Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Holandsko

Posledná úprava: 14-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Holandsko

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena? a)
b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazov? b)
2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o danej skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti? 2.
II. Vykonávanie dôkazov II.
3. Vyžaduje si vykonávanie dôkazov vždy žiadosť strany, alebo sudca môže v určitých prípadoch vykonať dokazovanie z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
a) Ak súd schváli žiadosť strany týkajúcu sa dokazovania, aké kroky budú nasledovať? a)
b) V akých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o predloženie dôkazov? b)
5.
a) Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú? a)
b) Aké sú metódy dokazovania pomocou svedkov a líšia sa od dokazovania pomocou znalcov? Aké sú pravidlá predkladania písomných dôkazov a správ alebo posudkov znalcov? b)
c) Majú určité dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné? c)
d) Sú v záujme preukázania určitých skutočností niektoré metódy dokazovania povinné? d)
6.
a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť? a)
b) V akých prípadoch môžu odmietnuť podať svedectvo? b)
c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť, potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať svedeckú výpoveď? d)
7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že strana nezískala dôkazy legálnym spôsobom? 8.
9. Považuje sa moja výpoveď za dôkaz, ak som stranou sporu? 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena?

Holandské procesné právo vychádza zo zásady „kto tvrdí určitú skutočnosť, musí ju dokázať“. Inými slovami, ktorákoľvek strana je povinná poskytnúť dôkazy o skutočnostiach, ktoré tvrdila alebo mala tvrdiť, ak chce z nich vychádzať pre právne účely. V niektorých prípadoch však na základe osobitných predpisov alebo zásady primeranosti a spravodlivosti môže dôkazné bremeno spočívať na inom subjekte.

Pravidlá dokazovania stanovené v Občianskom súdnom poriadku (paragrafy 149 – 207 OSP) sa uplatňujú v konaniach na základe predvolania a sú uplatniteľné aj v konaniach na základe žalobného návrhu, ak to nie je na základe povahy veci neprijateľné. Nie sú povinné v predbežných konaniach a neuplatňujú sa automaticky v rozhodcovských konaniach, hoci ak strany rozhodcovského konania chcú, môžu sa dohodnúť, že sa budú uplatňovať.

b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazov?

Skutočnosti, ktoré tvrdí jedna zo strán, a odporca ich nepopiera, musí súd považovať za dokázané. Existuje však výnimka, a to situácie, v ktorých by takéto akceptovanie znamenalo právne dôsledky, ktoré nie sú bežne dostupné pre strany. V tom prípade súd môže žiadať dôkazy.

HoreHore

Dôkazy sa nevyžadujú o skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré sa považujú za všeobecne známe, alebo o pravidlách, ktoré vyplývajú zo všeobecnej skúsenosti. Tieto môže súd použiť bez ohľadu, či ich tvrdia strany. „Skutočnosti alebo okolnosti, ktoré sa považujú za všeobecne známe“ znamenajú skutočnosti alebo okolnosti, ktoré každá bežná osoba pozná alebo môže poznať. „Pravidlá, ktoré vyplývajú zo všeobecnej skúsenosti“ znamenajú kauzálne vzťahy, o ktorých každý vie. A napokon nie je potrebné dokazovať skutočnosti, o ktorých súd sám nadobudne znalosť počas konania – tieto sa nazývajú „skutočnosti zistené v konaní“.

V zákonoch sú niekedy stanovené domnienky. Niektoré skutočnosti alebo okolnosti sa považujú za tak pravdepodobné, že strana, ktorá ich uvádza na svoju obhajobu, ich nemusí dokazovať. Odporca musí poskytnúť dôkazy na ich vyvrátenie. Súd môže použiť pravidlá, ktoré vyplývajú zo všeobecnej skúsenosti, na odvodenie domnienky z niektorých skutočností, ktoré sa uvádzajú pred súdom. Tu má odporca opäť možnosť vyvrátiť domnienku.

2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o danej skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti?

Súd môže hodnotiť dôkazy, ktoré sú mu predložené, podľa vlastného uváženia, ak zákon nestanoví inak. Táto výnimka sa týka pravidiel o nevyvrátiteľnej dôkaznej hodnote dôkazu. V prípadoch nevyvrátiteľnej hodnoty je súd povinný akceptovať ako pravdivé určité formy dôkazu, alebo prinajmenšom uznať ich hodnotu. Tu však opäť existuje možnosť vyvrátenia.

HoreHore

Súdy môžu zakladať svoje rozhodnutia len na skutočnostiach, ktoré primerane dosahujú súlad s pravidlami dokazovania.

II. Vykonávanie dôkazov

3. Vyžaduje si vykonávanie dôkazov vždy žiadosť strany, alebo sudca môže v určitých prípadoch vykonať dokazovanie z vlastnej iniciatívy?

V určitých prípadoch (kontrola účtov, svedecký dôkaz) súd uloží jednej zo strán povinnosť poskytnúť dôkaz, ak o to požiada jedna z nich, alebo na základe vlastnej iniciatívy súdu. V oboch prípadoch je jedna zo strán zodpovedná za poskytnutie dôkazu.

Podobne môže súd na žiadosť jednej zo strán alebo zo svojej iniciatívy nariadiť znaleckú správu alebo ohliadku, respektíve kontrolu príslušných priestorov. Súd vymenováva znalca, ktorý podlieha súdu, a súd vykonáva návštevy v príslušných priestoroch. Strany sú povinné pomáhať so znaleckými správami.

Strany sú v prípade znaleckej správy, ako aj návštevy priestorov oprávnené oznamovať svoje názory a predkladať žiadosti.

4.

a) Ak súd schváli žiadosť strany týkajúcu sa dokazovania, aké kroky budú nasledovať?

Ak jedna zo strán podá žiadosť o poskytnutie dôkazu, súd jej to umožní. Táto strana je potom strana, na ktorej leží dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno znamená povinnosť poskytnúť dôkazy o určitých tvrdených skutočnostiach. Odporca v konaní môže vždy poskytnúť dôkazy o opaku, ak to zákon výslovne nezakazuje.

HoreHore

b) V akých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o predloženie dôkazov?

Ak strana neurčí jasne, čo chce dokázať, alebo ak sa jej žiadosť netýka prípadu, súd môže odmietnuť prijať dôkaz.

5.

a) Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú?

V Holandsku sa uplatňuje pravidlo slobody dokazovania, čo znamená, že sa dôkazy môžu poskytovať v akejkoľvek primeranej forme, ak zákon nestanoví inak. V zákone sa uvádza mnoho foriem dôkazov:

  • právne listiny a rozhodnutia,
  • kontrola účtov, záznamov a dokumentov,
  • svedecká výpoveď,
  • úradné alebo ústne správy znalcov,
  • kontroly alebo návštevy príslušných priestorov.

b) Aké sú metódy dokazovania pomocou svedkov a líšia sa od dokazovania pomocou znalcov? Aké sú pravidlá predkladania písomných dôkazov a správ alebo posudkov znalcov?

Dôkaz svedkom musí byť povolený zákonom a predloží sa na žiadosť jednej zo strán, alebo sa uloží jednej zo strán na návrh súdu. Aj strany môžu svedčiť ako svedkovia (pozri bod 9). Ak sa má poskytnúť dôkaz svedkom, svedkov predvolávajú strany.

Dôkaz svedkom sa predkladá formou svedeckej výpovede. Vykonáva sa pri zasadaní súdu vo forme ústnej svedeckej výpovede. Svedecká výpoveď je prípustná ako dôkaz, len ak sa týka skutočností, o ktorých má svedok osobnú znalosť. Strana, ktorá žiada, aby smela predložiť dôkaz svedkom, bude smieť ho predložiť, ak skutočnosti, ktoré treba dokázať, sú predmetom sporu a môžu pomôcť vyriešiť spor.

HoreHore

Na žiadosť jednej zo strán alebo na návrh súdu môžu znalci predložiť písomnú alebo ústnu správu (oddiel 194 OSP). V prípade písomnej správy súd stanoví konečný termín predloženia. V prípade ústnej správy bude znalec vypovedať v deň, na ktorý je stanovené súdne konanie.

V prípade znaleckého vyšetrovania súd určí znalca po prerokovaní so stranami. Znalec musí predložiť správu predovšetkým na základe osobných znalostí a skúseností. Súd má právo stanoviť poplatok za znaleckú správu, ktorej vypracovanie si objedná.

b) Aj keď strany neboli vyzvané na predloženie dôkazov, môžu vždy predkladať súdu dokumenty. Písomné dôkazy môžu byť predložené veľmi jednoducho pripojením k jednému z formálnych dokumentov procesu. Nedochádza tým k prerušeniu bežného konania. V prípade ústnej alebo písomnej znaleckej správy musí najprv existovať rozhodnutie súdu, ktoré žiada o predloženie dôkazov a stanovuje čas pre predloženie (pozri aj bod a)).

c) Majú určité dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Rozlišuje sa medzi nevyvrátiteľným dôkazom a dôkazom, ktorý nie je nevyvrátiteľný. V prípade nevyvrátiteľného dôkazu je súd povinný prijať obsah dôkazu ako pravdivý alebo uznať dôkaznú silu tejto formy dôkazu tak, ako stanovuje zákon. Aj v prípade nevyvrátiteľných dôkazov sa môžu podávať protidôkazy, okrem prípadov, ak to zakazuje zákon. Príkladmi nevyvrátiteľných dôkazov sú autentické právne listiny a rozhodnutia trestných súdov.

HoreHore

Súd môže podľa vlastného uváženia rozhodnúť o dôkaznej sile dôkazu, ktorý nie je nevyvrátiteľný.

d) Sú v záujme preukázania určitých skutočností niektoré metódy dokazovania povinné?

Za určitých okolností predstavuje dokument jednoznačný dôkaz. Príkladom je uznanie záväzku pred súdom. Za určitých okolností je dokument dôležitý aj pre vznik určitého osobného práva. Príkladom by mohla byť predmanželská zmluva alebo závet, pre ktoré je potrebný originál právnej listiny.

6.

a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť?

Základnou zásadou je, že každý, kto je zo zákona vyzvaný svedčiť, je povinný tak učiniť. Povinnosťou je dostaviť sa na pojednávanie a dať súdu požadované vyhlásenia.

b) V akých prípadoch môžu odmietnuť podať svedectvo?

Za určitých okolností je možné byť oslobodený od povinnosti svedčiť.

Od povinnosti svedčiť sú oslobodení predovšetkým blízki rodinní príbuzní strán. Medzi nich patria (bývalí) manželskí partneri alebo (bývalí) registrovaní partneri strany, pokrvní príbuzní strany alebo jej príbuzní na základe sobáša, alebo manželskí alebo registrovaní partneri do a vrátane druhého stupňa – rodičia, deti, starí rodičia, vnúčatá, bratia a sestry.

Oslobodenie existuje aj na základe funkcie. To je k dispozícii ľuďom, ktorí sú povinní zachovávať tajomstvo z dôvodu výsadného vzťahu vyplývajúceho z ich profesie, zamestnania alebo iného stavu, napríklad kňazi, lekári, advokáti a notári.

HoreHore

Svedkovia sa môžu odvolať na oslobodenie aj pri odpovedi na konkrétne otázky, ak by odpoveď vystavila svedka alebo pokrvného príbuzného, príbuzného na základe sobáša vo vzostupnej alebo zostupnej línii alebo nepriameho príbuzného v druhom alebo treťom stupni, respektíve jeho (bývalého) manželského alebo registrovaného partnera riziku trestného stíhania (oddiel 165 ods. 3 OSP).

c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť, potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy?

Ak svedok bol predvolaný na súd doporučeným listom a nedostaví sa na pojednávanie, súd môže na žiadosť strany stanoviť dátum, ku ktorému môže byť svedok predvolaný súdnou zásielkou. Ak sa svedok aj tak nedostaví, súd môže prikázať jeho predvedenie na súd políciou. Ak sa svedok dostaví, ale odmietne vypovedať, príslušná strana môže požiadať súd, aby ho poslal do zaisťovacej väzby za pohŕdanie súdom. Žiadajúca strana bude musieť potom zaplatiť náklady na zaisťovaciu väzbu. Súd vydá príkaz na vzatie do zaisťovacej väzby, len ak sa domnieva, že je to oprávnené na účel zistenia pravdy.

d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať svedeckú výpoveď?

V zásade sú všetci povinní podať svedectvo, okrem osôb, ktoré majú právo na oslobodenie (pozri odpoveď na otázku 6b).

7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia?

Svedkovia sú vypočúvaní súdom. Súd vypočúva každého svedka bez prítomnosti iných svedkov predvolaných na to isté pojednávanie, ktorí ešte nesvedčili, okrem prípadu svedka – strany. Strany a ich advokáti môžu tiež klásť otázky svedkom. Súd môže na svoj podnet alebo na žiadosť jednej zo strán konfrontovať svedkov navzájom a so stranami. Po výpovedi svedka môže klásť otázky stranám a strany si môžu navzájom klásť otázky.

Holandské pravidlá dokazovania neupravujú záležitosti videokonferencií. Pri žiadosti o videokonferenciu bude vo všeobecnosti možné konať podľa článku 10 ods. 3 nariadenia ES o vykonávaní dôkazov. Holandské právo nevylučuje tento postup, no v podstate sa využíva málo z dôvodu praktických ťažkostí.

III. Hodnotenie dôkazov

8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že strana nezískala dôkazy legálnym spôsobom? 

Protiprávne dôkazy možno ďalej deliť na protiprávne získané dôkazy a protiprávne použité dôkazy. Skutočnosť, že sa dôkaz získal protiprávne, neznamená, že jeho použitie bude protiprávne. Je vždy na vlastnom uvážení súdu, či sa má dôkaz vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za protiprávny alebo nie.

9. Považuje sa moja výpoveď za dôkaz, ak som stranou sporu?

Strany môžu byť vypočúvané ako strany v príslušnom prípade. V tom prípade sa ich výpoveď nebude brať ako dôkaz ovplyvňujúci výsledok prípadu, pokiaľ ide o stranu vypočúvanú ako svedok, s výnimkou, ak svedecká výpoveď slúži na objasnenie iných nedostatočných dôkazov (oddiel 164 OSP).

Bližšie informácie

Časť uvedených informácií pochádza z oddielov 149 - 207 Občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van Burgerlijke rechtsvordering) English - Nederlands (internetová stránka len v holandčine):

  • kliknite na „wet- en regelgeving“,
  • napíšte: „burgerlijke rechtsvordering“ na riadku záhlavia v hlavičke 3,
  • vyberte: „Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering“.

V medzinárodnom kontexte pozrite nariadenie ES o vykonávaní dôkazov (nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach) a Haagsky dohovor o vykonávaní dôkazov z r. 1970 (Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach, Haag, 18. marec 1970).

Pozri nariadenie a Haagsky dohovor o vykonávaní dôkazov z r. 1970 English - français.

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Holandsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 14-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo