Európska komisia > EJS > Rozvod > Belgicko

Posledná úprava: 28-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozvod - Belgicko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké sú podmienky dosiahnutia rozvodu? 1.
2. Aké sú dôvody na rozvod? 2.
3. Aké sú právne dôsledky rozvodu na osobné vzťahy medzi manželmi, rozdelenie majetku medzi manželov, maloleté deti manželov a povinnosť platiť výživné manželskému partnerovi?

a) Osobné vzťahy.

b) Rozdelenie majetku.

c) Maloleté deti manželov. (Rodičovská zodpovednosť - Belgicko)

d) Povinnosť platiť výživné manželskému partnerovi. (Nárok na výživné - Belgicko3.

4. Čo v praxi znamená rozluka? 4.
5. Aké sú dôvody súdnej rozluky? 5.
6. Aké sú právne dôsledky súdnej rozluky? 6.
7. Čo v praxi znamená anulovanie manželstva? 7.
8. Aké sú dôvody anulovania manželstva? 8.
9. Aké sú právne dôsledky anulovania manželstva? 9.
10. Existujú alternatívne mimosúdne prostriedky riešenia otázok týkajúcich sa rozvodu? 10.
11. Kde treba podať žiadosť (návrh) o rozvod/súdnu rozluku/anulovanie manželstva? Aké formality je potrebné dodržať a aké doklady musím pripojiť k žiadosti? 11.
12. Môžem získať súdnu pomoc na úhradu nákladov na konanie? 12.
13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rozvode/právnej rozluke/anulovaní manželstva? 13.
14. Aký je postup, ak mám rozhodnutie o rozvode/právnej rozluke/anulovaní manželstva vydané súdom Európskej únie uznané v Belgicku? 14.
15. Na ktorý súd v Belgicku sa mám obrátiť s odvolaním proti rozhodnutiu o rozvode/právnej rozluke/anulovaní manželstva vydaného členským štátom Európskej únie? Aký je postup v tomto prípade? 15.
16. Aké rozvodové právo uplatňuje súd v rozvodovom konaní medzi manželmi, ktorí nemajú bydlisko Belgicku alebo ktorí majú odlišnú štátnu príslušnosť? 16.

 

1. Aké sú podmienky dosiahnutia rozvodu?

V belgickom práve sú dve formy rozvodu: rozvod na základe zistenej príčiny a rozvod na základe vzájomnej dohody.

Pri rozvode na základe zistenej príčiny jeden z manželov poruší záväzok vyplývajúci z manželstva, ktorý druhý manželský partner náležite dokázal. Tieto porušenia vymedzuje zákon. Rozvod na základe zistenej príčiny sa môže zakladať na rozluke v trvaní minimálne dvoch rokov, keďže dlhotrvajúca rozluka sa považuje za znak hlbokého a trvalého rozvratu manželstva.

Rozvod na základe vzájomnej dohody sa vykonáva trvalým a slávnostným vyhlásením vôle obidvoch manželov ukončiť ich zväzok. Každý z manželov musí mať najmenej 20 rokov (článok 275 Občianskeho zákonníka). Vzájomná dohoda je prípustná, iba ak manželstvo bolo uzavreté najmenej dva roky pred predložením žiadosti (článok 276 Občianskeho zákonníka).

Keďže pri rozvode dochádza k zmene stavu osôb, spadá do verejného poriadku. Rozvod preto môže byť vyhlásený výlučne súdnym rozhodnutím.

2. Aké sú dôvody na rozvod?

V belgických právnych predpisoch je dôvodom na rozvod cudzoložstvo (článok 229 Občianskeho zákonníka), nevhodné správanie, týranie a vážne urážky (článok 231) a skutková rozluka (článok 232). Napriek tomu, že judikatúra poskytuje širší výklad pojmu vážna urážka, táto urážka musí vždy spadať do oblasti vzájomných povinností manželov.

Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť musí na to, aby predstavovala dôvod na rozvod, spĺňať štyri podmienky, a to: musí ísť o závažné porušenie povinností vyplývajúcich z manželstva, porušenie musí byť úmyselné a z viny manželského partnera, ktorý sa ho dopustil, porušenie musí mať pre manželského partnera, ktorého sa týka, urážlivý charakter a skutok musí byť vykonaný počas manželstva alebo musí s manželstvom aspoň súvisieť.

HoreHore

Rozvod založený na skutkovom odlúčení zaradil zákonodarný orgán medzi prípady rozvodu na základe zistenej príčiny. Nevyžaduje súhlas obidvoch manželov. Môže byť vnútený jedným z manželov druhému bez toho, aby muselo byť preukázané previnenie zo strany druhého manželského partnera. Právna kontrola sa týka trvania rozluky a stavu hlbokého a trvalého odcudzenia manželov, ktorého viditeľnou formou je rozluka. Hlboký a trvalý charakter rozluky vyplýva zo situácie, v ktorej nie je možné očakávať obnovenie spoločného života. Rozvod na základe skutkovej rozluky nesmie výrazne zhoršiť materiálnu situáciu maloletých detí, ktoré pochádzajú z manželstva alebo ktoré manželia adoptovali.

Rozvod na základe skutkovej rozluky je možný aj vtedy, keď rozluku spôsobil duševný stav jedného z manželov.

3. Aké sú právne dôsledky rozvodu na osobné vzťahy medzi manželmi, rozdelenie majetku medzi manželov, maloleté deti manželov a povinnosť platiť výživné manželskému partnerovi?

a) Osobné vzťahy.

b) Rozdelenie majetku.

c) Maloleté deti manželov. (Rodičovská zodpovednosť - Belgicko)

d) Povinnosť platiť výživné manželskému partnerovi. (Nárok na výživné - Belgicko)

a) Osobné vzťahy.

Rozvod ruší manželský zväzok pre budúcnosť. Každý právny vzťah založený na postavení manželského partnera zaniká. Následkom toho už jeden z bývalých manželov nemôže používať meno bývalého partnera. Za mimoriadnych podmienok môže byť udelená výnimka z tohto pravidla, pokiaľ ide o obchodné meno. Rozvedení manželia prestávajú byť vzájomnými dedičmi. Môžu znovu uzavrieť manželstvo.

HoreHore

b) Rozdelenie majetku.

Keďže je spoločný majetok rozlúčený, je potrebné vykonať vyrovnanie. Majetok sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o rozvod. Pri rozvode založenom na pojme previnenia si iba manželský partner, ktorý dosiahol rozvod, ponecháva zmluvné ustanovenia v jeho prospech v predmanželskej zmluve alebo počas manželstva. Ak je rozvod vyhlásený na základe skutkovej rozluky, manželský partner, ktorý dosiahol rozvod, sa považuje za vinného a v dôsledku toho stráca výhody, ktoré mu poskytol druhý z manželov. V prípade rozluky spôsobenej duševným stavom jedného z manželov si každý z rozvedených manželov zachováva výhody zmluvných ustanovení.

V prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody strany predbežne vysporiadajú svoje nároky. Vzájomnými ústupkami sa môžu dohodnúť a môžu si dať urobiť súpis majetku (článok 1287 súdneho poriadku). Ak ide o nehnuteľný majetok, predbežné vyrovnanie sa musí vykonať notárskou zápisnicou.

c) Maloleté deti manželov. (Rodičovská zodpovednosť - Belgicko)

Po zrušení manželstva rozvodom starostlivosť o deti a správu ich majetku zabezpečujú spoločne otec a matka, alebo tá osoba, ktorej boli zverené, buď na základe náležite potvrdenej dohody strán, alebo rozhodnutím predsedu súdu v skrátenom konaní (článok 302 súdneho poriadku). Každý z manželov musí úmerne k svojim možnostiam prispievať na náklady na ubytovanie, stravu, opateru, ochranu, výchovu a vzdelávanie detí (článok 203 Občianskeho zákonníka). Tento príspevok sa zvyčajne poskytuje vo forme výživného, ktoré stanovujú súdy. Tento príspevok trvá do plnoletosti detí, alebo ak ich vzdelávanie nie je v tom čase ukončené, až do jeho ukončenia. Dočasné rozhodnutia vynesené počas rozvodového konania zostávajú v platnosti po zápise rozsudku až do chvíle, kým príslušný sudca prijme iné rozhodnutie. Strany sú povinné vysporiadať v dohodách predchádzajúcich rozvodu na základe vzájomnej dohody otázku starostlivosti o maloleté deti a správu ich majetku tak počas rozvodu, ako aj po rozvode (článok 1288 pododsek 2 súdneho poriadku). Vysporiadajú tiež prispievanie každého z manželov na opateru, výchovu a primerané vzdelávanie detí (článok 1288 pododsek 3 súdneho poriadku).

HoreHore

d) Povinnosť platiť výživné manželskému partnerovi. (Nárok na výživné - Belgicko)

Súd môže priznať manželskému partnerovi, ktorý dosiahol rozvod, príjem z majetku a príjmov druhého manželského partnera, ktorého výška mu musí umožniť zabezpečiť svoju existenciu za rovnakých podmienok, aké mal počas spoločného života (článok 301 Občianskeho zákonníka). Penzia nesmie presiahnuť tretinu príjmov platiaceho manželského partnera. Pozostáva z peňažnej sumy, ktorej výška je zo zákona prispôsobená pohybom ukazovateľa spotrebiteľských cien. Súd môže povoliť výber penzie delegovaním sumy. Penziu môže kedykoľvek nahradiť kapitál. Pri rozvode z dôvodu rozluky nemá manželský partner, ktorý dosiahol rozvod a pokladá sa za vinného, nárok na výživné (článok 306 Občianskeho zákonníka). Ak však predloží dôkaz, že rozluka nastala v dôsledku skutkov a porušení povinností druhým manželským partnerom, navrhovateľ môže získať výživné. V tomto prípade článok 307a Občianskeho zákonníka stanovuje, že výživné môže presahovať tretinu príjmov platiaceho manželského partnera (porov.: rozhodnutia 48/2000 a 163/2001 arbitrážneho súdu).

V prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody sa strany môžu dohodnúť na výške prípadnej penzie, ktorú bude jeden z manželov platiť druhému počas trvania rozvodu a po rozvode, na jej indexácii a úprave (článok 1288 pododsek 4 súdneho poriadku). Nejde o povinnosť.

Napokon, rozvod na základe vzájomnej dohody má v podstate rovnaké dôsledky ako rozvod na základe zistenej príčiny, ale bez strát práv alebo občianskoprávnych postihov, pretože nie je vynesený z viny jedného alebo druhého z manželov.

HoreHore

4. Čo v praxi znamená rozluka?

Vo všetkých prípadoch, keď manželia môžu požiadať o rozvod na základe zistenej príčiny, môžu tiež podať žiadosť o rozluku (článok 1305 súdneho poriadku). V prípadoch, keď sa manželia môžu rozviesť na základe vzájomnej dohody, môžu tiež uplatniť rozluku. Príčiny a podmienky sú rovnaké. Rozluka v skutočnosti spočíva v jednoduchom uvoľnení manželského zväzku, ktorého princíp však trvá. Rozluka ruší iba povinnosť spolužitia a povinnosť pomoci. Povinnosti vernosti a podpory pretrvávajú. Z dôvodu tejto komplikovanej situácie umožňuje zákonodarca manželovi, proti ktorému bola rozluka vynesená alebo, v prípade rozluky na základe vzájomnej dohody, obidvom manželom, podať na súde návrh na zmenu rozluky na rozvod po dvoch rokoch (články 1309 a 1310 súdneho poriadku).

5. Aké sú dôvody súdnej rozluky?

Dôvody rozluky sú také isté ako dôvody uplatniteľné v prípade rozvodu.

6. Aké sú právne dôsledky súdnej rozluky?

Rozluka neruší manželský zväzok. V platnosti zostáva povinnosť vernosti a podpory. Má za následok deľbu majetku (článok 311 Občianskeho zákonníka). Uplatňujú sa rovnaké občianskoprávne postihy ako v prípade rozvodu, konkrétne najmä strata manželských výhod. Manželskému partnerovi, ktorý dosiahol rozluku, sa môže priznať nie výživné, ale uplatnenie povinnosti podpory (článok 213 Občianskeho zákonníka). V prípade zmeny rozluky na rozvod môže manželský partner, ktorý rozluku dosiahol, žiadať výživné stanovené v prípade rozvodu (článok 301 Občianskeho zákonníka).

HoreHore

Dôsledky rozluky na základe vzájomnej dohody sú rovnaké ako dôsledky rozvodu na základe vzájomnej dohody, s tou výhradou, že manželský zväzok nie je zrušený. Povinnosť vernosti a podpory (usporiadaná prípadne v predbežných dohodách) tiež trvá.

7. Čo v praxi znamená anulovanie manželstva?

Manželstvo je takou dôležitou inštitúciou občianskeho práva pre rodinu a spoločnosť, že zákonodarca uložil dodržiavanie veľmi prísnych podmienok s cieľom zabezpečiť právoplatnosť manželského zväzku a prijal všetky potrebné opatrenia na to, aby sa tieto podmienky dodržali. Preventívne občianskoprávne postihy majú zabrániť uzavretiu manželstva, ak je zjavné, že podmienky právoplatnosti manželstva nie sú splnené. Anulovanie manželstva je represívnym občianskoprávnym postihom, ak pri uzavretí manželstva boli porušené zákonné ustanovenia, napriek preventívnej kontrole matrikára. Keďže sú dôsledky manželstva prvoradé, tak z hľadiska stavu osôb, ako aj vo vzťahu k príbuzenstvu, zákonodarca sa prejavil ako mimoriadne obozretný v organizácii systému anulovania manželstva.

8. Aké sú dôvody anulovania manželstva?

Absolútnym dôvodom na anulovania manželstva je nedospelosť, incest, bigamia, ilegálnosť a nepríslušnosť matrikára.

Minimálny vek na uzatvorenie manželstva bol stanovený na 18 rokov tak pre muža, ako aj pre ženu. Táto požiadavka má svoj pôvod v názore, že manželia musia dosiahnuť istý stupeň dospelosti. Je zakázané manželstvo medzi predkami a potomkami po priamej línii (článok 161 Občianskeho zákonníka). Toto pravidlo sa uplatňuje tak na pokrvných príbuzných, ako aj na adoptovanú rodinu (články 363 a 370 Občianskeho zákonníka). Zákaz platí aj voči príbuzným v nepriamej línii. Manželstvo je zakázané medzi súrodencami (článok 162 Občianskeho zákonníka). Tento zákaz je rozšírený aj na adoptívne deti tých istých rodičov (článok 363 Občianskeho zákonníka). Manželstvo je zakázané medzi strýkom a neterou a medzi tetou a synovcom (článok 163 Občianskeho zákonníka), ale tento zákaz je možné zo závažných dôvodov zrušiť (článok 164 Občianskeho zákonník). Nedodržanie všetkých týchto zákazov je podnetom na anulovanie manželstva (článok 184 Občianskeho zákonníka). V prípade, že jeden z manželov sa už v manželskom zväzku nachádza, musí byť druhé manželstvo anulované (článok 188 Občianskeho zákonníka). Keďže je verejný charakter uzatvorenia manželstva podstatnou podmienkou právoplatnosti aktu, ilegálne manželstvo, uzatvorené bez prítomnosti manželov alebo svedkov, je neplatné. Keďže je prítomnosť matrikára nevyhnutná, aby náležite osvedčil výmenu súhlasu strán, neprítomnosť tohto mestského úradníka predstavuje dôvod na anulovanie manželstva.

HoreHore

Dôvodom neplatnosti manželstva je nesúhlas manželov alebo jedného z nich, alebo omyl v osobe. V tom prípade môže manželstvo napadnúť iba manželský partner, ktorý nesúhlasil s jeho uzatvorením alebo ten manželský partner, ktorý bol uvedený do omylu, a to v určitej lehote.

9. Aké sú právne dôsledky anulovania manželstva?

Anulovanie manželstva má za následok vymazanie manželstva tak do budúcnosti, ako aj v minulosti. Anulovanie platí spätne až do dňa uzatvorenia manželstva. Všetky dôsledky manželstva zanikajú. Práva, ktoré vznikli uzavretím manželstva, sú zrušené so spätnou platnosťou. Manželstvo akoby nikdy nejestvovalo. Manželské dohody nemôžu mať žiadny vplyv. Obidvaja manželia strácajú práva, ktoré by mali na pozostalosť po manželskom partnerovi. Dary venované do manželstva strácajú právoplatnosť. Vyživovacia povinnosť zaniká pre budúcnosť, ale nezakladá nárok na navrátenie výživného poskytnutého v minulosti. Ak sú manželia dobrej vôle, teda ak nevedeli o existencii dôvodu anulovania manželstva, súd môže anulovať manželstvo len pre budúcnosť, zatiaľ čo zachová dôsledky pre minulosť. Pokiaľ je dobrej vôle iba jeden z manželov, manželstvo zachová svoje dôsledky len voči nemu. Otcom dieťaťa narodeného počas manželstva alebo do 300 dní po vyhlásení manželstva za neplatné je naďalej manželský partner jeho matky (článok 315 Občianskeho zákonníka). V súlade s článkom 202 Občianskeho zákonníka, manželstvo zachováva svoje dôsledky v prospech detí, a to aj keď ani jeden z manželov nebol dobrej vôle.

HoreHore

10. Existujú alternatívne mimosúdne prostriedky riešenia otázok týkajúcich sa rozvodu?

Zákon z 19. februára 2001 o sprostredkovaní v rodinnej oblasti v rámci súdneho konania umožňuje stranám požiadať sudcu o určenie sprostredkovateľa (články 734a až 734z súdneho poriadku). Sudca môže v tomto smere vyvinúť vlastnú iniciatívu, ale tá môže dospieť k výsledku len so súhlasom strán. Ak sa v závere sprostredkovania dospeje k úplnej dohode, strany o tom informujú sudcu, ktorý dohodu úradne zaznamená. V prípade nezhody alebo čiastočnej dohody môžu strany požiadať sudcu o pokračovanie v procese rodinného spostredkovania s cieľom dospieť k dohode. Súd môže do funkcie sprostredkovateľa schváliť advokátov, notárov a osoby, ktoré na tento účelom absolvovali konkrétnu odbornú prípravu. Intervencia sprostredkovateľa prebieha bez dostavenia sa strán pred sudcu. Sudca je iba písomne informovaný o výsledku sprostredkovania. Sprostredkovanie umožňuje vyriešiť bez súdnej intervencie problémy spojené s povinnosťami, ktoré vyplývajú z manželstva (články 203 až 211 Občianskeho zákonníka), so vzájomnými právami a povinnosťami manželov (články 212 až 224 Občianskeho zákonníka), s dôsledkami rozvodu (články 295 až 307a Občianskeho zákonníka) a rodičovskou starostlivosťou (články 371 až 387a Občianskeho zákonníka). Rodinné sprostredkovanie však nemožno zatiaľ v praxi uplatňovať, keďže kritériá schválenia sprostredkovateľov v rodinnej oblasti ešte neboli stanovené kráľovskou nariadením.

HoreHore

Samotný rozvod je naďalej v príslušnosti súdov.

11. Kde treba podať žiadosť (návrh) o rozvod/súdnu rozluku/anulovanie manželstva? Aké formality je potrebné dodržať a aké doklady musím pripojiť k žiadosti?

Jediným sudcom príslušným rozhodovať žiadosti o rozvod alebo o rozluku na základe zistenej príčiny alebo o zmene rozluky na základe zistenej príčiny na rozvod je sudca miesta posledného spoločného bydliska manželov alebo bydliska odporcu (článok 628 súdneho poriadku). V prípade vzájomnej dohody zákon neurčuje miestne príslušného sudcu, manželia sa obracajú na prvostupňový súd podľa vlastného výberu (článok 1288a pododsek 2 Súdneho poriadku). Návrh na anulovanie manželstva sa podľa predpisu všeobecného práva predkladá sudcovi miesta bydliska odporcu (článok 624 Súdneho poriadku). Pri rozvode na základe zistenej príčiny obsahuje predvolanie na prvostupňový súd podrobný popis uvádzaných skutočností, ako aj totožnosť detí (článok 1254 súdneho poriadku). Navrhovateľ predkladá výpis zo sobášneho listu, výpis z rodných listov detí a doklad o štátnej príslušnosti oboch manželov (ibidem). Ak niektorý z manželov nemá belgickú štátnu príslušnosť, navrhovateľ musí tiež predložiť vnútroštátny zákon tohto manželského partnera.

Pri rozvode na základe vzájomnej dohody sa žiadosť podáva návrhom na súdne konanie. K nemu sa okrem dokladov požadovaných v rámci rozvodu na základe zistenej príčiny prikladajú aj predbežné dohody uzatvorené stranami a prípadne súpis ich majetku.

HoreHore

12. Môžem získať súdnu pomoc na úhradu nákladov na konanie?

Uplatňujú sa predpisy všeobecného práva. Pozri dokument „právna pomoc“.

13. Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rozvode/právnej rozluke/anulovaní manželstva?

Tak ako vo všeobecnom práve všetky rozhodnutia v tejto oblasti môžu byť predmetom odvolania na odvolacom súde.

14. Aký je postup, ak mám rozhodnutie o rozvode/právnej rozluke/anulovaní manželstva vydané súdom Európskej únie uznané v Belgicku?

Rozsudok riadne vynesený zahraničným súdom vo vzťahu k stavu osôb má vplyv v Belgicku, nezávisle od rozhodnutia o vykonateľnosti súdnych rozhodnutí vynesených cudzozemskými sudcami, s výnimkou jeho využitia pri vykonávacích aktoch na majetku alebo donucovacích aktoch na osobách. Takýto rozsudok má v Belgicku platnosť veci rozsúdenej, ak nie je v rozpore s verejným poriadkom alebo s predpismi belgického verejného práva, ak boli dodržané práva na obranu, ak sa cudzozemský sudca nevyhlásil za príslušného len z dôvodu štátnej príslušnosti navrhovateľa, ak rozhodnutie nadobudlo silu veci rozsúdenej podľa zákona krajiny, kde bolo rozhodnutie vynesené a ak odpis rozsudku spĺňa všetky podmienky potrebné k uznaniu jeho pravosti podľa rovnakého zákona (článok 570 Súdneho poriadku). V dôsledku toho manžel, ktorý si praje uznanie v Belgicku súdneho rozhodnutia vo veci rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva za neplatné predloží dôkazné dokumenty matrikárovi danej obce, teda obce, kde bolo manželstvo uzatvorené alebo obce, kde sa nachádza bydlisko jedného z manželov. V prípade sporu musí byť vec predložená súdu.

HoreHore

V tejto veci je potrebné uviesť aj nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 (zvané „nariadenie Brusel II“) o súdnej právomoci, uznávaní a vykonávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti za spoločné deti, najmä články 14 až 20 o uznávaní.

15. Na ktorý súd v Belgicku sa mám obrátiť s odvolaním proti rozhodnutiu o rozvode/právnej rozluke/anulovaní manželstva vydaného členským štátom Európskej únie? Aký je postup v tomto prípade?

Prvostupňovým súdom príslušným rozhodovať o návrhu proti uznaniu v Belgicku zahraničného rozhodnutia vyneseného v krajine Európskej únie vo veci rozvodu alebo rozluke je súd v mieste posledného spoločného bydliska manželov alebo bydliska odporcu (článok 628 Súdneho poriadku). V prípade anulovania manželstva je príslušným súdom súd bydliska odporcu (článok 624 Súdneho poriadku).

16. Aké rozvodové právo uplatňuje súd v rozvodovom konaní medzi manželmi, ktorí nemajú bydlisko Belgicku alebo ktorí majú odlišnú štátnu príslušnosť?

Rozvodové konanie začaté v Belgicku musí pokračovať pred belgickými súdmi v súlade s ustanoveniami belgického práva; tieto ustanovenia sa týkajú najmä miestnej príslušnosti súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o základné podmienky, v zásade sa stav osoby riadi vnútroštátnym právom (článok 3 pododsek 3 Občianskeho zákonníka). Problémy vznikajú, ak sa konkurenčné zákony nezhodujú na riešeniach. Zákon z 27. júna 1960 o prípustnosti rozvodu, pokiaľ je aspoň jeden z manželov cudzinec, vyriešil niektoré otázky. Nevyriešené problémy naďalej spadajú pod uvedený článok 3 pododsek 3. 

Takto sa v prípade rozvodu medzi manželmi, z ktorých aspoň jeden je belgickej štátnej príslušnosti a druhý je cudzinec, riadi prípustnosť rozvodu na základe zistenej príčiny, jeho dôvody a podmienky belgickým právom (články 2 a 3 zákona z 27. júna 1960). V takej istej situácii je rozvod na základe vzájomnej dohody prípustný, v súlade s belgickým právom (článok 2 zákona z 27. júna 1960) a platia základné podmienky belgického práva.

V prípade manželstva medzi cudzincami upravuje prípustnosť rozvodu na základe zistenej príčiny belgické právo, pokiaľ mu vnútroštátne právo navrhovateľa neodporuje (článok 1 zákona z 27. júna 1960). Dôvody na rozvod spadajú pod belgické právo (článok 3 uvedeného zákona). V takej istej situácii vnútroštátne právo manželov určuje, či sa môžu rozviesť na základe vzájomnej dohody a za akých podmienok (článok 3 pododsek 3 Občianskeho zákonníka).

« Rozvod - Všeobecné informácie | Belgicko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 28-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo