Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Portugalsko

Posledná úprava: 23-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Portugalsko

 

OBSAH

I. DÔKAZNÉ BREMENO I.
1.
a) Aké sú predpisy týkajúce sa dôkazného bremena? a)
b) Existujú predpisy, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto predpoklady dodaním dôkazov? b)
2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti? 2.
II. PREDKLADANIE DÔKAZOV II.
3. Je na predloženie dôkazov vždy potrebná žiadosť účastníka alebo sudca môže tiež v určitých prípadoch predložiť dôkazy z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
a) Ak sa žiadosť účastníka, ktorá sa týka predkladania dôkazov schváli, aké kroky nasledujú? a)
b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť žiadosť účastníka o predloženie dôkazov? b)
5.
a) Aké rozličné spôsoby dokazovania existujú? a)
b) Aké sú metódy získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov získania dôkazov od svedčiacich odborníkov? Aké sú predpisy, ktoré sa týkajú predloženia písomných dôkazov a správ alebo stanovísk odborníkov? b)
c) Sú určité metódy dokazovania silnejšie ako ostatné? c)
d) Existujú určité povinné metódy dokazovania určitých skutočností? d)
6.
a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť? a)
b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť poskytnutie dôkazov? b)
c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy? d)
7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia? 7.
III. HODNOTENIE DÔKAZOV III.
8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že účastník nezískal dôkazy právnym spôsobom? 8.
9. Platí moje vyhlásenie ako dôkaz, ak som účastník? 9.

 

I. DÔKAZNÉ BREMENO

1.

a) Aké sú predpisy týkajúce sa dôkazného bremena?

Predpisy, ktoré sa týkajú dôkazného bremena majú za cieľ definovať osobu, účastníka prípadu, ktorá má dokázať určité skutočnosti tak, aby mohol súd určiť hodnotu argumentu, ktorý táto osoba predkladá.

V tejto oblasti je všeobecným kritériom nasledujúce: Záleží na osobe , ktorá využíva právo, aby poskytla dôkazy súdu o skutočnostiach, ktoré vedú k vzniku takéhoto práva alebo skôr skutočností, ktoré za normálnych okolností také právo produkujú.

Odporujúca strana musí ukázať, že došlo k mimoriadnym/nie bežným udalostiam, ktoré odsúvajú alebo vylučujú účinnosť faktorov, generujú právo, o ktorom je reč.

Záleží preto na účastníkovi, proti ktorému sa využije právo, aby preukázal skutočnosti, ktoré prekážajú, menia alebo ukončujú právo. Prekážajúce skutočnosti sú také, ktoré pôsobia ako prekážky pri účinnej tvorbe práva. Meniace práva sú také, ktoré menia rozsah pôsobnosti práva, ktorý bol stanovený. Ukončujúce skutočnosti sú také, ktoré spôsobujú, že ustanovené právo pominulo..

V prípade pochybností sa musia zvážiť skutočnosti ako konštitutívne, a preto za ich dokazovanie zodpovedá účastník, ktorý prichádza na súd uplatniť právo, o ktorom je reč.

V prípadoch, keď cieľom jedného účastníka nie je rozsudok proti druhému účastníkovi, len si želá, aby súd ustanovil neexistenciu práva alebo skutočnosti, je na odporcovi (účastníkovi, proti ktorému bol vznesený návrh), aby dokázal prvky ktoré tvoria právo, na ktoré bol vznesený nárok.

HoreHore

V prípade žalôb, ktoré sa musia predložiť v určitom časovom termíne po dátume, keď sa žalobca (účastník, ktorý začína proces) dozvedel o určitej skutočnosti, je na odporcovi, aby dokázal, že tento termín už uplynul, ak neexistuje iné riešenie osobitne stanovené zákonom.

Ak právo využité žalobcom podlieha podmienke pozastavenia (neistá udalosť v budúcnosti, na ktorej výskyt mali účastníci právnej transakcie vplyv) alebo počiatočného termínu (moment v čase, keď môže vzniknúť právo) je na žiadateľovi dokázať, že táto podmienka bola splnená alebo že počiatočný termín uplynul; ak právo podlieha podmienke ukončenia (neistá udalosť v budúcnosti, na výskyt ktorej mali účastníci vplyv ukončenia právnej transakcie) alebo podmienke konečného termínu (moment v čase po uplynutí práva) je na odporcovi, aby dokázal, že podmienka bola splnená alebo že konečný termín uplynul.

Vyššie uvedené pravidlá platia naopak, ak existuje právna prezumpcia (dôsledok alebo záver, ktorý zákon odvodzuje zo známej skutočnosti, aby stanovil neznámu), výnimka alebo oslobodenie od povinnosti splniť vyššie uvedené pravidlá pre predloženie dôkazu alebo platnej dohody s tým účinkom, keď odporujúca strana znemožnila strane, ktorá mala dôkaz predložiť predloženie dôkazu a vo všeobecnosti vždy, keď to zákon určí.

Dohoda o otočení dôkazového bremena je neplatná, ak ide o neodňateľné právo (ktorého sa účastník nemôže vzdať len vyhlásením, že tak chce urobiť) alebo ak by to neúmerne sťažilo jednému z účastníkov využitie jeho práva. Podobne neplatí dohoda, ktorá vylúči akýkoľvek právny spôsob dokazovania alebo umožní iný spôsob dokazovať ako ten, ktorý pripúšťa zákon. Ak sa rozhodnutia, ktoré vyplývajú zo zákona vo vzťahu k dôkazom zakladajú na dôvodoch verejnej politiky, takéto dohody nie sú platné za žiadnych okolností.

HoreHore

Ak dôkaz predkladá strana, ktorej pripadne bremeno dokázať konkrétnu skutočnosť, odporujúca strana môže predložiť protidôkazy s takým cieľom, aby vznikli pochybnosti alebo neistota v mysli osoby, ktorá posudzuje realitu prípadu, ktorú má stanoviť. Ak vznikne dostatočná pochybnosť, potom sa musí rozhodnúť proti strane, ktorá mala povinnosť danú skutočnosť dokázať.

Ak existuje akákoľvek pochybnosť o tom, na kom je dôkazné bremeno, má byť na účastníkovi, ktorý má zo skutočnosti ťažiť.

b) Existujú predpisy, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto predpoklady dodaním dôkazov?

Áno, existujú také predpisy.

Po prvé, nevyžaduje sa dôkaz známych skutočností, inými slovami tých, ktoré sú verejne známe.

Podobne, účastník, v ktorého prospech je právna prezumpcia (definovaná vyššie), nemusí dokazovať predpokladanú skutočnosť.

Spravidla je možné právne prezumpcie vyvrátiť, to znamená vyvrátiť predložením protidôkazu. Ale existujú situácie, v ktorých zákon neumožňuje vyvrátenie prezumpcie. Takýto prípad je napríklad, ak zákon uvažuje tak, že tretia strana, ktorá získa právo falzifikáciou, vždy koná v zlej viere (situácie, v ktorých sa usiluje ukázať, že dohodou medzi účastníkmi o určitej transakcii a s účelom oklamať tretích účastníkov došlo k rozporu medzi deklarovanou transakciou a ozajstným zámerom deklarujúceho účastníka)

V súvislosti s prezumpciami, ktorým je možné odporovať dokázaním opaku existuje niekoľko typov, ktoré rozoznáva zákon. Je možné uviesť nasledujúce príklady:

HoreHore

  • Osoba, ktorá vlastní hnuteľný alebo nehnuteľný predmet, a ktorej povinnosťou je sa oň starať a tiež osoba, ktorá prevzala na seba povinnosť starať sa o zvieratá, zodpovedá za všetky škody, ktoré predmet alebo zvieratá môžu spôsobiť, ak sa nedokáže, že osoba nezanedbala svoju povinnosť a že k tejto škode by došlo v aj v prípade, keby táto osoba nezanedbala svoju povinnosť;
  • Osoba, ktorá spôsobí škodu inej osobe vykonávaním činnosti, ktorá je nebezpečná svojou povahou alebo povahou použitých prostriedkov, ju musí opraviť, ak sa neukáže, že osoba podnikla všetky potrebné preventívne opatrenia, aby sa vyhla spôsobeniu uvedenej škody;
  • Je na dlžníkovi, aby dokázal, že oneskorenie platby alebo nesplnenie povinnosti nebolo jeho chybou;
  • Vlastníctvo s právom sa považuje za čestné, kým vlastníctvo bez práva sa považuje za nečestné;
  • O vlastníkovi sa predpokladá, že má vlastnícke právo, ak neexistuje doklad, ktorý potvrdzuje prezumpciu v prospech niekoho iného spred začiatku tohto vlastníctva;
  • V prípade konfliktných dokladov právnych prezumpcií sa v príslušných právnych predpisoch stanoví priorita medzi nimi;
  • O rozdeľujúcej stene medzi dvoma budovami sa predpokladá, že je spoločná pre oboje v celej výške, ak sú budovy rovnako vysoké a do výšky nižšej budovy ak nie sú rovnako vysoké;
  • O múroch medzi vidieckymi nehnuteľnosťami alebo medzi dvormi a záhradami mestských nehnuteľností sa tiež predpokladá, že sú spoločné, ak nič nenaznačuje opak. Náznaky, ktoré vylučujú ich spoločnú povahu sú: a) existencia oporného múru iba na jednej strane; b) ak iba na jednej strane vystupujú kamene, ktoré podopierajú svorky po celej šírke múru; c) susedná nehnuteľnosť nie je oplotená rovnakým spôsobom na ostatných stranách. V prvom prípade sa predpokladá, že múr patrí nehnuteľnosti, na ktorej strane je oporný múr, v ostatných prípadoch sa predpokladá, že vlastníctvo patrí tomu, na ktorého strane sú vyššie uvedené konštrukcie a náznaky; ak múr podopiera po celej svojej šírke akúkoľvek stavbu, ktorá je len na jednej zo strán, predpokladá sa, podobne, že múr patrí výlučne vlastníkovi stavby;
  • Predpokladá sa, že otec dieťaťa narodeného alebo počatého počas manželstva jeho matky je manželom jeho matky;
  • Ak sa prijme dedičstvo, daniam a iným poplatkom podliehajú len vymenované aktíva okrem prípadu, keď veritelia alebo dedičia dokážu existenciu iných aktív;
  • Ak sa dedičstvo priamo prijme, zodpovednosť za dane a poplatky nemôže presiahnuť hodnotu zdedených aktív. Ale v tomto prípade musí dedič dokázať, že niet dostatok prostriedkov v rámci dedičstva na splnenie požiadaviek, ktoré predstavujú dane a iné poplatky;
  • Ak je závet roztrhaná alebo je v kúskoch, bude sa považovať za neplatnú okrem prípadu, keď je možné dokázať, že škodu spôsobila iná osoba ako poručiteľ alebo že poručiteľovým úmyslom nebolo zneplatniť závet, alebo že nebol duševne spôsobilý. Predpokladá sa, že škodu nespôsobil poručiteľ, ak sa závet nenašla medzi majetkom poručiteľa v čase jeho smrti;
  • Úplné alebo čiastočné disponovanie odkázaným predmetom/položkou znamená zrušenie relevantnej časti dedičstva; zrušenie nadobúda účinnosť dokonca aj keď sa disponovanie anuluje na základe dôkazu, že ten, kto ním disponoval tak nechcel urobiť alebo dokonca ak ten kto s predmetom disponoval, ho získal naspäť inými prostriedkami. Ďalej zrušenie dedičstva je oprávnené pri zmene predmetu na iný, ktorý má iný tvar a názov alebo inú povahu, ak zmenu uskutočnil poručiteľ. Dôkaz, že poručiteľ pri disponovaní s predmetom alebo jeho zmene nechcel zrušiť dedičstvo, je preto prípustný.

2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti?

Súd slobodne zváži dôkaz a sudca rozhodne na základe svojej viery o každej skutočnosti. Túto vieru dosiahne racionálnym a riadne zdôvodneným spôsobom.

HoreHore

Na získanie tejto viery môže sudca použiť akýkoľvek spôsob dokazovania.

Ale ak zákon vyžaduje pre existenciu alebo preukázanie právne relevantnej udalosti nejakú osobitnú formalitu, táto sa nemôže vynechať. Takým prípadom je napríklad, ak zákon vyžaduje dokazujúce doklady, alebo ak zákon vylučuje pripustenie svedeckého dôkazu.

Zásada slobodného zvažovania dôkazu sa stane druhoradou v situáciách, kde je dôkaz súdneho pripustenia alebo ak ide o právnu prezumpciu.

Keďže súd sa nemôže zdržať rozsudku na základe nevyriešiteľných pochybností v súvislosti so skutočnosťami sporu, musí v situáciách, v ktorých chýbajú dôkazy rozhodnúť proti účastníkovi, ktorého povinnosťou je skutočnosť dokázať.

II. PREDKLADANIE DÔKAZOV

3. Je na predloženie dôkazov vždy potrebná žiadosť účastníka alebo sudca môže tiež v určitých prípadoch predložiť dôkazy z vlastnej iniciatívy?

Predloženie dôkazov nevyžaduje vždy žiadosť jedného z dvoch účastníkov. Naopak, zákon umožňuje získať dôkazy z iniciatívy sudcu.

Je povinnosťou sudcu vykonať alebo nariadiť vrátane ex officio, všetky činnosti potrebné na zistenie pravdy a pravej povahy sporu v súvislosti so skutočnosťami, ktoré by mali byť známe.

Sudca môže v každej fáze procesu povolať účastníkov, aby sa osobne dostavili a poskytli dôkazy v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú pre dané rozhodnutie relevantné.

Sudca môže aj na základe odôvodneného úradného rozhodnutia žiadať, aby sa súdu poskytli informácie, ak sa nazdáva, že tieto informácie sú podstatné pre normálne napredovanie veci alebo pre pochopenie pravej podstaty sporu. To sa môže napríklad stať v súvislosti s dôvernými údajmi, ktoré môžu byť k dispozícii správnym službám.

HoreHore

Je povinnosťou súdu, z jeho vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť niektorého z účastníkov, žiadať informácie, technické posudky, plány, fotografie, kresby, predmety alebo iné doklady pre objasnenie pravdy. S takýmito požiadavkami sa môže obrátiť na oficiálne orgány, účastníkov sporu alebo na tretie strany.

Súd môže kedykoľvek, ak to považuje za vhodné, z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť niektorého z účastníkov, prešetrovať veci alebo ľudí. To musí prebehnúť takým spôsobom, ktorý chráni súkromie jednotlivca alebo rodiny, ľudskú dôstojnosť a cieľom musí byť objasnenie skutočnosti, ktorá je relevantná pre dané rozhodnutie. Súd môže vykonať návštevu na mieste alebo zrekonštruovať udalosti, ak to považuje za potrebné.

Ak sa v priebehu veci na súdu zistí, že sú dôvody predpokladať, že určitá osoba, ktorá nebola predvolaná ako svedok je oboznámená so skutočnosťami, ktoré sú dôležité pre vydanie správneho rozhodnutia vo veci, sudca by mal nariadiť predvolanie tejto osoby, aby poskytla súdu svedectvo.

Sudca môže z vlastnej iniciatívy nariadiť odborníkom, aby svedčili.

Tie skutočnosti, ktoré sú súdu známe z titulu výkonu jeho povinnosti, sa nemusia zahrnúť do návrhu.

Sudca musí zohľadniť všetky svedecké výpovede, či už pochádzajú od účastníka, ktorý ich mal poskytnúť alebo nie.

4.

a) Ak sa žiadosť účastníka, ktorá sa týka predkladania dôkazov schváli, aké kroky nasledujú?

Dôkazy za normálnych okolností poskytujú účastníci vo fáze vyšetrovania, to znamená vo fáze, ktorá bezprostredne nasleduje po fáze, v ktorej je potrebné dokázať skutočnosti tak, ako je definované. Vo všeobecnosti sa svedecké výpovede prijímajú pri konečnom pojednávaní.

HoreHore

Výnimočne je možné získať dôkazy v skoršej fáze. Môže to byť svedectvo ľudí, stanovisko odborníka alebo dôkazy získané súdnym vyšetrovaním. Včasná prezentácia takýchto dôkazov musí byť opodstatnená obavou, že môže byť nemožné alebo veľmi ťažké prijať svedectvo od určitých ľudí počas súdneho procesu alebo overiť určité skutočnosti v neskoršej fáze.

S výnimkou prípadov, keď okolnosti opodstatnia zmenu poradia právnych aktov sudcom, pri konečnom pojednávaní sa začína prijímanie svedectiev účastníkov, ktorí podávajú svoje vyhlásenia.

Potom, ak sú súčasťou svedectiev filmy alebo zvukové nahrávky, tieto sa prehrajú.

Potom môže nasledovať ústne vysvetlenie odborníkov, ktorí boli prizvaní na žiadosť niektorého z účastníkov alebo samým súdom.

Svedectvo sa spravidla podáva pri záverečnom pojednávaní

Po prijatí svedectva sa predebatuje skutková podstata veci. Pri týchto debatách sa usilujú právnici ustáliť skutočnosti, ktoré je možné považovať za dokázané a iné skutočnosti, ktoré neboli podľa ich mienky preukázané.

Po skončení diskusií sa súd vzdiali, aby zvažoval a dospel k rozhodnutiu. Ak sa súd domnieva, že nie je dostatočne informovaný, môže sa vrátiť do súdnej siene, aby vypočul ľudí, ktorých potrebuje vypočuť a nariadil potrebné kroky k vyjasneniu predmetu pochybností.

b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť žiadosť účastníka o predloženie dôkazov?

Žiadosť o predloženie dôkazov môže byť odmietnutá, ak sa predloží po časovom termíne určenom zákonom pre tento účel.

HoreHore

Podobne nemôže byť prijatý dôkaz, ktorý zákon zakazuje. Príkladom takého dôkazu je svedectvo svedka, ktorý nemôže riadne svedčiť kvôli nedostatočným fyzickým alebo duševným schopnostiam, vyhlásenia účastníka pri nečestných alebo trestných skutočnostiach, z ktorých je dotknutý účastník obvinený, alebo v súvislosti s inými ako osobnými skutočnosťami alebo skutočnosťami, s ktorými nie je oboznámený. Do tejto kategórie patrí aj svedectvo svedkov, ktorí nenáležite odpočúvali telefonický rozhovor, vystupovali ako súkromní detektívi alebo získali informácie prostredníctvom mučenia alebo ponižujúcim prístupom. Iné dôkazy, ktoré nie sú prijateľné zahŕňajú predloženie súkromného denníka odporujúceho účastníka alebo všetky prostriedky, ktoré znamenajú neúctu k súkromiu alebo dôstojnosti alebo porušenie štátneho či profesionálneho tajomstva alebo mlčanlivosti, ktorú musia dodržiavať verejní zamestnanci.

V súvislosti s odtajnením takéhoto tajomstva môže vyšší súd ako je súd, ktorý vec prejednáva nariadiť, aby sa odtajnili príslušné skutočnosti z hľadiska vyšších záujmov.

Žiadosť o prijatie dôkazov je možné zamietnuť, ak sa použije spôsob dokazovania, ktorý sa líši od spôsobu, aký vyžaduje zákon (napríklad, ak zákon vyžaduje priloženie určitého formálneho dokladu na preukázanie skutočnosti a žiada sa, aby sa pre ten istý účel prijalo svedectvo svedka) alebo ak sa poruší podmienka určená procedurálnymi pravidlami (napríklad, ak sa prekročí počet svedkov pre určitý druh procesu, potom musia byť tí, ktorí prekračujú túto hranicu odmietnutí).

HoreHore

5.

a) Aké rozličné spôsoby dokazovania existujú?

Existujú nasledujúce prostriedky dokazovania:

  1. Predloženie hnuteľných/pohyblivých alebo nehnuteľných/pevných predmetov:
  2. Prezumpcie (vo vyššie uvedenom zmysle);
  3. Doklady;
  4. Vyhlásenia účastníkov vo veci, ak získali súdne prijatie;
  5. Odborné posudky vypracované osobami, ktoré majú špecifické technické znalosti;
  6. Súdne inšpekcie, to znamená priama konfrontácia sudcu so skutočnosťou, ktorá sa má preukázať;
  7. Svedectvo svedkov.

b) Aké sú metódy získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov získania dôkazov od svedčiacich odborníkov? Aké sú predpisy, ktoré sa týkajú predloženia písomných dôkazov a správ alebo stanovísk odborníkov?

Špecifické rozdiely preukázanej účinnosti dôkazu sa neriadia tým, či je dôkaz ústny alebo písomný.

V súlade so zásadou voľného zvažovania dôkazov, čo je všeobecným pravidlom pri občianskom konaní, sudca dospeje k svojmu presvedčeniu v súvislosti so skutkovou podstatou skutočnosti alebo výsledkom vnútorného intelektuálneho procesu po racionálnom preskúmaní dôkazu. Sudcova prax a vedomosti tiež zohrávajú významnú úlohu. Samo dodržanie určitého hľadiska formality nie je dôležité. Preto napríklad predloženie písomného média nie je potrebné na podloženie niečoho, čo je známe ako skutočnosť.

Pri občianskom procese v Portugalsku sa vyžaduje: bezprostrednosť (osobný kontakt medzi sudcom a rôznymi zdrojmi dôkazov) , koncentrácia (zhustenie a umiestnenie v obmedzenom priestore a čase, ak je to možné, kontinuita pri zhromažďovaní dôkazov, diskusia o veci a rozsudok), ústna forma (ústna diskusia), a totožnosť sudcu (sudca sa musí zúčastniť na všetkých aktoch zhromažďovania dôkazov a diskusie počas záverečného pojednávania). Z hľadiska týchto požadovaných faktorov nie je rozlišovanie uvedené v otázke relevantné.

HoreHore

c) Sú určité metódy dokazovania silnejšie ako ostatné?

Zákon pripisuje rozdielne stupne preukázanej váhy rôznym dôkazným prostriedkom.

Voľné zváženie dôkazu sa odkladá a niektoré prostriedky dokazovania nadobudnú prednosť pred inými, ak zákon pripisuje špecifický stupeň dôležitosti konkrétnym dôkazným prostriedkom alebo ak vyžaduje osobitnú formalitu pre existenciu dôkazu právneho aktu. V prípade negatívneho právneho dôkazu zákon zakazuje používanie určitých druhov dôkazu zo strany sudcu pri rozhodovaní.

V súvislosti so zhromažďovaním dôkazov prostredníctvom prijatia svedectva svedkov, ústne vystúpenia odborníkov (vo všeobecnosti sa vypočúvajú odborníci na záverečnom pojednávaní, ak je potrebné podať ústne vysvetlenia, pretože výsledky ich vyšetrovania sa podávajú vo forme písomnej správy), súdne inšpekcie, správy z vyšetrovania a doklady zákon nedefinuje ako také, ktoré majú osobitný význam, súd voľne hodnotí všetky takéto dôkazy.

Preukaznú účinnosť svedectva svedka sudca voľne posudzuje. Ale svedectvo svedka nie je možné použiť ako náhradu za doklad, ktorý vyžaduje zákon alebo ho postaviť proti obsahu určitých dokladov alebo ho k nim pridávať.

Váhu dôkazov podaných v odpovediach odborníkov súd voľne posudzuje a to isté platí aj v súvislosti s výsledkami súdneho vyšetrovania.

V súvislosti s autentickými dokladmi (to znamená takými, ktoré vydal príslušný verejný orgán pri výkone svojej právomoci) sa tieto považujú za také, ktoré úplne dokazujú skutočnosti, o ktorých hovoria, že ich uskutočnili takí činitelia, ako aj skutočnosti, ktoré boli overené na základe pochopenie dokladového subjektu (to znamená, že takéto doklady predstavujú preukázanie dôkazu, ktorý je možné vyvrátiť len dôkazom opaku; nestačí, ak sudca predloží nejaké pochybnosti týkajúce sa týchto dokladov). Súkromné doklady s podpisom alebo v rukopise, ktoré overil verejný notár, je možné použiť ako dôkaz vyhlásení pripísaných ich autorovi, ale to nebráni argumentom alebo dôkazom falšovania v súvislosti takýmito dokladmi. Skutočnosti, ktoré obsahuje vyhlásenie, sa považujú za dokázané, ak sú v rozpore so záujmami vyhlasujúcej strany. Ale vyhlásenie sa musí zvažovať v celosti.

HoreHore

d) Existujú určité povinné metódy dokazovania určitých skutočností?

Áno, takto je to v prípade portugalského práva.

Keď zákon vyžaduje doklad s určitou formalitou, ako formu obchodného vyhlásenia, takýto doklad sa nemôže nahradiť inými prostriedkami dokazovania alebo iným dokladom s výnimkou dokladu s väčšou dôkaznou váhou.

Keď zákon vyžaduje akúkoľvek osobitnú formalitu pre existenciu alebo dokázanie právneho aktu, nemôže byť vynechaná.

Nasledujú príklady takých situácií:

  • Zmluva o pôžičke (zmluva, podľa ktorej niekto požičia peniaze alebo iné, čo môže byť špecifikované v súvislosti s povahou, kvalitou alebo kvantitou inej osobe) v hodnote vyššej ako 20 000 eur platí len ak je uzavretá prostredníctvom verejnej listiny. Zmluva o pôžičke v hodnote vyššej než 2 000 eur platí len keď doklad podpíše dlžník (účastník, ktorý požiada o pôžičku);
  • Zmluvy o predaji aktív alebo o poskytnutí vlastníckych aktív platia len ak sú uzavreté prostredníctvom verejnej listiny.

6.

a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť?

Všetci ľudia, či sú účastníkmi veci alebo nie, sú povinní spolupracovať pri odhaľovaní pravdy. Musia odpovedať, ak dostanú otázku, podrobiť sa potrebnému vyšetrovaniu, dodať to, o čo sú požiadaní a vykonať akty, o ktorých sa rozhodlo.

b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť poskytnutie dôkazov?

Nasledujúce osoby môžu odmietnuť podať svedectvo s výnimkou prípadov, kde je účelom overenie narodenia alebo smrti detí:

HoreHore

  • Príbuzní v stúpajúcej línii vo veciach týkajúcich sa príbuzných v klesajúcej línii a adoptívni rodičia vo veciach, ktoré sa týkajú adoptovaných detí a naopak;
  • Svokor alebo svokra vo veciach, ktoré sa týkajú ich zaťa alebo nevesty a naopak;
  • Manželský partner alebo bývalý manželský partner vo veciach, kde je jedným z účastníkov druhý manželský partner alebo bývalý manželský partner;
  • Každý, ktoré žije alebo žil v bežnom zákonnom manželstve za podmienok, ktoré sa podobajú podmienkam manželských partnerom ktoréhokoľvek účastníka vo veci.

Sudca zodpovedá za poučenie vyššie uvedených osôb, že môžu odmietnuť podať svedectvo.

Svedkovia viazaní profesionálnym tajomstvom, mlčanlivosťou predpísanou verejným zamestnancom a štátnym tajomstvom môžu zákonne odmietnuť svedčiť v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú do takéhoto tajomstva zahrnuté. Svedkovia môžu tiež zákonne odmietnuť svedčiť, ak by splnenie povinnosti spolupracovať so súdnymi orgánmi znamenalo narušenie fyzickej alebo duševnej integrity osôb alebo zásah do súkromného či rodinného života osoby, do jej domova, korešpondencie alebo telekomunikácií.

c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy?

Tí, ktorí odmietajú spolupracovať sú pokutovaní. V osobitných prípadoch je možné použiť donucovacie prostriedky.

Ak sa svedok bez opodstatnenia nedostaví na pojednávanie, môže sudca nariadiť jeho predvedenie a musí mu uložiť pokutu.

d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy?

Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy.

HoreHore

To sú to ľudia, ktorí nie sú schopní svedčiť kvôli psychiatrickej poruche alebo takí, ktorí nie sú fyzicky alebo duševne schopní svedčiť o skutočnostiach, ktoré sa majú dokázať.

Sudca je zodpovedný za zhodnotenie schopností osôb, ktoré boli vyzvané podať svedectvo.

Osoby, ktoré môžu podať svedectvo ako účastníci vo veci, majú zakázané svedčiť ako svedkovia.

7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia?

Svedkovia podávajú svedectvo v záverečnom pojednávaní osobne alebo prostredníctvom video konferencie za nasledujúcich okolností:

  • Keď sa prijíma svedectvo v ranej fáze (to sa môže urobiť, ak existuje odôvodnená obava, že môže byť nemožné alebo veľmi ťažké získať svedectvo od určitej osoby);
  • Keď sa prijíma svedectvo dožiadacími listami zaslanými portugalskému konzulátu, ktorý nemá technické prostriedky pre predloženie dôkazov prostredníctvom video konferencie;
  • Keď sa prijme svedectvo v bydlisku alebo služobnom sídle (prerogatíva udelená prezidentovi republiky a zahraničnými diplomatom za recipročných podmienok);
  • Ak sa nemôžu dostaviť na súd;
  • Prerogatíva najprv svedčiť písomne sa použije alebo súd povolí poskytnutie svedectva takýmto spôsobom, ak ide o nemožnosť alebo vážny problém s dostavením sa na súd. Účastníci s tým musia súhlasiť.

Predseda súdu je splnomocnený zabezpečiť, aby bola diskusia o veci účelná a stručná a zabezpečiť, aby sa vo veci dospelo k správnemu rozhodnutiu, zodpovedá za riadenie procesu, udržanie poriadku a úcty k inštitúciám, zákonu a súdu, podniknúť opatrenia na zabezpečenie, že vec sa prejedná dôstojným a pokojným spôsobom, že zdôrazní právnikom a verejnému žalobcovi potrebu objasniť nejasné alebo pochybné body a ak je to potrebné, podnikne kroky na to, aby sa preukázali skutočnosti, na základe ktorých je možné napredovať.

HoreHore

Svedok dostáva otázky, ktoré sa týkajú skutočností, ktoré predložil alebo ktorým odporuje účastník, ktorý svedka predvolal. Svedok má svedčiť presným spôsobom, má uviesť dôvod a okolnosti, ktoré odôvodnia jeho znalosť skutočností. Pokiaľ je to možné, podrobne sa uvedie a opodstatní uvedený dôvod znalosti.

Ak sa svedecká výpoveď podáva na lavici svedkov, otázky kladie právnik účastníka, ktorý predvolal svedka. Právnik druhého účastníka môže, vzhľadom na skutočnosti obsiahnuté vo svedectve, klásť otázky svedkovi na doplnenie alebo vyjasnenie svedectva.

Predseda súdu musí zabrániť právnikom v nezdvorilosti voči svedkom a v kladení otázok alebo vyjadrovaní úvah, ktoré sú nenáležité, sugestívne, nepoctivé alebo urážlivé; sudca i asistujúci sudcovia môžu klásť otázky, ktoré považujú za vhodné pre zistenie pravdy.

Výsluch a krížový výsluch vykonávajú zástupcovia účastníkov. Členovia súdu môžu požiadať o objasnenie ktoréhokoľvek bodu.

Predseda súdu vykoná výsluch sám, ak je potrebné zabezpečiť svedkov pokoj alebo ak je potrebné ukončiť nevhodný krížový výsluch.

Predtým než svedok odpovie na položené otázky, môže sa o veci poradiť, žiadať, aby mu ukázali určité doklady, ktoré tvoria súčasť veci alebo predložiť doklady na podporu svojho svedectva.

Svedkov s bydliskom mimo súdneho okresu alebo príslušného ostrova v prípade autonómnych regiónov, prezentujú účastníci, ak sami svedkovia vyhlásili, že sú k dispozícii. Inak môžu byť vypočutí prostredníctvom video konferencie v súdnej sieni z okresného súdu v mieste ich bydliska, alebo ak tento súd nemá potrebné prostriedky pre video konferenciu, z hlavného súdu právneho okresu ich bydliska.

III. HODNOTENIE DÔKAZOV

8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že účastník nezískal dôkazy právnym spôsobom?

Dôkazy získané nezákonným spôsobom súd nemôže zvažovať.

9. Platí moje vyhlásenie ako dôkaz, ak som účastník?

Áno, berie sa ako dôkaz, ak predstavuje súdne pripustenie, to znamená, ak je nepriaznivé pre moje záujmy a vyhovuje záujmom odporcu.

Bližšie informácie

  • Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súdny dvor); English - français - português
  • Tribunal Constitucional (Ústavný súd); português
  • Ministério da Justiça (Ministerstvo spravodlivosti); English - português
  • Tribunal da Relação de Lisboa (Ovolací súd Lisabon); português
  • Tribunal da Relação de Coimbra (Ovolací súd Coimbra); português
  • Tribunal da Relação de Évora (Ovolací súd Évora); English - français - português
  • Tribunal da Relação do Porto (Ovolací súd Oporto); português
  • Procuradoria Geral da República (Úrad generálneho prokurátora); português
  • Bases de dados jurídicos (Databáza právnych predpisov); português
  • Centro de Estudos Judiciários (Stredisko pre právne štúdie; subjekt, ktorý zodpovedá za vzdelávanie portugalských sudcov a magistrov); English - português
  • Direcção Geral da Administração da Justiça (Generálne riaditeľstvo pre súdnu správu, poskytuje informácie, medziiným, o kontaktoch a geografickej právomoci súdov a ponúka prístup na internetovú stránku súdnych zamestnancov); English - português
  • Gabinete de Política Legislativa e Planeamento do Ministério da Justiça (Úrad pre legislatívnu politiku a plánovanie Ministerstva spravodlivosti); português
  • Direcção Geral dos Registos e do Notariado (Generálne riaditeľstvo pre záznamy a notárov); português
  • Associação Sindical dos Juízes Portugueses (Únia združenia portugalských sudcov); português
  • Sindicato dos Magistrados do Ministério Público (Únia magistrov verejnej prokuratúry); português
  • Ordem dos Advogados (Združenie portugalskej advokácie); português
  • Legislatívna databáza on-line (obsahuje zákony a oznamy uverejnené vo Vládnom vestníku Séria I od 1.1 1970; poskytuje voľný prístup k právnym predpisom uverejneným v Sérii I od 1.1. 2000 português
  • Câmara dos Solicitadores (Komora právnych poradcov). português

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Portugalsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 23-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo