Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Estónsko

Posledná úprava: 10-01-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Estónsko

 

OBSAH

I. Dôkazná povinnosť I.
1.
a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkaznej povinnosti? a)
b) Existujú pravidlá, podľa ktorých niektoré skutočnosti nepodliehajú dôkaznej povinnosti? V akých veciach? Je možné podať dôkaz opaku pri týchto domnienkach? b)
2. V akom rozsahu musí byť súd presvedčený o skutočnosti, aby na jej základe vydal svoj rozsudok? 2.
II. Vykonávanie dôkazov II.
3. Je na vykonávanie dôkazov vždy potrebný návrh niektorej strany, alebo sudca v určitých veciach môže vykonávať dôkazy aj z vlastného podnetu? 3.
4.
a) Aké sú následné kroky, ak sa schváli návrh niektorej strany týkajúci sa vykonania dôkazu? a)
b) V ktorých prípadoch sa návrh niektorej strany na vykonanie dôkazu zamietne? b)
5.
a) Aké sú rôzne druhy dôkazných prostriedkov? a)
b) Aký je rozdiel medzi jednotlivými dôkaznými prostriedkami, napríklad medzi vypočutím svedka a vypočutím znalca alebo predložením písomného dôkazu a predložením znaleckého posudku? b)
c) Sú niektoré dôkazné prostriedky silnejšie ako iné? c)
d) Sú niektoré dôkazné prostriedky nevyhnutné na dokázanie určitých skutočností? d)
6.
a) Sú svedkovia podľa právnych predpisov povinní svedčiť? a)
b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť svedčiť? b)
c) Je možné prinútiť alebo potrestať osobu, ktorá odmietne svedčiť? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy? d)
7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné vypočuť svedka prostredníctvom moderných technológií, ako napríklad zvukového alebo obrazového prenosu? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. Existujú nejaké prekážky voči tomu, aby súd vydal rozsudok na základe dôkazu, ktorý strana nezískala zákonným spôsobom? 8.
9. Ak som stranou v konaní, považuje sa moja výpoveď za dôkaz? 9.

 

I. Dôkazná povinnosť

1.

a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkaznej povinnosti?

Každá strana musí dokázať skutočnosti, na ktorých zakladá svoje nároky a námietky (napríklad ak navrhovateľ nemôže preukázať svoj nárok, žaloba sa zamietne). Dôkazy predkladajú strany a ostatní účastníci konania. Súd môže stranám a ostatným účastníkom konania navrhnúť, aby predložili ďalšie dôkazy. Súd môže získavať dôkazy z vlastného podnetu na ochranu verejných záujmov.

b) Existujú pravidlá, podľa ktorých niektoré skutočnosti nepodliehajú dôkaznej povinnosti? V akých veciach? Je možné podať dôkaz opaku pri týchto domnienkach?

Nemusia sa dokazovať skutočnosti, ktoré súd považuje za všeobecne známe. Skutočnosť potvrdená rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť v občianskoprávnej veci, nesmie byť predmetom sporu v inej občianskoprávnej veci medzi rovnakými stranami sporu. Túto skutočnosť nesmie napadnúť ani tretia osoba, ktorá je účastníkom sporu. Rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť v trestnej veci alebo vo veci správneho deliktu, je záväzný pre súd pojednávajúci o občianskoprávnych dôsledkoch tohto konania iba v otázke toho, či toto konanie nastalo a či sa ho dopustila uvedená osoba.

Ak strana uzná skutočnosť, na ktorej druhá strana zakladá svoj nárok alebo obhajobu, považuje súd túto skutočnosť za dokázanú, pokiaľ neporušuje práva alebo oprávnené záujmy ostatných účastníkov konania alebo pokiaľ sa toto uznanie nedosiahlo podvodom, násilím alebo na základe omylu.

HoreHore

Okrem toho, mnohé právne normy v právnych aktoch upravujúcich hmotné právo ustanovujú rôzne domnienky (napríklad sa predpokladá, že držiteľ je aj vlastníkom veci). Tieto domnienky je možné v súdnom konaní vyvrátiť, to znamená dokázať opak. Zároveň však skutočnosť, ktorá sa dokázala v jednej veci, nemôže byť predmetom sporu medzi rovnakými stranami v inej veci, a to bez ohľadu na odlišné okolnosti.

2. V akom rozsahu musí byť súd presvedčený o skutočnosti, aby na jej základe vydal svoj rozsudok?

Súd uzná iba dôkazy, ktoré sa vzťahujú k danej veci. Súd musí odôvodniť odmietnutie prijať dôkaz predložený súdu. Súd hodnotí každý dôkaz zo všetkých hľadísk, dôkladne a objektívne v zmysle právnych predpisov. Žiadny dôkaz nemá pre súd vopred určený význam. Právny predpis môže ustanoviť, že určité úradné listiny sa považujú za správne.

II. Vykonávanie dôkazov

3. Je na vykonávanie dôkazov vždy potrebný návrh niektorej strany, alebo sudca v určitých veciach môže vykonávať dôkazy aj z vlastného podnetu?

Dôkazy predkladajú strany a ostatní účastníci konania. Súd môže stranám a ostatným účastníkom konania navrhnúť, aby predložili ďalšie dôkazy. Súd môže získavať dôkazy z vlastného podnetu na ochranu verejných záujmov.

Ak je potrebné získať dôkaz mimo miestnej príslušnosti súdu prejednávajúceho danú vec a účastník konania nemôže zabezpečiť získanie tohto dôkazu, súd prejednávajúci danú vec vydá uznesenie o vykonaní procesného úkonu na súde, v ktorého miestnej príslušnosti je možné tento dôkaz získať.

HoreHore

4.

a) Aké sú následné kroky, ak sa schváli návrh niektorej strany týkajúci sa vykonania dôkazu?

Tieto kroky nie sú osobitne upravované platnými právnymi predpismi. Keď súd prijme dokument v papierovej podobe ako listinný dôkaz, založí ho do spisu a preskúma na súdnom pojednávaní. V prípade, ak súd nariadi obhliadku miesta, ide na dané miesto a tam obhliadku vykoná a podobne.

b) V ktorých prípadoch sa návrh niektorej strany na vykonanie dôkazu zamietne?

Súd prijme iba dôkazy, ktoré sa týkajú danej veci. Preto súd môže odmietnuť dôkaz, ktorý sa danej veci netýka, ale vtedy musí odôvodniť odmietnutie prijať dôkaz predložený súdu.

Ak sa podľa právnych predpisov skutočnosť musí preukázať dôkazom určitého druhu alebo formy, túto skutočnosť nie je možné dokázať dôkazom iného druhu alebo formy.

Pozri tiež odpoveď na otázku I 1 b).

5.

a) Aké sú rôzne druhy dôkazných prostriedkov?

Dôkazom v občianskoprávnej veci je každá informácia, ktorú právne predpisy uznávajú v určitej forme, a na základe ktorej súd spôsobom uvedeným v právnych predpisoch zistí, či existujú určité skutočnosti, na ktorých sú založené nároky a námietky strán a ostatných účastníkov konania, ako aj iné skutočnosti významné pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci. Dôkazom môže byť svedecká výpoveď, vyjadrenie strany alebo tretej osoby, listinný dôkaz, materiálny dôkaz, obhliadka miesta alebo znalecký posudok.

HoreHore

b) Aký je rozdiel medzi jednotlivými dôkaznými prostriedkami, napríklad medzi vypočutím svedka a vypočutím znalca alebo predložením písomného dôkazu a predložením znaleckého posudku?

Svedecká výpoveď: Každá osoba, ktorej sú známe skutočnosti týkajúce sa danej veci, môže byť vypočutá ako svedok, pokiaľ nie je účastníkom konania.

Vyjadrenia strán a tretích osôb: Vyjadrenia strán a tretích osôb týkajúce sa im známych skutočností, ktoré sú významné pre rozhodnutie v danej veci.

Listinné dôkazy: Listinným dôkazom je písomný alebo iný dokument zachytený prostredníctvom fotografie, videa, audiovizuálnych alebo iných prostriedkov na záznam údajov, ktorý obsahuje skutočnosti významné pre rozhodnutie v danej veci, ktoré je možné predložiť na súdnom pojednávaní vo vnímateľnej podobe. Úradné aj súkromné listy sú tiež písomnými dôkazmi. Písomný dokument sa predkladá ako originál, kópia alebo výňatok. Ak sa dokument predloží ako kópia alebo výňatok, súd je oprávnený požadovať predloženie originálneho dokumentu z vlastného podnetu alebo na návrh iného účastníka konania.

Materiálne dôkazy: Materiálnym dôkazom je vec, ktorej existencia alebo vlastnosti môžu preukázať skutočnosti významné pre rozhodnutie v danej veci.

Obhliadka miesta: Počas obhliadky miesta sa detailne popíše nehnuteľnosť, prostredie alebo miesto činu, a pokiaľ je to potrebné, príslušné vlastnosti daného miesta sa zaznamenajú fotograficky alebo iným spôsobom. Z obhliadky miesta sa vyhotoví zápisnica.

HoreHore

Znalecký posudok: Súd je oprávnený nariadiť znalecký posudok v prípade, ak sú na zistenie skutočností týkajúcich sa danej veci potrebné iné ako právne znalosti. Znalecký posudok vypracuje súdny znalec z vedeckej inštitúcie, úradne schválený znalec alebo iná osoba poverená súdom. Súd pri určení znalca prihliada na názory strán.

c) Sú niektoré dôkazné prostriedky silnejšie ako iné?

Nie. Aj keď podľa právnych predpisov môže platiť domnienka, že určité úradné listiny sú správne. Napríklad podľa článku 1 ods. 5 notárskeho poriadku sa predpokladá, že notárske zápisnice a notárske potvrdenia vyhotovené v rámci notárskych právomocí a spĺňajúce formálne požiadavky sú správne.

d) Sú niektoré dôkazné prostriedky nevyhnutné na dokázanie určitých skutočností?

Ak sa podľa právnych predpisov skutočnosť musí preukázať dôkazom určitého druhu alebo formy, túto skutočnosť nie je možné dokázať dôkazom iného druhu alebo formy.

6.

a) Sú svedkovia podľa právnych predpisov povinní svedčiť?

Osoba predvolaná ako svedok je povinná dostaviť sa na súd a podať pred súdom pravdivú výpoveď týkajúcu sa skutočností, ktoré sú jej známe.

b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť svedčiť?

Svedok je oprávnený odmietnuť svedčiť, ak:

  1. je manželom navrhovateľa alebo odporcu,
  2. je príbuzným v priamom rade navrhovateľa alebo odporcu alebo manželom tohto príbuzného v priamom rade,
  3. je súrodencom navrhovateľa alebo odporcu alebo manželom tohto súrodenca,
  4. mu toto právo vyplýva priamo z právnych predpisov.

Svedok je oprávnený odmietnuť svedčiť v odôvodnených prípadoch, ak by jeho svedectvo mohlo jemu, jeho manželovi, bývalému manželovi, rodičovi, dieťaťu, súrodencovi, prarodičovi alebo vnúčaťu spôsobiť nebezpečenstvo trestného alebo iného stíhania.

HoreHore

c) Je možné prinútiť alebo potrestať osobu, ktorá odmietne svedčiť?

Ak sa predvolaný svedok nedostaví na súd bez oprávnenej prekážky, môže mu súd uložiť pokutu alebo ho nechať predviesť. Ak svedok odmietne prisahať, svedčiť alebo odpovedať na otázky bez primeraného dôvodu, môže mu súd uložiť pokutu alebo nariadiť väzbu. Svedok môže byť vo väzbe až tri mesiace, avšak najdlhšie do skončenia súdneho pojednávania v danej veci alebo dovtedy, kým svedok podá svedeckú výpoveď alebo zloží prísahu alebo kým zanikne potreba vypočuť svedka.

Ak účastník konania, ktorý navrhne vypočutie svedka, vezme žiadosť späť alebo zanikne potreba vypočuť svedka z nejakého iného dôvodu, neuloží sa svedkovi, ktorý sa na súd nedostaví, pokuta, avšak zaplatené pokuty sa nevracajú. Súd môže z vlastného podnetu alebo na návrh strany nariadiť svedkovi zaplatiť náhradu súdnych trov vynaložených v dôsledku odmietnutia svedka prisahať alebo svedčiť alebo v dôsledku nedostavenia sa na predbežné alebo hlavné pojednávanie.

d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy?

Zamestnancov štátnej správy alebo samosprávy, ktorým právne predpisy ukladajú povinnosť mlčanlivosti o štátnom alebo obchodnom tajomstve alebo iných dôverných informáciách, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, nemôže súd vo vzťahu k týmto informáciám vypočuť ako svedkov.

Tieto osoby sa nemôžu vypočuť ako svedkovia bez súhlasu osoby, v prospech ktorej majú uloženú povinnosť mlčanlivosti:

HoreHore

  1. právni zástupcovia v občianskoprávnych veciach alebo obhajcovia v trestnoprávnych veciach, vo vzťahu k skutočnostiam, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej činnosti,
  2. lekári alebo iní zamestnanci zdravotníckych zariadení, vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré im oznámili pacienti, pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak.

Kňaz sa nemôže vypočuť ako svedok vo vzťahu k veciam, s ktorými sa mu niekto zdôveril. Osobu nie je možné vypočuť ako svedka, ak právne predpisy zakazujú vypočutie tejto osoby v občianskoprávnom konaní. Súd môže odmietnuť vypočuť ako svedka osobu mladšiu ako 15 rokov alebo osobu, ktorá vzhľadom na svoje telesné alebo duševné postihnutie nie je schopná riadne pochopiť skutočnosti týkajúce sa danej veci alebo o nich podať pravdivú svedeckú výpoveď.

Ak je to potrebné, svedok mladší ako 15 rokov sa vypočuje v prítomnosti učiteľa, psychológa, rodiča alebo opatrovníka, ktorí so súhlasom súdu môžu tiež klásť svedkovi otázky. Súd môže vypočuť mladistvého svedka v neprítomnosti účastníka konania na pojednávaní, ak je to potrebné na zistenie pravdivých skutočností. Po návrate účastníka konania na pojednávanie sa výpoveď mladistvého svedka účastníkovi prečíta a účastník má právo tiež svedka vypočuť. Ak je to potrebné, súd môže svedka mladšieho ako 15 rokov po vypočutí nechať odviesť zo súdneho pojednávania.

7. Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné vypočuť svedka prostredníctvom moderných technológií, ako napríklad zvukového alebo obrazového prenosu?

Každý svedok sa vypočuje samostatne. Svedkovia, ktorí ešte neboli vypočutí, nesmú byť prítomní v súdnej miestnosti počas pojednávania v danej veci. Svedok, ktorý už bol vypočutý, zostane v súdnej miestnosti až do skončenia pojednávania v danej veci, pokiaľ mu súd neumožní odísť skôr. Súd zistí totožnosť svedka, jeho povolanie, vzdelanie, bydlisko, spojitosť s prejednávanou vecou a vzťah so stranami a tretími osobami. Súd poučí svedka o tom, že vo vzťahu k danej veci má hovoriť iba pravdu. Účastník konania, ktorý navrhne predvolanie svedka, vypočuje svedka prvý a následne svedkovi kladú otázky aj ostatní účastníci konania. Svedka predvolaného z vlastného podnetu súdu vypočuje najprv navrhovateľ. Súd je oprávnený klásť svedkovi otázky počas celého vypočúvania tohto svedka. Súd je tiež oprávnený vylúčiť zavádzajúce otázky a otázky, ktoré nesúvisia s danou vecou.

Platné právne predpisy ani zvyklosti neupravujú použitie zvukového alebo obrazového prenosu.

III. Hodnotenie dôkazov

8. Existujú nejaké prekážky voči tomu, aby súd vydal rozsudok na základe dôkazu, ktorý strana nezískala zákonným spôsobom?

Túto otázku právne predpisy neupravujú, avšak stále platí voľné hodnotenie dôkazov.

9. Ak som stranou v konaní, považuje sa moja výpoveď za dôkaz?

Výpovede strán a tretích osôb týkajúce sa skutočností, ktoré sú im známe, sú významné pre rozhodnutie v danej veci a hodnotia sa spolu s ostatnými dôkazmi získanými v konaní. Výpoveď právneho zástupcu sa považuje za výpoveď strany alebo tretej osoby, ktorú zastupuje. Strany, tretie osoby a ich právni zástupcovia môžu vypovedať pod prísahou o skutočnostiach, ktoré majú osobitný význam v danej veci. Na výpoveď pod prísahou sa vyžaduje písomný súhlas vypovedajúcej osoby. Strana je oprávnená navrhnúť, aby strana, druhá strana, tretia osoba alebo ich právni zástupcovia, vypovedali pod prísahou. Ak strana navrhuje, aby vypovedala pod prísahou, je povinná podať tento návrh písomne.

Bližšie informácie

  • Občiansky súdny poriadok eesti keel - English

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Estónsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-01-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo