Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Španielsko

Posledná úprava: 15-06-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Španielsko

 

OBSAH

1.
1.a) Na kom spočíva dôkazné bremeno? 1.a)
1.b) Čo je predmetom dokazovania? Existujú predpisy, ktoré v prípade určitých skutočností nevyžadujú dôkazy? Je možné vyvrátiť tieto zákonné domnienky predložením dôkazov? 1.b)
2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o predmetnej skutočnosti na to, aby na jej základe rozhodol? 2.
3. Je potrebné, aby vykonanie dôkazu navrhol vždy jeden z účastníkov konania, alebo v určitých prípadoch môže súd vykonať dôkaz z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
4.a) Aké kroky nasledujú po tom, keď súd prijme návrh účastníka konania na vykonanie dôkazu? 4.a)
4.b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť návrh na vykonanie dôkazu, ktorý predložili účastníci konania? 4.b)
5.
5.a) Aké sú jednotlivé dôkazné prostriedky? 5.a)
5.b) Existuje rozdiel medzi dôkazom, ktorý spočíva vo výsluchu svedka alebo výpovedi znalca, a predložením listinného dôkazu a písomného posudku znalca? 5.b)
5.c) Majú niektoré z dôkazných prostriedkov väčšiu dôkaznú silu ako ostatné? 5.c)
5.d) Existujú obligatórne dôkazne prostriedky na dokázanie určitých skutočností? 5.d)
6. Sú podľa španielskeho práva svedkovia povinní vypovedať? 6.
7. Od ktorých osôb nemožno vyžadovať svedeckú výpoveď? 7.
8. Akú úlohu zohráva súd a účastníci konania pri výsluchu svedka? 8.
9. Akú dôkaznú silu má svedecká výpoveď? 9.
10. Je možné vypočuť aj právnické osoby alebo osobu bez právnej subjektivity ako účastníka konania? 10.
11. Ako sa vykonáva výsluch? 11.
12. Akú dôkaznú silu má výpoveď žalobcu alebo žalovaného? 12.
13. Ako sa zaznamenávajú svedecké výpovede a výsluch účastníkov konania? 13.
14. Akú dôkaznú silu majú dôkazy, ktoré boli získané nelegálne? 14.
15. Je možné vykonať dôkaz pred pojednávaním? 15.
16. Kde sa dajú získať informácie o súdnych konaniach? 16.

 

Aby Vám súd priznal určité právo, musíte svoje tvrdenia dokázať. Vyžaduje si to vykonanie procesnej činnosti, ktorá je vopred upravená vo svojich formách a lehotách.

Je podstatné, aby osoba, ktorá sa chce obrátiť na súd, vopred zhodnotila, do akej miery je schopná dokázať svoje tvrdenia, aby tak predišla strate času a peňazí (trov konania), ku ktorej môže dôjsť, ak tak neurobí. Na to je však nevyhnutné mať určité, hoci len všeobecné a základné, vedomosti o úprave dokazovania.

V španielskom práve je postup dokazovania upravený v Zákone o občianskom súdnom konaní (zákon č. 1/2000 zo 7. januára) v kapitolách V a VI hlavy I (čl. 281 až 386), i keď na určité konania (konania, ktoré sa začali pred 8. januárom 2001, čo je deň, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 1/2000) sa naďalej vzťahuje predošlý Zákon o občianskom súdnom konaní (zákon z 3. februára 1881). Nový Zákon o občianskom súdnom konaní uvádza niekoľko všeobecných úvah o dokazovaní v odseku XI svojej úvodnej časti (odborne nazývanej „odôvodnenie“), ktoré môžu byť zaujímavé pre každého, kto by chcel získať vedomosti o tom, ako chápe postup dokazovania španielsky zákonodarca.

1.

1.a) Na kom spočíva dôkazné bremeno?

Každému z účastníkov, ktorý sa zúčastňuje na konaní, prináleží dokázať skutočnosti, ktoré tvrdí a na ktorých zakladá svoje nároky, takže žalobca bude musieť potvrdiť skutočnosti obsiahnuté v žalobe, kým žalovaný bude musieť dokázať tie skutočnosti, ktoré sú prekážkou právnej účinnosti skutočností obsiahnutých v žalobe, prípadne ju potláčajú alebo oslabujú. Toto je všeobecné pravidlo týkajúce sa dôkazného bremena, ak zákon neustanovuje osobitné kritériá.

Nedostatok dôkazov je na ujmu toho účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto dôkazom, a teda ak účastník konania do vydania rozsudku alebo podobného rozhodnutia nedokázal skutočnosti, ktoré tvrdí, súd jeho požiadavky zamietne. Napriek tomu predpisy týkajúce sa dôkazného bremena netvorí niekoľko nemenných zásad, ale prispôsobujú sa každému prípadu, podľa povahy skutočností, ktoré účastníci konania tvrdia alebo popierajú, tak, aby každý účastník konania mal čo najširšie možnosti dokázať svoje tvrdenia, prípadne aby bolo dokazovanie pre každého z účastníkov konania čo najjednoduchšie. Príkladom toho je, že ak ide o spotrebiteľov, uloženie dôkazného bremena spotrebiteľovi v prípade, ak by dôkazné bremeno spočívalo na objednávajúcej strane, sa považuje za neprimerané ustanovenie.

1.b) Čo je predmetom dokazovania? Existujú predpisy, ktoré v prípade určitých skutočností nevyžadujú dôkazy? Je možné vyvrátiť tieto zákonné domnienky predložením dôkazov?

Predmetom dokazovania sú skutočnosti, na ktorých účastníci konania zakladajú svoje požiadavky. Predmetom dokazovania bude aj obyčaj a cudzie právo, ale ak by účastníci konania nespochybňovali existenciu obyčaje a jej obsah a neporušovali by verejný poriadok, dokazovanie obyčaje nebude potrebné.

HoreHore

Nie je potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré sú absolútne a všeobecne známe, ani skutočnosti, v ktorých sa účastníci konania zhodujú, okrem tých prípadov, v ktorých účastníci konania nemôžu disponovať s predmetom konania, to znamená konania o právnej spôsobilosti osôb, určení otcovstva, neplatnosti právnych úkonov, rozluke a rozvode, opatere a starostlivosti o maloleté deti alebo o výživnom, ktoré vymáha jeden z rodičov od druhého rodiča v mene maloletých detí; opravnom prostriedku proti správnym rozhodnutiam, ktoré boli prijaté vo veci ochrany maloletých, a konania, ktoré sa týkajú potreby udelenia súhlasu s osvojením.

Zákonom stanovené domnienky zbavujú účastníka konania, ktorému je predpokladaná skutočnosť na prospech, povinnosti dokázať túto predpokladanú skutočnosť. Takéto domnienky pripúšťajú dôkaz o opaku, ak to zákon výslovne nezakazuje. Napríklad, medzi domnienky, ktoré uvádza zákon, patrí domnienka, že majetok manželov je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ak sa nepreukáže, že tento majetok patrí výlučne manželovi alebo manželke; domnienka, že manželia žijú spolu a domnienka, že nezvestný žil až do okamihu, keď bol vyhlásený za mŕtveho.

2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o predmetnej skutočnosti na to, aby na jej základe rozhodol?

Skutočnosti, ktoré účastníci konania tvrdia vo svojej žalobe a žalobnej odpovedi musia byť dokázané, pričom je potrebné posudzovať ich v závislosti od okolností prípadu a pri zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov a ich povahy (takže dôkazná sila verejnej listiny nie je rovnaká ako dôkazná sila výpovede samotného účastníka konania). Toto posúdenie a dôvody, na základe ktorých sudca dospeje k určitým záverom, musia byť uvedené v rozsudku. Okrem priameho dôkazu je však možný aj nepriamy dôkaz, ktorý predpokladá, že na základe pripustenej alebo úplne dokázanej skutočnosti môže súd predpokladať určitosť inej skutočnosti v prípade, ak medzi nimi existuje presná a priama súvislosť, a súd uvedie v rozsudku dôvody, v dôsledku ktorých dospel na základe dokázanej skutočnosti k predpokladanej skutočnosti.

HoreHore

3. Je potrebné, aby vykonanie dôkazu navrhol vždy jeden z účastníkov konania, alebo v určitých prípadoch môže súd vykonať dôkaz z vlastnej iniciatívy?

Dispozičná zásada, ktorá platí v civilnom súdnictve, ustanovuje, aby účastníci konania navrhovali súdu dôkazy tých skutočností, o ktoré sa chcú opierať v súdnom konaní. Súd však môže rozhodnúť o vykonaní určitých dôkazov ex offo iba v prípadoch, ktoré stanovuje zákon. Teda počas konania predbežného prerokovania na riadnom pojednávaní, ak po predložení návrhu na vykonanie dôkazu, ktorý predložia účastníci konania, súd rozhodne, že tento dôkaz nepostačuje na objasnenie sporných skutočností, môže účastníkom konania uviesť tú skutočnosť, na ktorú by mohol mať vplyv nedostatok dôkazov, pričom takisto označí dôkaz, ktorý môžu účastníci konania navrhnúť.

V konaniach týkajúcich sa právnej spôsobilosti osôb, určenia otcovstva, manželstva a detí môže súd nezávisle od dôkazov, ktoré môžu účastníci konania alebo prokuratúra navrhnúť, vždy povoliť akýkoľvek dôkaz, ktorý považuje za potrebný na vydanie rozhodnutia v konaní.

4.

4.a) Aké kroky nasledujú po tom, keď súd prijme návrh účastníka konania na vykonanie dôkazu?

Na ústnom pojednávaní (nároky do 3 000 eur) po predložení a pripustení dôkazov na pojednávaní nasleduje vykonanie dôkazov na pojednávaní.

Pri riadnom pojednávaní (nároky nad 3 000 eur) po pripustení dôkazu na predbežnom prerokovaní (na ktorom sa navyše riešia procesnoprávne otázky) sa určí deň konania pojednávania a vykonanie dôkazu sa odročí na tento deň. Dôjde teda k predvolaniu svedkov, ktorých samotný účastník konania nemôže zabezpečiť, budú predvolaní znalci, ak účastníci konania žiadajú o objasnenie alebo vysvetlenie predložených znaleckých posudkov, budú upovedomené orgány, ktoré uschovávajú listiny, ktoré účastníci konania nemohli priložiť k žalobe a žalobnej odpovedi, za predpokladu, že uviedli archívy, kde sa tieto listiny nachádzajú. Vykonanie akéhokoľvek dôkazu, ktorý by nebolo možné vykonať v rámci pojednávania (ako napríklad ohliadka určitých miest) sa uskutoční pred týmto pojednávaním. Ak sú jediným pripusteným dôkazom na pojednávaní listinné dôkazy a ak nebudú spochybnené, alebo ak žiadny z účastníkov po predložení znaleckého posudku nepožiada o účasť znalca na pojednávaní, súd pristúpi k vydaniu rozsudku po predbežnom prerokovaní bez toho, aby bolo potrebné nariadiť pojednávanie.

HoreHore

Všeobecným pravidlom je vykonávanie dôkazov pred tým súdom alebo tribunálom, ktorý vec prejednáva, a to aj vtedy, ak svedok nemá bydlisko v danom súdnom obvode, pričom sa musí premiestniť do sídla súdu alebo tribunálu v deň, na ktorý bol predvolaný (aj keď má právo žiadať od účastníka konania, ktorý navrhol jeho účasť, náležité odškodnenie, ktoré určí súd, ak mu to bude navrhnuté, bez toho, aby bolo dotknuté právo tohto účastníka konania neskôr žiadať odškodnenie od druhého účastníka konania, ak by mu bola priznaná náhrada trov konania). Iba výnimočne je možné obrátiť sa na súdnu pomoc (vykonať výpoveď na súde, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko osoby, ktorá má podať výpoveď), pričom sa uvedú dôvody týkajúce sa vzdialenosti, ktoré musia byť podstatné. V takomto prípade sa použije dožiadanie (na národnej úrovni) alebo postup, ktorý upravujú medzinárodné predpisy v oblasti súdnej spolupráce, podľa ktorého by to bolo miesto, kde je potrebné podať výpoveď. V tomto prípade účastníci konania v písomnej forme uvedú otázky, ktoré je potrebné položiť. Každopádne sa však čoraz viac používa videokonferencia, pri ktorej už nie je potrebné týmto spôsobom formulovať otázky vopred, keďže stačí požiadať o uskutočnenie videokonferencie ten orgán, v mieste ktorého sa má videokonferencia konať.

4.b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť návrh na vykonanie dôkazu, ktorý predložili účastníci konania?

Súd za žiadnych okolností nepripustí ako dôkaz akúkoľvek činnosť, ktorá je zákonom zakázaná, a nepripustí ani dôkazy, ktoré s predmetom konania nesúvisia, a ani dôkazy, ktoré by podľa primeraných a určitých pravidiel a kritérií neprispeli k objasneniu sporných skutočností.

HoreHore

Súd takisto zamietne akýkoľvek dôkaz, ktorý nebol navrhnutý v príslušnom štádiu konania.

5.

5.a) Aké sú jednotlivé dôkazné prostriedky?

Dôkazné prostriedky, ktoré je možné použiť na pojednávaní, sú: výsluch účastníkov konania, verejné listiny, súkromné listiny, znalecký posudok, súdna ohliadka, výsluch svedkov a prostriedky záznamu reči, zvuku a obrazu, ako aj nástroje, ktoré umožňujú archiváciu, rozpoznanie alebo reprodukciu reči, údajov, čísel a matematických operácií, ktoré boli uskutočnené na účtovné účely alebo na iné účely relevantné pre konanie.

5.b) Existuje rozdiel medzi dôkazom, ktorý spočíva vo výsluchu svedka alebo výpovedi znalca, a predložením listinného dôkazu a písomného posudku znalca?

Ak sa chce ktorýkoľvek z účastníkov konania opierať o dôkaz poskytnutý znalcom, musí k žalobe alebo žalobnej odpovedi priložiť znalecký posudok, v ktorom budú podložené jeho požiadavky. Ak to nie je možné, musia účastníci konania označiť znalecké posudky, o ktoré sa chcú opierať, pričom tieto posudky budú predložené, len čo budú k dispozícii, rozhodne však pred začatím predbežného prerokovania na riadnom pojednávaní alebo pred pojednávaním na ústnom pojednávaní. Účastníci konania však môžu požiadať o ustanovenie súdneho znalca pri predložení žaloby alebo žalobnej odpovede. V tom prípade bude posudok vyhotovený dodatočne (vo všeobecnosti v čase medzi predbežným prerokovaním a pojednávaním, avšak s dostatočným predstihom, aby sa účastníci konania mohli pred pojednávaním oboznámiť s jeho obsahom).

HoreHore

V žalobe alebo žalobnej odpovedi nie je potrebné uviesť údaje týkajúce sa svedkov, t.j. na ústnom pojednávaní sa v deň, na ktorý je určené pojednávanie, musí každý účastník konania dostaviť s osobami, ktoré majú na pojednávaní svedčiť, pričom musí požiadať súd o predvolanie na pojednávanie tých svedkov, ktorých účasť samotní účastníci konania nemôžu zabezpečiť, a to do troch dní od doručenia predvolania na pojednávanie. Na riadnom pojednávaní budú svedkovia, ktorí budú vypovedať v deň pojednávania, určení na predbežnom prerokovaní, na ktorom sa okrem procesných otázok určí, ktoré skutočnosti sú v danom prípade sporné, a budú navrhnuté a pripustené dôkazy, ktoré sa ich týkajú. (Výnimkou z tohto postupu je zákonná požiadavka označiť v žalobe svedkov, v prípade ktorých žalobca žiada, aby boli vypočutí na ústnom pojednávaní, predmetom ktorého je nadobudnutie držby majetku osobou, ktorá ho nadobudla dedením, ak nebol v držbe žiadnej osoby z titulu vlastníctva alebo užívacieho práva).

Svedecká výpoveď má vždy ústnu formu a vykoná sa v deň pojednávania (to isté platí aj v prípade vysvetlení, ktoré majú poskytnúť znalci). Z tohto pravidla výsluchu svedkov existuje výnimka v prípade, ak je vhodné, aby o relevantných skutočnostiach týkajúcich sa konania poskytli informácie právnické osoby alebo verejnoprávne subjekty bez toho, aby bolo potrebné oboznámiť určené fyzické osoby s tým, čo je pre konanie podstatné. V tom prípade sa namiesto ústnej výpovede subjektu odovzdá zoznam otázok, o zodpovedanie ktorých požiadali účastníci konania, a ktoré sudca vyhlási za relevantné.

HoreHore

Znalecký posudok sa však predkladá vždy v písomnej forme, aj keď sa účastníci konania po oboznámení sa s jeho obsahom rozhodnú, či považujú za potrebné, aby sa znalec dostavil na pojednávanie za účelom poskytnutia bližších vysvetlení v potrebnom rozsahu.

5.c) Majú niektoré z dôkazných prostriedkov väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Áno. Verejné listiny poskytujú úplný dôkaz skutočnosti, úkonu alebo stavu vecí, ktoré osvedčujú, ako aj dátumu vyhotovenia listiny a totožnosti overovateľov a osôb, ktoré sú v nej uvedené. Ak je spochybnená hodnovernosť verejnej listiny, vykoná sa jej porovnanie alebo overenie v porovnaní s originálom bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Napriek uvedeným skutočnostiam poskytujú na pojednávaní úplný dôkaz bez toho, aby bolo potrebné overenie alebo porovnanie, tieto listiny (okrem prípadu dôkazu o opaku alebo porovnania listín, ak je to možné): staršie verejné písomnosti, ktoré nespĺňajú protokol, a akákoľvek verejná listina, ku ktorej neexistuje originál alebo register, s ktorým by sa dala porovnať alebo v porovnaní s ktorým by sa dala overiť.

Súkromné listiny takisto poskytujú úplný dôkaz v konaní, ak ich nespochybnil účastník konania, ktorému sú na ujmu. Ak by bola spochybnená súkromná listina, účastník konania, ktorý ju predložil, môže navrhnúť porovnanie listín alebo akýkoľvek iný dôkaz smerujúci k potvrdeniu jej hodnovernosti. Ak nie je možné potvrdiť hodnovernosť súkromnej listiny, posúdi sa v súlade s pravidlami primeranej kritiky pravidlami, ktoré sa použijú pri posudzovaní ostatných vykonávaných dôkazov. Ak sa po spochybnení preukáže hodnovernosť listiny, je možné účastníkovi konania, ktorý hodnovernosť tejto listiny spochybnil, uložiť nielen náhradu vzniknutých výdavkov, ale aj pokutu.

HoreHore

5.d) Existujú obligatórne dôkazne prostriedky na dokázanie určitých skutočností?

V zásade neexistuje pravidlo, ktoré by označovalo dôkazy, ktoré je potrebné použiť na potvrdenie konkrétnych skutočností, ale môžeme napríklad uviesť, že je logické uvažovať v tom zmysle, že pri sťažnosti, ak ide o množstvo, sa pri obchodných vzťahoch medzi účastníkmi konania určí existencia alebo zánik dlhu hlavne na základe listinného dôkazu.

6. Sú podľa španielskeho práva svedkovia povinní vypovedať?

Predvolaní svedkovia sú povinní dostaviť sa na súdne pojednávanie alebo pojednávanie, ktoré bolo nariadené. Nesplnenie tejto povinnosti sa postihuje pri oznámení päť dní vopred pokutou od 180 do 600 eur. V prípade opätovného nedostavenia sa sankciou nie je pokuta, svedok sa však môže dopustiť deliktu neposlušnosti voči orgánu verejnej moci, o čom bude svedok upovedomený.

Predvolaní svedkovia sú takisto povinní zodpovedať otázky, ktoré im účastníci konania položia a ktoré predtým pripustil súd. Z tejto všeobecnej zásady existujú výnimky, ak ide o svedka, ktorý je z dôvodu svojho postavenia alebo povolania povinný zachovávať mlčanlivosť. Ak ide o skutočnosti, pre ktoré je vypočúvaný, preukáže to príslušnými dôvodmi a súd pri posudzovaní dôvodu odopretia výpovede rozhodne o jeho ďalšom výsluchu, pričom ho môže zbaviť povinnosti odpovedať. Ak bude svedok zbavený povinnosti odpovedať, uvedie sa to do zápisnice.

Ak svedok tvrdí, že skutočnosti, ktoré sú predmetom kladených otázok, patria k veciam, ktoré sú zákonom vyhlásené alebo klasifikované ako skutočnosti vyhradenej alebo tajnej povahy, súd si v prípade, ak to považuje za potrebné na účely vykonávania spravodlivosti, vyžiada od príslušného orgánu úradnú listinu ex offo, ktorá potvrdzuje uvedenú povahu týchto skutočností. Súd po preverení dôvodu namietania vyhradenej alebo tajnej povahy skutočnosti nariadi, aby sa listina založila do spisu, pričom uvedie otázky dotknuté úradným tajomstvom.

HoreHore

Súd musí navyše vypočuť svedka pred jeho výpoveďou o jeho osobných pomeroch (príbuzenstvo, či je v priateľskom alebo nepriateľskom vzťahu s účastníkmi konania, osobný záujem na veci atď.) a na základe jeho odpovedí môžu účastníci konania predkladať súdu námietky týkajúce sa jeho nezaujatosti.

7. Od ktorých osôb nemožno vyžadovať svedeckú výpoveď?

Svedkom môže byť každá osoba okrem prípadu, ak je trvale zbavená úsudku alebo zmyslového vnímania (zrakom, sluchom…), ak ide o skutočnosti, ktoré je možné vnímať výlučne týmito zmyslami.

Osoba mladšia ako štrnásť rokov môže vypovedať ako svedok, ak je v čase súdneho pojednávania dostatočne rozumovo vyspelá a schopná vnímať a pravdivo vypovedať.

V španielskom práve sa klasický pojem „svedok“ vzťahuje na fyzickú osobu, avšak táto skutočnosť nebráni tomu, aby sa ako svedkovia dostavili právni zástupcovia právnických osôb za účelom poskytnutia poznatkov o skutočnostiach, ktoré sú im do tejto miery známe. V prípade právnických osôb a verejnoprávnych subjektov sa výslovne predpokladá možnosť písomne upovedomiť súd, ako bolo uvedené skôr. 381).

8. Akú úlohu zohráva súd a účastníci konania pri výsluchu svedka?

Otázky, ktoré súd pripustil, kladú priamo advokáti účastníkov konania. Začína advokát toho účastníka konania, ktorý navrhol svedeckú výpoveď svedka. Keď boli zodpovedané otázky položené advokátom účastníka konania, ktorý navrhol dôkaz svedeckou výpoveďou, môžu advokáti ktorýchkoľvek iných účastníkov konania položiť svedkovi nové otázky, ktoré považujú za užitočné na objasnenie daných skutočností. Za účelom získania vysvetlení a doplňujúcich informácií môže svedka vypočuť aj súd.

HoreHore

Súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh ktoréhokoľvek z účastníkov konania rozhodnúť, aby bol svedok, ktorého výpoveď značne odporuje výpovedi iného svedka alebo niektorého z účastníkov konania, ktorý bol predtým vypočutý, konfrontovaný s týmto svedkom alebo účastníkom konania.

9. Akú dôkaznú silu má svedecká výpoveď?

Táto otázka zostáva na uvážení súdu, ktorý posúdi výpoveď svedka podľa skúseností, logiky, skutočností, ktoré uviedol samotný svedok na podloženie svojich tvrdení, osobných pomerov svedka, jeho vzťahu k účastníkom konania a jeho možného záujmu na veci.

10. Je možné vypočuť aj právnické osoby alebo osobu bez právnej subjektivity ako účastníka konania?

Áno, prostredníctvom jej právneho zástupcu alebo osoby, ktorá sa v jej mene zúčastnila na skutočnostiach prejednávaných v konaní.

V prípade štátu, autonómnych oblastí, obcí a miest a iných verejnoprávnych subjektov je výslovne ustanovená možnosť písomne odpovedať na otázky.

11. Ako sa vykonáva výsluch?

Účastník konania ústne odpovedá priamo advokátovi účastníka konania, ktorý dôkaz navrhol, na tie otázky, ktoré súd vyhlásil za relevantné. Následne môžu klásť otázky advokáti ostatných účastníkov konania, pričom ako posledný kladie otázky advokát samotnej osoby, ktorá vypovedá. Za účelom získania vysvetlení a doplňujúcich informácií môže svedka vypočuť aj súd.

HoreHore

12. Akú dôkaznú silu má výpoveď žalobcu alebo žalovaného?

Skutočnosti, ktoré uznal jeden z účastníkov konania, a ktoré sú na ujmu jeho záujmom, sa považujú za určité, ak sa na nich osobne zúčastnil. To platí s výnimkou prípadu, keď sú tieto skutočnosti v rozpore so skutočnosťami, ktoré sa potvrdili prostredníctvom iných vykonaných dôkazov. Súd bude postupovať rovnako, ak sa účastník konania predvolaný za účelom poskytnutia výpovede nedostaví, alebo ak sa dostaví a odoprie výpoveď, alebo poskytne vyhýbavé odpovede. Účastníkovi konania, ktorý sa nedostaví, je navyše možné uložiť pokutu od 180 do 600 eur.

13. Ako sa zaznamenávajú svedecké výpovede a výsluch účastníkov konania?

Ústne výpovede na pojednávaniach a v čase ich dostavenia sa na súd sa zaznamenávajú na nosiči vhodnom na nahrávanie a reprodukciu zvuku a obrazu. Nahrávanie sa uskutočňuje pod dohľadom súdneho sekretára, ktorý je zodpovedný za úschovu pások, diskov alebo zariadení, na ktorých sa nahrávanie uskutočnilo. Sekretár navyše vyhotovuje stručnú zápisnicu, v ktorej, spolu s údajmi o čase a mieste, uvádza iba žiadosti a návrhy účastníkov konania a rozhodnutia prijaté súdom, ako aj okolnosti a skutočnosti, ktoré nebolo možné zaznamenať na tomto nosiči.

Výpoveď je možné takisto vykonať prostredníctvom videokonferencie za predpokladu, že svedok, ktorý nevypovedá pred súdom, svoju výpoveď poskytne pred súdnym sekretárom prítomným v mieste poskytnutia výpovede.

HoreHore

14. Akú dôkaznú silu majú dôkazy, ktoré boli získané nelegálne?

Ako dôkaz nie je možné za žiadnych okolností pripustiť zákonom zakázanú činnosť. Žiadne dôsledky navyše nemajú dôkazy získané priamo alebo nepriamo porušením základných práv a slobôd. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní o veci nebude brať tieto dôkazy do úvahy.

Ak je niektorý z účastníkov konania toho názoru, že pri získavaní alebo vzniku niektorého pripusteného dôkazu boli porušené základné práva a slobody, musí to bezodkladne namietať, pričom v tomto prípade to oznámi ostatným účastníkom konania. Súd následne rozhodne o zákonnosti tohto dôkazu.

Ak je samotný súd toho názoru, že pri získavaní dôkazu bolo porušené nejaké základné právo alebo sloboda, ex offo ho zamietne.

O tejto otázke, ktorú môže takisto vzniesť súd ex offo, sa rozhodne v rámci pojednávania, alebo ak ide o ústne pojednávanie, na začiatku pojednávania, skôr, než sa začne vykonávanie dôkazu.

15. Je možné vykonať dôkaz pred pojednávaním?

Je výslovne ustanovené predbežné vykonanie dôkazu, ak existuje dôvodná obava, že tento dôkaz nebude možné vykonať na pojednávaní (napríklad z dôvodu vážnej choroby svedka alebo účastníka konania, neprítomnosti z dôvodu odcestovania atď.). V tomto prípade môže ktorýkoľvek z účastníkov konania súdu navrhnúť vykonanie dôkazu v predstihu, a ak súd návrhu vyhovie, tento dôkaz sa vykoná v prítomnosti účastníkov konania.

Takisto je možné požiadať súd o prijatie zabezpečovacích opatrení (napríklad zadržanie vecí), ktoré bránia zničeniu alebo skaze hmotných vecí alebo stavu vecí, o ktorých sa má následne vykonať dôkaz.

16. Kde sa dajú získať informácie o súdnych konaniach?

Na internetovej stránke Generálnej rady pre súdnictvo español

Na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti English - español

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Španielsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 15-06-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo