Európska komisia > EJS > Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia > Luxembursko

Posledná úprava: 26-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Luxembursko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Jednotlivé druhy opatrení 1.
2. Za akých podmienok je možné prijať takéto opatrenia? 2.
2.1. Postup 2.1.
2.1.1. Je vždy potrebné požiadať o súdny príkaz, ktorý opatrenie povolí? 2.1.1.
2.1.2. Ktorý súd je príslušný na vydanie príkazu na takéto opatrenia? 2.1.2.
2.1.3. Je zastúpenie advokátom povinné? 2.1.3.
2.1.4. Aká je úloha sprostredkovateľov, ako napr. vykonávacie orgány alebo súdni úradníci? 2.1.4.
2.1.5. Náklady 2.1.5.
2.2. Podstatné podmienky 2.2.
3. Predmet a povaha takýchto opatrení 3.
3.1. Aké typy majetku môžu byť predmetom takýchto opatrení? 3.1.
3.2. Aké sú účinky takýchto opatrení? 3.2.
4. Existuje možnosť odvolať sa proti takémuto opatreniu? 4.

 

Predbežné a preventívne opatrenia sú opatrenia, ktoré môžu súdy na základe zákona nariadiť na dočasné riešenie spornej situácie medzi stranami sporu dovtedy, kým sa v riadnom procese nedosiahne konečné riešenie záležitosti.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev ich definuje ako opatrenia prijímané s cieľom chrániť práva, o ktorých uznanie bol požiadaný súd prvého stupňa, pri súčasnom zachovaní status quo, pokiaľ ide o skutkový stav i právo.

Ide preto o opatrenia predchádzajúce zhoršeniu situácie.

V praxi umožňujú veriteľovi chrániť sa proti riziku nesplatenia svojej pohľadávky jedným z dvoch spôsobov: buď sa dlžníkovi zabráni, aby scudzil svoj majetok, alebo sa majetok stane predmetom ťarchy, ktorá veriteľovi umožní uspokojiť svoju pohľadávku v prípade, že majetok zmení vlastníka.

Príklady predbežných opatrení:

  • Zabavenie hnuteľného majetku a peňažných aktív dlžníka,
  • Zhabanie tovarov, ktoré sú predmetom sporu, pričom ich stav musí byť zachovaný, kým nebude vydaný konečný rozsudok,
  • Ťarchy na nehnuteľnom majetku (hypotéka), goodwille podniku a cenných papieroch. Existujú požiadavky, pokiaľ ide o uverejňovanie.
  • Menovanie správcu zodpovedného za riadne riadenie spoločnosti, ktorej riadiace orgány už nie sú schopné plniť svoju funkciu.

1. Jednotlivé druhy opatrení

V luxemburskom práve existujú rozličné formy predbežných opatrení na ochranu práv strán v prebiehajúcom súdnom konaní, ktoré čakajú, kým súd urovná ich nároky.

Rozlišujeme:

  • opatrenia nariadené súdom bez vypočutia druhej strany. V takýchto prípadoch súd dostane jednostrannú žiadosť od jednej zo strán o vydanie predbežného rozkazu a vydá rozhodnutie na základe informácií poskytnutých touto stranou, a
  • opatrenia nariadené súdom po vypočutí druhej strany. V takýchto prípadoch súd vydá rozhodnutie až po verejnom pojednávaní (niekedy po neverejnom pojednávaní), na ktorom môžu strany vyjadriť svoje stanovisko. Pojednávanie sa realizuje na základe súdneho predvolania (ktoré doručuje súdny úradník) alebo úradník registra v závislosti od zákonom požadovaného postupu.

2. Za akých podmienok je možné prijať takéto opatrenia?

2.1. Postup
2.1.1. Je vždy potrebné požiadať o súdny príkaz, ktorý opatrenie povolí?

Vo väčšine prípadov musí predbežné opatrenia nariadiť súd, väčšinou predseda okresného súdu alebo sudca oprávnený konať miesto neho.

Vo výnimočných prípadoch môže strana uskutočniť predbežné opatrenia, ale musí ich bez omeškania ohlásiť súdu na schválenie. Napríklad veriteľ, ktorý má doklad potvrdzujúci platný nárok tak, ako to ustanovuje zákon (napr. notárska zápisnica), môže zabaviť majetok patriaci dlžníkovi, ktorý má v držbe tretia strana. Zabavený majetok sa potom zmrazí, hoci bude stále v držbe tretej strany, ktorá ním však nemôže disponovať, pričom nútené scudzenie môže byť nariadené iba so súhlasom súdu.

HoreHore

Ako vidíme, povolenie súdu je možné v niektorých prípadoch získať na základe jednoduchej žiadosti a poskytnutia podporných dokumentov a vysvetlení. Súd vydá rozkaz na základe jednostranne poskytnutých informácií.

2.1.2. Ktorý súd je príslušný na vydanie príkazu na takéto opatrenia?

Pravidlá súdnej príslušnosti obyčajne určujú zákonné ustanovenia, ktoré oprávňujú súd nariadiť predbežné opatrenia. Neexistuje žiadne všeobecné pravidlo súdnej príslušnosti okrem toho, že právomoc nariadiť predbežné opatrenia má obyčajne predseda súdu, ktorý sa zaoberá skutkovou podstatou prípadu.

Existuje množstvo špecifických zákonných ustanovení, ktorými sa riadia predbežné opatrenia uplatniteľné v špecifických záležitostiach (napr. vo vzťahu k nájomným vzťahom, spoluvlastníctvu nehnuteľnosti, spoločnému vlastníctvu majetku, dedičstvu, režimom majetku manželov atď.).

V prípade, že nie je ustanovený špecifický postup, strana, ktorá chce prijatie určitého opatrenia, musí podať žiadosť na súd pre súrne záležitosti. V závislosti od spornej sumy pôjde o kantonálny súd (juge de paix – do výšky 10 000 eur) alebo o sudcu pre súrne záležitosti na okresnom súde. Tieto súdy majú všeobecnú súdnu právomoc nariadiť predbežné alebo preventívne opatrenia s cieľom predísť hroziacej degradácii majetku alebo zastaviť zrejmé nezákonné porušenie poriadku (článok 933 Nového občianskeho súdneho poriadku).

2.1.3. Je zastúpenie advokátom povinné?

Vo všeobecnosti nie je zastúpenie advokátom povinné. Ale existujú výnimočné postupy, často vysoko technické, v ktorých je takéto zastúpenie nevyhnutné.

HoreHore

2.1.4. Aká je úloha sprostredkovateľov, ako napr. vykonávacie orgány alebo súdni úradníci?

Výkon predbežného opatrenia nariadeného súdom si veľmi často vyžaduje prizvanie sprostredkovateľa. Ak súd nariadi napríklad zabavenie majetku, rozkaz vykoná súdny úradník (zriadenec).

Určité predbežné opatrenia pozostávajú zo zverenia predmetu konania do starostlivosti nestrannej tretej osobe. Súd môže napríklad menovať správcu, aby spravoval majetok, na ktorý si vlastníctvo nárokuje niekoľko osôb, alebo môže menovať správcu, ktorý bude riadiť spoločnosť paralyzovanú sporom medzi vlastníkmi podielov.

2.1.5. Náklady

Náklady predbežných opatrení sa značne líšia.

Napríklad zabavenie tovarov v skutočnosti nestojí viac ako 100 eur. Sú tu však rôzne druhy dodatočných nákladov (napr. ak súdny úradník musí uskutočniť zisťovanie), náklady na skladovanie zabavených tovarov, náklady na preklady a doručenie dokumentov, ak dlžník žije v zahraničí, a náklady na postupy overovania. V praxi náklady súdneho zmocnenca v prípade zabavenia dosahujú až 700 či 800 eur.

Ak súd vymenuje správcu, pravdepodobne to bude vysokokvalifikovaná osoba, ktorá si za svoje služby zaúčtuje zodpovedajúce poplatky.

Náklady predbežného opatrenia obyčajne hradí formou preddavku strana, ktorá oň žiada.

Náklady na skladovanie sa považujú za procedurálne náklady a znáša ich strana, ktorá spor prehrá. Strana, ktorá žiada o opatrenie, však znáša náklady až do vydania konečného rozsudku.

HoreHore

2.2. Podstatné podmienky

Súd obyčajne môže prijať predbežné opatrenia iba v prípade skutočnej potreby alebo súrnosti v závislosti od posúdenia súdu. Je len niekoľko predbežných opatrení, o ktorých prijatie je možné požiadať bez uvedenia dôvodov (napr. žiadosť o zapečatenie priestorov po smrti).

Ak veriteľ požiada o povolenie zabaviť majetok, súd musí overiť, či sa nárok zdá byť potenciálne platný na základe predložených dokumentov a vysvetlení.

3. Predmet a povaha takýchto opatrení

3.1. Aké typy majetku môžu byť predmetom takýchto opatrení?

Predbežné opatrenia sa môžu vzťahovať na celý hnuteľný majetok osoby. Vyňaté sú iba určité statky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre každodenný život.

Luxemburské právo umožňuje zabavenie miezd a platov a vedľajších príjmov (príjmy z prenájmu, dávky v nezamestnanosti atď.). Vyňatá je však vždy istá časť zodpovedajúca tomu, čo sa považuje za nevyhnutné na existenčné účely.

Veriteľ však nemôže zabaviť nehnuteľný majetok (nehnuteľnosť). Na takéto zabavenie je potrebné vykonateľné súdne rozhodnutie.

3.2. Aké sú účinky takýchto opatrení?

Vo väčšine prípadov súd sám určí účinky opatrenia, ktoré nariadi. Môže ich platnosť obmedziť na určitý čas, alebo môže svoj rozkaz obmedziť na určitý majetok alebo úkony.

Ak súd vydá povolenie na zabavenie na jednostrannú žiadosť jednej zo strán, zákon predpisuje časové lehoty, počas ktorých je potrebné súdu podať žiadosť o potvrdenie. Ak v tejto lehote nedôjde k podaniu žiadosti o potvrdenie, zabavenie je automaticky neplatné.

4. Existuje možnosť odvolať sa proti takémuto opatreniu?

Možnosť odvolania existuje proti rozkazom vydaným súdom pre súrne záležitosti po vypočutí druhej strany. Odvolanie je potrebné podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Možnosť odvolania neexistuje proti rozhodnutiam prijatým v reakcii na jednostrannú žiadosť. Strana, ktorá má pocit, že opatrenie bolo prijaté neoprávnene, má však právo na odškodné podľa článku 66 Nového občianskeho súdneho poriadku. Súd pre súrne záležitosti je možné požiadať o nariadenie nového predbežného opatrenia, ktorým sa pozastavujú účinky pôvodného opatrenia prijatého v reakcii na unilaterálnu žiadosť.

« Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Všeobecné informácie | Luxembursko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 26-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo