Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Slovensko

Posledná úprava: 25-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Slovensko

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena? a)
b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazov? b)
2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o danej skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti? 2.
II. Vykonávanie dôkazov II.
3. Je na predloženie dôkazov vždy potrebná žiadosť účastníka alebo sudca môže tiež v niektorých prípadoch predložiť dôkazy z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
a) Ak sa žiadosť účastníka, ktorá sa týka predloženia dôkazov, schváli, aké kroky nasledujú? a)
b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť žiadosť účastníka o predloženie dôkazov? b)
5.
a) Aké rozličné dôkazné prostriedky existujú? a)
b) Aké sú metódy získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov získania dôkazov od súdnych znalcov? Aké sú pravidlá, ktoré sa týkajú predloženia písomných dôkazov a správ alebo stanovísk znalcov? b)
c) Majú určité dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné? c)
d) Existujú určité povinné metódy dokazovania určitých skutočností? d)
6.
a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť? a)
b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť poskytnutie dôkazov? b)
c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť, potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy? d)
7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že účastník nezískal dôkazy legálnym spôsobom? 8.
9. Platí moja výpoveďako dôkaz, ak som účastník? 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena?

Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, vychádza z článku 48 ods. 2 ústavy.

Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonanom dokazovaní.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazov?

Výnimkou vykonávania dokazovania na pojednávaní je splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Takýmito výnimkami sú vydanie platobného rozkazu, osvedčenie o dedičstve podľa ustanovenia § 175zca Občianskeho súdneho poriadku, vydanie rozsudkov v súlade s § 115 a Občianskeho súdneho poriadku - ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali, vydanie rozsudkov v súlade s § 153a Občianskeho súdneho poriadku - ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku a všetky prípady rozhodovania vo veci samej podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku t.j.:

HoreHore

  • ak sa odmieta odvolanie podľa § 218,
  • ak sa zastavuje alebo prerušuje konanie,
  • ak odvolanie smeruje proti uzneseniu,
  • ak ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho,
  • ak sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1,
  • ak sa odvolanie týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku,
  • ak odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.

2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o danej skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti?

Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov, ako napr. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak - § 133 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

HoreHore

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

II. Vykonávanie dôkazov

3. Je na predloženie dôkazov vždy potrebná žiadosť účastníka alebo sudca môže tiež v niektorých prípadoch predložiť dôkazy z vlastnej iniciatívy?

Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

4.

a) Ak sa žiadosť účastníka, ktorá sa týka predloženia dôkazov, schváli, aké kroky nasledujú?

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

HoreHore

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť žiadosť účastníka o predloženie dôkazov?

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Určité obmedzenia voľného hodnotenia dôkazov platia pre odvolací, prípadne i dovolací súd, kedy odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa. Môže teda dospieť k inému skutkovému záveru. Nemôže sa však odchýliť od hodnotenia konkrétneho dôkazu vykonaného súdom prvého stupňa. Hodnotiť inak dôkaz vykonaný súdom prvého stupňa môže iba vtedy, ak by sám tento dôkaz zopakoval. Na rozdiel od súdu prvého stupňa môže však inak hodnotiť dôkaz, ktorý súd nižšieho stupňa vykonal dožiadaným súdom.

5.

a) Aké rozličné dôkazné prostriedky existujú?

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

b) Aké sú metódy získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov získania dôkazov od súdnych znalcov? Aké sú pravidlá, ktoré sa týkajú predloženia písomných dôkazov a správ alebo stanovísk znalcov?

Svedok je osoba odlišná od súdu a od účastníkov konania, ktorá vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami. Svedkom môže byť iba fyzická osoba.

HoreHore

Vo veciach, ktoré patria do právomoci občianskoprávnych súdov sú často potrebné odborné posúdenia skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Preto ako rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd v takomto prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Tieto znalosti nemôžu nahradiť objektívne zistenie skutkového stavu mimo orgán, ktorý o nich rozhoduje.

Základnou úlohou súdu je správne formulovanie otázok pre znalca. Súd je povinný položiť znalcovi len skutkové otázky a vyvarovať sa otázok, ktoré sa vzťahujú na právne posúdenie predmetu znaleckého posudku.

Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Ide o posudok, ktorého predmetom je preskúmanie skôr podaného posudku. Prax ho niekedy označuje ako tzv. kontrolný posudok.

Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.

c) Majú určité dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť - ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.

d) Existujú určité povinné metódy dokazovania určitých skutočností?

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

6.

a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť?

Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok - ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť poskytnutie dôkazov?

Svedok môže odoprieť výpoveď len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám, o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovania mlčanlivosti.

c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť, potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy?

O dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Proti uzneseniu súdu nie je prípustné odvolanie. Ak napriek rozhodnutiu súdu svedok odmieta vypovedať, môže súd využiť poriadkové opatrenie podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku, a to uložením poriadkovej pokuty až do výšky 25 000,- Sk.

HoreHore

Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50 000,- Sk.

d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy?

Štatutárneho zástupcu organizácie v občianskom súdom konaní, ktorého účastníkom je táto organizácia, má súd vyslúchať vždy ako účastníka konania a nie ako svedka.

7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia?

Na začiatku výsluchu svedka musí súd zistiť jeho totožnosť a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.

Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci.

V súvislosti s otázkami kladenými svedkovi treba upozorniť na neprípustnosť kapcióznych a sugestívnych otázok. V prípade kladenia takýchto otázok alebo otázok, ktoré sú z hľadiska posúdenia veci významné, môže predseda senátu otázku účastníka konania alebo znalca nepripustiť. O nepripustení rozhodne uznesením, ktoré nedoručuje a nie je proti nemu prípustné odvolanie, Uznesenie je iba súčasťou zápisnice o pojednávaní.

Pokiaľ ide o nové technológie vypočutia svedkov napr. prostredníctvom televízie alebo videokonferencie, tieto spôsoby nie sú v našom Občianskom právnom poriadku upravené.

III. Hodnotenie dôkazov

8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že účastník nezískal dôkazy legálnym spôsobom?

Opakovane treba skonštatovať, že súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť - ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov.

9. Platí moja výpoveďako dôkaz, ak som účastník?

Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu a nie poľa toho, ako ich pomenovali. Úkony účastníkov sa spravujú zásadou neformálnosti. Účastníci zásadne môžu podľa uváženia urobiť procesný úkon - prejav vôle písomným podaním alebo ústne do zápisnice s rovnakými právnymi účinkami, ale vždy výslovne alebo tak, aby neboli pochybnosti o ich skutočnej vôli.

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Slovensko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 25-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo