Európska komisia > EJS > Glosár

Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Glosár

Cieľom definícií uvedených v tomto glosári je uľahčiť pochopenie výrazov používaných na stránkach Európskej justičnej siete. Nejde o autoritatívne právne definície.



Použiteľné právo

Použiteľné právo je špecifický pojem používaný v medzinárodnom práve súkromnom, ktorý sa vzťahuje na vnútroštátne právo, ktorým sa riadi určitá právna otázka v medzinárodnom kontexte. Súd, ktorý pojednáva o žalobe, nemusí na riešenie sporu nevyhnutne uplatniť svoje vnútroštátne právo. V prípade právnych vzťahov medzi súkromnými jednotlivcami s medzinárodným prvkom (napríklad ak sú štátnymi príslušníkmi rozličných štátov alebo nežijú v rovnakom štáte) je možné uplatniť právo viacerých štátov. Právo, ktoré sa skutočne uplatní, určujú pravidlá kolízneho práva. V roku 1980 bol pod záštitou Európskeho hospodárskeho spoločenstva v Ríme podpísaný dohovor o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy. Tento dohovor zjednocuje pravidlá kolízneho práva členských štátov v tejto oblasti.

Autentický nástroj

Autentický nástroj je dokument so záznamom právneho aktu alebo skutočnosti, ktorých autentickosť (pravosť) potvrdzuje verejný orgán. Určité autentické nástroje sú vykonateľné. Príkladom je kúpna zmluva o kúpe nehnuteľnosti zostavená notárom alebo právnym zástupcom. Autentické nástroje, ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, je možné vykonať v inom členskom štáte v súlade so zjednodušeným konaním ustanoveným v nariadení Brusel I.

Brusel I

Výraz Brusel I sa často používa na označenie nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Týmto nástrojom sa riadi výkon medzinárodnej súdnej právomoci medzi členskými štátmi Európskej únie a podmienky a postup uznávania a výkonu rozsudkov vydaných v členských štátoch, autentických nástrojov a súdnych vyrovnaní. Nariadenie Brusel I nahradilo dohovor Brusel I z 27. septembra 1968 vo vzťahu ku všetkým členským štátom okrem Dánska.

Brusel II

Výraz Brusel II sa často používa na označenie nariadenia Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov. Nariadenie stanovuje pravidlá, ktorými sa riadi medzinárodná súdna právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v prípadoch týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva a rozsudkov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov v súvislosti s týmito prípadmi. Nariadenie Brusel II nahradilo dohovor Brusel II z 28. mája 1998 vo vzťahu ku všetkým členským štátom okrem Dánska.

Precedentné právo

Precedentné právo sa používa v medzinárodnom meradle na označenie právnych pravidiel plynúcich zo súboru konvergentných rozhodnutí súdov. Precedentné právo Súdneho dvora Európskych spoločenstiev je mimoriadne bohaté na rozhodnutia o výklade zmlúv, smerníc a nariadení Spoločenstva. Je zdrojom komunitárneho práva.

Oznámenie Komisie

Oznámenie je strategickým dokumentom bez príkaznej sily. Komisia uverejňuje oznámenia na vyjadrenie vlastných názorov na aktuálnu otázku. Oznámenie nemá právne účinky.

Odporúčanie Komisie

V komunitárnom práve je odporúčanie právnym nástrojom, ktorý má osoby, ktorým je určený, povzbudiť, aby konali určitým spôsobom bez toho, aby bol pre ne záväzný. Odporúčanie Komisii (alebo Rade) umožňuje vytvoriť nezáväzné pravidlá pre členské štáty alebo, v určitých prípadoch, občanov Únie.

Komunitárne právo

Komunitárne právo znamená súbor pravidiel prijatých Európskym spoločenstvom. Komunitárne právo pozostáva najmä zo zmlúv a nástrojov prijatých inštitúciami podľa týchto zmlúv, ako napr. nariadenia a smernice. Precedentné právo Súdneho dvora je tiež jedným zo zdrojov komunitárneho práva. Komunitárne právo sa odlišuje od medzinárodného práva verejného z viacerých hľadísk (pozri medzinárodné právo verejné).

Konflikt súdnej právomoci

Pozri medzinárodná súdna právomoc.

Kolízne právo

Pozri použiteľné právo.

Zmluvné záväzky

Ak dvaja ľudia uzatvoria zmluvu, obyčajne medzi nimi vzniká dvojsmerný záväzok - jeden z nich sa zaväzuje dodať druhému tovary alebo službu a druhý sa zaväzuje zaplatiť cenu. Každá zo zmluvných strán je tiež viazaná záväzkom voči druhej strane poskytnúť jej v prípade, že nedôjde k riadnemu plneniu zmluvy alebo vôbec nedôjde k plneniu zmluvy, náhradu.

Dohovor

Dohovory sa tiež označujú ako zmluvy alebo dohody a sú najrozšírenejším nástrojom medzinárodného práva verejného. Dohovor je dohoda medzi viacerými štátmi a/alebo medzinárodnými organizáciami, ktorá ustanovuje právo vo vzťahoch medzi nimi a medzi ich štátnymi príslušníkmi. Dohovory môžu byť bilaterálne, t. j. uzatvorené medzi dvomi štátmi. Takéto dohovory boli bežné, kým nedošlo k založeniu medzinárodných organizácií, ktoré poskytli fórum pre uzatváranie multilaterálnych dohovorov medzi viacerými štátmi. Mnohé multilaterálne dohovory sa dohodli pod záštitou medzinárodných organizácií ako napr. Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného alebo Rada Európy. Členské štáty Európskeho hospodárskeho spoločenstva uzavreli v roku 1968 Dohovor Brusel I. Európske spoločenstvo pravidelne uzatvára dohovory s jedným alebo s viacerými nečlenskými štátmi v mene členských štátov. Po podpise dohovoru predstaviteľmi vlád zúčastnených štátov je potrebná jeho ratifikácia alebo schválenie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, väčšinou národnými parlamentmi. V určitých štátoch ratifikované dohovory majú priamy účinok na vnútroštátny právny poriadok. V iných štátoch ratifikované dohovory nadobúdajú účinok až po transpozícii do vnútroštátneho právneho poriadku, napr. vo forme štatútu.

Dohovory sú nástrojmi medzinárodného práva verejného a od nástrojov komunitárneho práva sa líšia z týchto hľadísk:

  • V medzinárodnom práve verejnom je v určitých prípadoch možné, aby problémy vo výklade vznikajúce v súvislosti s dohovormi urovnávali vnútroštátne súdy. Pravidlom je, že neexistuje konkrétny systém súdnictva, ktorý by zaručoval jednotnosť vo výklade, a teda ani v uplatňovaní dohovorov. Jednotný výklad v komunitárnom práve zabezpečuje Súdny dvor.
  • V medzinárodnom práve verejnom neexistuje žiadny všeobecný a systematický systém súdov, ktoré by mohli uvaliť sankcie na štát, ktorý nedodrží svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného dohovoru. V komunitárnom práve môže Súdny dvor vyhlásiť, že došlo k porušeniu, a môže dokonca nariadiť pokutu.
Rozhodnutie

V komunitárnom práve je rozhodnutie legislatívnym nástrojom, ktorý je záväzný ako celok pre všetkých, ktorým je určený. Rozhodnutia podľa Zmluvy o ES prijímajú buď Európsky parlament a Rada, alebo Rada, alebo Komisia. Rozhodnutia sa len zriedka používajú v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach. Európska justičná sieť v občianskych veciach bola založená rozhodnutím Rady.

Smernica

V komunitárnom práve je smernica legislatívnym dokumentom záväzným pre členské štáty, ktorým je určený, pokiaľ ide o výsledok, ale o forme a metóde dosiahnutia tohto výsledku rozhodujú členské štáty. Smernice podľa Zmluvy o ES prijímajú buď Európsky parlament a Rada, alebo Rada, alebo Komisia. Inštitúcie Spoločenstva v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach používajú nariadenia častejšie ako smernice. Po prijatí smernice Spoločenstva je potrebná jej transpozícia jednotlivými členskými štátmi, teda jej uskutočnenie vnútroštátnym právom.

Vykonateľnosť

Vykonateľnosť je pojmom z občianskeho konania. Ak je to potrebné, vykonanie vykonateľných rozsudkov je možné vynútiť za pomoci právnych a poriadkových orgánov. Hlavnými vykonateľnými dokumentmi sú vykonateľné rozsudky a potvrdené autentické nástroje. Vykonateľnosť sa obmedzuje na štát, v ktorom sa nachádza súd, ktorý vydal rozsudok. Na vykonateľnosť v rozsudku v zahraničí je potrebné, aby bol vyhlásený za vykonateľný (toto konanie sa v niektorých štátoch nazýva konanie exequatur) alebo, v prípade Veľkej Británie a Írska, aby bol registrovaný.

Vykonanie

Vykonanie rozsudku pozostáva zo zaistenia jeho dodržania, ak je to potrebné aj použitím zákonom povolených donucovacích prostriedkov, vrátane zásahu právnych a poriadkových orgánov. Ak vyhráte súdny prípad, ale druhá strana nedodrží príkaz súdu, môžete sa obrátiť na políciu alebo súdneho zriadenca, v závislosti od situácie, aby rozsudok vykonali. Vykonanie sa týka rozsudkov súdov, rozhodcovských výrokov, autentických nástrojov a súdnych urovnaní, ktoré sú potvrdené a teda vykonateľné. Vykonanie môže mať za následok napr. zaistenie aktív dlžníka alebo vysťahovanie nájomcu. Rozsudok je v zásade možné vykonať iba v tom štáte, v ktorom bol vydaný. Na vykonateľnosť rozsudku v zahraničí je potrebné konanie exequatur alebo registračné konanie.

Exequatur

Exequatur je pojem špecifický pre medzinárodné právo súkromné a vzťahuje sa na rozhodnutie súdu, ktorým sa povoľuje vykonanie rozsudku súdu, rozhodcovského výroku, autentického nástroja alebo súdneho vyrovnania vydaného v zahraničí v danom štáte. V decembri 2000 prijali Komisia a Rada program vzájomného uznávania, ktorého cieľom je odstránenie konania exequatur medzi členskými štátmi pre všetky rozsudky v občianskych a obchodných veciach.

Fórum

Fórum je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného. Znamená súd, na ktorý sa podáva žaloba. Pojem fórum je základom pre pojmy lex fori a výber najvýhodnejšieho fóra (tzv. forum-shopping).

Výber najvýhodnejšieho fóra (tzv. forum-shopping)

Pojem forum-shopping je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného. Osoba, ktorá podáva žalobu na súd, máva sklon vybrať si súd na základe práva, ktoré sa tu uplatňuje. Osoba, ktorá podáva žalobu, máva sklon vybrať si fórum nie z toho dôvodu, že je najvhodnejšie, ale preto, lebo pravidlá kolízneho práva, ktoré tento súd uplatňuje, naznačujú uplatnenie práva, ktoré táto osoba uprednostňuje.

Zelená kniha (Európska Komisia)

Zelená kniha je konzultačný dokument, ktorý uverejňuje Komisia na určitú tému, aby tak podnietila zainteresované kruhy vyjadriť sa k rozličným otázkam. Cieľom Komisie pri uverejnení Zelenej knihy je lepšie určenie budúceho smerovania jej politiky v danej otázke.

Medzinárodná súdna právomoc

Medzinárodná súdna právomoc je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného. Týka sa skutočnosti, že súdy v určitej krajine sú najvhodnejšie na pojednávanie a rozhodnutie prípadu s medzinárodným prvkom. Spor s medzinárodným prvkom je sporom, v ktorom strany sporu majú odlišnú štátnu príslušnosť alebo nemajú bydlisko/sídlo v rovnakom štáte. V tomto prípade by mohli byť príslušné súdy vo viacerých krajinách, čiže dochádza k situácii známej pod pojmom konflikt súdnej príslušnosti. Pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci stanovujú kritériá, na základe ktorých sa určuje štát, súdy v ktorom budú príslušné pre daný prípad.

Lex causae

Lex causae je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného, týkajúci sa práva, ktorým sa riadi podstata prípadu, ktoré stanovujú pravidlá kolízneho práva. Pozri použiteľné právo.

Lex fori

Lex fori je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného, týkajúci sa práva súdu, na ktorý sa podáva žaloba. V prípade žaloby s medzinárodným prvkom musí súd, na ktorý sa podáva žaloba, posúdiť právo použiteľné na daný prípad. Za určitých okolností platí lex fori. Lex fori sa obyčajne riadia procesné otázky bez ohľadu na lex causae.

Lex loci delicti

Lex loci delicti je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného, ktorý sa týka práva štátu, v ktorom, pokiaľ o mimozmluvné záväzky, došlo k škodlivej udalosti.

Mimozmluvné záväzky

Mimozmluvný záväzok vzniká v prípade, ak osoba, ktorá je zodpovedná za škodu, ktorú utrpela iná osoba, má zaplatiť obeti náhradu v prípadoch, ktoré nie sú spojené s plnením zmluvy, ako napr. dopravné nehody, škody na životnom prostredí alebo hanobenie.

Medzinárodné právo súkromné

Medzinárodné právo súkromné v širšom zmysle slova znamená súbor právnych pravidiel, ktorými sa riadia medzinárodné vzťahy medzi súkromnými jednotlivcami. Výraz medzinárodné právo súkromné nemá vo všetkých členských štátoch rovnaký význam. V nemeckom a v portugalskom práve sa napríklad vzťahuje iba na pravidlá kolízneho práva (pozri použiteľné právo), kým v iných systémoch zahŕňa pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci a uznávanie a výkon zahraničných rozsudkov. Všetky tieto pravidlá súvisiace s použiteľným právom, medzinárodnou súdnou právomocou a uznávaním a výkonom zahraničných rozsudkov poskytujú riešenia v prípade ťažkostí plynúcich zo skutočnosti, že jeden prípad môže zahŕňať niekoľko samostatných právnych systémov. Ako príklad poslúži prípad manželov s rozličnou štátnou príslušnosťou, ktorí sa chcú rozviesť: ktorý súd bude príslušný pre rozvod a aké právo sa uplatní? Iným príkladom je nehoda v niektorom členskom štáte, pri ktorej došlo k znečisteniu životného prostredia, ktoré spôsobí škody v niekoľkých iných členských štátoch. Na súdy ktorého štátu sa majú obete obrátiť a ktoré právo tieto súdy uplatnia? Zdrojmi pravidiel medzinárodného práva súkromného sú legislatíva, precedentné právo a akademické state v jednotlivých štátoch. Napriek názvu je medzinárodné právo súkromné výtvorom samotného vnútroštátneho práva. Medzinárodné dohovory a prípadne i nástroje Spoločenstva štandardizujú niektoré z týchto vnútroštátnych pravidiel. Štandardizácia umožňuje vyhnúť sa situáciám, keby si súdy dvoch štátov nárokovali príslušnosť podľa vnútroštátnych pravidiel medzinárodného práva verejného a v rovnakom prípade vydali protichodné rozsudky.

Medzinárodné právo verejné

Medzinárodné právo verejné znamená súbor právnych pravidiel, ktorými sa riadia medzinárodné vzťahy medzi subjektmi verejného práva, teda medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami. Dohovory a jednotné právo sú bežnými nástrojmi medzinárodného práva verejného.

Uznávanie

Uznávanie je špecifický pojem medzinárodného práva súkromného. Uznanie rozsudku vydaného v jednom členskom štáte v inom členskom štáte je ďalším zo spôsobov dohody o jeho účinnosti v tomto štáte. Rozsudky sú účinné v zásade iba v štáte, v ktorom boli vydané. Uznanie v inom štáte je možné iba v prípade, ak to právo tohto štátu umožňuje alebo ak to ustanovuje medzinárodný dohovor alebo nástroj Spoločenstva. Podľa nariadenia Brusel II, ktoré stanovuje podmienky, za ktorých je možné uznanie rozsudkov v manželských veciach, sa rozvodové rozhodnutie v členskom štáte môže použiť na modifikáciu sobášneho registra v inom členskom štáte.

Nariadenie

V komunitárnom práve je nariadenie nástrojom so všeobecným dosahom, ktorý je záväzný ako celok a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. Nariadenia podľa Zmluvy o ES prijímajú Európsky parlament a Rada alebo Rada, alebo Komisia. Nariadenia sa často používajú v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach. Sú priamo uplatniteľné, takže nie je potrebná transpozícia do vnútroštátneho práva členských štátov, a priamo stanovujú práva a povinnosti.

Rím I

Rím I je výraz, ktorý sa často používa pre dohovor z roku 1980 o práve použiteľnom na zmluvné záväzky, ktorý bol podpísaný pod záštitou Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Rím II

Rím II je výraz, ktorý sa často používa pre navrhovaný nástroj Spoločenstva o práve použiteľnom na mimozmluvné záväzky.

Protiprávne alebo trestné záväzky

Pozri mimozmluvné záväzky.

Jednotné právo

Jednotné právo je nástrojom, ktorý spoločne vytvára viacero štátov a/alebo medzinárodných organizácií na pomoc štátom, ktoré chcú reformovať a modernizovať svoju legislatívu. Medzinárodné organizácie ako napr. UNCITRAL a UNIDROIT (pozri domovskú stránku Medzinárodné právo) navrhujú jednotné právo.