Európska komisia > EJS > Výkon súdnych rozhodnutí > Belgicko

Posledná úprava: 31-05-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Výkon súdnych rozhodnutí - Belgicko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


NB: Všetky právne úpravy, na ktoré sa odkazuje v tomto dokumente, nájdete na Federale Overheidsdienst Justitie Deutsch - français - Nederlands pod názvom „geconsolideerde wetgeving“



 

OBSAH

1. Čo znamená výkon rozhodnutia v konaní o občianskych a obchodných veciach? 1.
2. Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie? 2.
2.1. Konanie 2.1.
2.2. Vecné podmienky 2.2.
3. Predmet a povaha exekučných prostriedkov? 3.
3.1. Akú druhy majetku možno exekvovať? 3.1.
3.2. Akú sú účinky exekučných prostriedkov? 3.2.
3.3. Aká je platnosť takýchto opatrení? 3.3.
4. Možno sa proti rozhodnutiu povoľujúcemu takýto prostriedok odvolať? 4.

 

1. Čo znamená výkon rozhodnutia v konaní o občianskych a obchodných veciach?

Ak povinný (dlžník) dobrovoľne nevyhovie právoplatnému rozhodnutiu, oprávnený si môže jeho splnenie vynútiť prostredníctvom súdov; tento inštitút je známy ako nútený výkon rozhodnutia. Predpokladá existenciu exekučného titulu (článok 1386 Súdneho poriadku), pretože je s ním spojené narušenie právne zaručeného osobného priestoru povinného. Tento titul obyčajne máva formu súdneho rozhodnutia alebo notárskej zápisnice. Z ohľadu na súkromie povinného tento titul nemožno niekedy vymáhať (článok 1387 Súdneho poriadku). Tento titul vymáha exekútor.

Nútený výkon rozhodnutia sa obyčajne uplatňuje pri vymáhaní peňažných pohľadávok, ale môže sa použiť aj pri vymáhaní nejakého úkonu.

Ďalším dôležitým aspektom je zaplatenie pokuty (článok 1385a Súdneho poriadku). Je to prostriedok vyvíjania tlaku na povinnú osobu, ktorým je nabádaná k dodržaniu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zaplatenie pokuty však nie je možné uložiť v niektorých prípadoch: ak bolo osobe prisúdené zaplatenie istej sumy peňazí alebo dodržanie pracovnej zmluvy, a ak by sa to nezlučovalo so zásadou ľudskej dôstojnosti. Zaplatenie pokuty sa vymáha na základe príslušného titulu, a preto sa ďalší titul nevyžaduje.

V prípade osoby, ktorej bolo prisúdené zaplatenie peňažnej sumy, sa pohľadávkou postihuje majetok dlžníka a označuje sa ako postihnutie. Rozlišuje sa medzi druhom postihnutej veci (hnuteľnosť a nehnuteľnosť)1 a povahou postihnutia (preventívne postihnutie majetku a postihnutie majetku pri exekúcii). Preventívne postihnutie sa uplatňuje v núdzových situáciách, aby sa vec dostala pod ochranu súdu: majetkový stav sa zmrazí, aby sa zaručila následná exekúcia. Povinný už nemá kontrolu nad vecami a nemôže ich predať alebo rozdať. Keď sa veci dlžníka postihnú v záujme výkonu rozhodnutia, predajú sa a výťažok z predaja sa odovzdá oprávnenému. Oprávnený nemá právo na samotné postihnuté veci, iba na výťažok z ich predaja.

HoreHore

Okrem bežného preventívneho postihnutia a postihnutia hnuteľností a nehnuteľností pri výkone rozhodnutia existujú aj osobitné pravidlá na postihovanie plavidiel (články 1467 až 1480 a články 1545 až 1559 Súdneho poriadku), postihnutie v prípade falzifikácie (články 1481 až 1488), zhabania (článok 1461 Súdneho poriadku), navrátenie neprávom odňatých vecí (články 1462 až 1466 Súdneho poriadku) a postihnutie nezozbieranej úrody a plodín (články 1529 až 1538 Súdneho poriadku). V zostávajúcej časti tohto materiálu sa budeme zaoberať iba normálnym postihnutím.

2. Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

2.1. Konanie
2.1.1. Preventívne postihnutie

Na preventívne postihnutie je potrebné povolenie od sudcu v exekučnom konaní (článok 1413 Súdneho poriadku). Treba získať povolenie na základe podania ex parte (článok 1417 Súdneho poriadku). To isté podanie sa nesmie použiť na postihnutie hnuteľného a nehnuteľného majetku. Každopádne je na postihnutie nehnuteľného majetku vždy potrebná osobitná žiadosť.

Sudca v exekučnom konaní rozhodne najneskôr osem dní po spísaní návrhu (článok 1418 Súdneho poriadku). Sudca môže rozhodnúť povolenie nevydať alebo ho oprávnenému udeliť v úplnom alebo čiastočnom rozsahu. Rozhodnutie sudcu v exekučnom konaní treba doručiť dlžníkovi. Rozhodnutie sa vydá exekútorovi, ktorý potom podnikne potrebné kroky na jeho doručenie.

Jestvuje jedna dôležitá výnimka z tohto pravidla, pri ktorej sa povolenie od sudcu v exekučnom konaní nevyžaduje: každú súdne rozhodnutie sám osebe predstavuje povolenie na výkon preventívneho postihnutia s ohľadom na odovzdaný rozsudok (článok 1414 Súdneho poriadku). Aj v tomto prípade musí ísť o naliehavý prípad. Súdne rozhodnutie treba jednoducho odovzdať exekútorovi, ktorý podnikne kroky potrebné na postihnutie vecí.

HoreHore

Preventívne postihnutie možno zmeniť na postihnutie pri výkone rozhodnutia (články 1489 to 1493 Súdneho poriadku).

2.1.2. Postihnutie majetku pri exekúcii

A. Všeobecne

Tento druh postihnutia možno uplatniť len na základe exekučného titulu (článok 1494 Súdneho poriadku). Rozhodnutia2 a zápisnice3 možno vykonávať iba po predložení overenej kópie4 alebo originálu,5 s uvedením formulácie v preambule kráľovského nariadenia.6

Rozhodnutie súdu sa odporcovi doručí vopred (článok 1495 Súdneho poriadku). Ak je exekučný titul vo forme rozhodnutia, vyrozumenie dlžníka jeho včasným doručením je každopádne povinné. Ak je exekučný titul vo forme notárskej zápisnice to však nie je nutné, pretože dlžník už o titule vie. Lehoty na preskúmanie alebo odvolanie začnú plynúť po doručení rozhodnutia. Odvolacia lehota má na postihnutie majetku pri výkone rozhodnutia odkladný účinok (avšak nie u preventívneho postihnutia) v prípadoch, keď bolo účastníkovi prisúdené zaplatenie peňažnej sumy. Predbežný výkon rozhodnutia (rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné) je výnimkou, keď ide o odkladný účinok bežného konania o preskúmaní alebo odvolaní.

Druhou etapou snaženia sa oprávneného vynútiť predaj majetku je platobný rozkaz (článok 1499 Súdneho poriadku). Je to prvý úkon pri exekúcii a posledná upomienka pre povinného, ktorý sa ešte stále v tejto etape môže vyhnúť postihnutiu majetku. Po vydaní platobného rozkazu je pri postihnutí hnuteľného majetku jednodňová čakacia lehota (článok 1499 Súdneho poriadku) a pri postihnutí nehnuteľného majetku je čakacia lehota 15 dní (článok 1566 Súdneho poriadku). Rozkaz sa musí doručiť dlžníkovi a predstavuje upomienku o nezaplatení a žiadosť o zaplatenie. Pri nútenom výkone rozhodnutia možno vymáhať iba sumy uvedené v platobnom príkaze.

HoreHore

Po uplynutí čakacej lehoty možno veci postihnúť. Robí sa to na základe exekučného príkazu. Exekúcia sa teda deje prostredníctvom príslušného úradného činiteľa. Tento úradník zastupuje oprávneného; jeho funkcia je ustanovená zákonom a koná pod dohľadom súdu.7 Má voči oprávnenému zmluvnú zodpovednosť a nezmluvnú zodpovednosť voči tretím stranám (zo zákona a z titulu všeobecnej povinnosti starostlivosti).

Do 24 hodín po jeho uskutočnení zašle exekútor zašle oznámenie úradníkovi súdu prvého stupňa v mieste, kde bol majetok postihnutý (článok 1390 Súdneho poriadku). Toto oznámenie povinné tak v prípade hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Nie je možné postihovať majetok pri výkone rozhodnutia alebo v konaní o rozdelení výťažku bez toho, aby sa najprv prezreli oznámenia o postihnutí majetku (článok 1391 Súdneho poriadku). Toto pravidlo sa zaviedlo, aby sa predišlo zbytočným postihnutiam a posilnila sa kolektívna dimenzia postihnutia.

B. Postihnutie hnuteľných vecí pri exekúcii

Vyžaduje sa platobný rozkaz, voči ktorému môže dlžník podať odpor. Postihuje sa na základe exekučného príkazu a v prvom stupni sa uplatní preventívne opatrenie: vecami s nehýbe a nedôjde k žiadnej zmene v ich vlastníctve a užívaní. Je možné postihovať aj veci umiestnené aj inde ako v dome dlžníka a v priestoroch tretej strany.

V prípade hnuteľného majetku sa postihnutie neobmedzuje na jediné konanie, ale fakticky nemá význam postihovať tie isté veci po druhýkrát, ak uvážime vynaložené náklady. Keď dôjde k úmernému rozdeleniu výťažku z predaja vecí povinného, budú zahrnutí aj ďalší oprávnení okrem oprávneného, ktorý dal vykonať postihnutie (článok 1627 nasl. Súdneho poriadku).

HoreHore

Vykoná sa úradný súpis postihnutých vecí. Zadržané veci sa predajú najskôr jeden mesiac po doručení alebo oznámení o úradnom súpise z exekúcie. Týmto odkladom sa má povinnému dať posledná možnosť vyhnúť sa predaju. Predaj musí byť verejne oznámený prostredníctvom vývesiek a novinovej inzercie. Vykoná sa v aukčnej miestnosti alebo na verejnom trhu, ak sa nepožiada o voľbu iného, vhodnejšieho miesta. vykonáva ho exekútor, ktorý spíše úradnú správu zinkasuje výťažok z predaja. Do 15 dní potom exekútor proporcionálne rozdelí výťažok (článok 1627 nasl. Súdneho poriadku). Robí sa obvykle mimosúdnou cestou, v opačnom prípade sa vec postúpi na exekučného sudcu.

C. Postihnutie nehnuteľných vecí pri exekúcii (článok 1560 nasl. Súdneho poriadku)

Výkon rozhodnutia začína doručením platobného rozkazu.

Potom sa vykoná postihnutie najskôr 15 dní a najneskôr šesť mesiacov odo dňa jeho doručenia, inak rozkaz stratí právoplatnosť. Exekučný príkaz sa potom do 15 dní prepíše do katastra nehnuteľností8 a doručí sa do šiestich mesiacov. Zápisom o exekučnom príkaze, ktorý platí maximálne šesť mesiacov, sa znemožní nakladanie s majetkom. Ak sa nepodarí príkaz prepísať, postihnutie majetku sa stáva neplatným. Na rozdiel od hnuteľného majetku platí v prípade nehnuteľného majetku iba zásada jediného postihnutia (raz postihnutý majetok nemožno postihnúť druhýkrát).

Konečným krokom je návrh na exekučného sudcu, aby určil notára, ktorý vybaví predaj vecí a zoradí veriteľov podľa priority. Dlžník môže na exekučného sudcu vzniesť námietky voči konaniu určeného notára. Ostatné pravidlá pre predaj vecí sú jasne stanovené zákonom (pozri článok 1582 Súdneho poriadku). Predaj obvykle býva verejný, ale na podnet sudcu alebo žiadosť oprávneného vykonávajúceho postihnutie je možný aj súkromný predaj. Výťažok z predaja sa potom rozdelí medzi rôznych veriteľov podľa dohodnutého poradia čo do priority (zoradenie) (pozri články 1639 až 1654 Súdneho poriadku). Spory o zoradení veriteľov sa podávajú na exekučného sudcu.

HoreHore

2.1.3. Prikázanie pohľadávky

Ide o prikázanie pohľadávok, ktoré má dlžník voči tretej osobe (napr. prikázanie zrážok zo mzdy od zamestnávateľa). Táto tretia osoba sa takto stáva podriadeným dlžníkom oprávneného, ktorý vykonáva postihnutie. Prikázanie pohľadávok (beslag onder derden) nie je to isté ako postihnutie vecí, ktoré patria dlžníkovi, ale sa nachádzajú v priestoroch tretej osoby (beslag bij derden).

Titulom pre prikázanie je pohľadávkou veriteľa voči postihovanému dlžníkovi. Prikazuje sa pohľadávka, ktorú povinný má voči tretej osobe/podriadenému dlžníkovi.

Podrobná úprava prikázania pohľadávky je uvedená v článkoch 1445 až 1640 Súdneho poriadku (preventívne postihnutie) and článkoch 1539 až 1544 Súdneho poriadku (prikázanie pri výkone rozhodnutia).

2.1.4. Trovy

V prípade postihnutia treba okrem nákladov na právnika vziať do úvahy aj náklady na exekútora. Odmena za úradné služby exekútora určuje kráľovské nariadenie z 30. novembra 1976, v ktorom sú uvedené sadzby za úkony exekútora konajúceho v občianskych a obchodných veciach a niektoré príplatky (pozri Federale Overheidsdienst Justitie Deutsch - français - Nederlands).

HoreHore

2.2. Vecné podmienky

A. Preventívne postihnutie majetku

Hociktorý oprávnený, ktorého pohľadávky sa vyznačuje istými charakteristikami, môže dať vykonať preventívne postihnutie, a to bez ohľadu na hodnotu postihnutých vecí a výšku pohľadávky (pozri článok 1413 Súdneho poriadku).

Prvou podmienkou tohto druhu postihnutia je naliehavosť: platobná schopnosť dlžníka musí byť ohrozená, v dôsledku toho je ohrozený aj následný predaj majetku. O splnení tejto podmienky rozhoduje súd na základe objektívnych kritérií. Vec musí byť naliehavá, nielen v čase postihnutia, ale aj keď sa prehodnocuje potreba pokračovať v postihnutí. Z tejto podmienky existuje niekoľko výnimiek: postihnutie v prípade falzifikácie, prikázanie zmenkových pohľadávok a výkon zahraničného rozhodnutia.

Druhou podmienkou preventívneho postihnutia je, že oprávnený musí mať pohľadávku. Ak sa vyžaduje pohľadávka, musí spĺňať isté podmienky (článok 1415 Súdneho poriadku): musí byť definitívna (nie podmienená), splatná (toto platí aj pre záruky na budúce pohľadávky) a pevne stanovená (výška je určená alebo sa dá určiť). Na druhej strane je povaha a výška pohľadávky nepodstatná. O splnení týchto podmienok rozhoduje exekučný sudca, ale súd, ktorý bude potom tento prípad prejednávať, nie je viazaný týmto rozhodnutím.

Po tretie, oprávnený, ktorý žiada o preventívne postihnutie, musí byť na to oprávnený. Je to úkon súvisiaci s kontrolou (nie užívaním), ktorý v prípade potreby môže vykonať právny zástupca.

HoreHore

Ak oprávnený ešte nedostal rozhodnutie, je potrebné povolenie exekučného sudcu (pozri v predchádzajúcom texte). Toto však nie je potrebné pri preventívnom prikázaní pohľadávky u poddlžníka alebo zhabaní alebo v prípade oprávnených, ktorí už dostali rozhodnutie (článok 1414 Súdneho poriadku: akékoľvek rozhodnutie napĺňa znaky exekučného titulu). Aj notárske zápisnice predstavujú exekučný titul.

B. Postihnutie majetku v exekúcii

Aj tu sa vyžaduje exekučný titul (článok 1494 Súdneho poriadku). Môže ho predstavovať súdne rozhodnutie, právoplatný dokument, exekučný príkaz daňového úradu, zahraničné rozhodnutie s uznesením o jeho vykonateľnosti, atď.

Pohľadávka musí byť rozvedená v zápisnici, ktorá spĺňa isté kritéria. Rovnako ako pri preventívnom postihnutí, musí byť pohľadávka istá, pevne stanovená a splatná. V druhom odseku článku 1494 Súdneho poriadku sa uvádza, že prikázanie príjmu vyplácaného v splátkach sa týka aj budúcich splátok v dobe ich splatnosti.

Titul musí byť aj aktuálny. Exekučný sudca neuzná titul za aktuálny, ak veriteľ, v prospech ktorého sa postihuje, už viac nie je oprávneným, alebo ak celá pohľadávka, či jej časť už nie je aktuálna (pre jej premlčanie, jej splatenie alebo iné vysporiadanie).

3. Predmet a povaha exekučných prostriedkov?

3.1. Akú druhy majetku možno exekvovať?

A. Všeobecne

Postihovať možno iba hnuteľné alebo nehnuteľné veci vo vlastníctve dlžníka. Veci, ktoré patria tretej osobe postihovať nemožno, aj keď nie je podstatné, v koho držbe sa dlžníkove veci momentálne nachádzajú. Preto je možné postihnúť veci v priestoroch tretej osoby, a to pod podmienkou súdneho povolenia (článok 1503 Súdneho poriadku).

HoreHore

Oprávnený môže vymáhať dlh iba na základe súčasného majetku dlžníka. Iba ak sa dlžník nečestne vydáva za platobne neschopného, je možné postihnúť aj jeho bývalý majetok. Aj postihnutie budúceho majetku sa obyčajne vylučuje, s výnimkou budúcich pohľadávok.

Pri preventívnom postihnutí zostávajú príjmy plynúce z postihnutých vecí (fructus) obvykle povinnému. Pri postihnutí exekvovaného majetku sa však postihujú aj tieto príjmy a tým pádom plynú exekučnému veriteľovi.

Je možné postihnúť aj majetok v bezpodielovom vlastníctve, ale nútený predaj majetku sa potom odloží až do rozdelenia majetku (pozri napríklad článok 1561 Súdneho poriadku). Na manželských partnerov sa vzťahuje osobitná úprava.

B. Veci, ktoré možno postihnúť

Veci musia spĺňať kritériá na postihnutie. Určité veci nemožno postihovať. Musia byť vyňaté zo zákona alebo vzhľadom na ich charakter alebo kvôli tomu, že úzko súvisia s osobou dlžníka. Napríklad nie je možné vyňať veci z postihnutia na základe účelu. Kritériá na postihnutie teda nespĺňajú tieto veci:

  1. Veci vymenované v článku 1408 Ger. W. Toto obmedzenie sa zaviedlo, aby sa zaručili primerané životné podmienky pre dlžníka a jeho rodinu.
  2. Veci, ktoré nemajú žiadnu predajnú hodnotu a preto sú oprávnenému nanič.
  3. Veci, ktoré sú neodňateľné vzhľadom na úzky súvis s osobou dlžníka.
  4. Veci vyňaté z postihnutia osobitnými právnymi predpismi (napr. príjem a mzda maloletých, nezverejnené knihy a hudobné nosiče, príjem zarobený pri vykonávaní väzenských prác).
  5. Mzdy (prikázanie zrážok zo mzdy) a obdobné pohľadávky sú obyčajne postihnuteľné len v obmedzenom rozsahu (pozri články 1409, 1409a a 1410 ods.1 Súdneho poriadku). Patria sem napríklad príspevok na živobytie, ktorý nevinnému manželskému partnerovi prizná súd. Niektoré platby, napríklad životné minimum, nemožno postihnúť vôbec (pozri článok 1410 ods. 2 Súdneho poriadku). Kritériá obmedzujúce postihnutia však neplatia pre oprávnených, ktorí sa usilujú vymôcť dlh, keďže ich pohľadávky majú prednosť (pozri článok 1412 Súdneho poriadku).

V minulosti vláda požívala imunitu pred exekúciou, následkom čoho nebolo možné postihnúť vládny majetok. Toto sa teraz trochu zmenilo článkom 1412a Súdneho poriadku.

HoreHore

Postihnutie plavidiel a lietadiel sa riadi osobitnými pravidlami (ktoré sú v prípade preventívneho postihnutia upravené v článkoch 1467 až 1480 Súdneho poriadku. a v prípade postihnutia pri exekúcii upravené v článkoch 1545 až 1559 Súdneho poriadku).

NB: Nedávno bola v Belgicku prijatá nová úprava bankových účtov: De wet betreffende de onvatbaarheid voor beslag en de onoverdraagbaarheid van de bedragen waarvan sprake is in de artikelen 1409, 1409 bis en 1410 van het Gerechtelijk Wetboek wanneer die bedragen op een zichtrekening gecrediteerd zijn (Zákon o nemožnosti prikázať a previesť úhrady vymenované v článkoch 1409, 1409a a 1410 Súdneho poriadku, ak sa tieto úhrady pripíšu na bežná účet (uverejnený v Belgisch Staatsblad (úradnom vestníku) 2. júla 2004).Tento zákon ešte nenadobudol účinnosť, pretože na jeho vykonanie je potrebné kráľovské nariadenie (pozri článok 5 citovaného zákona). Táto úprava rozširuje obmedzenia a výnimky ustanovené v príslušných článkoch Súdneho poriadku o sumy pripísané na bežný účet.

C. Kantonnement (čiastočné vyrovnanie)

Ak sa postihne nejaký predmet, postihnutie sa obvykle vzťahuje na tento predmet ako celok, aj keď je jeho hodnota vyššia ako pohľadávka. Toto je veľmi nevýhodné pre dlžníka, ktorý potom s predmetom nemôže vôbec nakladať. Na zmiernenie tejto situácie umožnil belgický zákonodarca kantonnement: dlžník zloží určitú sumu a opätovne nadobudne možnosť užívať svoj majetok (pozri články 1403 až 1407 Súdneho poriadku).

Tak v prípade predbežného postihnutia, ako aj postihnutia majetku pri exekúcii, možno vykonať čiastočnú úhradu pohľadávky, ktorá zakladala titul na postihnutie alebo samotný predmet postihnutia. V prvom prípade čiastočná úhrada je náhradou za postihnutý majetok, ktorý sa potom vráti dlžníkovi. V druhom prípade sa postihnutý majetok prosto premiestni.

HoreHore

3.2. Akú sú účinky exekučných prostriedkov?

A. Postihnutie

V okamihu postihnutia vecí stráca dlžník právo s nimi nakladať. Postihnutím však exekvujúcemu veriteľovi nevzniká nárok na prednostné uspokojenie pohľadávky. Inhibitórium znamená, že dlžníkovi nie je dovolené veci predať, scudziť alebo zaťažiť. Veci však zostávajú v držbe dlžníka. Z praktického hľadiska sa stav nemení; právny stav je však odlišný.

Prekročenie tohto inhibitória sa penalizuje tým, že opatrenia, ktoré prijme povinný, nie sú pre exekvujúceho veriteľa záväzné.

Toto inhibitórium je však iba relatívne v tom zmysle, že má z neho prospech iba exekvujúci veriteľ. Ostatní oprávnení sa aj tak musia zmieriť s výkyvmi v majetku dlžníka. Je však pre nich jednoduchou záležitosťou pripojiť sa k už schválenému postihnutiu.

Inhibitórium je prvým štádiom pri odpredaji majetku. Kontrolu nad vecami prevezme súd. Postihnutie majetku pri exekúcii takto v prvom stupni plní aj preventívnu funkciu.

B. Prikázanie pohľadávky

Pri takejto forme postihnutia sa odníma kontrola nad celou prikázanou pohľadávkou, a to bez ohľadu na hodnotu pohľadávky, ktorá zakladala titul na prikázanie. Dlžník povinného môže vykonať čiastočnú úhradu (kantonneren). Opatrenia v neprospech pohľadávky nie sú voči exekvujúcemu veriteľovi vykonateľné. Po doručení prikázania nemôže dôjsť k ďalšiemu vyrovnaniu medzi povinným a jeho dlžníkom.

3.3. Aká je platnosť takýchto opatrení?

A. Preventívne postihnutie majetku

HoreHore

Preventívne postihnutie platí na obdobie najviac troch rokov. V prípade postihnutia hnuteľného majetku a prikázania pohľadávky toto trojročné obdobie začne plynúť dňom platobného rozkazu alebo exekučného príkazu (články 1425 a 1458 Súdneho poriadku). V prípade postihnutia nehnuteľného majetku sa začiatok tohto trojročného obdobia odvíja od dátumu zápisu do katastrálnej evidencie (článok 1436 Súdneho poriadku).

V dôvodných prípadoch možno toto obdobie predĺžiť (články 1426, 1459 a 1437 Súdneho poriadku).

B. Postihnutie majetku pri exekúcii

V prípade postihnutia majetku pri exekúcii, podlieha maximálnej lehote platnosti iba rozkaz, ktorý predchádzal postihnutiu. Tento druh postihnutia platí desať rokov u hnuteľného majetku (obvyklá lehota, keďže tu neplatia žiadne osobitné ustanovenia) a šesť mesiacov u nehnuteľného majetku (článok 1567 Súdneho poriadku). Na postihnuté plavidlá sa vzťahuje jednoročná lehota (článok 1549 Súdneho poriadku).

4. Možno sa proti rozhodnutiu povoľujúcemu takýto prostriedok odvolať?

A. Predbežné postihnutie majetku

Ak exekučný sudca odmietne povoliť preventívne postihnutie, navrhovateľ (t. j. oprávnený) môže na odvolacom súde podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Je to konanie ex parte. Ak sa postihnutie v odvolacom konaní povolí, dlžník má právo začať konanie za účasti tretej soby proti tomuto rozhodnutiu (pozri článok 1419 Súdneho poriadku).

Ak exekučný sudca povolí preventívne postihnutie, dlžník alebo akákoľvek iná zainteresovaná strana môže začať konanie za účasti tretej osoby proti tomuto rozhodnutiu. Stanovená lehota jeden mesiac konanie sa začne na súde, ktorý vydal rozhodnutie. Potom súd vydá nález v sporovom konaní.9 Konanie za účasti tretej strany obvykle nemáva odkladný účinok (pozri články 1419 a 1033 Súdneho poriadku).

Ak možno preventívne postihnutie uložiť bez súdneho povolenia, dlžník sa môže voči nemu odvolať tak, že podá na exekučného sudcu návrh na zrušenie postihnutia (článok 1420 Súdneho poriadku). Je to konanie na podanie odporu voči postihnutiu a vedie sa ako predbežné konanie, v prípade nutnosti so súbežným uložením zaplatenia pokuty. Tento návrh môže byť zdôvodnený malou naliehavosťou (Cass. 14. september 1984, Arr. Cass. 1984-85, 87).

Ak sa zmenia okolnosti, buď povinný (tým, že volá všetkých účastníkov, aby sa dostavili pred exekučného sudcu), alebo exekvujúci veriteľ (či prostredník) (na základe návrhu) sa môže obrátiť na exekučného sudcu so žiadosťou o zmenu alebo odvolanie postihnutia.

B. Postihnutie majetku pri exekúcii

Dlžník môže podať odpor proti platobnému príkazu, a tak napadnúť jeho právoplatnosť. Nie je nato žiadna zákonná lehota a odpor nemá odkladný účinok. Dôvod odporu môžu byť vady konania a žiadosť o povolenie tolerančnej lehoty (ak je exekučným titulom notárska zápisnica).

Dlžníci môžu podať odpor na exekučného sudcu proti predaju svojich vecí, ale ani tento odpor nemá odkladný účinok.

Oprávnení iní ako exekvujúci veriteľ môžu podať odpor proti predajnej cene, ale nie proti samotnému predaju.

Aj tretia osoba, ktorá sa hlási za vlastníka postihnutých vecí, môže podať odpor na exekučného sudcu (článok 1514 Súdneho poriadku). Nemá to ale odkladný účinok.

Bližšie informácie

1 Postihnutie hnuteľného, resp. nehnuteľného majetku.

2 Vydané súdom.

3 Spravidla spísané notárom.

4 Prvá kópia. Účastník, ktorý chce dosiahnuť vykonanie rozhodnutia, dostane iba jedinú overenú kópiu. Vydá ju registratúra po zaplatení poplatku.

5 Originál rozhodnutia alebo zápisnice. Platí len vo veľmi naliehavých prípadoch.

6 Kráľovské nariadenie z 9. augusta 1993, Belgisch Staatsblad (úradný vestník), 9. august 1993 (www.just.fgov.be Deutsch - français - Nederlands):

"My, Albert II, kráľ Belgičanov,

 Dávame všetkým súčasným a budúcim pokoleniam na známosť:

 Nariaďujeme a prikazujeme, aby všetci exekútori o to požiadaní vykonali tento rozsudok, uložený trest, rozhodnutie, nariadenie alebo zápisnicu;

Aby ho všetci generálni prokurátori a štátni zástupcovia na súdoch prvého stupňa vykonali a aby všetci velitelia a verejní činitelia na orgánoch štátnej správy na požiadanie pri tom poskytli súčinnosť;

Na dôkaz čoho bol tento rozsudok, uložený trest, rozhodnutie, nariadenie alebo zápisnica podpísaný a opatrený pečiatkou súdu alebo notára."

7 Za úkony týkajúce sa výkonu rozhodnutia alebo zápisnice zodpovedá exekútor sudcovi v exekučnom konaní. Vo veciach etiky sa zodpovedá štátnej prokuratúre a regionálnej pobočke komory exekútorov.

8 Kataster v mieste, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú (článok 1565 Súdneho poriadku). Kataster poskytuje informácie o nehnuteľnom majetku, napr. vlastníckych právach, zriadených záložných právach na tento majetok.

9 t. j. na pojednávanie sa dostavia všetci účastníci.

« Výkon súdnych rozhodnutí - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 31-05-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo