alebo vyžaduje, aby dlžník vykonal nejaké úkony alebo sa zdržal určitých úkonov).

Súdne poplatky sú špecifikované nasledovne:

  • na podanie žiadosti o predbežné opatrenie - 1 900 SIT,
  • na vydanie predbežného opatrenia - 1 900 SIT.

Platba za prácu donucovacieho úradníka závisí od typu úkonu, ktorý bude robiť alebo od sumy pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť. Pevná suma 12 500 SIT je splatná za úlohy vykonané donucovacím úradníkom v prípade, kde sa od dlžníka požaduje, aby vykonal, umožnil alebo sa zdržal určitých úkonov. Ak však tieto úlohy trvajú viac ako jednu hodinu, ďalších 2 500 SIT je splatných za každú dodatočnú pol hodinu. Platba za prípravu inventára hnuteľného majetku závisí od hodnoty pohľadávky: napríklad, ak je pohľadávka v hodnote medzi 150 000 SIT a 1 000 000 SIT, poplatok je 40 000 SIT; ak je pohľadávka v hodnote medzi 1 000 000 SIT a 25 000 000 SIT, poplatok je 75 000 SIT. Kde sa hnuteľný majetok berie do úschovy, poplatok závisí od hmotnosti položiek a od toho, ako dlho sú uchovávané. Napríklad, poplatok za uchovávanie tovaru v uzatvorených priestoroch je 100 SIT za každé začaté sedem dňové obdobie a za každých 100 kg alebo ich časť.

HoreHore

2.2. Základné podmienky.

Súd vydá predbežné opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, keď sú splnené nasledujúce podmienky:

  1. veriteľ preukáže pravdepodobnosť, že pohľadávka existuje alebo že pohľadávka vznikne vis-à-vis dlžníkovi; a
  2. veriteľ preukáže, že existuje pravdepodobné riziko, že majetok sa prevedie, ukryje alebo sa s ním bude inak disponovať, že sa znemožní alebo bude veľmi ťažké vymáhať pohľadávku (subjektívne riziko).

Súd vydá predbežné opatrenie na zabezpečenie nepeňažnej pohľadávky, kde sú splnené nasledujúce podmienky:

  1. veriteľ preukáže pravdepodobnosť, že pohľadávka existuje alebo že pohľadávka vznikne vis-à-vis dlžníkovi; a
  2. veriteľ preukáže pravdepodobnosť, že najmenej jeden z nasledujúcich predpokladov sa môže stať:
    • existuje riziko, že presadenie pohľadávky nebude možné alebo bude veľmi obťažné (objektívne riziko);
    • opatrenie je nevyhnutné, aby sa zabránilo používaniu sily alebo výskytu vážneho poškodenia podliehajúcemu kompenzácii;
    • ak sa zistí v priebehu konania, že predbežné opatrenie nie je opodstatnené, dlžník nebude trpieť žiadnymi horšími následkami, než sú tie, ktoré by vznikli, keby veriteľ nenechal vydať predbežné opatrenie.

Ani v jednom z uvedených prípadov (peňažné alebo nepeňažné pohľadávky) sa od veriteľa nevyžaduje, aby dokázal akékoľvek riziko, ak je schopný dokázať pravdepodobnosť, že dlžník by utrpel iba menšiu škodu v dôsledku navrhnutého opatrenia. V obidvoch prípadoch sa však predpokladá, že riziko existuje, ak by sa pohľadávka uplatňovala v zahraničí.

HoreHore

Súd môže tiež vydať predbežné opatrenie, kde veriteľ nepreukázal pravdepodobnosť, že existuje pohľadávka a riziko, ak v rámci určeného času veriteľ uloží sumu stanovenú súdom ako záruku proti akejkoľvek škode, ktorú môže dlžník utrpieť v dôsledku predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané a realizované.

3. Cieľ a podstata takýchto opatrení.

3.1. Aké typy majetku môžu byť predmetom takýchto opatrení?

Akýkoľvek majetok dlžníka môže byť predmetom predbežných opatrení, napr. peniaze na bankových účtoch, hnuteľný majetok, registrované vozidlá, nehnuteľnosť a iné majetkové práva.

3.2. Aké sú účinky takýchto opatrení?
Súdny príkaz vydávajúci predbežné opatrenie má účinok vykonávacieho príkazu. Umožňuje zásah iba do záujmovej sféry dlžníka, nie do sféry tretej strany. Otázka predbežného opatrenia preto nedáva vznik záložnému právu na vec, ktorá sa má zabezpečiť.

Podobne, kde predbežné opatrenie, napríklad, zakazuje dlžníkovi voľné používanie predmetu, ktorý má byť zabezpečený, nebráni zákonnému zásahu inou osobou s ohľadom na tento predmet (napr. pri vykonávacích postupoch). Ak by dlžník nebral na vedomie predbežné opatrenie takéhoto druhu, jediný dôsledok je, že veriteľ je oprávnený vzniesť námietku voči zákonnému úkonu, ktorý mu spôsobuje škodu, v súlade so všeobecnými pravidlami záväzkového práva. Osoby získavajúce majetok, ktorý dlžník nemôže voľne používať, sú chránené, ak ho získajú v dobrej viere (nevedeli a nemohli vedieť, že taký úkon spôsobil veriteľovi ujmu). Ak osoba získavajúca majetok ho nezískala v dobrej viere, zákonný úkon prestáva mať účinok výlučne vis-à-vis veriteľovi (navrhovateľovi) a tak je nevyhnutné zaplatiť pohľadávku veriteľa.

HoreHore

Keď dlžník poruší predbežné opatrenie, je tiež trestne zodpovedný za porušenie alebo poškodenie cudzích práv. Vykonávací súd môže tiež udeliť pokutu dlžníkovi, ktorý poruší predbežné opatrenie. Dlžník má na druhej strane právo žiadať kompenzáciu od veriteľa za škodu, ktorú mu spôsobilo predbežné opatrenie, ktoré bolo neopodstatnené alebo kde veriteľ nemal žiadny nárok.

Predbežné opatrenie môže tiež stanoviť zákaz platby dlžníkovi dlžníka (napr. banke). V tom prípade zákaz nadobúda účinnosť od času, keď je doručený dlžníkovi dlžníka. Dlžníkov dlžník po prijatí zákazu nemusí viac účinne plniť svoje povinnosti voči dlžníkovi a tiež môže byť zaviazaný zaplatiť veriteľovi kompenzáciu. V postupe pre vydanie predbežného opatrenia môže banka prezradiť informácie o existencii a počte účtov s transakciami alebo o iných pohľadávkach, ktoré má dlžník iba na žiadosť súdu. Informácie o číslach účtov právnických osôb, ako aj informácie, či sú tieto účty zmrazené, sú však dostupné verejnosti cez register účtov s transakciami na internetovej stránke banky Slovinska (http.//www.bsi.si English - slovenšcina).

3.3. Aká je platnosť takýchto opatrení?

Obdobie platnosti predbežného opatrenia nie je stanovené zákonom, ale je určené v súdnom príkaze vydávajúcom opatrenie. Ak sa opatrenie vydá pred podaním sťažnosti alebo pred začatím akéhokoľvek iného konania, alebo ak sa vydá na zabezpečenie pohľadávky, ktorá ešte nebola vznesená, súd stanoví termín, do ktorého musí veriteľ začať konanie alebo podať sťažnosť. Ak veriteľ nepodá sťažnosť ani nezačne konanie do tohto termínu, súd ukončí konanie.

Predbežné opatrenia môžu byť tiež platné od dátumu súdneho rozhodnutia, ktorým sú vydané.

Predbežné opatrenie nie je nariadené bez toho, aby dlžník nemal príležitosť uviesť svoj názor (ex parte) na návrh pre jeho vydanie. Dlžník môže podať námietku proti tomuto nariadeniu, ale táto nemá účinok pozastavenia jeho realizácie.

4. Existuje možnosť odvolania proti opatreniu?

Dlžník môže podať námietku voči predbežnému konaniu – do ôsmich dní po doručení nariadenia – na súde, ktorý ho vydal. Ten istý súd potom rozhodne o námietke.

Dlžník alebo veriteľ môže podať sťažnosť proti súdnemu rozhodnutiu týkajúcemu sa námietky alebo proti nariadeniu odmietajúcemu žiadosť o predbežné opatrenie na súde, ktorý vydal toto nariadenie, do ôsmich dní po doručení nariadenia. Sťažnosť sa prerokuje na súde druhého stupňa.

Ako všeobecné pravidlo, námietky a sťažnosti nemajú účinok pozastavenia postupu.

Ak nie je termín na podanie sťažnosti alebo námietky, je tiež možné žiadať o vrátenie predchádzajúceho stavu (restitutio in integrum).

Štátny prokurátor môže podať výnimočný zákonný opravný prostriedok proti konečnému predbežnému príkazu vo forme žiadosti na ochranu zákonnosti, na základe závažného porušenia procedurálnych ustanovení alebo chyby pri uplatnení hmotného práva. Rozhodnutie o žiadosti na ochranu zákonnosti je vecou Najvyššieho súdu.

« Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Všeobecné informácie | Slovinsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 14-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo