Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Švédsko

Posledná úprava: 04-09-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Švédsko

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Kto čo dokazuje (kto nesie bremeno dôkazov)? a)
b) Výnimky z požiadavky podať dôkaz b)
2. Aké požiadavky sú stanovené na váhu dôkazu (požiadavka na dôkaz) ? 2.
II. Obstarávanie dôkazov II.
3. Dôkaz, ktorý súd obstará bez požiadania niektorej strany 3.
4.
a) Ako sa uvádzajú dôkazy v prípade? a)
b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť dôkaz? b)
5.
a) Aké sú spôsoby dokazovania? a)
b) Rozdiely medzi svedkom/znalcom a písomným dôkazom/znaleckým posudkom b)
c) Má nejaký dôkaz väčšiu váhu ako iný? c)
d) Existujú pravidlá, podľa ktorých si určité okolnosti vyžadujú určité druhy dôkazov? d)
6.
a) Sú osoby povinné svedčiť? a)
b) Aké sú výnimky z povinnosti svedčiť? b)
c) Aké sú sankcie za odmietnutie svedectva? c)
d) Osoby, ktoré nemajú povolené svedčiť d)
7. Ako prebieha výsluch svedkov? Možno poskytnúť dôkazy pomocou videokonferencie? 7.
III. Váha dôkazu III.
8. Môže sa na dôkaz získaný nezákonným spôsobom prihliadať ako na dôkaz? 8.
9. Výsluch strán 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Kto čo dokazuje (kto nesie bremeno dôkazov)?

Jednoduchým hlavným pravidlom je, že každý, kto potrebuje niečo obhájiť, aby vyhral súdne konanie, je aj osobou, ktorá musí potvrdiť fakt, ktorý uplatňuje. Ak má jedna zo strán osobitný dôvod zabezpečiť dokázanie nejakého faktu, potom spočíva bremeno dôkazov na nej. Rozhodujúce môžu byť aj ťažkosti niektorej strany s predložením dôkazov o určitom fakte. Napríklad osoba, ktorá žiada o zaplatenie dodaného tovaru alebo pôžičky, musí dokázať, že má voči protistrane pohľadávku. Ak druhá strana namieta, že sumu už zaplatila, potom je to ona, čo znáša bremeno dôkazov, že platba bola vykonaná. V prípadoch zodpovednosti za škodu nesie dôkazné bremeno zvyčajne poškodená strana. Môže sa však stať, že bremeno dokazovania určitého faktu sa za určitých podmienok dokazovania môže obrátiť. Preto, ak v prípade diskriminácie, osoba, ktorá podala žalobu, môže preukázať okolnosti, za ktorých vznikol predpoklad, že bola diskriminovaná, je to odporca, ktorý musí preukázať, že k diskriminácii nedošlo.

Ak uvedený dôkaz nie je dostatočný, znamená to, že súd nemôže za základ svojho rozhodnutia použiť skutočné okolnosti. Ak ide o prípad odhadu výšky škody, ktorá sa stala, existuje dôležitá výnimka, ktorá znamená, že súd môže odhadnúť výšku škody v primeranej sume, ak nie je možné, alebo je veľmi ťažké predložiť dôkaz o výške škody.

HoreHore

b) Výnimky z požiadavky podať dôkaz

Tvrdenia akceptované druhou stranou netreba dokazovať. Súd môže takéto nesporné tvrdenia použiť za základ svojho rozhodnutia bez ďalšieho upozornenia. V niektorých druhoch prípadov, napr. v prípadoch starostlivosti, bývania alebo práv na styk s deťmi, však platia iné pravidlá, čo znamená, že súd vykoná nezávislé vyšetrovanie dokazovanej skutočnosti aj vtedy, ak strana akceptovala fakt uvedený proti nej. Je to preto, že v týchto prípadoch má súd osobitnú zodpovednosť za fakticky správny výsledok prípadu.

Všeobecne známe fakty netreba dokazovať. Strany nemusia predložiť dôkazy ani o tom, čo je obsiahnuté v švédskom práve. Ak sa však uplatňuje zahraničné právo, súd môže požiadať strany, aby predložili dôkaz o tom, čo predpisuje zahraničné právo.

2. Aké požiadavky sú stanovené na váhu dôkazu (požiadavka na dôkaz) ?

Požiadavky stanovené na váhu dôkazu závisia od druhu posudzovaného prípadu. V civilných sporoch je normálnou požiadavkou to, že daný fakt treba potvrdiť. Sudcu treba tak povediac presvedčiť. V niektorých prípadoch civilného práva – a za určitých okolností – sa môže uplatniť nižšia požiadavka na dokazovanie. Ako príklad možno uviesť prípady poistiek spotrebiteľov, v ktorých sa za dostatočnú pokladá väčšia pravdepodobnosť, že poistná udalosť sa stala, než že k nej nedošlo.

II. Obstarávanie dôkazov

3. Dôkaz, ktorý súd obstará bez požiadania niektorej strany

Základným pravidlom je, že za dôkazy zodpovedajú samotné strany. V určitých prípadoch má súd možnosť uviesť dôkaz k prípadu bez toho, aby ho o to niektorá strana požiadala. Môže sa teda stať, najmä v prípadoch zverenia do starostlivosti alebo práv na styk s dieťaťom, že súd sa domnieva, že vyšetrovanie treba doplniť ďalšími dôkazmi, napr. šetrením starostlivosti zo strany sociálnych služieb miestneho orgánu. V civilných prípadoch, kde strany môžu dospieť k záväznej dohode vo veci, v tzv. prípadoch, ktorých urovnanie možno zmeniť a doplniť, je súd oprávnený z vlastnej iniciatívy vypočuť svedka, ktorý dovtedy nebol vypočutý, alebo rozhodnúť, že v priebehu súdneho konania treba predložiť určité písomné dôkazy.

HoreHore

4.

a) Ako sa uvádzajú dôkazy v prípade?

Ak sa strana na súde dovoláva ústneho dôkazu, napr. vypočutia svedka alebo výsluchu strany pod prísahou, súd predvolá túto osobu na výsluch na pojednávanie, na ktorom bude vypočutá. Písomné dôkazy predkladajú samotné strany, často v súvislosti so žiadosťou o predvolanie, alebo námietkou odporcu. Dôkaz musí byť predložený na hlavnom pojednávaní. To znamená, že písomný dôkaz sa v podstate musí prečítať nahlas pri výsluchu a svedok by mal poskytnúť svoje vysvetlenie za prítomnosti súdu.

b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť dôkaz?

Súd môže dôkaz odmietnuť, ak je to, čo chce strana dokázať, pre prípad bezvýznamné. To platí aj vtedy, ak sa dôkaz nevyžaduje, alebo ak by dôkaz zjavne nemal žiadny účinok. Navyše existujú pravidlá, že na písomnú výpoveď sa možno odvolať len za osobitných výnimočných okolností.

5.

a) Aké sú spôsoby dokazovania?

Vo Švédsku je v podstate päť rôznych foriem dôkazov (spôsobov dokazovania). Sú to

  • písomný dôkaz
  • výsluch svedkov
  • vypočutie strany
  • vypočutie znalca
  • obhliadka

b) Rozdiely medzi svedkom/znalcom a písomným dôkazom/znaleckým posudkom

Svedok sa zvyčajne vypočúva ústne a za prítomnosti súdu. Na písomné svedectvá sa nemožno odvolávať. So súhlasom súdu však svedok môže na pomoc svojej pamäti používať poznámky. V prípade znaleckého dôkazu však znalec zvyčajne poskytuje písomné vyhlásenie. Ak si to jedna zo strán žiada a zjavne nejde o nič bezvýznamné, znalec je v priebehu konania vypočutý aj ústne. Ústny výsluch prebehne aj vtedy, ak je dôležité, aby znalec vypovedal priamo za prítomnosti súdu.

HoreHore

Ak treba prípad rozriešiť po hlavnom pojednávaní – na ktorom sa napr. vypočúvajú svedkovia – na pojednávaní sa v podstate musia nahlas prečítať písomné dôkazy a vyjadrenia znalcov, aby súd mohol vziať materiál na vedomie vo svojom rozsudku. Súd má však možnosť rozhodnúť, že písomné dôkazy sa pokladajú za vypočuté na hlavnom pojednávaní bez toho, aby sa na pojednávaní museli čítať nahlas.

c) Má nejaký dôkaz väčšiu váhu ako iný?

Vo Švédsku platí princíp prípustnosti dôkazov. To znamená, že neexistujú pravidlá, ktoré určujú váhu rôznych dôkazov. Namiesto toho súd po nezávislom zhodnotení všetkého, čo sa stalo, rozhodne, čo pokladá v prípade za dokázané. Všeobecne sa však písomné svedectvo – na ktoré sa v osobitných prípadoch možno odvolať ako na dôkaz – pokladá za menej hodnotný dôkaz než výsluch svedka na pojednávaní.

d) Existujú pravidlá, podľa ktorých si určité okolnosti vyžadujú určité druhy dôkazov?

Princíp prípustnosti dôkazov znamená, že neexistujú pravidlá, ktoré by určovali, že určité okolnosti si na potvrdenie vyžadujú určitý druh dôkazu. Namiesto toho súd vykoná celkové hodnotenie okolností prípadu pri skúmaní, čo sa dokázalo (pozri 5 c).

6.

a) Sú osoby povinné svedčiť?

Vo Švédsku platí všeobecná povinnosť svedčiť. To znamená, že osoba prizvaná ako svedok, je povinná svedčiť s výnimkou osobitných okolností.

HoreHore

b) Aké sú výnimky z povinnosti svedčiť?

Nie sú povinní svedčiť manželskí partneri v prípadoch, kde je druhý partner stranou v spore. Proti svojej vôli nemožno prinútiť svedčiť ani blízkych príbuzných alebo iné osoby, ktoré majú vzťah s niektorou zo strán. Okrem toho môže svedok odmietnuť vyjadriť sa k určitému faktu, ak by toto vyjadrenie znamenalo odhalenie, že svedok spáchal trestný alebo neprijateľný čin. Svedok nemusí odhaliť ani profesionálne tajomstvá, pokiaľ nie sú na to výnimočné dôvody.

c) Aké sú sankcie za odmietnutie svedectva?

Osoba vypočúvaná ako svedok je predvolaná na konanie pod trestom pokuty. Ak sa svedok nedostaví, dostane pokutu, pokiaľ svoju neprítomnosť právoplatne neospravedlní napr. chorobu. Ak sa svedok nedostaví, súd môže rozhodnúť aj o predvedení svedka na súd políciou. Poslednou možnosťou súdu je vziať osobu, ktorá odmietne svedčiť bez právoplatného dôvodu na odmietnutie odpovedať na otázky, do väzby.

d) Osoby, ktoré nemajú povolené svedčiť

Duchovní, právni poradcovia, lekári a psychológovia majú obmedzené možnosti svedčiť o informáciách, ktoré získali pod záväzkom mlčanlivosti. Ak má osoba prizvaná ako svedok menej ako 15 rokov alebo trpí duševnou chorobou, súd preskúma, či môže byť vzhľadom na okolnosti vypočutá ako svedok.

7. Ako prebieha výsluch svedkov? Možno poskytnúť dôkazy pomocou videokonferencie?

Výsluch svedkov normálne začína osoba, ktorá svedka prizvala. Potom má možnosť viesť krížový výsluch druhá strana. Po krížovom výsluchu môže položiť doplnkové otázky osoba, ktorá svedka zavolala, a súd. Súd má zamietnuť otázky, ktoré zjavne nemajú nič spoločného s prípadom, alebo ktoré sú z nejakého iného dôvodu zmätené alebo nevhodné.

Výsluch svedka môže prebiehať telefonicky, ak je to vhodné vzhľadom na náklady, ktoré by vznikli, keby sa svedok namiesto toho dostavil do súdnej siene, a dôležitosť osobného vypočutia svedka na pojednávaní. V rámci pilotného systému možno na určitých súdoch vypočuť svedka za tých istých podmienok dokonca aj vo videokonferencii.

III. Váha dôkazu

8. Môže sa na dôkaz získaný nezákonným spôsobom prihliadať ako na dôkaz?

Princíp prípustnosti dôkazov znamená, že existuje len niekoľko vzácnych výnimiek, kedy je zakázané použiť určitý druh dôkazov. To, že dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom, teda v podstate neznamená, že na tento dôkaz nemožno počas konania prihliadať. Môže to však mať význam pri zvažovaní dôkazov.

9. Výsluch strán

Strany nemusia svedčiť. Môžu však byť vypočuté na účely dokazovania. V niektorých prípadoch prebieha výsluch pod prísahou. V tom prípade je strana trestne zodpovedná za správnosť informácií, ktoré poskytuje.

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Švédsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 04-09-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo