Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Taliansko

Posledná úprava: 10-10-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Taliansko

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Aké sú pravidlá dôkazného bremena? a)
b) Existujú pravidlá na vyňatie určitých skutočností z bremena dôkazov? V akých prípadoch? Je možné tieto domnienky vyvrátiť predložením dôkazov? b)
2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o skutočnosti, aby mohol založiť svoj rozsudok na existencii tejto skutočnosti? 2.
II. Vykonávanie dôkazov II.
3. Vykonáva sa dokazovanie vždy na žiadosť jednej zo strán alebo môže v niektorých prípadoch sudca zhromaždiť dôkazy na vlastný podnet? 3.
4.
a) Ak sa schváli žiadosť strany o vykonanie dôkazov, aké sú ďalšie kroky? a)
b) Za akých okolností môže súd zamietnuť žiadosť o vykonanie dôkazov predloženú jednou zo strán? b)
5.
a) Aké existujú dôkazné prostriedky? a)
b) Aké sú spôsoby získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov používaných na získanie dôkazov od znalcov? Aké sú pravidlá predkladania písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov? b)
c) Sú niektoré metódy dokazovania silnejšie ako iné? c)
d) Sú niektoré metódy na dokázanie určitých skutočností povinné? d)
6.
a) Sú svedkovia podľa zákona povinní vypovedať? a)
b) V akých prípadoch možno odmietnuť poskytnúť dôkazy? b)
c) Môže byť osoba, ktorá odmietne vypovedať, sankcionovaná alebo prinútená predložiť dôkazy? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy? d)
7. Aká je úloha sudcu a strán pri výsluchu svedka? Za akých podmienok možno svedka vypočuť pomocou novej technológie, ako je televízia alebo videokonferencia? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. Ak strana nemôže získať dôkazy zákonným spôsobom, je súd nejakým spôsobom obmedzený pri dosiahnutí rozsudku? 8.
9. Považuje sa moje vyhlásenie ako strany v prípade za dôkaz? 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké sú pravidlá dôkazného bremena?

(Ktorá strana znáša bremeno dôkazov za ktoré skutočnosti? Aké sú dôsledky, ak nie je možné vyriešiť pochybnosti o určitej skutočnosti?)

Pravidlá, ktoré upravujú bremeno dôkazov, uplatňujú zásady uvedené v odseku 2697 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že „ten, kto má v úmysle domáhať sa práva pred súdom, poskytne dôkaz o skutočnostiach, ktoré podporujú žalobu,“ a „strana, ktorá spochybňuje platnosť týchto skutočností alebo namieta, že vymáhané právo sa zmenilo alebo je vyčerpané, poskytne dôkaz o skutočnostiach, ktoré podporujú takúto námietku.“ Tieto zásady teda vyžadujú, aby navrhovateľ dokázal skutočnosti, ktoré sú podkladom jeho žaloby alebo majú citované právne účinky. Na druhej strane odporca musí poskytnúť dôkazy na podporu skutočností vylučujúcich zodpovednosť alebo preukazujúcich, že práva boli vyčerpané alebo zmenené, čo môže mať za následok zamietnutie žaloby navrhovateľa a jej vyhlásenie za neplatnú.

Ak navrhovateľ nemôže poskytnúť dôkazy o skutočnostiach týkajúcich sa uplatnenia jeho práv, žiadosť sa zamietne bez ohľadu na to, či odporca ponúkne obhajobu a podporné dôkazy.

Podľa odseku 2698 Občianskeho zákonníka sa považuje za nulitnú a neplatnú každá dohoda s úmyslom previesť alebo zmeniť bremeno dôkazov, ktoré sa týkajú neodškriepiteľných práv alebo ktorých účinkom je veľmi sťažiť jednej zo strán vymáhanie jej práv.

HoreHore

Chybný dôkaz je na škodu prípadu strany - navrhovateľa alebo odporcu - ktorá mala dokázať alebo vyvrátiť skutočnosti, lebo formálne chyby sa považujú za rovné nedostatku dôkazov.

b) Existujú pravidlá na vyňatie určitých skutočností z bremena dôkazov? V akých prípadoch? Je možné tieto domnienky vyvrátiť predložením dôkazov?

Bremeno dôkazov nie je potrebné v týchto prípadoch:

  1. Ak zákon určuje právne účinky určitých skutočností pri zhromažďovaní dôkazov, alebo umožňuje súdu presun od známej skutočnosti k neznámej. V prvom prípade hovoríme o prezumpciách práva, ktoré môžu mať dve formy: zvratné prezumpcie, ktoré možno vyvrátiť protidôkazom (juris tantum), a nezvratné prezumpcie (juris et de jure), kde nie je možné predložiť na súde protidôkaz. V druhom prípade sa to, čo poznáme ako jednoduché prezumpcie, ponechá na zváženie súdu. Súd ich môže pripustiť len vtedy, ak sa zakladajú na závažných, osobitných a zhodných skutočnostiach. Okrem toho sa jednoduché prezumpcie nepripúšťajú pri skutočnostiach, u ktorých zákon nepovoľuje svedecké dôkazy.
  2. V prípade notoricky známych skutočností, ktoré sú známe väčšine ľudí v čase a na mieste vynesenia rozsudku, a preto nemôžu byť pochybnosti o ich charaktere.
  3. V prípade pravidiel skúseností, t. j. logických zásad a pojmov spoločných skúseností, z ktorých možno vyvodiť všeobecné kritériá hodnotenia a posudzovania skutočností.
  4. V prípade nesporných alebo prípustných skutočností, t. j. skutočností citovaných stranami po dohode, alebo pripustených - pokiaľ možno mlčky - stranou, ktorá môže mať záujem na ich spochybnení.

2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o skutočnosti, aby mohol založiť svoj rozsudok na existencii tejto skutočnosti?

(Musí byť súd úplne presvedčený o skutočnosti, alebo stačí, ak je skutočnosť vysoko pravdepodobná, ale určité pochybnosti zostávajú?)

HoreHore

Rozsudok súdu v prospech žaloby alebo obhajoby sa musí zakladať len na skutočnostiach, ktoré sú jasne dokázané priamo alebo prezumpciou.

Rozsudok súdu sa nesmie zakladať na nedokázaných skutočnostiach, aj keď sú možné, ba dokonca vysoko pravdepodobné.

II. Vykonávanie dôkazov

3. Vykonáva sa dokazovanie vždy na žiadosť jednej zo strán alebo môže v niektorých prípadoch sudca zhromaždiť dôkazy na vlastný podnet?

Podľa talianskeho právneho systému upravuje vykonávanie dôkazov zásada prokuratúry uvedená v prvom pododseku odseku 115 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej „okrem prípadov definovaných v zákone“ musí súd založiť svoj rozsudok na dôkazoch predložených stranami. Na to, aby bolo možné skutočnosti preskúmať, musia byť relevantné, t. j. musia preukazovať existenciu alebo inak prejavovať určitú závažnosť pre rozsudok prípadu.

Preto súd spravidla nemôže zhromaždiť dôkazy na vlastný podnet, aby mu pomohli zistiť skutočnosti.

Z tohto pravidla však existujú určité výnimky uvedené v nasledujúcich odsekoch Občianskeho súdneho poriadku:

  • Odsek 257 umožňuje prizvať svedkov, ktorých uviedol iný svedok.
  • Odsek 317 umožňuje, aby magistrátny súd nariadil zhromaždenie svedeckých dôkazov na vlastný podnet, ak strany uviedli osoby, ktoré môžu poznať skutočnosti (to sa však nevzťahuje na prípady, o ktorých rozhodujú okresné sudy alebo odvolacie súdy).
  • Odsek 118 umožňuje nariadiť prehliadky osôb a objektov.
  • Odsek 117 umožňuje neformálny výsluch strán.
  • Odseky 61 a 191 umožňujú súdu požiadať o technickú radu.

4.

a) Ak sa schváli žiadosť strany o vykonanie dôkazov, aké sú ďalšie kroky?

Žiadosť jednej strany o vykonanie dôkazov umožňuje druhej strane požiadať o dokázanie opaku. V tomto prípade súd schváli obidve žiadosti, pokiaľ je presvedčený, že predložené skutočnosti budú relevantné na účely dospenia k rozsudku.

HoreHore

Ak súd prijme dôkazy, pokračuje výsluchom.

Po zhromaždení dôkazov a vykonaní všetkých krokov, ktoré stanovuje zákon, sa prípad prerokuje.

b) Za akých okolností môže súd zamietnuť žiadosť o vykonanie dôkazov predloženú jednou zo strán?

(Napríklad v prípadoch, kde je dôkaz nevhodný alebo nedosiahnuteľný, či neprípustný).

Súd odmietne žiadosť o získanie dôkazov tam, kde sú dôkazy podľa zákona neprípustné (napríklad pri pokuse dokázať na základe svedeckých výpovedí predaj nehnuteľnosti), alebo kde skutočnosti, na ktoré sa žiadosť odvoláva, sú na účely rozsudku irelevantné (napríklad svedecká výpoveď o skutočnosti, ktorá sa nevzťahuje na predmet sporu).

5.

a) Aké existujú dôkazné prostriedky?

Talianske právo rozlišuje písomné a nepísomné dôkazy.

Písomné dôkazy sa týkajú verejných aj súkromných dokumentov. Typickými formami súkromných písomných dôkazov sú telegramy, domáce spisy a záznamy, účty registrovaných spoločností, mechanicky alebo elektronicky predložené kópie, kópie oficiálnych dokumentov a doklady o potvrdení alebo prolongácii.

Nepísomné dôkazy pozostávajú z priznaní, vyhlásení pod prísahou, svedectiev, prehliadok a technického poradenstva.

b) Aké sú spôsoby získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov používaných na získanie dôkazov od znalcov? Aké sú pravidlá predkladania písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov?

Svedecké dôkazy pripúšťa vyšetrovací súd, ktorý svedkovi nariadi dostaviť sa s cieľom podať dôkazy pod hrozbou donucovacích opatrení a pokuty za neuposlúchnutie.

HoreHore

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na technických znalcov, ktorých súd predvolá.

Technickí znalci vypracujú písomné správy, ak ich o to požiada súd, ktorý sa môže obmedziť aj na požiadanie znalcov o poskytnutie ústnych dôkazov pri výsluchu.

c) Sú niektoré metódy dokazovania silnejšie ako iné?

(napríklad písomný dôkaz namiesto svedeckej výpovede, overený dokument namiesto súkromného dokumentu)

Taliansky právny systém prikladá najväčšiu váhu verejným dokumentov, ktoré možno napadnúť len vtedy, ak ide o falzifikáty, a nesporným prezumpciám juris et de jure.

d) Sú niektoré metódy na dokázanie určitých skutočností povinné?

(Je napríklad potrebný písomný dôkaz o dlhoch nad určitú hranicu?)

Zákon vyžaduje dokázať určité skutočnosti len určitými formami dôkazov, v niektorých prípadoch verejnými dokumentmi a v iných písomnými dokladmi (verejnými alebo súkromnými).

6.

a) Sú svedkovia podľa zákona povinní vypovedať?

Svedkovia musia vypovedať, ak nie je v zákone uvedené inak. Existuje ustanovenie o nespôsobilosti vypovedať, zákaz poskytnúť svedeckú výpoveď a možnosť zdržať sa poskytnutia dôkazov.

b) V akých prípadoch možno odmietnuť poskytnúť dôkazy?

(Napríklad, ak je svedok príbuzným strany (ktorej?), alebo ak by poskytnutie dôkazov spôsobilo svedkovi ujmu).

HoreHore

V prípadoch, ktorých sa týkajú odseky 199 a 200 Trestného súdneho poriadku, na ktoré sa odvoláva Občiansky súdny poriadok.

c) Môže byť osoba, ktorá odmietne vypovedať, sankcionovaná alebo prinútená predložiť dôkazy?

Áno, ako sa už uviedlo.

d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy?

(právne nespôsobilí dospelí, maloletí, osoby, ktoré majú so stranou spoločné záujmy, osoby odsúdené za určité trestné činy…)

Pozri vyššie.

7. Aká je úloha sudcu a strán pri výsluchu svedka? Za akých podmienok možno svedka vypočuť pomocou novej technológie, ako je televízia alebo videokonferencia?

(Kto vedie výsluch svedka? Môže sudca klásť svedkovi otázky? Môže druhá strana vykonať krížový výsluch svedka?)

Súd vyšetruje svedka kladením priamych otázok o prípustných skutočnostiach a akýchkoľvek otázok, o ktoré požiada právny zástupca odporcu počas vyšetrovania.

V súčasnosti zákon neumožňuje získať svedeckú výpoveď s využitím nových technológií, ako je televízia alebo videokonferencia.

III. Hodnotenie dôkazov

8. Ak strana nemôže získať dôkazy zákonným spôsobom, je súd nejakým spôsobom obmedzený pri dosiahnutí rozsudku?

(napríklad nezákonné nahrávanie záznamov atď.)

Súd neprihliada na dôkazy, ktoré neboli formálne predložené a pripustené.

9. Považuje sa moje vyhlásenie ako strany v prípade za dôkaz?

Neberie sa za dôkaz v môj prospech. Môže sa však brať ako dôkaz proti mne, ak je moje vyhlásenie priznaním urobeným počas formálneho rozhovoru.

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Taliansko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-10-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo