Európska komisia > EJS > Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky > Belgicko

Posledná úprava: 13-08-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Belgicko

 

OBSAH

I. Dôkazné bremeno I.
1.
a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena? a)
b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazov? b)
2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o danej skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti? 2.
II. Predkladanie dôkazov II.
3. Je na predloženie dôkazov vždy potrebná žiadosť účastníka alebo sudca môže tiež v niektorých prípadoch predložiť dôkazy z vlastnej iniciatívy? 3.
4.
a) Ak sa žiadosť účastníka, ktorá sa týka predloženia dôkazov, schváli, aké kroky nasledujú? a)
b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť žiadosť účastníka o predloženie dôkazov? b)
5.
a) Aké rozličné dôkazné prostriedky existujú? a)
b) Aké sú metódy získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov získania dôkazov od súdnych znalcov? Aké sú pravidlá, ktoré sa týkajú predloženia písomných dôkazov a správ alebo stanovísk znalcov? b)
c) Majú určité dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné? c)
d) Existujú určité povinné metódy dokazovania určitých skutočností? d)
6.
a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť? a)
b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť poskytnutie dôkazov? b)
c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť, potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy? c)
d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy? d)
7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia? 7.
III. Hodnotenie dôkazov III.
8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že účastník nezískal dôkazy legálnym spôsobom? 8.
9. Platí moja výpoveďako dôkaz, ak som účastník? 9.

 

I. Dôkazné bremeno

1.

a) Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena?

Belgický súdny systém rozlišuje medzi občianskym právom a obchodným právom. Obchodné právo je osobitné právo, ktoré sa vzťahuje na obchodníkov, občianske právo je všeobecné právo.

V občianskom práve sa ustanovenia o dôkazoch nachádzajú v oddiele 1315 a nasl. Občianskeho zákonníka (Obč. zák.). Ide o uzatvorený systém s úzko vymedzenými formami dokazovania (podrobnosti pozri v bode 5a).

V obchodnom práve sa ustanovenia o dôkazoch nachádzajú v oddiele 25 Obchodného zákonníka (Obch. zák.). Najvýznamnejším rysom je otvorenosť systému a jeho relatívna voľnosť, pokiaľ ide o formy dokazovania v obchodných prípadoch. V oddiele 25 Obch. zák. sa uvádza: „Okrem foriem dokazovania povolených na účely občianskeho práva možno dôkazy o obchodných vzťahoch podať aj prostredníctvom svedkov vo všetkých prípadoch, keď súd nariadi toto pripustiť, ak nie je pre určité okolnosti stanovené inak. Dôkaz o predaji a kúpe možno podať vo forme prijatej faktúry bez toho, aby boli dotknuté iné formy prijateľných dôkazov v obchodných veciach.“

Technické hľadiská konania týkajúce sa dokazovania v občianskych a obchodných záležitostiach sa riadia oddielmi 870 a nasl. Súdneho poriadku. V oddiele 876 Súdneho poriadku sa stanovuje, že súd, pred ktorým konanie prebieha, musí k svojmu rozhodnutiu dospieť na základe pravidiel dokazovania vzťahujúcich sa na príslušný druh konania. Konanie bude buď občianskoprávne, alebo obchodné.

HoreHore

Dôkazy o skutočnosti, hypotéze alebo tvrdení musí poskytnúť strana, ktorá sa o ne opiera. Osoba, ktorá si nárokuje splnenie povinnosti, musí dokázať, že táto povinnosť existuje. Naopak, osoba, ktorá tvrdí, že by mala byť zbavená povinnosti, musí dokázať, že táto povinnosť bola splnená prostredníctvom úhrady alebo inak (oddiel 1315 Obč. zák.). V súdnych sporoch musí každá strana podať dôkazy o skutočnostiach, ktoré tvrdí (oddiel 870 Súdneho poriadku: „actori incumbit probatio“). Potom je na protistrane, aby vyvrátila dôkaznú hodnotu skutočností, ak je to možné a povolené.

b) Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné vyvrátiť tieto domnienky predložením dôkazov?

Za predpokladu, že neexistujú žiadne námietky z dôvodu verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti, môžu sa dokazovať všetky skutočnosti. Právo podať dôkazy v priebehu konania podlieha trom obmedzujúcim podmienkam. Po prvé, skutočnosť, ktorá má byť dokázaná, musí byť pre prípad relevantná. Po druhé, skutočnosť musí byť presvedčivá, to znamená, že prispeje k tomu, aby presvedčila súd prijať rozhodnutie. Po tretie, skutočnosť musí pripúšťať podanie dôkazu: nesmie nastať porušenie súkromia, porušenie obchodného tajomstva a listového tajomstva.

Domnienky môžu byť vo všeobecnosti vyvrátené protistranou. Len nevyvrátiteľné domnienky („iure et de iure“) nie je možné popierať a je dokonca protiprávne podať dôkazy na ich vyvrátenie. Vyvrátiteľné domnienky („iuris tantum“) možno poprieť podaním dôkazov o opaku – formy dokazovania prijateľné v tomto prípade sú upravené v občianskoprávnej oblasti, ale nie v obchodnom práve.

HoreHore

2. Do akej miery je potrebné súd presvedčiť o danej skutočnosti, aby sa rozsudok zakladal na tejto skutočnosti?

Súd musí byť presvedčený o bodoch, ktoré strany predložili. Súd musí byť presvedčený na základe dôkazov a ich hodnovernosti. Ak dôjde súd k záveru, že bod, ktorý mu bol predložený, môže pomôcť urovnať spor a že tento bod, tak ako bol predložený, spoľahlivo odzrkadľuje skutočnosť, prispieva k dôkaznej hodnote bodu. Len ak súd prisúdil dôkaznú hodnotu niektorému bodu, môže sa tento bod považovať za riadny dôkaz.

Dôkazná hodnota je dosť subjektívna, kým skutočný dôkaz je prísne objektívny. Štatút dôkazu závisí od hodnovernosti, ktorú musí svedectvo mať. Svedectvo sa bude právne považovať za dôkaz, len ak má zodpovedajúcu úroveň hodnovernosti, pretože súd je vždy zbavený vlastného uváženia. Tak je to v prípade listinných dôkazov. Ak súd vykladá obsah listiny, ktorá bola získaná zákonne, spôsobom, ktorý odporuje jej skutočnému zneniu, porušuje štatút formálnych listín ako dôkazu. Porazená strana sa na to môže spoliehať ako na dôvod odvolania sa na kasačný súd.

II. Predkladanie dôkazov

3. Je na predloženie dôkazov vždy potrebná žiadosť účastníka alebo sudca môže tiež v niektorých prípadoch predložiť dôkazy z vlastnej iniciatívy?

Strana, ktorá niečo tvrdí, musí byť schopná dokázať to. V niektorých prípadoch môže súd strane prikázať podať dôkaz, napríklad ak sa predpokladá, že osoby sú pod prísahou (oddiel 1366 Obč. zák.). Súd môže na základe prísnych podmienok žiadať, aby strana vykonala vyhlásenie pod prísahou, buď aby urovnanie sporu záviselo od neho, alebo jednoducho preto, aby stanovil sumu, ktorá má byť priznaná.

HoreHore

Súd môže vypočúvať strany a prikázať výsluch svedkov, s výnimkou prípadov, v ktorých to zakazuje zákon (oddiel 916 Súdneho poriadku). Môže tiež prikázať vykonanie znaleckého posudku, ktorý stanoví určité skutočnosti alebo ktorý mu poskytne technickú radu (oddiel 962 Súdneho poriadku).

4.

a) Ak sa žiadosť účastníka, ktorá sa týka predloženia dôkazov, schváli, aké kroky nasledujú?

O začatie vyšetrovania musí požiadať jedna zo strán formou základnej alebo vedľajšej žiadosti. Rozhodnutie súdu v tejto záležitosti môže byť súhlasné s prijatím žiadosti, alebo nesúhlasné, pričom sa uvedú dôvody.

V prípade vyšetrovania listín (oddiel 883 Súdneho poriadku) alebo vyšetrovania falšovania (oddiel 895 Súdneho poriadku) súd stranám nariadi predstúpiť pred súd (s právnym zástupcom alebo bez neho) a priniesť so sebou všetky listiny, doklady a dohody, alebo údajne sfalšovaný dokument. Súd smie prípad prejednávať a rozhodnúť o ňom okamžite, alebo prikázať jeho zaradenie do registra, a po tom môže sám prikázať vyšetrovanie alebo ho nechať vykonať znalcami. Konečný rozsudok v otázke vyšetrovania listín alebo vyšetrovania falšovania vynáša súd.

Ak niektorá strana ponúkne, že podá dôkazy prostredníctvom jedného svedka alebo viacerých svedkov, môže súd svedectvo pripustiť, ak je to prijateľné (oddiel 915 Súdneho poriadku). Ak to nezakazuje zákon, súd smie prikázať výsluch svedkov. Svedkovia sú predvolaní kanceláriou súdu aspoň osem dní pred dátumom vypočúvania. Musia zložiť prísahu, pričom sudca ich vypočúva zvlášť. Súd smie vypočuť svedka z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej zo strán. Svedectvo sa zapíše, prečíta nahlas, opraví a prípadne doplní, a potom sa výsluch svedka uzatvorí.

HoreHore

V záujme urovnania alebo zabránenia vzniku sporu môže súd prikázať znalecké vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie sa môže týkať len skutočných zistení a technických rád (oddiel 962 Súdneho poriadku). Znalec vykoná svoju úlohu pod dohľadom súdu. Strany poskytnú znalcovi všetky požadované listiny a splnia všetky jeho opodstatnené požiadavky. Správa sa musí predložiť do dátumu stanoveného súdom. Ak je správa v rozpore s vlastným presvedčením súdu, súd nemá povinnosť riadiť sa radou znalca.

Súd smie z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti strán prikázať vyšetrovanie na mieste (oddiel 1007 Súdneho poriadku). Vyšetrovanie, na ktorom sa môžu, ale nemusia zúčastniť strany, vykoná sudca, ktorý vyšetrovanie prikázal, alebo osoba úradne poverená jeho vykonaním. Vypracuje sa úradná správa, v ktorej sa zaznamenajú všetky podniknuté kroky a zistenia, a tá sa potom postúpi stranám.

b) V ktorých prípadoch môže súd odmietnuť žiadosť účastníka o predloženie dôkazov?

Súd nie je nikdy povinný prijať žiadosť strany o opatrenia vyšetrovania. Ak sa však sudcovi odovzdá úradný pokyn, musí ho vykonať (oddiel 873 Súdneho poriadku).

5.

a) Aké rozličné dôkazné prostriedky existujú?

V (bežnom) občianskom práve existuje päť druhov dôkazných prostriedkov: listinné dôkazy, tvrdenia svedkov, domnienky, priznania strán a miestoprísažné vyhlásenia (oddiel 1316 Obč. zák.).

HoreHore

Listinné dôkazy (oddiel 1317 Obč. zák.) možno predložiť buď formou pravého (úradného) dokumentu (listiny), alebo súkromného dokumentu. Pravý dokument (listina) je dokument vypracovaný oprávneným úradníkom (napríklad notárom alebo matričným úradníkom) formou predpísanou zákonom a medzi stranami a v súvislosti s tretími stranami predstavuje jednoznačný dôkaz všetkého, čo sa v listine uvádza. Uznaný súkromný dokument podpísaný všetkými príslušnými stranami a vyhotovený v počte kópií zodpovedajúcom počtu strán predstavuje jednoznačný dôkaz medzi stranami. Písomný dokument musí byť predložený v prípade predmetov v hodnote presahujúcej 375 EUR (oddiel 1341 Obč. zák.).

Nie je prípustné, aby dôkazy poskytnuté svedkami (oddiel 1341 Obč. zák.) odporovali obsahu písomných dokumentov alebo ho rozširovali. Ak sú k dispozícii len prima facie listinné dôkazy, alebo nie je možné predložiť listinné dôkazy, pripúšťajú sa svedecké dôkazy.

Domnienky (oddiel 1349 Obč. zák.) sú závery vyvodené podľa zákona alebo súdom zo známych skutočností s cieľom rozhodnúť o neznámej skutočnosti. Domnienky nesmú prevážiť obsah písomných dokumentov, môžu však, rovnako ako svedecký dôkaz, predstavovať prima facie dôkaz, ktorý možno podporiť písomným dôkazom, a môžu nahradiť písomné dokumenty v prípade, ak ich nie je možné predložiť.

Priznania strán (oddiel 1354 Obč. zák.) sa robia buď v právnom kontexte alebo mimo právny kontext. Priznanie v právnom kontextu je tvrdenie strany alebo osoby oprávnenej konať za stranu v právnej súvislosti, o ktoré sa možno oprieť proti osobe, ktorá ho vykonala. Priznanie mimo právny kontext nepodlieha, naopak, žiadnym formálnym požiadavkám.

HoreHore

Miestoprísažné vyhlásenie (oddiel 1357 Obč. zák.) robí buď jedna, alebo druhá strana (rozhodujúca prísaha), alebo ho nariadi súd. V prípade rozhodujúcej prísahy je vyhlásenie nezvratným dôkazom jedine v záujme alebo proti záujmu osoby, ktorá ho vykonala.

Dôkazy v obchodných veciach (oddiel 25 Obch. zák.) nie sú upravené, existuje však osobitná forma dôkazu, a to prijatá faktúra v prípade predajných zmlúv. Obchodník môže vždy použiť prijatú faktúru ako platný dôkaz, kým iné písomné doklady, ak majú slúžiť ako dôkaz, musí predkladať protistrana.

b) Aké sú metódy získavania dôkazov od svedkov a líšia sa od prostriedkov získania dôkazov od súdnych znalcov? Aké sú pravidlá, ktoré sa týkajú predloženia písomných dôkazov a správ alebo stanovísk znalcov?

Občiansky zákonník upravuje svedecké dôkazy ako nezávislú formu dôkazu. Súdny poriadok upravuje technické hľadiská konania, pokiaľ ide o svedecké dôkazy. Znalecká správa je jednou z foriem dôkazov a upravuje ju súdny poriadok. Strany môžu požiadať súd, aby predvolal svedkov, nemôžu však z vlastnej iniciatívy vymenovať znalca. To môže urobiť len súd.

Listinný dôkaz má dôkaznú hodnotu a súd musí brať ohľad na jeho obsah, čo sa však nevzťahuje na znalecké správy a posudky. Ak je správa alebo posudok v rozpore s vlastným presvedčením sudcu, sudca nemá povinnosť riadiť sa správou alebo posudkom (oddiel 986 Súdneho poriadku).

c) Majú určité dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

V upravených formách dôkazov existuje hierarchia. Priznanie a miestoprísažné vyhlásenie zaujímajú najvyššiu pozíciu. Písomný doklad vždy zaujíma dôležitejšie miesto ako svedecké výpovede a domnienky. Pravé dokumenty (listiny) predstavujú jednoznačný dôkaz ako medzi stranami, tak aj v súvislosti s tretími stranami, kým uznaný súkromný dokument predstavuje jednoznačný dôkaz medzi stranami. O svedecký dôkaz a domnienky sa možno oprieť, len ak je listinný dôkaz neúplný, alebo ak nie je možné predložiť žiadny listinný dôkaz o vzťahu, ktorý je potrebné dokázať.

HoreHore

d) Existujú určité povinné metódy dokazovania určitých skutočností?

V závislosti od toho, či je skutočnosť klasifikovaná ako občianskoprávna, alebo obchodná vec, je zákon o dokazovaní upravený alebo neupravený. Podľa občianskeho práva musí byť predložený písomný dokument (listina alebo súkromný dokument) v prípade predmetov v hodnote presahujúcej 375 EUR (oddiel 1341 Obč. zák.). Len takéto dokumenty možno pripustiť ako dôkazy. Svedecké dôkazy a domnienky sa nepripúšťajú. V obchodných veciach sú však svedecké dôkazy a domnienky prípustné, pričom sa radia vyššie ako dôkazná hodnota obsahu dokumentov, alebo im odporujú.

6.

a) Sú svedkovia zo zákona povinní svedčiť?

Nie. Ak sa to vyžaduje, svedkov vypočúvajú strany, alebo ich predvolá súd (oddiel 915 – 916 Súdneho poriadku).

b) V ktorých prípadoch môžu odmietnuť poskytnutie dôkazov?

Ak je predvolaný svedok, ktorý uvedie, že má zákonne platné dôvody odmietnuť svedčiť, vypočúvanie sa presúva na súd. Za platné dôvody sa považujú okrem iného povinnosti svedka zachovávať obchodné tajomstvo (oddiel 929 Súdneho poriadku).

c) Môže byť osoba, ktorá odmietne svedčiť, potrestaná alebo donútená poskytnúť dôkazy?

Osoba predvolaná ako svedok má povinnosť dostaviť sa. Ak sa nedostaví, súd ju môže na žiadosť jednej zo strán predvolať prostredníctvom súdnej zásielky doručenej súdnym úradníkom (oddiel 925 Súdneho poriadku). Osoba predvolaná ako svedok, ktorá sa nedostaví, musí zaplatiť trestnú pokutu (oddiel 926 Súdneho poriadku).

HoreHore

d) Existujú osoby, od ktorých nie je možné získať dôkazy?

Svedecký dôkaz je neplatný, ak je podaný osobou, ktorá nie je riadne spôsobilá (oddiel 931 ods. 1 Súdneho poriadku).

Neplnoletá osoba mladšia ako pätnásť rokov nesmie byť nikdy vypočúvaná pod prísahou. Akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobí, možno použiť len ako informáciu (oddiel 931 ods. 1 Súdneho poriadku).

Neplnoletá osoba, ktorá má požadovanú rozlišovaciu schopnosť, môže byť vypočúvaná sudcom alebo osobou menovanou sudcom v akomkoľvek súdnom konaní na vlastnú žiadosť neplnoletého alebo na príkaz súdu. V druhom prípade však smie neplnoletý výsluch odmietnuť (oddiel 931 ods. 3 až 7 Súdneho poriadku).

Pokrvní príbuzní v zostupnej línii nesmú byť vypočúvaní v prípadoch, v ktorých ide o záujem ich príbuzných vo vzostupnej línii (oddiel 931 ods. 2 Súdneho poriadku).

7. Aká je úloha sudcu a účastníkov pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok je možné svedka vypočuť pomocou novej techniky, ako je televízia alebo video konferencia?

Strany nesmú hovoriť priamo so svedkami alebo ich prerušovať, ale musia sa vždy obracať na súd (oddiel 936 Súdneho poriadku). Súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti jednej zo strán položiť svedkovi akúkoľvek otázku, ktorá pomôže objasniť alebo rozšíriť dôkaz (oddiel 938 Súdneho poriadku).

Nepriame svedectvo je platné. Neexistujú žiadne ustanovenia alebo právne zásady, ako proti nemu namietať. Okrem toho oddiel 924 Súdneho poriadku umožňuje súdu rozhodnúť, že v prípade, ak môže svedok dokázať, že sa nemôže dostaviť osobne, možno jeho svedectvo získať na mieste, kde sa práve nachádza.

III. Hodnotenie dôkazov

8. Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, že účastník nezískal dôkazy legálnym spôsobom?

Dôkazy získané nezákonnými prostriedkami nie je možné na súde použiť. Súd na ne nesmie pri rozhodovaní prihliadať. Ak pri obstarávaní dôkazov nastalo porušenie súkromia, obchodného tajomstva alebo listového tajomstva, sú tieto dôkazy nezákonné a neprípustné.

9. Platí moja výpoveďako dôkaz, ak som účastník?

Dokumenty pochádzajúce od jednej strany nesmú byť použité ako dôkaz v prospech tejto strany. Len v obchodnom práve je v súvislosti s predajnými transakciami faktúra (prijatá zákazníkom) platná ako dôkaz, ktorý obchodník smie predložiť na dokázanie svojich faktov, aj keď tento dokument pochádza od neho samotného. Súd smie prijať ako dôkaz o transakciách medzi obchodníkmi riadne vedené účtovné knihy.

Priznanie v právnom kontexte je vyhlásenie strany alebo osoby oprávnenej konať za stranu v právnej súvislosti. Takéto vyhlásenie predstavuje jednoznačný dôkaz proti osobe, ktorá toto vyhlásenie urobí.

« Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 13-08-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo