Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Nemecko

Posledná úprava: 10-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Nemecko

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Aké pravidlá sa vzťahujú na dôkazné bremeno? a)
b) Existujú nejaké pravidlá, ktoré za určitých okolností vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? Je možné vyvrátiť tieto domnienky poskytnutím dôkazu? b)
2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby jeho rozsudok mohol vychádzať z existencie uvedenej skutočnosti? 2.
II. Zabezpečenie dôkazu II.
3. Vyžaduje si zabezpečenie dôkazu vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch zabezpečiť dôkaz aj z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
a) Ak sa žiadosť strany o zabezpečenie dôkazu uzná, aké kroky nasledujú? a)
b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o získanie dôkazu? b)
5.
a) Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú? a)
b) Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov - znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predloženia písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov? b)
c) Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné? c)
d) Aby sa preukázali určité skutočnosti, sú určité spôsoby zabezpečenia dôkazov povinné? d)
6.
a) Sú svedkovia povinní zo zákona svedčiť? a)
b) V ktorých prípadoch môžu svedkovia odmietnuť svedčiť? b)
c) Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť svedčiť? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď? d)
7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom novej technológie, napríklad prostredníctvom televízie alebo videokonferencie? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. V prípade, že strana získala dôkazy nezákonným spôsobom, kladú sa na súd nejaké obmedzenia pri prijímaní jeho rozsudku? 8.
9. V prípade, že som stranou prípadu, bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz? 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké pravidlá sa vzťahujú na dôkazné bremeno?

(Na ktorej strane spočíva dôkazné bremeno a na čo je potrebné poskytnúť dôkazy? Aké sú dôsledky v prípade, že nie je možné vyvrátiť pochybnosti o skutkovom stave?)

Pravidlá, ktorými sa riadi dôkazné bremeno, sú založené na pravidlách, ktorými sa riadi podávanie písomných žalôb stranami sporu, t. j. na hmotnom práve. Všeobecnou zásadou je, že všetky strany musia dokázať skutočnosti hovoriace v ich prospech. Právo obsahuje určité jednoznačné pravidlá, ktorými sa riadi dôkazné bremeno.

Ak po vyčerpaní všetkých procesne prípustných prostriedkov zabezpečenia dôkazu naďalej existuje pochybnosť o zásadnom bode, musí sa prijať rozhodnutie o tom, ktorá strana musí dokázať skutočnosti, ktoré nebolo možné dokázať.

b) Existujú nejaké pravidlá, ktoré za určitých okolností vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? Je možné vyvrátiť tieto domnienky poskytnutím dôkazu?

Podľa nemeckého práva sa vylúčenie určitých skutočností z dôkazného bremena uskutočňuje formou presunutia dôkazného bremena zo strany, ktorá nesie dôkazné bremeno, na odporcu, alebo zmiernením požiadavky na poskytnutie dôkazov v záujme strany, ktorá znáša dôkazné bremeno.

  1. Presunutie dôkazného bremena

    Dôkazné bremeno sa presúva zo strany, ktorá ho obvykle znáša, na odporcu. V niektorých prípadoch sa tento spôsob v právnickom žargóne nazýva vzťahom medzi pravidlom a výnimkou. Dôkazné bremeno potom znáša strana uplatňujúca výnimku. Zákonodarca, napríklad, na základe paragrafu 932 ods. 1 prvej vety, paragrafu 892 ods. 1 prvej vety a paragrafu 2366 nemeckého Občianskeho zákonníka predpokladá dobrú vôľu kupujúceho. Presunutie dôkazného bremena má osobitný význam v prípadoch zahŕňajúcich zákonnú zodpovednosť za chybné plnenie v prípadoch, keď dlžník (obžalovaný) musí dokázať, že nie je zodpovedný za neplnenie záväzku podľa paragrafu 280 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka.

    HoreHore

  2. Zmiernenie dôkazného bremena
    1. Právne domnienky sú zmiernením pre stranu, ktorá znáša dôkazné bremeno, pretože táto strana musí jednoducho uviesť a dokázať skutočnosti, na ktorých je domnienka založená [paragraf 292 ZPO (Občiansky súdny poriadok)]. Právne domnienky sa môžu týkať skutočností, medzi ktoré patrí domnienka, že hypotekárny certifikát bol prevedený na veriteľa na základe vlastníctva certifikátu (paragraf 1117 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Môžu sa týkať aj práv, napríklad, domnienky, že držiteľ osvedčenia o dedičských právach má status dediča (paragraf 2365 Občianskeho zákonníka).

      Právne domnienky sa môžu v zásade vyvrátiť v súlade s paragrafom 292 ZPO za predpokladu, že sa neuplatňujú žiadne iné právne ustanovenia.

    2. Právne domnienky sú a priori porovnateľné so skutočnými domnienkami, na ktorých sú založené jasné dôkazy. O jasné dôkazy ide vtedy, ak skutočnosť, ktorá sa má dokázať, je obvyklou udalosťou v obvyklom priebehu udalostí, keď sa zohľadňujú všetky nespochybniteľné a preukázané okolnosti prípadu. Jasné dôkazy sa môžu použiť najmä na preukázanie príčinnej súvislosti a zavinenia, napríklad, zavinenia v prípade, keď vozidlo narazilo do stromu.

      Odporca môže napadnúť domnienku na základe skutočností, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či ide o obvyklú udalosť.

    3. Judikatúra stále viac definuje dôkazné bremeno podľa osobitnej oblasti rizika na základe spravodlivosti (equity) a spravodlivého vyváženia záujmov. Najvýznamnejšími príkladmi sú:
Zodpovednosť za výrobok (paragraf 823 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

Dôkazné bremeno týkajúce sa chybných výrobkov, porušenia zákonných práv a príčinnej súvislosti medzi nimi znáša žalujúca strana, zatiaľ čo výrobca musí preukázať neexistenciu chyby.

HoreHore

Lekárska zodpovednosť

V tomto prípade môžu zmiernenia dôkazného bremena zahŕňať presunutie dôkazného bremena na základe neprimeranej alebo nesprávnej lekárskej dokumentácie (správy z operácií a zdravotné záznamy pacientov). V prípade závažnej lekárskej chyby musí žalujúca strana dokázať, že táto chyba mohla spôsobiť údajnú ujmu. V prípade, že sa musí dokázať skutočná príčinná súvislosť, zmiernenie dôkazného bremena žalujúcej strany môže zahŕňať presunutie bremena na lekára.

Povinnosť poskytnúť objasnenie a radu

Ak nedôjde k splneniu osobitnej zmluvnej povinnosti poskytnúť objasnenie, informácie a radu, vinník musí dokázať, že k ujme by došlo aj vtedy, ak by konal v súlade so svojimi povinnosťami. Existuje predpoklad, že poškodená strana by bola konala v súlade s poskytnutými informáciami.

2. Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby jeho rozsudok mohol vychádzať z existencie uvedenej skutočnosti?

(Musí byť súd úplne presvedčený o pravdivosti skutočnosti alebo stačí vysoká miera pravdepodobnosti, aj vtedy, ak existuje určitá pochybnosť?)

Paragraf 286 ZPO stanovuje základnú procesnú zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Na základe tejto zásady môže súd voľne rozhodovať z hľadiska celkového obsahu konania a záverov akýchkoľvek získaných dôkazov, či je skutočná domnienka pravdivá alebo nepravdivá.

Prevažujúca pravdepodobnosť alebo vysoká miera pravdepodobnosti nie sú dostatočné na dokázanie skutočnosti, nemusia sa však vylúčiť všetky pochybnosti. Podľa judikatúry je nutné dosiahnuť reálnu mieru istoty v bežnom každodennom živote, čo umožňuje určitý prvok pochybnosti bez toho, aby bol úplne vylúčený.

HoreHore

Existuje jedna výnimka týkajúca sa nutnej miery dôkazu v prípadoch, keď právo uznáva, že skutočnosti sa javia ako vierohodné. Domnienka je vierohodná, ak existuje vysoká pravdepodobnosť, že je správna. Aby sa preukázala vierohodnosť, strany nemusia poskytnúť presný dôkaz (svedkovia, listiny, súdna obhliadka, znalecké posudky alebo vypočutie strán). Potvrdenie pod prísahou sa môže povoliť, napríklad, podľa paragrafu 194 ZPO.

II. Zabezpečenie dôkazu

3. Vyžaduje si zabezpečenie dôkazu vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch zabezpečiť dôkaz aj z vlastnej iniciatívy?

Podľa zásady, že v občianskoprávnom konaní sa musí postupovať na základe skutočností a žiadostí strán, musia strany predložiť sporné skutočnosti a príslušné dôkazy. Súd nemôže sám predložiť skutočnosti ako základ svojho rozhodnutia. Tieto obmedzenia vyplývajú z povinnosti súdu poskytnúť informácie a objasnenie podľa paragrafu 139 ZPO.

V niektorých prípadoch môže súd získať dôkazy v rozpore s touto zásadou, ale tieto dôkazy sa musia získať na účely odôvodneného predloženia skutočností stranami a nesmú sa použiť na zisťovanie skutočností.

Súd môže nariadiť vyšetrovania a znalecké posudky (paragraf 144 ZPO), predloženie listín (paragraf 142 ZPO) a ďalšie vypočutie strany (paragraf 448 ZPO). Súd môže vypočuť stranu aj v prípadoch (podľa paragrafu 448 ZPO), keď závery vypočutia alebo získané dôkazy nie sú dostatočné, aby presvedčili súd o pravdivosti alebo nepravdivosti skutočnosti, ktorá sa má dokázať. Aby sa určitá skutočnosť dokázala, musí existovať určitý stupeň jej počiatočnej pravdepodobnosti.

HoreHore

4.

a) Ak sa žiadosť strany o zabezpečenie dôkazu uzná, aké kroky nasledujú?

Po predložení sporných skutočností, ktoré sa majú dokázať, súd nariadi strane, aby zhromaždila dôkazy. Zabezpečenie dôkazov podľa paragrafu 358 ZPO sa spravidla vykoná počas ústneho vypočutia alebo formálnym príkazom. Podľa paragrafu 359 ZPO musí príkaz obsahovať opis sporných skutočností, ktoré sa majú dokázať, opis prostriedkov, ktorými sa majú zabezpečiť dôkazy, s menami svedkov a znalcov, ktorí sa majú vypočuť, a označenie strán žiadajúcich o tieto dôkazné prostriedky.

Dôkazy sa potom zabezpečujú v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami (paragrafy 355 až 484 ZPO). Musia sa dodržiavať zásady priamosti (paragraf 355 ZPO) a otvorenosti strán (paragraf 357 ZPO).

Podľa zásady priamosti sa dôkazy musia predložiť súdu prvého stupňa, pretože tento súd musí posúdiť aj dôkazy. Existuje iba jedna výnimka zo zákonných prípadov, keď zodpovednosť za zabezpečenie dôkazov možno previesť na člena procesného súdu (paragraf 361 ZPO) alebo iný súd (paragraf 362 ZPO). Podľa zásady otvorenosti strán majú strany právo zúčastniť sa na predbežnom vypočúvaní svedkov, ako aj právo klásť svedkom otázky (paragraf 397 ZPO).

Podľa paragrafu 285 ZPO tvoria zhromaždené dôkazy základ ústneho konania, ktoré nasleduje po vypočutí strán. Podľa paragrafu 286 ZPO musí súd na základe svojho voľného uváženia potvrdiť skutočnosti na základe zistení konania a získaných dôkazov.

HoreHore

b) V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o získanie dôkazu?

Žiadosť o získanie dôkazov sa môže zamietnuť z procesných dôvodov alebo na základe pravidiel, ktorými sa riadi získavanie dôkazov, ak: 

  • sa skutočnosti nemusia dokázať dôkazmi, t. j. skutočnosti sa už dokázali, sú zrejmé alebo nesporné;
  • skutočnosti nie sú podstatné, t. j. nemôžu mať žiadny vplyv na rozhodnutie;
  • spôsoby použité na zhromaždenie dôkazov, ktorými sa majú dokázať údajné skutočnosti, nie sú vhodné (vo veľmi málo prípadoch, pretože dôkazy sa nemusia pred zabezpečením posudzovať);
  • spôsoby zabezpečenia dôkazov nie sú uskutočniteľné;
  • spôsoby získania dôkazov nie sú prípustné, napríklad, v dôsledku nezákonného „slepého“ nároku alebo povinnosti svedkov zachovať mlčanlivosť (pokiaľ nie sú zbavení tejto povinnosti);
  • zabezpečenie dôkazov je na voľnom uvážení súdu, napríklad, pri stanovení výšky škody v súlade s paragrafom 287 ZPO;
  • skutočnosti boli v iných konaniach uznané za skutočnosti, ktoré majú právnu moc, a sú pre obe strany záväzné;
  • sa žiadosť o predloženie dôkazov zamietla preto, že nebola podaná včas (paragraf 296 ods. 1 ZPO);
  • zabezpečeniu dôkazov bráni prekážka neurčitého trvania, príslušná lehota vypršala alebo konanie bolo odložené z iných dôvodov (paragraf 356 ZPO).

5.

a) Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú?

1. Súdna obhliadka (paragrafy 371 až 372a ZPO)

HoreHore

Ide o priamu fyzickú obhliadku dôkazov vykonávanú sudcom. Zahŕňa aj preskúmanie hmatom, čuchom, sluchom a chuťou. Možno teda preskúmať aj zvukové a video nahrávky.

2. Svedecké dôkazy (paragrafy 373 až 401 ZPO)

Svedkovia môžu potvrdiť udalosti, ku ktorým došlo v minulosti a ktorých boli svedkami, a sú preto na rozdiel od znalcov nenahraditeľní.

Svedkovia nie sú účastníkmi sporu.

Ak svedok vyzve konkrétneho znalca, aby preskúmal skutočnosti, tento znalec nie je znaleckým svedkom (paragraf 414 ZPO), napríklad, lekár v prípade zranení utrpených pri nehode.

3. Znalci (paragrafy 402 až 414 ZPO)

Znalci poskytujú sudcovi odborné vedomosti, ktoré sudca nemá, aby sudca mohol posúdiť skutočnosti. Znalci samotní nedokazujú skutočnosti. Sú jednoducho požiadaní, aby poskytli hodnotové posúdenie na základe preukázaných skutočností.

Znalca možno požiadať, aby predložil svoje závery, iba vtedy, ak sú na posúdenie skutočností potrebné odborné znalecké vedomosti. Príkladom môže byť diagnóza lekára.

Súkromná správa znalca objednaná jednou zo strán sa môže prijať ako znalecký posudok iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom oboch strán.

4. Listiny (paragrafy 415 až 444 ZPO)

Listinami v zmysle ZPO sú písomné vyhlásenia. Právo rozlišuje medzi dôkaznou hodnotou verejných listín (paragrafy 415, 417 a 418 ZPO) a súkromných listín (paragraf 416 ZPO).

5. Vypočutie strán (paragrafy 445 až 455 ZPO)

Vypočutie strán je doplňujúcou formou k iným formám získavania dôkazov a je prípustné iba na účely hlavného dokazovania (paragraf 445 ods. 2 ZPO). Strany možno vypočúvať iba so súhlasom odporcu a súdu.

HoreHore

b) Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov - znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predloženia písomných dôkazov a znaleckých správ/posudkov?

Všetky formy dôkazov majú rovnakú dôkaznú hodnotu, pretože súd posudzuje dôkazy podľa svojho voľného uváženia. Jediným rozdielom je spôsob používaný na získanie dôkazov.

Podľa paragrafu 394 ods. 1 ZPO sa všetci svedkovia musia vypočuť jednotlivo a nie v prítomnosti svedkov, ktorí budú vypočúvaní po nich. Svedkov, ktorí poskytujú protichodné svedectvá, možno osobne konfrontovať (paragraf 394 ods. 2 ZPO).

Svedkovia sú pred vypočutím upozornení na to, že musia hovoriť pravdu a že môžu byť následne vyzvaní, aby zložili prísahu podľa paragrafu 395 ods. 1 ZPO. Svedkovia sú vyzvaní, aby uviedli svoje osobné údaje (paragraf 395 ods. 2 ZPO) a potom sa vypočúvajú v súvislosti s predmetom prípadu (paragraf 396 ZPO). Súd robí všetko pre to, aby pomohol svedkom pri podávaní svedectva. Môže svedkom klásť aj ďalšie otázky, aby sa objasnili určité body alebo aby sa zabezpečila úplnosť ich svedeckých výpovedí.

Strany majú právo zúčastniť sa na vypočúvaní svedkov a klásť im otázky. Všeobecným pravidlom je, že strany samotné môžu iba predložiť otázky, ktoré sa majú položiť svedkom, zatiaľ čo právny zástupca môže svedkovi klásť otázky priamo (paragraf 397 ZPO).

Pravidlá, ktorými sa riadi vypočúvanie svedkov, sa vzťahujú aj na znalcov, ktorí vystupujú v úlohe svedkov, a na vypočúvanie zainteresovaných strán (paragrafy 402 a 451 ZPO).

HoreHore

Listinné dôkazy sa musia predložiť. Ak strana predkladajúca dôkazy nemá danú listinu, ale túto listinu má odporca alebo tretia strana, odporca alebo tretia strana budú požiadaní, aby túto listinu predložili (paragrafy 421 a 428 ZPO). Povinnosť predložiť listiny je stanovená v Občianskom zákonníku a uplatňuje sa v prípadoch, keď osoba predkladajúca dôkazy môže požiadať odporcu alebo tretiu stranu, aby listinu zverejnila alebo predložila (paragraf 422 ZPO). Táto povinnosť musí byť odôvodnená (druhá veta paragrafu 424 ods. 5 ZPO). Písomné znalecké správy alebo posudky sú v zmysle ZPO tiež listinami.

c) Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

(Napríklad, písomné dôkazy proti svedeckým výpovediam, úradné listiny proti súkromným listinám)

V zásade nie. Všetky formy dôkazov majú podľa zásady, že súd posudzuje dôkazy podľa svojho voľného uváženia, rovnakú dôkaznú silu (paragraf 286 ZPO). Podľa tejto zásady všetky zhromaždené dôkazy tvoria základ na posúdenie súdom. Iba vo výnimočných prípadoch musia sudcovia dodržiavať záväzné pravidlá týkajúce sa dôkazov, napríklad, pravidlá vzťahujúce sa na dôkaznú hodnotu záznamu z konania (paragraf 165 ZPO) alebo rozsudku (paragraf 341 ZPO) alebo iných listín (paragrafy 415 až 418 ZPO).

d) Aby sa preukázali určité skutočnosti, sú určité spôsoby zabezpečenia dôkazov povinné?

(Napríklad, vyžadujú sa písomné dôkazy v prípade dlhov, ktoré prekračujú určitú hodnotu?)

HoreHore

Nie, ZPO nestanovuje žiadne povinné formy dôkazov na preukázanie konkrétnych skutočností.

Existuje jedna výnimka, tá sa však vzťahuje iba na určité druhy konaní. V konaniach týkajúcich sa nárokov v súvislosti s listinami, zmenkami alebo šekmi sa dôkazy týkajúce sa samotného nároku môžu predložiť iba vo forme listín a dôkazy týkajúce sa ďalších skutočností sú prípustné iba vo forme listín alebo vypočutia dotknutých strán (paragrafy 592 a násl. ZPO).

6.

a) Sú svedkovia povinní zo zákona svedčiť?

Všetci svedkovia, ktorí podliehajú súdnej právomoci nemeckých súdov a boli predvolaní na súd, sa musia dostaviť na súdne pojednávanie, aby podali svedectvo a zložili prísahu.

Podľa paragrafu 378 ZPO zahŕňa povinnosť svedka svedčiť aj povinnosť overiť si, čo vie na základe dokumentov, a osviežiť si pamäť. Neexistuje žiadna povinnosť vypočúvať svedkov o skutočnostiach, ktoré im nie sú známe.

b) V ktorých prípadoch môžu svedkovia odmietnuť svedčiť?

(Napríklad, ak sú svedkovia pokrvnými príbuznými alebo manželským partnerom účastníka konania (do akej miery?) alebo ak by im ich svedecká výpoveď mohla uškodiť).

Právo svedkov zachovať mlčanlivosť, pokiaľ ide o ich osobný vzťah s jednou zo strán (paragraf 383), a právo neodpovedať na konkrétne otázky zo závažných dôvodov (paragraf 384) sa riadia príslušnými pravidlami ZPO.

Právo svedkov odmietnuť vypovedať podľa paragrafu 383 ZPO je založené na ich rodinnom vzťahu alebo ich povinnosti zachovávať profesionálnu dôveru a jeho účelom je vyhnúť sa konfliktom záujmov.

HoreHore

Toto právo sa vzťahuje na snúbencov (1), manželov (2) a životných partnerov (3) počas trvania ich vzťahu a dokonca po skončení ich manželstva alebo ich životného partnerstva. Povinnosť svedčiť nemá ani osoba, ktorá je alebo bola spríbuznená pokrvne alebo manželstvom, alebo má alebo mala príbuzenský vzťah vo vedľajšej treťostupňovej alebo druhostupňovej línii na základe manželstva (3). Príbuzenský vzťah vo vedľajšej línii neznamená priamy vzťah, ale to, že daná osoba je potomkom rovnakej tretej osoby. Stupeň pokrvného vzťahu alebo vzťahu vyplývajúceho z manželstva sa určuje počtom narodení.

Podľa paragrafu 383 ods. 4 ZPO nie sú povinní svedčiť ani kňazi a cirkevné osoby a osoby, ktoré sa profesijne zúčastňujú alebo sa zúčastnili na príprave, výrobe alebo distribúcii periodík alebo rozhlasových a televíznych programov (5), a osoby, ktorým boli na základe ich funkcie, postavenia alebo profesie zverené informácie, ktoré sa nemôžu prezradiť z dôvodu ich povahy alebo na základe právneho ustanovenia (6).

Právo svedkov odmietnuť svedčiť z profesijných dôvodov sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré sú známe uvedeným osobám z dôvodu ich konkrétneho postavenia.

Právo svedkov nesvedčiť podľa paragrafu 384 ZPO má chrániť svedkov pred dôsledkami podania svedectva. Dáva im právo neodpovedať na určité otázky, nedáva im však právo odmietnuť svedčiť úplne, tak ako v paragrafe 383 ZPO.

Právo nesvedčiť podľa paragrafu 384 ZPO sa vzťahuje na otázky, ktoré by spôsobili svedkovi alebo osobe s príbuzenským vzťahom uvedeným v paragrafe 383 ZPO priamu finančnú ujmu (1), alebo ktoré by ich vystavili hanbe alebo riziku trestného alebo správneho stíhania (2), ak by na tieto otázky odpovedali. Svedkovia nemusia odpovedať na otázky ani vtedy, ak by ich to nútilo prezradiť obchodné tajomstvo (3).

HoreHore

Paragraf 385 ZPO stanovuje niekoľko výnimiek z práva svedkov nesvedčiť podľa paragrafov 383 a 384 ZPO. Zvláštny význam má paragraf 385 ods. 2, ktorý zbavuje kňazov a cirkevné osoby a osoby, v prípade ktorých sa vyžaduje, aby nesvedčili na základe hmotného práva v súlade so šiestou vetou paragrafu 383 ods. 1 ZPO, od povinnosti zachovať mlčanlivosť a následne obnovuje ich povinnosť svedčiť.

c) Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť svedčiť?

Áno. Ak sa predvolaný svedok nedostaví, súd mu uloží správnu pokutu podľa paragrafu 380 ods. 1 ZPO a ak túto pokutu nezaplatí, súd uloží väzobný trest. Pokuta podľa článku 6 ods. 1 EGSTB (úvodný zákon k trestnému zákonníku) sa pohybuje od 5 EUR do 1 000 EUR a väzobný trest podľa článku 6 ods. 2 EGSTB sa pohybuje od jedného dňa po šesť týždňov. Svedkovia musia zaplatiť aj náklady, ktoré vznikli z dôvodu ich nedostavenia sa na súd.

Ak sa svedok nedostaví na súd ani druhýkrát, môže byť okrem uloženia správnej pokuty podľa článku 380 ods. 2 ZPO predvedený na vypočutie násilím. Tieto opatrenia sa neuplatnia vtedy, ak svedok včas predloží primerané ospravedlnenie. Ak svedok nepredloží ospravedlnenie včas, musí vysvetliť, prečo nie je zodpovedný za omeškanie (paragraf 381 ZPO).

Ak svedok odmietne svedčiť alebo zložiť prísahu bez uvedenia dôvodu alebo uvedie dôvod, ktorý sa považuje za právne neodôvodnený, môžu byť proti nemu podľa paragrafu 390 ods. 1 ZPO prijaté rovnaké opatrenia, ako opatrenia vzťahujúce sa na svedka, ktorý sa nedostaví na súd a neposkytne ospravedlnenie. Ak sa svedok odmietne dostaviť na súd aj tretíkrát, možno ho na základe žiadosti zadržať, aby svedčil, ale toto zadržanie trvá iba počas trvania súdneho pojednávania (paragraf 390 ods. 2 ZPO).

HoreHore

d) Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď?

(Dospelí, ktorí nemajú spôsobilosť k právnym úkonom, maloleté osoby, osoby s rovnakými záujmami ako jedna zo strán, osoby odsúdené za trestné činy)

Nie. Neexistuje žiadna všeobecná svedecká nespôsobilosť. Svedkom môže byť akákoľvek osoba, ktorá je duševne spôsobilá pochopiť a odpovedať na príslušné otázky bez ohľadu na svoj vek alebo spôsobilosť k právnym úkonom.

Neexistujú žiadne osobitné pravidlá vzťahujúce sa na osoby, ktoré boli predtým trestané za úmyselnú krivú výpoveď alebo krivú prísahu.

Svedkom nemôže byť osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje konania ako strana alebo právny zástupca strany konania. Existuje jedna výnimka, ktorá sa vzťahuje na spoločné strany v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa týkajú iných spoločných strán. Za určitých okolností môže byť svedkom zástupca, ak sa predmet vypočúvania netýka vecí, ktoré zástupca zastupuje. Registrovaný zástupca môže, napríklad, svedčiť v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa netýkajú jeho povinností v konaní, ktorého účastníkom je osoba, ktorú zástupca zastupuje.

O vhodnosti osoby ako svedka sa rozhoduje pri pojednávaní.

7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom novej technológie, napríklad prostredníctvom televízie alebo videokonferencie?

(Kto vedie vypočúvanie svedkov? Môže sudca vypočúvať svedkov? Má odporca právo klásť svedkom otázky?)

HoreHore

Vypočutie svedkov vedie súd. Za sudcu, ktorý má vypočúvať svedkov, možno vymenovať člena súdu prvého stupňa. V tomto prípade sa často uplatňuje paragraf 375 ods. 1 písm. a) ZPO.

Každý svedok sa musí vypočúvať samostatne a nie v prítomnosti svedkov, ktorí sa majú vypočuť po ňom (paragraf 395 ods. 1 ZPO). Svedkov podávajúcich protikladné svedectvá možno osobne konfrontovať (paragraf 394 ods. 2 ZPO).

Strany majú právo zúčastniť sa vypočúvania a klásť svedkom otázky počas ich vypočúvania. Strany môžu spravidla iba predkladať otázky určené svedkom, zatiaľ čo ich právny zástupca môže svedkom klásť otázky priamo (paragraf 397 ZPO).

Svedkov možno vypočúvať prostredníctvom videokonferencie, ak sú o tom príslušné strany informované, a ak s tým súhlasia (paragraf 128a ods. 2 ZPO). Súhlas svedkov alebo znalcov sa vyžaduje preto, že prenos ovplyvňuje ich práva ako jednotlivcov.

III. Hodnotenie dôkazov

8. V prípade, že strana získala dôkazy nezákonným spôsobom, kladú sa na súd nejaké obmedzenia pri prijímaní jeho rozsudku?

(Napríklad, v prípade nezákonných nahrávok, atď.)

Súdu možno na základe osobitných zákonných pravidiel zakázať, aby použil dôkazy, napríklad, zákaz používať rozsudky, ktoré boli vymazané alebo ktoré sa majú vymazať z Ústredného spolkového registra [paragraf 51 BZRG (zákon, ktorým sa riadi Ústredný spolkový register)].

Súdu možno na základe judikatúry Spolkového ústavného súdu zakázať používať dôkazy v prípadoch, v ktorých by získaním dôkazov došlo k porušeniu práv jednotlivca, ktoré sú chránené ústavou, a v ktorých sa využitie dôkazov nemôže výnimočne ospravedlniť vyvážením súvisiacich záujmov.

HoreHore

Podľa tejto judikatúry súd, napríklad, nesmie použiť dôkazy vo forme tajne získaných zvukových záznamov. To platí aj v prípade použitia minivysielačov, mikrofónov alebo zvukových systémov slúžiacich na odpočúvanie rozhovorov alebo nezákonne získaných osobných dokumentov, medzi ktoré patria denníky alebo dôverné listy.

Vo všetkých týchto prípadoch však možno na základe vyváženia protichodných práv v jednotlivých prípadoch rozhodnúť o tom, že nezákonne získané dôkazy sa môžu použiť, pokiaľ to neovplyvní podstatnú oblasť súkromného života.

Samostatné rozhodnutie sa musí prijať, aby sa stanovilo, či takýto zákaz je v rozpore s procesným právom v prípade každého individuálneho ustanovenia. Nedostatky v konaní a najmä v spôsobe, akým bolo uskutočnené vypočutie, sa môžu napraviť v súlade s paragrafom 295 ods. 1 ZPO. Možným procesným nedostatkom je, napríklad, vypočutie strany ako svedka, t. j. dôkazy možno použiť, ak strany samé nevyužijú ustanovenie alebo nevznesú námietku proti chybe do ukončenia nasledujúceho ústneho vypočutia. Neposkytnutie informácií o práve svedka odmietnuť uviesť dôkazy sa môže tiež napraviť podľa paragrafu 295 ods. 1 ZPO.

Súlad s pravidlami vo verejnom záujme však nie je fakultatívny (paragraf 295 ods. 2 ZPO). Medzi príklady patria všetky body, ktoré má súd zohľadniť, napríklad, predpoklady konania, prípustnosť opravných prostriedkov a vylúčenie osôb, ktoré majú vykonávať funkciu sudcov.

9. V prípade, že som stranou prípadu, bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz?

Ako už bolo vysvetlené v bodoch 5 písm. a) a c), vypočutie strán môže byť za určitých okolností prípustné ako spôsob získania dôkazov. Posúdenie takýchto dôkazov zostáva na voľnej úvahe súdu (paragraf 286 ZPO).

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo