Európska komisia > EJS > Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia > Portugalsko

Posledná úprava: 26-01-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Portugalsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké sú rôzne druhy opatrení? 1.
2. Aké sú podmienky pre vydanie týchto opatrení? 2.
2.1. Postup 2.1.
2.2. Hmotnoprávne podmienky 2.2.
3. Predmet a povaha týchto opatrení 3.
3.1. Aké druhy majetku môžu byť predmetom týchto opatrení (bankové účty, hnuteľný majetok, registrované dopravné prostriedky, nehnuteľný majetok, iné)? 3.1.
3.2. Aké sú účinky týchto opatrení? 3.2.
3.3. Aká je platnosť týchto opatrení? 3.3.
4. Je možné odvolať sa proti takémuto opatreniu? 4.

 

1. Aké sú rôzne druhy opatrení?

Nasledovné informácie sa týkajú ochranných opatrení, t.j. procesných opatrení „potrebných na zabezpečenie účinnosti právnych úkonov“ (článok 2 ods. 2 portugalského Občianskeho súdneho poriadku). Ide o opatrenia prijaté súdom s cieľom zabezpečiť, že rozhodnutie v danej veci bude účinné, a tým dosiahnuť praktický účel požadovaný stranou, ktorá začala súdne konanie a bola v ňom úspešná.

Na prijatie takýchto predbežných ochranných opatrení stačí, ak je pravdepodobné, že uplatňované právo alebo právo, o ktorom rozhoduje súd, je skutočné a ak existuje nebezpečenstvo porušenia tohto práva. Opatrenia sa vydávajú na základe skráteného dokazovania a po posúdení pravdepodobnosti alebo hodnovernosti. Ich cieľom je predísť nenapraviteľným škodám tým, že sa odstráni nebezpečenstvo súvisiace s dĺžkou konania, t.j. nebezpečenstvo zmeny okolností, ktorú by mohlo spôsobiť časové omeškanie.

Ochranné opatrenia môžu byť zabezpečovacie alebo predbežné opatrenia, čo znamená, že ich účelom môže byť zachovať súčasný stav, aby sa rozhodnutie v hlavnom konaní nevzdialilo od skutočnosti a nebol zmarený jeho výkon (napríklad opatrenia zabraňujúce úbytku alebo ujme na majetku, ktorý v budúcnosti môže byť predmetom exekúcie), alebo predísť rozhodnutiu súdu pred konečným rozsudkom (napríklad opatrenie, ktorým sa nariaďujú predbežné platby výživného na stravu, ubytovanie a ošatenie navrhovateľa).

HoreHore

Ochranné opatrenia tiež môžu byť všeobecné alebo zákonom ustanovené.

Všeobecné opatrenia nepodliehajú žiadnemu presne ustanovenému postupu, pričom súd prijíma vhodné opatrenia na „zabezpečenie účinnosti práv, ktoré sú ohrozené“ (článok 381 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Nepoužívajú sa, pokiaľ sa na nebezpečenstvo ujmy vzťahuje osobitné opatrenie a sú založené na procesných pravidlách, ktoré sa štandardne uplatňujú na zákonom ustanovené opatrenia.

Zákonom ustanovené opatrenia vychádzajú zo vzorov uvedených v procesnom práve a podliehajú osobitným požiadavkám a podmienkam, ako aj osobitným rozhodovacím postupom.

Portugalské občianske právo upravuje nasledovné zákonom ustanovené ochranné opatrenia:

  1. predbežné navrátenie vlastníctva,
  2. pozastavenie podnikových rozhodnutí,
  3. predbežné výživné,
  4. predbežná náhrada škody,
  5. zaistenie,
  6. zákaz nových prác,
  7. zhabanie vecí.

Predbežné navrátenie vlastníctva sa používa, ak bol vlastník fyzickým alebo psychickým nátlakom proti svojej vôli zbavený majetku, a chcel by ho dočasne získať späť.

Pozastavenie podnikových rozhodnutí môžu využiť spoločníci alebo akcionári v združení alebo obchodnej spoločnosti, ktorí sa usilujú o pozastavenie rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami a mohli by spôsobiť „značnú škodu“ (článok 396 Občianskeho súdneho poriadku).

Predbežné výživné je mesačná platba, ktorej účelom je zabezpečiť pre navrhovateľa až do prvej dávky bežného výživného minimálne prostriedky na stravu, ubytovanie a ošatenie a prípadne aj náklady na právne zastúpenie, pokiaľ nemá nárok na právnu pomoc.

HoreHore

Predbežná náhrada škody je k dispozícii poškodeným a ostatným osobám, ktoré majú nárok na náhradu škody alebo iné dávky v súvislosti s nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z úmrtia alebo ublíženia na zdraví a v stave núdze alebo v situácii „ktorá by mohla vážne ohroziť stravovanie alebo ubytovanie poškodeného“ požadujú poskytnutie určitej peňažnej sumy vo forme mesačných platieb v zmysle pravidiel o predbežnej náhrade škody uvedených v článku 403 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Zaistenie umožňuje „veriteľovi, ktorý sa oprávnene obáva o stratu zabezpečenia svojej pohľadávky“ dosiahnuť „súdne zaistenie vecí“ podľa článku 406 Občianskeho súdneho poriadku.

Zákaz nových prác môže využiť každý, kto sa domnieva, že „jeho výlučné alebo podielové vlastnícke právo alebo iné vecné právo alebo právo osobného užívania alebo vlastníctva bude porušené v dôsledku nových prác alebo nových služieb, ktoré ho poškodzujú alebo môžu poškodiť“. V tom prípade môže „požadovať ... okamžité prerušenie prác alebo služieb“ (článok 412 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Zákaz sa môže nariadiť aj mimo súdu, pokiaľ ho súd následne potvrdí. Žiadosť o potvrdenie sa musí podať v priebehu niekoľkých dní.

Konanie na zhabanie vecí sa musí začať v prípade, ak existujú „primerané obavy z úbytku, zatajenia alebo zníženia hodnoty hnuteľného alebo nehnuteľného majetku alebo dokumentov“, a to s cieľom vykonať súpis vecí formou súdneho záznamu (s uvedením hodnoty podľa súdneho znalca) a odovzdať ich správcovi podľa článkov 421 a 424 Občianskeho súdneho poriadku.

HoreHore

2. Aké sú podmienky pre vydanie týchto opatrení?

Pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku.

2.1. Postup

S výnimkou zákazu nových prác, pri ktorom je možné začať mimosúdnym konaním, po ktorom musí nasledovať návrh na potvrdenie súdom, sú všetky ostatné ochranné opatrenia založené na návrhu podanom súdu.

Príslušnosť súdu na nariadenie týchto opatrení sa určí podľa nasledovných kritérií ustanovených v článku 83 Občianskeho súdneho poriadku:

  1. „Návrh na zaistenie a zhabanie vecí sa môže podať na súd, na ktorom sa môže začať príslušné súvisiace konanie“ (t.j. konanie, v ktorom sa rozhodne o práve, ktoré sa má zabezpečiť ochranným opatrením) „alebo v mieste, kde sa nachádza majetok, prípadne, ak sa nachádza v pôsobnosti viacerých súdov, tak na jednom z nich“.
  2. „Pri zákaze nových prác je príslušný súd podľa miesta, kde sa majú práce vykonať.“
  3. „Pri ostatných opatreniach je príslušný ten súd, ktorý má konať vo veci samej."

Právne zastúpenie je povinné, ak hodnota ochranného opatrenia presahuje 3 740,98 EUR, alebo ak je vždy prípustné odvolanie.

Hodnota opatrenia sa určí podľa nasledovných kritérií (článok 313 Občianskeho súdneho poriadku):

  1. "pri predbežnom výživnom a predbežnej náhrade škody podľa hodnoty požadovanej mesačnej platby vynásobenej dvanástimi,
  2. pri predbežnom navrátení vlastníctva podľa hodnoty majetku, ktorý bol vlastníkovi odňatý,
  3. pri pozastavení podnikových rozhodnutí podľa rozsahu škody,
  4. pri zákaze nových prác a všeobecných ochranných opatreniach podľa škody, ktorej sa má predísť,
  5. pri zaistení podľa výšky pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť,
  6. pri zhabaní vecí podľa hodnoty zhabaných vecí.“

V Portugalsku úlohy súdnych vykonávateľov plnia exekútori a súdni úradníci. Pri ochranných opatreniach je úlohou týchto vykonávateľov vykonať súdne príkazy a rozhodnutia o zaistení a zhabaní.

HoreHore

Súdne poplatky sa platia paušálne pri podaní návrhu a zodpovedajú hodnotám uvedeným v nasledovnej tabuľke:

Hodnota ochranného opatreniaPoplatok pre každú stranu /všetky strany (zúčtovacie jednotky)
Do 500 EUR
0,5
Od 500,01 EUR do 1 875 EUR
0,75
Od 1 875,01 EUR do 3 750 EUR
1
Od 3 750,01 EUR do 7 500 EUR
1,25
Od 7 500,01 EUR do 15 000 EUR
1,5
Od 15 000,01 EUR do 25 000 EUR
2
Od 25 000,01 EUR do 40 000 EUR
2,75
Od 40 000,01 EUR do 70 000 EUR
3,5
Od 70 000,01 EUR do 100 000 EUR
5
Od 100 000,01 EUR do 135 000 EUR
6,5
Od 135 000,01 EUR do 170 000 EUR
8
Od 170 000,01 EUR do 210 000 EUR
9,75
Od 210 000,01 EUR do 250 000 EUR
12

Nad 250 000 EUR sa uvedené poplatky zvyšujú o 2,5 zúčtovacej jednotky za každých začatých 25 000 EUR.

Zúčtovacia jednotka na obdobie rokov 2004‑2006 mala hodnotu 89 EUR.

Podľa článku 32 zákona o súdnych poplatkoch zahŕňajú tieto poplatky nasledujúce náklady:

  1. náhrada výdavkov,
  2. sumy splatné alebo zaplatené tretím osobám za dokumenty, stanoviská, plány, ostatné informácie alebo dôkazy a služby, ktoré súd požadoval, s výnimkou potvrdení, ktoré súd získa z vlastného podnetu,
  3. náhrady pre osoby, ktoré sa zúčastnia konania, vrátane zákonom stanovenej náhrady škody,
  4. cestovné výdavky a príspevky,
  5. náhrada výdavkov štátu na právnu pomoc vrátane výdavkov na súdne poplatky,
  6. náklady na predvolania vykonané súdnym úradníkom, pokiaľ ich navrhovateľ požadoval.
2.2. Hmotnoprávne podmienky

Pri posudzovaní kritérií pre nariadenie ochranného opatrenia musí súd vždy zistiť, či sú uvádzané obavy odôvodnené, aké sú závažné a aké zložité bude vykonať nápravu pri prípadnom porušení práv. Súd tiež zhodnotí, či je zabezpečovacie alebo predbežné opatrenie v danej veci vhodné s ohľadom na ochranu práv, ktoré majú byť ohrozené. Musí sa preukázať, že akékoľvek oneskorenie predstavuje nebezpečenstvo.

Súd posudzuje aj to, či dané konanie skutočne závisí alebo môže závisieť od návrhu na začatie konania, ktorý bol alebo bude podaný a ktorý vychádza z práv, ktoré sa majú chrániť.

V tomto druhu konania súd zabezpečí skrátené (t.j. menej dôkladné ako v hlavnom konaní) dokazovanie, ktorým sa preukáže, že chránené právo pravdepodobne skutočne existuje a obavy o jeho porušenie sú dostatočne odôvodnené.

Ostatné podmienky, ktoré sa musia splniť vo vzťahu k ochranným opatreniam, sú uvedené v odpovedi na otázku č. 1.

Podľa článku 387 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku môže súd zamietnuť ochranné opatrenie, ak by odporcovi mohlo spôsobiť škodu, ktorá by značne prevyšovala ujmu, ktorej navrhovateľ chce predísť.

HoreHore

Právo chránené ochranným opatrením už môže existovať, alebo môže vyplynúť z rozhodnutia v prebiehajúcom konaní.

Vo vzťahu k dlžníkovi:

Všetky ochranné opatrenia sa považujú za naliehavé. V článku 382 Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza, že „sú vždy naliehavé a majú prednosť pred ostatnými súdnymi úkonmi, ktoré nie sú naliehavé“ a že „o návrhoch podaných na príslušný súd sa musí rozhodnúť v prvom stupni najneskôr do dvoch mesiacov, alebo ak nie je potrebné predvolať odporcu, tak do 15 dní“.

Je potrebné preukázať, že rozhodnutie sa nebude môcť vykonať z dôvodu scudzenia alebo úbytku majetku dlžníka?

Áno, pri predbežnom zaistení a zhabaní vecí.

3. Predmet a povaha týchto opatrení

3.1. Aké druhy majetku môžu byť predmetom týchto opatrení (bankové účty, hnuteľný majetok, registrované dopravné prostriedky, nehnuteľný majetok, iné)?

Všetky druhy.

3.2. Aké sú účinky týchto opatrení?

Keďže ich nariaďuje súd, ochranné opatrenia sú „záväzné pre všetky súkromné aj verejné subjekty a majú prednosť pred opatreniami prijatými inými orgánmi“ podľa článku 205 ods. 2 portugalskej Ústavy.

Pre dlžníka, ktorý nesplní rozhodnutie:
Je úkon, ktorým nakladá so svojím majetkom, platný?

Ak sa pri zaistení alebo zhabaní vecí dlžník ustanoví za správcu týchto vecí a scudzí ich, dopustí sa tým priestupku proti verejnému poriadku. Takýto právny úkon bude neplatný podľa článku 281 portugalského Občianskeho zákonníka, ak aj ostatní účastníci tohto úkonu vedeli o úmysle porušiť nariadené opatrenie.

HoreHore

V ostatných prípadoch je tento úkon síce platný, ale voči navrhovateľovi ochranného opatrenia neúčinný (článok 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Sú ustanovené určité sankcie?

Áno. Je možné uplatniť trestnoprávne sankcie s občianskoprávnymi dôsledkami, a to zhabanie majetku v rovnakej hodnote ako veci, ktoré boli zverené do správy a ktoré spreneveril, spolu s trovami, výdavkami a náhradou škody.

Voči tretím osobám:
Aké sú povinnosti banky vo vzťahu k poskytnutiu informácií a zaisteniu účtov?

Pri zaistení musia banky „oznámiť exekútorovi aktuálnu výšku zostatkov na účtoch alebo skutočnosť, že nie sú žiadne účty alebo zostatky“ do 15 dní. Následne musia informovať odporcu o zaistení. Banka „zodpovedá za zostatky na účtoch, ktoré eviduje ku dňu oznámenia a poskytne súdu výpis všetkých transakcií, ktoré ovplyvňujú zostatok po vykonaní“ zaistenia (článok 861A ods. 7 a 9 uplatňovaný v zmysle článku 406 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Aké sú sankcie za nesplnenie rozhodnutia?

Dôsledkom neposkytnutia uvedených informácií môže byť uloženie pokuty. Banka tiež môže mať občianskoprávnu zodpovednosť a môže sa od nej požadovať náhrada škody.

3.3. Aká je platnosť týchto opatrení?
Je platnosť obmedzená právnymi predpismi alebo súdnym rozhodnutím?

Ochranné opatrenia majú obmedzenú platnosť podľa osobitných právnych predpisov, ktoré ich upravujú.

Sú opatrenia platné do vydania rozsudku alebo iného rozhodnutia?

Opatrenia sú platné až do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia v súvisiacom hlavnom konaní. Napríklad pri predbežnom výživnom a predbežnej náhrade škody je to okamih, keď sa vykoná prvá platba a pri zaistení účinné vykonanie zaistenia.

HoreHore

Ak sa pôvodné rozhodnutie príjme jednostranne, je ustanovená lehota, v ktorej je potrebné vypočuť strany?

Ak odporca nebol vypočutý pred nariadením ochranného opatrenia, tak sa mu rozhodnutie o nariadení opatrenia iba oznámi. Ak ho chce napadnúť s úmyslom „predložiť skutočnosti alebo dôkazy, ktoré súd nebral do úvahy a ktoré môžu odstrániť dôvody pre nariadenie ochranného opatrenia alebo znížiť jeho výšku“ (článok 388 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku), musí tak urobiť do desiatich dní od oznámenia.

Po uplynutí tejto lehoty sa podľa potreby „dôkazy vyžadované alebo určené súdom“ zabezpečia podľa článku 386 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Je možné odvolať sa proti takémuto opatreniu?

Odvolanie je prípustné proti opatreniam vydaným v konaniach, ktorých hodnota presahuje 3 740,98 EUR, pokiaľ napadnuté rozhodnutie zaťažuje osobu podávajúcu odvolanie o viac ako polovicu tejto sumy a bez ohľadu na hodnotu, pokiaľ je odvolanie „založené na porušení pravidiel o konflikte právnych noriem z dôvodu predmetu sporu, hierarchie právnych noriem alebo porušenia právnych predpisov“. „Odvolanie je tiež vždy prípustné proti rozhodnutiam ... ktorými sa nariaďuje ochranné opatrenie na základe toho, že hodnota sporu presahuje právomoc súdu, ktorý prijal napadnuté rozhodnutie“ (článok 678 Občianskeho súdneho poriadku).

Proti rozhodnutiam o nariadení predbežných oparení sa nemôžu podávať odvolania Najvyššiemu súdu, bez toho, aby boli dotknuté prípady, v ktorých je vždy prípustné odvolanie.

Kto ho môže napadnúť?

Každý účastník konania, ktorý je v spore neúspešný a každý, kto nie je účastníkom konania, ale vznikne mu priama alebo nepriama ujma v dôsledku ochranného opatrenia.

Ktorý súd je príslušný na konanie o odvolaní?

Súdom príslušným na konanie o odvolaní je druhostupňový súd v súdnom obvode, do ktorého patrí súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.

Aká je lehota na podanie odvolania?

Lehota na podanie odvolania je 10 dní od oznámenia rozhodnutia.

Aké sú účinky odvolania?

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta návrh na ochranné opatrenie alebo ktorým sa nenariaďuje, má odkladný účinok na rozhodnutie, proti ktorému sa odvolanie podáva.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa nariaďuje ochranné opatrenie, nemá odkladný účinok.

« Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Všeobecné informácie | Portugalsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 26-01-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo