Výkon súdnych rozhodnutí - Poľsko

OBSAH 1. Čo znamená výkon rozhodnutia v konaní o občianskych a obchodných veciach?  2. Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?  2.1. Postup  2.2. Podmienky spojené so začatím vymáhania  3. Predmet a povaha exekučných prostriedkov  3.1. Aké typy aktív môžu byť predmetom vymáhania?  3.2. Aké sú účinky vymáhacích opatrení?  3.3. Aká je platnosť týchto opatrení vzhľadom na dlžníka uznaného súdom? Je ich trvanie obmedzené zákonom alebo súdom?  4. Možno sa proti rozhodnutiu povoľujúcemu takýto prostriedok odvolať?

 

1. Čo znamená výkon rozhodnutia v konaní o občianskych a obchodných veciach?

Vymáhanie (exekúcia) je uplatňovanie zákonom stanovených donucovacích opatrení príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o dosiahnutie splnenia záväzku voči veriteľovi na základe exekučného titulu.

Vykonávacie (exekučné) konanie je súbor opatrení prijatých v súvislosti s vymáhaním po podaní návrhu na výkon rozhodnutia.

Orgány zapojené do vykonávacieho konania:

• právne orgány zapojené do konania vo veci „vyhlásenia o vykonateľnosti“, pokiaľ ide o exekučný titul: predsedajúci sudcovia, okresný súd, regionálny súd a odvolací súd;
• orgány, ktoré realizujú vymáhanie práva, zapojené do vlastného vykonávacieho konania: okresný súd, súdny exekútor.

Strany konania:

• konanie vo veci „vyhlásenia o vykonateľnosti“;
• vlastné vykonávacie konanie: po začatí konania strany uvedené v exekučnom titule ako veriteľ a dlžník; títo sú potenciálnymi stranami až do začatia konania.

Vykonávacie opatrenia, ktoré majú podnietiť dlžníkov konať:

• donucovacie opatrenia (pokuta uložená súdom namiesto trestu odňatia slobody v prípade nezaplatenia, povinnosť uložená dlžníkovi uhradiť veriteľovi potenciálne straty, pokyny vydané súdnemu exekútorovi súdom, aby odstránil odpor dlžníka voči žiadosti veriteľa, výkon činností veriteľom na náklady dlžníka, otvorenie bytu, preskúmanie majetku a oblečenia dlžníka, pokuta uložená súdnym exekútorom vo výške 500 PLN za bezdôvodné odmietnutie poskytnúť zodpovednej osoby vysvetlenia a za nesplnenie povinnosti dlžníka oznámiť zmenu adresy);
• zhabanie (hnuteľného majetku alebo nehnuteľnosti);
• predaj zhabanej nehnuteľnosti alebo hnuteľného majetku na verejnej dražbe;
• predaj zhabaného hnuteľného majetku priamou dohodou;
• zverenie podniku alebo farmy do konkurzného správcovstva – konfiškácia hnuteľného majetku dlžníka súdnym exekútorom;
• vypratanie priestorov;
• odstránenie práv vo veci poručníctva nad osobou podliehajúcou rodičovskej autorite.

2. Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

2.1. Postup

Ako základ pre vymáhanie slúži exekučný titul uvádzajúci vyhlásenie o vykonateľnosti.

Hore

Exekučnými titulmi sú:

• rozsudok res judicata alebo rozsudok non-res judicata, ktoré podliehajú okamžitému vykonaniu (a sú okamžite vykonateľné);
• vyriešenie sporu dosiahnuté na súde;
• rozhodnutie rozhodcovského senátu;
• urovnanie sporu dosiahnuté v rozhodcovskom senáte;
• iné rozsudky, urovnania sporov a listiny, ktoré sa zo zákona vykonávajú prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia;
• notárska listina, v ktorej dlžník akceptuje výkon rozhodnutia (obsahujúce povinnosť zaplatiť peňažnú sumu alebo kvantifikovateľné zastupiteľné veci alebo povinnosť odovzdať individuálne určené veci), ak je v listine uvedená lehota na zaplatenie, urovnanie alebo odovzdanie;
• notárska listina, v ktorej dlžník akceptuje výkon rozhodnutia a ktorá obsahuje povinnosť zaplatiť peňažnú sumu stanovenú v listine alebo uvedenú prostredníctvom ustanovenia o valorizácii;
• rozsudky súdov členských štátov EÚ, urovnania sporov, ku ktorým sa dospelo na týchto súdoch alebo ktoré potvrdili tieto súdy, a úradné dokumenty vypracované v členských štátoch EÚ a potvrdené v uvedených štátoch ako európske exekučné tituly.

Exekučný titul môžu ustanoviť iba rozsudky res judicata, ktoré sa vyznačujú vyhlásením o vykonateľnosti alebo sú okamžite vykonateľné (na základe okamžitej vykonateľnosti udelenej automaticky alebo na základe žiadosti). Rozsudky predložené rozhodcovskými senátmi musia najprv vyhlásiť za vykonateľné vnútroštátne súdy a až potom sa môže vydať vyhlásenie o vykonateľnosti; samotná skutočnosť vyhlásenia rozsudku za vykonateľný nie je sama o sebe dostatočná na účel začatia vykonávacieho konania. Notárska listina predstavuje exekučný titul vtedy, ak spĺňa podmienky stanovené v Občianskom súdnom poriadku a zákone o notároch.

Hore

Iné exekučné tituly:

• výpis z oznámenia pohľadávok v konaniach vo veci platobnej neschopnosti;
• výpis z oznámenia pohľadávok s výpisom z rozhodnutia res judicata, ktorým sa potvrdzuje dohoda v konaniach vo veci platobnej neschopnosti;
• bankové vyrovnanie res judicata;
• urovnanie sporu dosiahnuté pred znalcom;
• urovnanie sporu dosiahnuté rozhodcovským senátom zodpovedným za odborové organizácie;
• návrh podmienok na rozdelenie sumy získanej z exekúcie nehnuteľnosti;
• bankový exekučný titul stanovený zákonom o bankovníctve, ale iba po tom, ako súd vydal vyhlásenie o vykonateľnosti;
• rozsudky predložené zahraničnými súdmi a urovnania sporov dosiahnuté pred uvedenými súdmi po tom, ako ich poľský súd vyhlásil za vykonateľné;
• návrh podmienok na rozdelenie obmedzenia zodpovednosti za fond námorných pohľadávok;
• rozhodnutie výboru pre aktíva a urovnania sporov dosiahnuté pred týmto výborom v konaniach vo veci urovnania sporov (ktoré sa riadia zákonom o vzťahoch medzi štátom a katolíckou cirkvou v Poľsku).

Vymáhanie sa začína:

• automaticky – na žiadosť súdu prvého stupňa v prípadoch, ktoré sa môžu začať automaticky (na základe občianskeho súdneho poriadku);
• po podaní žiadosti veriteľom na okresnom súde so súdnou príslušnosťou alebo u súdneho exekútora prideleného k danému súdu, v závislosti od toho, kto je príslušným subjektom prejednávať vymáhanie;
• na žiadosť oprávneného orgánu (súd alebo verejný prokurátor v prípadoch, ktoré zahŕňajú vymáhanie pokút, finančných pokút, súdnych poplatkov a nákladov na konanie, ktoré sa majú zaplatiť štátnej pokladnici).

Žiadosti o výkon rozhodnutia sa musia podať písomne alebo ústne do zápisnice; pokyny orgánu na vymáhanie výkonu práva musia byť v písomnej forme. Exekučný titul by sa mal pripojiť k žiadosti alebo návrhu.

Hore

Žiadosti veriteľov sa nemusia podávať cez sprostredkovateľa zástupcu alebo sprostredkovateľa iného orgánu.

Náklady súdnych exekútorov na vymáhanie, výdavky, ktoré vznikli v priebehu vymáhania, a poplatky za vymáhanie sa riadia zákonom o súdnych exekútoroch a vymáhaní z 20. augusta 1997 (v platnom znení).

Pravidlá, ktorými sa riadi výber poplatkov:

• vymáhanie platieb: 15 % zo sumy vymoženej pohľadávky;
• zabezpečenie pohľadávok: 5 % zo sumy pohľadávky po jej zabezpečení;
• zhabanie majetku: pevný poplatok rovný 50 % z očakávanej priemernej odmeny;
• prevod vlastníctva nehnuteľného majetku, vymenovanie riaditeľa v správnej rade spoločnosti, vypratanie priestorov (veci a osoby): poplatok rovný 40 % z očakávanej priemernej odmeny;
• súpis alebo iný zoznam majetku: pevný poplatok rovný 10 % z očakávanej priemernej odmeny za každú hodinu alebo jej časť;
• prevod vlastníctva na veriteľov v iných prípadoch: pevný poplatok 25 %; v prípade, že vymáhanie sa uskutoční na základe ďalšieho porušenia vlastníctva, poplatok sa zakaždým zvyšuje o 100 %;
• zapečatenie alebo odstránenie pečiatok bez súčasného vykonania inventúry: pevný poplatok rovný 4 % z očakávanej priemernej odmeny;
• činnosti, do ktorých je zapojená polícia: pevný poplatok 25 %;
• pomoc pri odstraňovaní odporu dlžníka a vydanie príkazu na uväznenie dlžníka: poplatok 25 %, vykonanie príkazu na väzbu závisí od veriteľa platiaceho poplatok.

2.2. Podmienky spojené so začatím vymáhania

Žiadosť veriteľa s pripojeným exekučným titulom. Obsah žiadosti je dôležitý (mal by sa uviesť daný záväzok a spôsob uskutočnenia vymáhania, t. j. majetkové práva, na základe ktorých sa má uskutočniť vymáhanie platieb; v prípade, že vymáhanie zahŕňa nehnuteľný majetok, mal by sa uviesť kataster a názov súdu, ktorý je príslušným súdom v mieste, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť; v prípade vymáhania hnuteľného majetku nie je potrebné poskytnúť ďalšie podrobnosti o príslušnom majetku, pretože vymáhanie sa spravidla týka všetkého hnuteľného majetku, ktorý vlastní dlžník).

Hore

3. Predmet a povaha exekučných prostriedkov

3.1. Aké typy aktív môžu byť predmetom vymáhania?

Predmetom vymáhania môžu byť:

• hnuteľný majetok;
• zarobený príjem;
• bankové účty;
• nehnuteľný majetok;
• námorné plavidlá;
• iné pohľadávky a majetkové práva.

Predmetom vymáhania nemôžu byť:

• vybavenie domácnosti, bielizeň, posteľná bielizeň, každodenné oblečenie, pracovný odev;
• zásoby potravín a paliva pre dlžníka a jeho rodinu na jeden mesiac;
• jedna krava, dve kozy alebo tri ovce;
• potrebné nástroje používané v platenom zamestnaní a suroviny potrebné na jednotýždňovú výrobu, okrem motorových vozidiel;
• akékoľvek peniaze, ktoré nie sú predmetom vymáhania (t. j. iné peňažné prostriedky ako prostriedky, ktoré sú súčasťou pravidelne poberanej odmeny, ako je stanovené v Zákonníku práce); v prípade, že dlžník nemá trvalý pracovný pomer, takýmito peňažnými prostriedkami sú prostriedky potrebné na chod domácnosti dlžníka a jeho rodiny na dva týždne;
• učebné materiály, osobné dokumenty, ocenenia, náboženské predmety a veci každodennej potreby, ktoré by sa mohli predať iba so značnou stratou a ktoré majú pre dlžníka značnú hodnotu;
• určité predmety, ktoré vlastnia farmári (uvedené v samostatných právnych predpisoch);
• sumy a dávky vo forme vecného plnenia určené na pokrytie obchodných a cestovných nákladov;
• sumy pridelené zo štátnej pokladnice na osobitné ciele (granty, pomoc), pokiaľ pohľadávka nevznikla na základe realizácie uvedených cieľov alebo v dôsledku povinnosti zaplatiť výživné;
• neprevoditeľné práva;
• pohľadávky dlžníkov voči štátnym orgánom týkajúce sa dodávok, prác alebo služieb pred ich dokončením;
• platby osobného poistenia a náhrady z neživotného poistenia.

3.2. Aké sú účinky vymáhacích opatrení?

Pokiaľ nie je stanovené inak, podľa exekučného titulu sa celá príslušná pohľadávka môže vymáhať zo všetkých častí majetku dlžníka. Dlžníci majú právo spravovať svoj majetok, pokiaľ ako manžel/manželka nie sú súdom zbavení práva spravovať spoločný majetok. Ak sa však začne exekučné konanie, ktoré zahŕňa hnuteľný majetok, exekútor prevezme uvedený majetok a napíše správu o zhabaní. Disponovanie nehnuteľným majetkom po zhabaní nemá vplyv na ďalší priebeh konania, hoci exekučné konanie zahŕňajúce zhabaný hnuteľný majetok sa môže začať aj proti kupujúcim. Ak však existujú dobré dôvody na takýto postup, exekútor môže v ktoromkoľvek štádiu konania dať zhabaný hnuteľný majetok pod dohľad tretej strane, ktorou môže byť veriteľ. V prípade vymáhania, ktoré zahŕňa nehnuteľný majetok, exekútor najprv nariadi dlžníkovi, aby zaplatil svoj dlh do dvoch týždňov; ak tak neurobí, pripraví opis majetku a stanoví jeho hodnotu. Disponovanie nehnuteľnosťou po zhabaní nemá vplyv na ďalší priebeh konania. Kupujúci sa môžu zúčastniť konania ako dlžníci. Právne opatrenie prijaté dlžníkom (ktorý riadi podnik alebo farmu) po začatí vymáhania správcami zhabaného majetku je však neplatné.

Hore

V prípade, že dlžníci sú viazaní povinnosťou neprijímať určité opatrenie alebo nebrániť opatreniu prijatému veriteľom a nedodržali túto povinnosť, súd im udelí pokutu po podaní žiadosti zo strany veriteľa; dlžníci, ktorí nezaplatia pokutu, podliehajú trestu väzenia. V takýchto prípadoch dlžníci, ktorí nezaplatia pokutu predstavujúcu donucovacie opatrenie, môžu byť preto zbavení svojej slobody.

Banka, ktorá nesplní pravidlá, ktorými sa upravujú povinnosti bánk v zmysle zabavenia bankových účtov, vrátane účtov úspor, je zodpovedná za následné straty, ktoré vzniknú daným veriteľom. Občianska a trestná zodpovednosť bánk je upravená zákonom o bankovníctve. Osoby, ktoré podajú nepravdivé vyhlásenia alebo ktoré utaja správne údaje pri poskytovaní informácií orgánom zodpovedným za banky a za zákazníkov bánk, sú zodpovedné na základe trestného zákona (pokuta a väzenie v dĺžke do troch rokov), rovnako ako osoby, ktoré sú povinné uchovávať bankové tajomstvo a ktoré prezradia alebo zneužijú informácie predstavujúce bankové tajomstvo (pokuta do výšky 1 milióna PLN a väzenie v dĺžke do troch rokov).

3.3. Aká je platnosť týchto opatrení vzhľadom na dlžníka uznaného súdom? Je ich trvanie obmedzené zákonom alebo súdom?

Zákon nestanovuje žiadnu lehotu na podanie žiadosti o exekúciu; musia sa však vykonať kontroly, aby sa zabezpečilo, že budú splnené procesné podmienky exekučného konania (prípustnosť súdneho konania, vnútroštátna jurisdikcia, spôsobilosť žalovať, spôsobilosť byť postavený pred súd). Ak tieto podmienky nie sú splnené, vymáhanie sa zruší.

Hore

4. Možno sa proti rozhodnutiu povoľujúcemu takýto prostriedok odvolať?

Opravné prostriedky v exekučnom konaní:

• podnet podaný okresnému súdu proti opatreniu prijatému súdnym exekútorom (lehota: jeden týždeň od dátumu prijatia opatrenia);
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí podnetu;
• podnet podaný okresnému súdu proti rozhodnutiu exekútora uložiť pokutu;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o nezrušení rozhodnutia uvedeného v predchádzajúcej zarážke;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu v prípade zdvojenia správneho a súdneho vymáhania;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o otázke vyhlásenia o vykonateľnosti;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zastavení alebo zrušení konania;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o obmedzení exekúcie;
• súdne opatrenie proti rozsudku vynesenému bez vypočutia dlžníka;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zaplatení výdavkov, ktoré vznikli strane zodpovednej za dohľad nad exekučným konaním zahŕňajúcim hnuteľný majetok, a odmeny určenej tejto strane;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o uvoľnení peňažných prostriedkov zhabaných v rámci vymáhania, ktoré zahŕňa hnuteľný majetok;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o opise majetku a stanovení jeho hodnoty v rámci vymáhania, ktoré zahŕňa nehnuteľný majetok;
• ústna sťažnosť podaná dozorujúcemu sudcovi proti opatreniu, ktoré prijal exekútor v priebehu predaja formou dražby;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o stanovení ceny;
• námietky proti návrhu podmienok na rozdelenie sumy získanej z exekúcie (do dvoch týždňov odo dňa, kedy bolo oznámenie doručené orgánu vykonávajúcemu exekúciu, ktorý vypracoval ich návrh);
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o vyriešení námietok k návrhu podmienok na rozdelenie;
• odvolanie proti rozhodnutiu súdu o výkone činností veriteľom na náklady dlžníka a odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktoré sa týka príkazu dlžníkovi, aby vykonával určité činnosti, pohrozenia dlžníkovi pokutou alebo uväznením a úhrady strát veriteľa;
• námietka proti rozhodnutiu súdu o vyňatí majetku z exekúcie so zapojením štátnej pokladnice a podnikov.

« Výkon súdnych rozhodnutí - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

Hore

Posledná úprava: 02-02-2009