Európska komisia > EJS > Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia > Francúzsko

Posledná úprava: 26-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Francúzsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké typy opatrenia existujú? 1.
2. Za akých podmienok sa môžu takéto opatrenia vydať? 2.
2.1. Opíšte prosím postup 2.1.
2.2. Hmotnoprávne podmienky 2.2.
3. Predmet a povaha takýchto opatrení? 3.
3.1. Aké typy aktív môžu podliehať takýmto opatreniam? 3.1.
3.2. Aké sú účinky takýchto opatrení? 3.2.
3.3. Aká je platnosť takýchto opatrení? 3.3.
4. Je možnosť odvolania sa proti opatreniu? 4.

 

1. Aké typy opatrenia existujú?

  • Predbežné opatrenia môže vždy bezodkladne vydať sudca zodpovedný za naliehavé predbežné konanie (naliehavé vybavenie žiadosti, platba vkladu, evikcia, súdny príkaz a uchovanie dôkazov).

Nie je možné vymenovať všetky predbežné opatrenia. Pri naliehavom predbežnom konaní sú možné všetky neodkladné opatrenia, ktoré nie sú vážne napadnuteľné alebo ktoré neopodstatňujú napadnutie (platba vkladu, evikcia nezákonného obsadenia, expertíza alebo zaznamenanie škody). Okrem toho sudca pri naliehavom predbežnom konaní môže bezodkladne vydať všetky opatrenia potrebné na zabránenie hroziacej škode (napríklad stabilizácia prác) alebo zastaviť prejav nezákonného problému.

  • Pri zabezpečovacích opatreniach funguje osobitný režim (preventívne zadržania a súdne reštriktívne opatrenia), čo sú opatrenia, ktoré umožňujú veriteľovi, vo väčšine prípadov s povolením sudcu, zariadiť neodcudziteľnosť všetkých alebo častí aktív dlžníka a opatrenia, ktoré umožňujú osobitné reštriktívne právo na aktívum, aby sa zaručila platba pohľadávky, ktorá ešte nie je uznaná rozsudkom, ale ktorej vrátenie sa zdá byť ohrozené.

Zabezpečujúce opatrenia môžu nadobudnúť dve formy:

  • preventívne zadržania, ktoré umožnia predbežné zaistenie hnuteľných aktív (hnuteľného majetku, vozidiel, atď.) a nehnuteľných aktív (peňažnú sumu, práva prispievateľov a cenné papiere) a pohľadávok (bankové účty, rentu, atď.).
  • súdne reštriktívne opatrenia na budovy, podniky, investície ostatných akcionárov a cenné papiere majetku (registrácia predbežnej hypotéky alebo založenie akcií spoločnosti alebo cenných papierov).

2. Za akých podmienok sa môžu takéto opatrenia vydať?

2.1. Opíšte prosím postup
Je vždy potrebné požiadať o súdny príkaz, ktorý oprávni opatrenie?
  • Predbežné opatrenia: vec sa musí predložiť sudcovi, ktorý zodpovedá pre naliehavé predbežné konanie predvolaním (predvolanie doručené doručovateľom). Predbežné konania sú napadnuteľné opravným prostriedkom.
  • Zabezpečujúce opatrenia: Teoreticky je potrebný predbežný súhlas sudcu. Ale niektorí veritelia sú oslobodení od takéhoto súhlasu v prípade vymáhateľného nároku alebo pohľadávok uznaných súdnym rozhodnutím, ktoré ešte nie je vymáhateľné. To isté platí v prípade nezaplatenia zmenky, dlhopisu alebo šeku alebo v prípade splatného nájomného za budovu (ak je prenájom v písomnej forme).
Ktorý súd je príslušný pre nariadenie takýchto opatrení?
  • Predbežné opatrenia: príslušným sudcom je predseda príslušného súdu v závislosti na povahe návrhu. Právomoc v bežnom/ordinárnom práve má preto predseda krajského súdu. Ale okresné súdy, predseda obchodného súdu, priemyselného tribunálu alebo tribunálu pre poľnohospodársku pôdu môžu tiež nariadiť naliehavé predbežné konanie v rámci svojich právomocí.
  • Zabezpečujúce opatrenia: príslušný sudca je sudca krajského súdu s právomocou rozhodovať o otázkach, ktoré súvisia s výkonom občianskych rozsudkov (exekučný sudca). Príslušný je sudca v mieste bydliska dlžníka.
Je povinné zastupovanie právnikom?

Nie, účastníci sa obhajujú sami pri vymáhaní alebo pri súrnych predbežných konaniach. Ale môže im pomáhať alebo ich zastupovať právnik.

HoreHore

Aká je úloha sprostredkovateľov ako agentov pre vymáhanie alebo súdnych zriadencov?

Preventívne zadržania vykonáva súdny zriadenec. To však neplatí pre registráciu súdnych reštriktívnych opatrení. Ale v závislosti od zložitosti súdneho postupu pri registrovaní reštriktívneho opatrenia môžu veriteľom vždy asistovať profesionáli.

Uveďte prosím rozpätie nákladov na každý typ opatrenia.

Náklady na zabezpečujúce opatrenia napokon vždy hradí dlžník, aj keď sa od veriteľa môže žiadať, aby zaplatil preddavok. Náklady na vymáhanie podliehajú rozpätiu nákladov, stanovené odmeňovaním súdnych zriadencov za každý akt vymáhania a každé zabezpečujúce opatrenie.

Podľa vyhlášky č. 96-1080 z 12. decembra 1996, rozpätie odmien súdnych zriadencov pozostáva z pevnej sumy vyjadrenej, buď kumulatívne alebo alternatívne podľa každého prípadu, z pevných alebo pomerných poplatkov plus, ak sa to hodí, poplatok za začatie konania.

V prípade zabezpečujúcich opatrení sa pomerné poplatky vypočítajú na základe opätovne získaných súm splatné len ak má súdny zriadenec oprávnenie opätovne získať dlžné sumy. Okrem toho nomenklatúra pripojená k vyššie uvedenej vyhláške vylučuje možnosť poplatku naviac, ktorý sa voľne vyjednáva, avšak s výnimkou preventívnych zadržaní práv prispievateľov a cenných papierov.

Pre informáciu, pri pohľadávke 10 000 € sú zložky rozpätia poplatkov (pevných poplatkov) takéto:

  • Preventívne zadržanie hnuteľného majetku: 67,20 € za transakciu.
  • Zadržanie vozidla vyhlásením na úrade regionálnej správy: 62,40 €.
  • Preventívne zadržanie bankového účtu: 59,20 € za transakciu; 49,60 € za doručenie oznámenia o zadržaní dlžníkovi.
  • Registrácia provizionálnej hypotéky nariadená súdom: 49,60 €.
2.2. Hmotnoprávne podmienky

Súd opatrenia nevykonáva, len ich povoľuje. Opatrenie vykonáva súdny zriadenec na žiadosť osoby, v prospech ktorej súd vydal povolenie.

HoreHore

Ak sa vyžaduje predbežné povolenie sudcu, pohľadávka sa musí „zakladať na zásade“.

V prípade zabezpečujúcich opatrení nie je vyslovene potrebná požiadavka naliehavosti.

Veritelia musia preukázať, že „existujú okolnosti, za ktorých je ohrozené opätovné nadobudnutie“ pohľadávky (napríklad zlý úmysel dlžníka, ktorý skrýva svoje aktíva, veľký počet veriteľov, atď.).

3. Predmet a povaha takýchto opatrení?

3.1. Aké typy aktív môžu podliehať takýmto opatreniam?

Všetky aktíva dlžníka, o ktorých zákon nehovorí, že sú „vyňaté zo zadržania“ (napríklad aktíva potrebné pre každodenný život alebo na výkon povolania) môžu byť predmetom preventívneho zadržania. To isté platí i na pohľadávky: ale mzda nie je nikdy predmetom opatrení preventívneho zadržania (aj keď môže byť zhabaná na základe súdneho príkazu alebo iného práva na vymáhanie v závislosti na postupe, ktorý sa uplatňuje na zadržanie odmeny).

3.2. Aké sú účinky takýchto opatrení?

Aktíva, ktoré sa zadržia na základe zabezpečujúceho opatrenia, nie sú voľné. Dlžník si zachová ich vlastníctvo, je za ne zodpovedný, ale nemôže nimi disponovať. Ak by dlžník zneužil aktíva, ktoré boli zadržané, spácha tým trestný čin, ktorý je možné potrestať pokutou a väzením.

Zadržané peňažné sumy sú uložené na zablokovaných účtoch.

HoreHore

Aktíva, ktoré podliehajú súdnym reštriktívnym opatreniam, môže dlžník predať, ale veriteľ má nárok na zisk z predaja.

Za aktíva zadržané na základe zabezpečujúceho opatrenia zodpovedá dlžník, ktorý je ich „správcom“. Účinok zadržania nie je záväzný pre tretie strany. Naopak, súdne reštriktívne opatrenia, ktoré sú predmetom opatrení zverejnenia (registrácia), sú záväzné pre všetkých.

Bankári (a vo všeobecnosti všetky tretie strany), ktoré dostanú žiadosť o preventívne zadržanie, ktorá súvisí s klientom, musia ihneď nahlásiť súdnemu zriadencovi všetky svoje záväzky súvisiace s dlžníkom (inými slovami všetky účty otvorené na klientovo meno a sumy zaznamenané na účtoch). Ak bankári neposkytnú takéto podrobnosti bez legitímneho dôvodu takto konať, môže sa im nariadiť, aby zaplatili dlžobu namiesto dlžníka.

3.3. Aká je platnosť takýchto opatrení?

Zabezpečujúce opatrenia sa musia podniknúť do troch mesiacov od vydania súdneho príkazu sudcom, ktorý vydáva povolenie. Inak sa stane povolenie neplatným .

Ak veriteľ ešte nezačal konať s cieľom dosiahnuť uznanie jeho pohľadávky, musí tak urobiť do mesiaca od podniknutia opatrenia. Inak sa opatrenie stane neplatným.

Dlžník musí byť informovaný o zabezpečujúcom opatrení najneskôr do ôsmych dní Dlžník môže požiadať sudcu pre vymáhanie aby sa opatrenie alebo jeho povolenie odložilo. Sudca môže aj vopred rozhodnúť o dátume pojednávania, na ktorom sa od účastníkov žiada, aby opatrenie zdôvodnili. V zásade dlžníkova žiadosť o odloženie opatrenia je prípustná, ak sa preventívne zadržanie nezmenilo na zadržanie tovaru následkom toho, že veriteľ získal nariadenie súdu, ktoré sa týka jeho pohľadávky.

4. Je možnosť odvolania sa proti opatreniu?

Dlžník sa môže odvolať proti súdnemu príkazu aj proti samému opatreniu.

Exekučný sudca príslušný na vydanie povolenia zabezpečujúcich opatrení môže vždy prejednávať odvolania proti súdnym príkazom. Proti jeho rozhodnutiam je možné odvolať sa na odvolací súd.

Ak dlžník dostane oznámenie o povolení opatrenia zároveň s opatrením, žiadosť o odloženie súdneho príkazu podlieha tým istým predpisom ako žiadosť o odloženie opatrenia: je to prípustné, ak sa zabezpečujúce opatrenie nezmenilo na zadržanie tovaru.

Odvolanie nemá účinok prerušenia zabezpečujúceho opatrenia, ktoré trvá dokiaľ sudca nenariadi zrušenie zadržania, alebo neanuluje opatrenie.

Bližšie informácie

  • Legifrance français
  • Francúzske ministerstvo spravodlivosti français

« Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia - Všeobecné informácie | Francúzsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 26-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo