Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Mad'arsko

OBSAH I. Dôkazné bremeno  1. a) Aké pravidlá platia pre dôkazné bremeno?  b) Existujú normy, ktoré oslobodzujú určité skutočnosti spod dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné tieto domnienky vyvrátiť predložením dôkazov?  2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby na základe existencie tejto skutočnosti rozhodol?  II. Vykonávanie dôkazov  3. Je na vykonanie dôkazu vždy potrebný návrh účastníka, alebo môže sudca v určitých prípadoch vykonať dôkaz aj z vlastného podnetu?  4. a) Ak sa návrhu účastníka na vykonanie dôkazu vyhovie, aký je ďalší postup?  b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť návrh účastníka na vykonanie dôkazu?  5. a) Aké dôkazné prostriedky existujú?  b) Akým spôsobom sa získavajú dôkazy, ktorých nositeľmi sú svedkovia, a odlišujú sa tieto metódy dokazovania od prostriedkov, ktoré sa využívajú pri vykonávaní dôkazov, ktoré pochádzajú od súdnych znalcov? Aké pravidlá platia v súvislosti s predkladaním písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov?  c) Majú niektoré spôsoby vykonávania dôkazov vyšší stupeň dôkaznej sily ako iné spôsoby dokazovania?  d) Vyžadujú sa na preukázanie niektorých skutočností určité metódy dokazovania?  6. a) Majú svedkovia zákonnú povinnosť vypovedať?  b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť vypovedať?  c) Možno osobu, ktorá odmietne svedeckú výpoveď, sankcionovať alebo donútiť, aby vypovedala?  d) Existujú osoby, od ktorých nemožno získať dôkazy?  7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok možno svedka vypočuť prostredníctvom nových technológií, ako je televízia alebo videokonferencia?  III. Hodnotenie dôkazov  8. Ak účastník nezískal dôkaz zákonným spôsobom, je tým súd pri vydávaní rozhodnutia obmedzený?  9. Ak som účastníkom konania, bude moje tvrdenie hodnotené ako dôkaz?

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké pravidlá platia pre dôkazné bremeno?

Vo všeobecnosti musí skutočnosti potrebné na rozhodnutie sporu preukázať účastník, v záujme ktorého je, aby ich súd považoval za pravdivé (dôkazné bremeno). Súd musí upovedomiť účastníkov o okruhu skutočností, ktoré sa majú preukázať.

Otázka, ktorý účastník má preukázať ktoré skutočnosti v konkrétnom prípade závisí od predmetu veci, príslušných hmotnoprávnych predpisov atď. Vzhľadom na to, že súd je vždy povinný upovedomiť účastníkov konania o skutočnostiach, ktoré sa majú preukázať, neúspešnosť súdneho konania v dôsledku nedostatku informácii je vylúčená.

Ak zostane podstatná (relevantná) skutočnosť alebo okolnosť nepreukázaná, musí sa posúdiť v neprospech účastníka, v záujme ktorého je, aby ju súd považoval za pravdivú. Dôkazné bremeno však nie je len jedným z aspektov dôkaznej povinnosti. Súd môže vyzvať druhého účastníka, aby predložil dôkaz (napríklad aby vydal listinu, ktorú má u seba) a v určitých osobitných prípadoch môže súd zadovážiť dôkazy aj z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o „kvalitu“ dôkazov, súd musí mať úplnú istotu o skutočnostiach, ktoré sú podstatné (relevantné) pre rozhodnutie sporu. Ak nie je možné dospieť k úplnej istote, je súdne konanie podľa pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena neúspešné.

b) Existujú normy, ktoré oslobodzujú určité skutočnosti spod dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné tieto domnienky vyvrátiť predložením dôkazov?

Na základe uznania protistrany, zhodného tvrdenia oboch účastníkov alebo tvrdenia jedného z účastníkov, ktoré protistrana napriek upozorneniu súdu nespochybnila, môže súd považovať skutočnosti za pravdivé, ak o nich nemá pochybnosti. Súd môže uznať skutočnosti, ktoré považuje za verejne známe, za pravdivé. To isté platí aj pre skutočnosti, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti; súd na tieto skutočnosti prihliadne aj vtedy, ak ich účastníci neuviedli. Počas pojednávania však súd musí účastníkov o týchto skutočnostiach upovedomiť. Prirodzene, je možné spochybniť aj uvedené skutočnosti a samotný súd nie je povinný na ne prihliadať, ak má pochybnosti o ich pravdivosti.

Hore

Niektoré právne predpisy upravujú aj ďalšie domnienky (domnienka otcovstva, domnienka dňa počatia, domnienka doručenia, domnienka smrti osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu atď.). Vo všeobecnosti sú domnienky vyvrátiteľné, t.j. musia sa považovať za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Existujú však aj nevyvrátiteľné domnienky (napríklad domnienka, že každý maloletý, ktorý nedovŕšil štrnásty rok veku, nie je spôsobilý na právne úkony), ktoré nepripúšťajú dôkaz opaku.

2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby na základe existencie tejto skutočnosti rozhodol?

Súd musí mať úplnú istotu o hlavných skutočnostiach, ktoré sú základom pre jeho rozhodnutie. Vysoká miera istoty nepostačuje na zabezpečenie riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

II. Vykonávanie dôkazov

3. Je na vykonanie dôkazu vždy potrebný návrh účastníka, alebo môže sudca v určitých prípadoch vykonať dôkaz aj z vlastného podnetu?

Vo všeobecnosti súd nariaďuje vykonanie dôkazu na základe návrhu účastníkov. Súd môže nariadiť predloženie dôkazu bez návrhu účastníkov, ak to zákon pripúšťa. Toto pravidlo pripúšťajúce výnimku znamená, že súd môže predložiť dôkazy z úradnej povinnosti iba v osobitných prípadoch, spravidla v mimoriadnych prípadoch (týkajúcich sa napríklad osobného stavu).

4.

a) Ak sa návrhu účastníka na vykonanie dôkazu vyhovie, aký je ďalší postup?

Súd nariaďuje vykonanie dôkazu na základe návrhu jedného z účastníkov. Pre ďalší postup je rozhodujúce, aké dôkazné prostriedky súd nariadi: v prípade výsluchu predvolá svedka, v prípade znaleckého posudku ustanoví znalca atď.

Hore

b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť návrh účastníka na vykonanie dôkazu?

Súd nie je viazaný žiadnym návrhom na vykonanie dôkazu alebo rozhodnutím o nariadení predložiť dôkaz. Súd upustí od výkonu rozhodnutia, ktorým nariadil, aby sa dôkaz vykonal (prípadne doplnil alebo zopakoval), ak dôkaz nie je potrebný na účely rozhodnutia sporu. Pokiaľ zákon neustanovuje inak, súd nemôže nariadiť vykonanie dôkazu, ak účastník vlastnou vinou predloží návrh oneskorene alebo spôsobom, ktorý odporuje dobromyseľnému postupu v súdnom konaní.

Nie je výslovne uvedené, za akých okolností musí súd zamietnuť návrh účastníkov na vykonanie dôkazu. V zásade sa súd musí snažiť zabrániť prieťahom v súdnom konaní a musí zamietnuť návrh na vykonanie dôkazu, ak je zjavne neprípustný. Rozhodnutie o návrhu na vykonanie dôkazu síce nemožno napadnúť samostatným odvolaním, ale možno ho napadnúť v odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.

5.

a) Aké dôkazné prostriedky existujú?

V súlade so zásadou neformálnosti dôkazov zákon neustanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa možných dôkazných prostriedkov, ale len exemplifikatívne uvádza výsluch, znalecký posudok, ohliadku, listinu a iné vecné dôkazy. Z možných dôkazných prostriedkov sú vylúčené iba prísažné vyhlásenia; všetky ostatné dôkazné prostriedky sú prípustné.

V súlade so zásadou priamosti dôkazov môže súd považovať za dôkaz každé konanie účastníkov, dokonca aj ich mlčanie.

Hore

b) Akým spôsobom sa získavajú dôkazy, ktorých nositeľmi sú svedkovia, a odlišujú sa tieto metódy dokazovania od prostriedkov, ktoré sa využívajú pri vykonávaní dôkazov, ktoré pochádzajú od súdnych znalcov? Aké pravidlá platia v súvislosti s predkladaním písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov?

Svedecká výpoveď sa získava výsluchom svedka. Svedkovia nemôžu predkladať písomné svedecké výpovede. Svedecké výpovede sa musia zaznamenať pred pojednávacím súdom; iba vo výnimočných prípadoch možno svedka vypočuť v mieste jeho bydliska alebo pobytu (napríklad ak ide o svedka vyššieho veku, chorého svedka alebo svedka so zníženou pohyblivosťou atď.). Na účely vykonania dôkazu možno dožiadať aj miestny súd, v obvode ktorého sa nachádza bydlisko svedka.

Súdny znalec môže oznámiť svoj posudok ústne alebo v písomnej forme: ak vykonáva zisťovanie pred súdom a vie ihneď odpovedať na otázky, ktoré mu súd položí, oznámi svoj posudok ústne, inak ho oznámi v písomnej forme, alebo ak sa určí nový termín, ústne. Súd určí znalcovi primeranú lehotu na predloženie písomného znaleckého posudku.

Po vykonaní výsluchu svedka alebo prečítaní znaleckého posudku môže súd klásť otázky svedkovi, ako aj znalcovi, a podnet na kladenie otázok môžu dať aj účastníci.

c) Majú niektoré spôsoby vykonávania dôkazov vyšší stupeň dôkaznej sily ako iné spôsoby dokazovania?

Ako vyplýva zo zásady neformálnosti dôkazov, dôkazná sila jednotlivých dôkazných prostriedkov nie je vopred stanovená. Súd dospeje k skutkovým zisteniam porovnávaním dôkazných prostriedkov, ktoré predložili účastníci, a iných dôkazných prostriedkov počas dokazovania; dôkazy posudzuje ako celok a rozhodnutie vydáva podľa svojho presvedčenia.

Hore

Maďarský právny systém nezakotvuje vyšší stupeň dôkaznej sily ani v prípade verejných listín alebo súkromných listín s úplnou dôkaznou silou; ale zákon ustanovuje vyvrátiteľné domnienky v prípade niektorých druhov listín, pričom obsah týchto listín sa musí považovať za pravdivý, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Podľa zákona listina v listinnej podobe alebo elektronická listina, ktorú vydal súd, notár alebo iný orgán alebo orgán verejnej správy v medziach svojej pôsobnosti v ustanovenej forme ako verejnú listinu, v plnej miere potvrdzuje opatrenie alebo rozhodnutie a presnosť údajov a skutočností, ktoré obsahuje, ako aj výroky, ktoré sú v nej uvedené, a dátum a spôsob vyjadrenia týchto výrokov. Listina, ktorá je verejnou listinou podľa iného právneho predpisu, má rovnakú dôkaznú silu.

Záznam verejnej listiny - zvyčajne zhotovený technickými alebo chemickými prostriedkami (fotografia, filmový záznam, zvukový záznam atď.) alebo listina zhotovená z pôvodnej listiny na akomkoľvek nosiči dát má rovnakú dôkaznú silu ako pôvodná verejná listina v listinnej podobe, ak tento záznam alebo listinu z nosiča dát zhotovil súd, notár, iný orgán, orgán verejnej správy alebo iný subjekt na základe oprávnenia týchto subjektov. Rovnakú dôkaznú silu má aj záznam alebo listina, ktorú vyhotovil orgán poverený skladovaním listiny (napríklad archív) alebo subjekt poverený týmto orgánom, a listina, ktorú vyhotovil orgán, ktorý ju vydal, alebo subjekt poverený úschovou listiny na základe údajov získaných z nosiča dát.

Elektronická listina, ktorú vytvoril z verejnej listiny orgán poverený vydaním predmetnej verejnej listiny v medziach svojej pôsobnosti v osobitnej forme, ku ktorej je pripojený zaručený podpis, a ak tak zákon ustanovuje, ku ktorej je pripojená časová pečiatka, má rovnakú dôkaznú silu ako pôvodná listinná alebo elektronická verejná listina. Elektronická listina, ktorú v súlade s postupom ustanoveným osobitným právnym predpisom vytvoril subjekt oprávnený vydať predmetnú verejnú listinu, a listina, ktorú zákon označuje za elektronickú verejnú listinu, majú rovnakú dôkaznú silu ako pôvodná verejná listina.

Hore

Listina (vrátane elektronickej listiny), ktorú vytvoril zo súkromnej listiny subjekt oprávnený vydávať verejné listiny v medziach svojej pôsobnosti v ustanovenej forme, v plnej miere potvrdzuje, že obsah predmetnej listiny je totožný s obsahom pôvodnej listiny. V prípade elektronickej listiny je táto dôkazná sila podmienená aj tým, že subjekt oprávnený vydať túto verejnú listinu musí opatriť listinu zaručeným elektronickým podpisom - a ak tak ustanovuje zákon - časovou pečiatkou, alebo musí túto listinu vytvoriť v súlade s postupom ustanoveným osobitným predpisom. Dôkazná sila listiny zhotovenej zo súkromnej listiny vo forme verejnej listiny je rovnaká ako v prípade pôvodnej listiny, pokiaľ ide o obsah súkromnej listiny.

Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na zahraničné verejné listiny, pokiaľ ich osvedčil maďarský zastupiteľský úrad v cudzine príslušný podľa miesta ich vydania. Takéto osvedčenie sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorej signatárom je Maďarská republika.

Súkromná listina má úplnú dôkaznú silu, len ak sú splnené tieto podmienky:

1. vystaviteľ listinu vlastnoručne napísal a podpísal;
2. dvaja svedkovia osvedčili podpísaním listiny, že vystaviteľ pred nimi podpísal listinu, ktorú nenapísal vlastnou rukou, alebo že vystaviteľ uznal pred nimi podpis na listine za vlastný podpis. Na listine musí byť uvedené aj miesto bydliska (adresa) svedkov;
3. podpis vystaviteľa alebo jeho iniciály osvedčil príslušný zástupca orgánu miestnej správy alebo notár;
4. listina, ktorú vydal podnikateľský subjekt v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, bola riadne podpísaná;
5. pripojením svojho riadneho podpisu na listine, ktorú vyhotovil, advokát (právny poradca) osvedčí, že vystaviteľ pred ním podpísal listinu, ktorú nevyhotovil vystaviteľ osobne, alebo že vystaviteľ pred ním uznal podpis na listine za vlastný, alebo že obsah elektronickej listiny opatrenej zaručeným elektronickým podpisom vystaviteľa je totožný s obsahom elektronickej listiny, ktorú vyhotovil advokát;
6. vystaviteľ pripojil k elektronickej listine svoj zaručený elektronický podpis.

Záznam zhotovený z listiny, ktorú vydal alebo uschováva podnikateľský subjekt [článok 195 ods. 2], a každá listina zhotovená prostredníctvom každého nosiča dát osvedčuje s úplnou dôkaznou silou, že jej obsah je totožný s obsahom pôvodnej listiny, ak podnikateľský subjekt, ktorý zhotovil záznam alebo vydal alebo uschovával listinu, riadne osvedčil, že záznam alebo listina je totožná s originálom. Elektronická listina zhotovená z listiny, ktorú vydal alebo uschováva podnikateľský subjekt, osvedčuje s úplnou dôkaznou silou, že jej obsah je totožný s obsahom pôvodnej listiny, ak subjekt, ktorý vytvoril elektronickú listinu z listiny, k nej pripojil zaručený elektronický podpis, a ak tak ustanovuje zákon, časovú pečiatku, a ak tento subjekt vyhotovil listinu v súlade s postupom ustanoveným v osobitnom predpise. Dôkazná sila listiny zhotovenej z listiny, ktorú vydal alebo uschováva podnikateľský subjekt, je z hľadiska obsahu rovnaká ako v prípade pôvodnej listiny, kým v prípade listiny zhotovenej z verejnej listiny je dôkazná sila rovnaká ako v prípade súkromnej listiny s úplnou dôkaznou silou.

Hore

Ak vystaviteľ listiny nevie čítať alebo nerozumie jazyku, v ktorom bola listina vyhotovená, listina má úplnú dôkaznú silu iba v prípade, ak je v nej výslovne uvedené, že jeden zo svedkov alebo overovateľ oboznámil vystaviteľa s jej obsahom.

d) Vyžadujú sa na preukázanie niektorých skutočností určité metódy dokazovania?

Osobitné zákonné ustanovenia môžu ustanoviť predpísané dôkazné prostriedky, napríklad vyšetrenie osoby, ktorej sa má ustanoviť opatrovník v opatrovníckom konaní, znalcom v odbore duševného zdravia.

6.

a) Majú svedkovia zákonnú povinnosť vypovedať?

Áno.

b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť vypovedať?

Svedeckú výpoveď môže odmietnuť:

1.  príbuzný ktoréhokoľvek z účastníkov [príbuzným sa rozumie príbuzný v priamom rade, manžel príbuzného v priamom rade, osvojiteľ, pestún, osvojenec alebo dieťa v pestúnskej starostlivosti, súrodenec, manžel, snúbenec (snúbenica), registrovaný partner, príbuzný manžela v priamom rade alebo súrodenec manžela a manžel súrodenca];
2. osoba, ktorá by svojou svedeckou výpoveďou spôsobila sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania;
3. advokát, lekár a akákoľvek iná osoba zaviazaná povinnosťou mlčanlivosti vyplývajúcou z jej povolania, ak by svojou svedeckou výpoveďou porušila svoju povinnosť mlčanlivosti, pokiaľ ju oprávnená osoba tejto povinnosti nezbaví;
4. mediátor a znalec v mediačnom konaní týkajúcom sa sporu.

Svedeckú výpoveď nemožno odoprieť v prípadoch uvedených v bodoch (a) a (b), ak:

Hore

1. sa vec týka právneho úkonu, pri ktorom svedok už spolupracoval ako zástupca jedného z účastníkov alebo ako svedok úkonu alebo pri ktorom bol ktorýkoľvek z účastníkov zástupcom svedka, alebo ak v danom právnom vzťahu bol svedok právnym predchodcom jedného z účastníkov;
2. sa vec týka pôvodu, manželstva, života alebo smrti člena rodiny svedka, osobnej starostlivosti o dieťa v rodine svedka, výdavkov alebo majetkových práv vyplývajúcich z rodinného vzťahu svedka.

c) Možno osobu, ktorá odmietne svedeckú výpoveď, sankcionovať alebo donútiť, aby vypovedala?

Povinnosť nahradiť vzniknuté trovy môže súd uložiť:

1. svedkovi alebo znalcovi, ktorý sa neustanovil na súd napriek riadnemu predvolaniu (príkazu) a svoju neprítomnosť vopred riadne neodôvodnil alebo sa bez povolenia vzdialil;
2. svedkovi, ktorý odmieta vypovedať alebo spolupracovať, alebo znalcovi, ktorý odmieta podať posudok, bez udania dôvodu alebo napriek konečnému rozhodnutiu súdu a upozorneniu o následkoch;
3. znalcovi, ktorý bez ospravedlniteľného dôvodu nepodá znalecký posudok včas alebo neupovedomí súd o predpokladanom meškaní s jeho predložením pred uplynutím určenej lehoty.

Súd môže takisto uložiť pokutu. Súd môže navyše nariadiť, aby bol neprítomný svedok alebo znalec predvedený. Výška pokuty je najviac 500 000 HUF a nesmie byť vyššia ako hodnota veci, ktorá je predmetom konania.

d) Existujú osoby, od ktorých nemožno získať dôkazy?

Osoby, od ktorých nemožno očakávať, že poskytnú presné dôkazy pre ich telesný alebo duševný handicap, nemožno vypočuť ako svedkov. Svedkom, ktorí neboli zbavení povinnosti mlčanlivosti, sa nekladú otázky o veciach, ktoré sú predmetom štátneho alebo služobného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje povinnosť dodržiavať obchodné tajomstvo, okrem prípadu, ak predmetné záležitosti podľa osobitných predpisov nie sú obchodným tajomstvom. Na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí napriek týmto ustanoveniam, nemožno prihliadať ako na dôkaz.

Hore

7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok možno svedka vypočuť prostredníctvom nových technológií, ako je televízia alebo videokonferencia?

Svedkovi kladie otázky súd. Účastníci môžu dať podnet na kladenie otázok a so súhlasom súdu môžu klásť otázky priamo svedkovi.

Výsluch svedka sa musí uskutočniť na súde alebo na inom miestnom súde, ak sa nachádza bližšie k bydlisku svedka alebo ak je to vhodnejšie z iného dôvodu. Vo výnimočných prípadoch (ak má svedok vyšší vek, ak je chorý alebo má zníženú pohyblivosť atď.) možno svedka vypočuť v mieste jeho bydliska alebo pobytu.

III. Hodnotenie dôkazov

8. Ak účastník nezískal dôkaz zákonným spôsobom, je tým súd pri vydávaní rozhodnutia obmedzený?

Vzhľadom na to, že v Maďarsku platí zásada neformálnosti dôkazov, neexistujú ani osobitné ustanovenia, ktoré by ustanovili spôsob, akým sa majú dôkazy získavať. S cieľom predísť nezistenému porušovaniu zákona však súd neprihliada na dôkazy, ktoré boli získané v zjavnom rozpore so zákonom (napríklad svedecká výpoveď osoby, ktorá je nespôsobilá svedčiť).

9. Ak som účastníkom konania, bude moje tvrdenie hodnotené ako dôkaz?

V súlade so zásadou neformálnosti a priamosti dôkazov súd považuje každé konanie alebo opomenutie v súdnom konaní (vyjadrenie, mlčanie, neprítomnosť, skutočnosť, že si niekto niečo nepamätá, atď.) za dôkaz. Vzhľadom na to, že účastník nemá (na rozdiel od svedka) povinnosť vypovedať pravdu, súd pri rozhodovaní podľa vlastného presvedčenia posúdi konanie účastníka spolu so všetkými okolnosťami prípadu.

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Mad'arsko - Všeobecné informácie »

Hore

Posledná úprava: 03-03-2008