Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Litva

Posledná úprava: 08-02-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Litva

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Aké pravidlá sa vzťahujú na dôkazné bremeno? a)
b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazu? b)
2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o skutočnosti, aby založil svoj rozsudok na existencii danej skutočnosti? 2.
II. Zabezpečenie dôkazu II.
3. Vyžaduje si zabezpečenie dôkazu vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch zabezpečiť dôkaz aj z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
a) Ak sa žiadosť strany o zabezpečenie dôkazu uzná, aké kroky nasledujú? a)
b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany na získanie dôkazu? b)
5.
a) Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú? a)
b) Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov - znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predloženia písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov? b)
c) Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné? c)
d) Aby sa preukázali určité skutočnosti, sú určité dôkazné prostriedky povinné? d)
6.
a) Sú svedkovia povinní zo zákona svedčiť? a)
b) V ktorých prípadoch môžu svedkovia odmietnuť svedčiť? b)
c) Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť svedčiť? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď? d)
7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom novej technológie, napríklad prostredníctvom televízie alebo videokonferencie? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. V prípade, že strana získala dôkazy nezákonným spôsobom, kladú sa na súd nejaké obmedzenia pri prijímaní jeho rozsudku? 8.
9. V prípade, že som stranou prípadu, bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz? 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké pravidlá sa vzťahujú na dôkazné bremeno?

Podľa občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky dôkazné bremeno znášajú strany prípadu:

Článok 178. Dôkazné bremeno

Strany musia dokázať okolnosti slúžiace ako základ na opodstatnenie ich tvrdení a replík, okrem prípadov, ktoré sa považujú za nedokázateľné v súlade s postupom definovaným v občianskom súdnom poriadku.

Článok 12. Zásada súťaže

Na všetkých súdoch sa občiansko-právne veci pojednávajú na základe zásady súťaže. Každá strana preukazuje také skutočnosti, na základe ktorých vyplývajú ich nároky a žalobné odpovede, okrem prípadov, keď sa predmetné skutočnosti nemusia dokazovať.

b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazu?

Skutočnosti, ktoré sú vylúčené z dôkazného bremena, sú uvedené v článku 182 Občianskeho súdneho poriadku. Je tiež nutné uviesť, že uvedené skutočnosti by sa mohli spochybniť na základe predloženia dôkazu v konaní.

Článok 182. Výnimka z požiadavky dokazovať

Za skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať, sa považujú nasledovné skutočnosti:

  • skutočnosti, ktoré súd uznal za všeobecne známe;
  • uvedené v platných rozsudkoch vynesených v iných občianskych alebo správnych konaniach, ktorých účastníkmi boli tie isté osoby, okrem prípadov, keď rozsudok spôsobuje právne následky iným osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania (prejudiciálne skutočnosti);
  • dôsledky osobných činov, ktoré predstavujú trestný čin, ak o takýchto dôsledkoch bolo rozhodnuté v platnom rozsudku v trestno-právnom konaní (prejudiciálne skutočnosti);
  • predpokladané v súlade s platnými právnymi predpismi a nespochybnené počas konania;
  • podložené skutočnosťami, ktoré strany uznali (článok 187 občianskeho súdneho poriadku).

Článok 187. Uznanie skutočností

HoreHore

  1. Strana má právo uznať skutočnosti, ktoré použila iná strana ako základ na opodstatnenie svojho nároku alebo žalobnej odpovede.
  2. Súd môže považovať uznanú skutočnosť za preukázanú, ak sa domnieva, že uznanie je v súlade s okolnosťami prípadu a nie je vyslovené za účelom podvodu, násilia, hrozby, omylu alebo za účelom zamlčania pravdy.

2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o skutočnosti, aby založil svoj rozsudok na existencii danej skutočnosti?

V prípade, že predložené dôkazy dovoľujú súdu dospieť k záveru o možnosti, že určitá skutočnosť existovala skôr ako opačná možnosť, súd uzná takéto skutočnosti za preukázané.

II. Zabezpečenie dôkazu

3. Vyžaduje si zabezpečenie dôkazu vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch zabezpečiť dôkaz aj z vlastnej iniciatívy?

Podľa článku 179 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy predkladajú strany a ďalší účastníci konania. Ak nie je získaný dôkaz dostatočný, súd môže ponúknuť stranám a ďalším účastníkom konania, aby predložili súdu podporné dôkazy, a stanoviť lehotu na ich predloženie. Súd má tiež právo zhromaždiť dôkazy z vlastnej iniciatívy (ex officio) výlučne v prípadoch stanovených občianskym súdnym poriadkom (O.s.p.) a inými právnymi predpismi.

Súd má podľa O.s.p. právo zhromaždiť dôkazy z vlastnej iniciatívy v rámci vypočutia rodinných alebo pracovných prípadov, ak je to podľa jeho názoru nutné na spravodlivé rozhodnutie o prípade (články 376 a 414).

HoreHore

Aj článok 476 O.s.p. ustanovuje, že súd pri príprave vypočutia prípadov týkajúcich sa vyhlásenia neplnoletého za úplne spôsobilého (zrovnoprávneného):

  1. poveruje štátnu inštitúciu na ochranu práv dieťaťa v mieste bydliska neplnoletej osoby, aby predložila svoje stanovisko k pripravenosti neplnoletej osoby nezávisle uplatňovať všetky svoje občianske práva alebo plniť si svoje povinnosti;
  2. požaduje údaje o tom, či neplnoletá osoba bola odsúdená alebo či porušila administratívne právne predpisy alebo iné predpisy;
  3. ak je nutné určiť úroveň fyzického, morálneho, duchovného a duševného rozvoja neplnoletej osoby, nariaďuje súdne psychologické a/alebo psychiatrické vyšetrenie a vyžaduje lekárske dokumenty alebo iné materiály o neplnoletej osobe, ktoré sú potrebné na vykonanie uvedeného vyšetrenia;
  4. uskutočňuje akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré sú potrebné na prípravu vypočutia prípadu.

Článok 582 O.s.p. tiež stanovuje, že keď sa posudzuje otázka povolenia prevodu práva na rodinný majetok, založenia rodinného majetku alebo inej formy zaťaženia rodinného majetku, súd zohľadňujúc okolnosti prípadu má právo požadovať, aby žiadateľ predložil dôkaz o materiálnej situácii rodiny (príjem, úspory, iný majetok, záväzky), údaje o rodinnom majetku, ktorý sa má previesť, informácie od agentúry na ochranu práv dieťaťa o rodičoch dieťaťa, ako aj predbežné podmienky, možnosti uskutočnenia budúcej transakcie, možnosti ochrany práv dieťaťa v prípade neuskutočnenia transakcie a iné dôkazy.

HoreHore

4.

a) Ak sa žiadosť strany o zabezpečenie dôkazu uzná, aké kroky nasledujú?

Za účelom zhromaždenia dôkazov môže súd podľa článku 199 a 206 O.s.p.:

  1.  vyžadovať, aby právnická alebo fyzická osoba predložila písomný alebo vecný dôkaz, ktorý sa má predložiť priamo súdu v stanovenej lehote. Ak fyzická alebo právnická osoba nemôže vôbec predložiť požadovaný písomný alebo vecný dôkaz, alebo to nemôže urobiť v stanovenej lehote, musí o tom informovať súd a uviesť dôvody nepredloženia;
  2. vydať osobe požadujúcej získanie písomného alebo vecného dôkazu osvedčenie oprávňujúce získať dôkaz na predloženie súdu.

Počas prípravy na súdne vypočutie sudca vykonáva aj ďalšie procesné činnosti, ktoré sú nutné na náležitú prípravu prípadu na súdne vypočutie (získanie dôkazu, ktorý nesmú získať účastníci konania, zhromaždiť dôkazy ex officio, keď takého právo je poskytnuté súdu v O.s.p., atď.).

b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany na získanie dôkazu?

Súd môže odmietnuť dôkaz v týchto prípadoch:

  1. ak nie je prípustný;
  2. dôkaz nepotvrdzuje, ani nepopiera okolnosti týkajúce sa prípadu (článok 180 O.s.p.);
  3. ak mohol byť predložený skôr a jeho neskoršie predloženie spôsobí oddialenie konania (odsek 2 článku 181 O.s.p.).

Akékoľvek dokumenty alebo iné dôkazy, o ktoré navrhovateľ opiera svoje nároky, ako aj akékoľvek informácie o tom, že bol zaplatený úradný poplatok, a podania týkajúce sa žiadosti o dôkaz, ktoré navrhovateľ nedokáže predložiť, uvádzajúc dôvod prečo nie je schopný predložiť tento dôkaz, by mali byť pripojené k žalobe, aby boli uznané súdom (článok 135 O.s.p.).

HoreHore

Je nutné tiež uviesť, že odvolací súd odmietne uznať nový dôkaz, ktorý mohol byť predložený súdu prvej inštancie, okrem prípadov, keď ho súd prvej inštancie odmietol uznať bez udania dôvodov, alebo keď nutnosť predložiť tento dôkaz nastala neskôr (článok 314 O.s.p.).

5.

a) Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú?

Podľa O.s.p. dôkaz v občianskom konaní znamená skutočné informácie slúžiace súdu ako základ na to, aby v zákonnom postupe vyhlásil existenciu alebo neexistenciu skutočností, ktoré oprávňujú nároky a žalobné odpovede strán, ako aj iných okolností dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie o prípade. Uvedené informácie možno zistiť na základe: vyhlásení strán alebo tretích osôb (osobne alebo v zastúpení), svedectiev svedkov, písomných dôkazov, vecných dôkazov, kontrolných protokolov a znaleckých správ.

Ako dôkazné prostriedky môžu slúžiť aj zákonným spôsobom získané fotografie, audio a videonahrávky.

b) Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov - znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predloženia písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov?

Pravidlá vzťahujúce sa na získanie dôkazov od svedkov a svedkov – znalcov sú ustanovené v článku 192 a 217 O.s.p.:

Článok 192. Vypočutie svedka

  1. Každý svedok sa predvoláva do súdnej siene a vypočúva samostatne. Nevypočutí svedkovia nesmú počas vypočutia zostať v súdnej sieni. Vypočutí svedkovia zostávajú v súdnej sieni až do ukončenia vypočúvania. Na žiadosť vypočutých svedkov môže im súd dovoliť opustiť súdnu sieň po vypočutí stanoviska účastníkov konania.
  2. Svedok môže byť vypočutý priamo na mieste, ak sa nemôže dostaviť na súd na základe predvolania v dôsledku choroby, vysokého veku, nespôsobilosti alebo iných závažných právnych dôvodov a účastník konania, ktorý inicioval predvolanie svedka, nemôže zabezpečiť prítomnosť takéhoto svedka na súde.
  3. Súd skontroluje totožnosť svedka; vysvetlí svedkovi jeho práva a povinnosti, ako aj zodpovednosť za porušenie prísahy a nesplnenie alebo nesprávne splnenie iných povinností svedkov.
  4. Pred podrobením sa výsluchu zloží svedok prísahu položením ruky na Ústavu Litovskej republiky a povie: „Ja (celé meno), prisahám na svoju česť, že budem hovoriť pravdu a nič nezamlčím (suppressio veri), nič nepridám ani nezmením“. Svedok, ktorý zložil prísahu, podpisuje znenie prísahy. Podpísaná prísaha sa pripája k zápisnici zo zasadania súdu.
  5. Po zistení vzťahov svedka so stranami, tretími osobami a iných okolností dôležitých pre svedeckú výpoveď svedka (vzdelanie, oblasť činností svedka, atď.) vyzve súd svedka, aby povedal súdu všetko, čo vie vo vzťahu k prípadu, ale aby sa vyhol informáciám, ktorých zdroje nemôže svedok uviesť.
  6. Po svedeckej výpovedi môžu byť svedkovi kladené otázky. Svedok je najprv vypočutý osobou, ktorá požiadala o predvolanie svedka, a zástupcom takejto osoby. Svedok je potom vypočutý ďalšími účastníkmi konania. Sudca vylúči sugestívne otázky a otázky, ktoré sa netýkajú prípadu. Sudca má právo klásť otázky kedykoľvek počas vypočúvania svedka.
  7. Ak je to nutné, súd môže na žiadosť účastníka konania alebo z vlastnej iniciatívy (ex officio) opätovne vypočuť svedka na tom istom zasadaní, predvolať vypočutého svedka na ďalšie zasadanie toho istého súdu alebo konfrontovať svedkov.

Článok 217. Vypočutie znalcov

HoreHore

  1. Na zasadaní súdu sa nahlas prečíta znalecký posudok. Pred prečítaním znaleckého posudku znalec (znalci) zodpovedný(í) za posudok a zúčastňujúci sa zasadaní súdu zloží prísahu položením ruky na Ústavu Litovskej republiky a povie: „Ja, (celé meno), prisahám, že čestne splním povinnosti znalca a predložím nestranný a zdôvodnený znalecký posudok podľa svojho najlepšieho vedomia“. Ak sa znalecká výpoveď prezentuje mimo zasadania súdu, znenie prísahy podpísané znalcom predstavuje neoddeliteľnú súčasť znaleckej správy.
  2. Súd má právo ponúknuť znalcovi možnosť vysvetliť svoje stanovisko ústne. Ústne vysvetlenie znaleckého posudku je súčasťou zápisnice zo zasadania súdu.
  3. Znalcom možno klásť otázky slúžiace na vysvetlenie alebo doplnenie znaleckého posudku. Osoba žiadajúca vymenovanie znalca je prvou osobou, ktorá kladie znalcovi otázky. Potom môžu znalcovi klásť otázky ďalší účastníci konania. Ak je znalec vymenovaný súdom ex officio (z vlastnej iniciatívy), navrhovateľ je prvou osobou, ktorá kladie znalcovi otázky.
  4. Sudcovia majú právo klásť otázky znalcovi kedykoľvek počas jeho vypočúvania.

Znalecký posudok sa predkladá (podľa pravidiel stanovených v článku 217 O.s.p.) iba na žiadosť súdu (písomne vo forme znaleckej správy). Znalecká správa obsahuje podrobný opis prešetrovaní; prijaté závery, ktoré sú založené na týchto prešetrovaniach a zdôvodnené odpovede na otázky, ktoré položil súd.

Je potrebné uviesť, že ak súd vyžaduje stanovisko znalca bez znaleckého posudku, za písomný dôkaz sa považuje stanovisko odborníka, ktorý predkladá znalec (rovnako ako iní účastníci konania), alebo ktorý získa súd v súlade s postupom ustanoveným v O.s.p.

HoreHore

Pravidlá predkladania písomných dôkazov sú uvedené v článku 198 O.s.p.:

Článok 198. Predkladanie písomných dôkazov

  1. Písomný dôkaz môžu predložiť účastníci konania alebo ho môže získať súd v súlade s postupom stanoveným v O.s.p.
  2. Písomný dôkaz sa predkladá vo forme definovanej článkom 114. Dokumenty podpísané účastníkmi konania a zaslané prostredníctvom telekomunikačných zariadení v súlade so zákonmi a ďalšími právnymi predpismi sú rovnocenné písomným dokumentom. Ak je písomný dôkaz predložený v inom ako úradnom jazyku, preklad dôkazu osvedčený stanoveným postupom sa pripája k týmto dokumentom. Pôvodné dokumenty prípadu sa môžu na požiadanie predkladateľov zaslať späť. V takomto prípade sa ponechajú kópie vratných dokumentov, ktoré sú osvedčené postupom stanoveným v O.s.p.
c) Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Podľa článku 197 O.s.p. sa dokumenty vydané štátnymi a samosprávnymi orgánmi, schválené verejnými činiteľmi v rozsahu ich právomoci a v súlade s požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na formu konkrétnych dokumentov, považujú za úradný písomný dôkaz a majú väčšiu dôkaznú silu. Skutočnosti uvedené v úradných písomných dôkazoch sa považujú za úplne preukázané, pokiaľ nie sú vyvrátené inými príslušnými dôkazmi okrem svedeckých dôkazov. Zákaz využitia svedeckých dôkazov sa neuplatňuje, ak je to v rozpore so zásadami nestrannosti, spravodlivosti a prijateľnosti. Dôkazná sila úradného písomného dôkazu môže byť priznaná zo zákona tiež iným dokumentom.

HoreHore

d) Aby sa preukázali určité skutočnosti, sú určité dôkazné prostriedky povinné?

Podľa O.s.p. sa skutočnosti prípadu, ktoré sa podľa právnych predpisov musia preukázať prostredníctvom osobitných dokazovacích prostriedkov, nesmú preukazovať pomocou iných dokazovacích prostriedkov (odsek 4 článku 177).

6.

a) Sú svedkovia povinní zo zákona svedčiť?

O.s.p. zaväzuje predvolaného svedka dostaviť sa na súd a poskytnúť primeranú svedeckú výpoveď. Osoba predvolaná ako svedok je zo zákona zodpovedná za nesplnenie povinností svedka (článok 191).

b) V ktorých prípadoch môžu svedkovia odmietnuť svedčiť?

Podľa odseku 2 článku 191 O.s.p. sa dôkazné privilégium môže uplatniť v prípadoch, v ktorých by svedok svojou svedeckou výpoveďou vytvoril dôkazy proti sebe, rodinným príslušníkom alebo blízkym príbuzným.

c) Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť svedčiť?

V prípade, že sa svedkovia, znalci alebo tlmočníci/prekladatelia nedostavia na vypočutie, súd môže požiadať o stanovisko osoby zúčastňujúce sa konania, či je možné posúdiť prípad v neprítomnosti svedkov, znalcov alebo tlmočníkov/prekladateľov a prijať rozhodnutie o pokračovaní alebo odložení vypočutia vo veci prípadu. Ak sa predvolaný svedok, znalec alebo tlmočník/prekladateľ nedostaví na súd bez závažného dôvodu, môže mu byť udelená pokuta vo výške tisíc litas a svedka možno predviesť na súd aj na základe súdneho rozhodnutia (článok 248 O.s.p.).

HoreHore

d) Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď?

O.s.p. stanovuje, že tieto osoby sa nesmú vypočúvať ako svedkovia (odsek 2 článku 189):

  1. zástupcovia v občianskych konaniach alebo obhajca v trestných konaniach o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich povinností zástupcu alebo obhajcu;
  2. osoby, ktoré nie sú schopné porozumieť príslušným skutočnostiam, alebo podať primeranú svedeckú výpoveď v dôsledku fyzických alebo duševných porúch;
  3. duchovní o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri spovediach;
  4. lekár o okolnostiach, ktoré predstavujú profesionálne tajomstvo;
  5. ďalšie osoby definované právnymi predpismi.

7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom novej technológie, napríklad prostredníctvom televízie alebo videokonferencie?

Podľa O.s.p. možno svedkovi po absolvovaní svedeckej výpovede klásť otázky. Svedka najprv vypočúva osoba, ktorá požiadala o predvolanie svedka, a zástupca takejto osoby, a potom ďalší účastníci konania. Sudca vylúči sugestívne otázky a otázky, ktoré sa netýkajú prípadu. Sudca má právo klásť otázky kedykoľvek počas vypočúvania svedka. Ak je to nutné, súd môže na žiadosť účastníka konania alebo z vlastnej iniciatívy (ex officio) opätovne vypočuť svedka na tom istom zasadaní, predvolať svedka na ďalšie zasadanie alebo konfrontovať svedkov (článok 192).

Pokiaľ ide o otázku možnosti a podmienok vypočutia svedkov prostredníctvom televízie alebo videokonferencie, je potrebné uviesť, že súd môže podľa odseku 3 článku 803 O.s.p. požiadať súd iného štátu, aby využil takéto komunikačné technológie za účelom zhromaždenia dôkazov.

III. Hodnotenie dôkazov

8. V prípade, že strana získala dôkazy nezákonným spôsobom, kladú sa na súd nejaké obmedzenia pri prijímaní jeho rozsudku?

Podľa článku 177 O.s.p. môžu ako dôkazné prostriedky slúžiť aj zákonným spôsobom získané fotografie, audio a videonahrávky. Na druhej strane, vecné informácie obsahujúce štátne alebo úradné tajomstvo nesmú slúžiť ako dôkazy v občianskych konaniach, pokiaľ nie sú zverejnené v rámci zákonného postupu.

Je tiež potrebné uviesť, že podľa článku 185 O.s.p. súd rozhoduje o dôkazoch prípadu v súlade s vlastným presvedčením založeným na komplexnom a nestrannom preskúmaní dôkazov preukázaných počas súdneho konania. Žiadny dôkaz nemá na súd vopred stanovený vplyv, okrem prípadov stanovených v tomto O.s.p.

9. V prípade, že som stranou prípadu, bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz?

Áno (pozri odpoveď na otázku 5. a)).

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Litva - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 08-02-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo