Právny poriadok
Organizácia súdnictva
Právnické povolania
Právna pomoc
Právomoc súdov
Návrh na začatie konania
Procesné lehoty
Rozhodné právo
Doručovanie písomností
Vykonávanie dôkazov a dôkazné prostriedky
Predbežné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia
Výkon súdnych rozhodnutí
Zjednodušené a zrýchlené konania
Rozvod
Rodičovské práva a povinnosti
Nárok na výživné
Konkurzné konanie
Alternatívne spôsoby riešenia sporov
Odškodnenie obetí trestných činov
Automatické spracovanie
Rakúske právo rozlišuje tri druhy rozvodu: rozvod z dôvodu zavinenia, rozvod z dôvodu zrušenia spoločnej domácnosti počas minimálne troch rokov a rozvod dohodou.
Manžel/manželka môže požiadať o rozvod, ak druhý partner ťažkým manželským priestupkom alebo nečestným, alebo nemravným, správaním zavinil taký hlboký rozvrat manželstva, že obnovenie partnerského spolužitia, ktoré zodpovedá svojej podstate, už nemožno očakávať.
V prípade, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už 3 roky, môže každý z manželov požiadať o rozvod z dôvodu hlbokého nenapraviteľného rozvratu manželstva.
V prípade zrušenia partnerského spolužitia manželov počas minimálne pol roka, priznávajú obaja nenapraviteľný rozvrat manželského vzťahu a ak obidvaja súhlasia s rozvodom, môžu podať žiadosť o rozvod spoločne.
Podstatným dôvodom na rozvod je nenapraviteľný rozvrat manželského spolužitia. Takýto rozvrat môže vyvolať ťažký manželský priestupok jedného z partnerov, najmä ak jeden z manželov porušil manželstvo alebo spôsobil manželskému partnerovi fyzickú alebo ťažkú psychickú ujmu. Aj keď konanie nemožno považovať za manželský priestupok, pretože spočíva v duševnej poruche, ale manželstvo je napriek tomu tak hlboko rozvrátené, že sa nemôže očakávať obnovenie partnerského spolužitia, ktoré zodpovedá svojej podstate. Takisto v prípade, keď je partner duševne chorý alebo trpí ťažkou nákazlivou alebo odpudzujúcou chorobou, môže manželský partner požiadať o rozvod. Vo všetkých týchto prípadoch musí ten manželský partner, ktorý žiada o rozvod, preukázať existenciu uvádzaných dôvodov. Ak však manželia nežijú v spoločnej domácnosti 3 roky, nie je potrebné tvrdiť, že došlo k manželskému priestupku, alebo ho preukázať.
V zásade si zachová každý z manželov svoje priezvisko, ktoré mal počas manželstva. V prípade, že jeden z manželov pri uzavretí manželstva prijal meno druhého manžela, môže sa opäť vrátiť k predchádzajúcemu menu.
Manželia majú v zásade úplnú voľnosť pri rozhodovaní o osude ich majetkovej podstaty dohodou. Toto môžu uskutočniť buď striedavým zrieknutím sa (čím ostane rozdelenie spoločného vlastníctva zo zákona počas manželstva aj po jeho zrušení zachované), rozdelením príslušného, spoločne nadobudnutého majetku alebo postúpením časti majetku z jedného manželského partnera na druhého.
Ak sa manželia v tomto ohľade na ničom nedohodli, môže každý z nich požiadať o súdne rozdelenie určitých častí majetku oboch manželov. Rozdeleniu podliehajú takzvaný „manželský spotrebný majetok“ a „manželské úspory“. K manželskému spotrebnému majetku patria popri byte manželov a zariadení domácnosti všetky ostatné veci, ktoré počas manželského spolužitia skutočne slúžili spôsobu života oboch manželov. Manželské úspory sú všetky majetkové hodnoty, ktoré manželia počas manželského spolužitia nadobudli.
Z rozdelenia sú vyňaté napríklad všetky veci, ktoré manželia priniesli do manželstva z dôvodu smrti alebo darovania tretích osôb. Ďalej veci slúžiace osobnej spotrebe alebo výkonu povolania len jedného manžela, ako aj podniky a účastiny v podnikoch, ak nepredstavujú len čisté majetkové hodnoty.
Súd rozdelí majetok podľa oprávnenosti a zohľadní pri tom všetky relevantné okolnosti, pričom zohľadňuje najmä váhu a rozsah prínosu každého z manželov pri nadobudnutí manželského spotrebného majetku a vytvoreniu manželských úspor, ako aj prospech detí. Ako prínos sa hodnotí aj poskytnutie výživného, súčinnosť pri zárobkovej činnosti, vedenie spoločnej domácnosti, starostlivosť o spoločné deti a ich výchova a každá iná manželská pomoc.
Od účinnosti zákona o zmene práv neplnoletých 2001 dňa 1. 7. 2001 majú rodičia aj po rozchode široké možnosti pri úprave opatrovníckych vzťahov. Ak dôjde k rozvodu manželstva, starostlivosť obidvoch rodičov neplnoletého manželského dieťaťa sa v zásade zachová. Rodičia však musia, ak chcú zachovať starostlivosť oboch v plnom rozsahu ako pri jestvujúcom manželstve, predložiť súdu v primeranom čase dohodu o prevažnom mieste bydliska dieťaťa. Súd takúto dohodu schváli, ak je v prospech dieťaťa. Ak v primeranom čase po rozvode nedôjde k uzavretiu takejto dohody alebo ak nezodpovedá požiadavke, aby bola v prospech dieťaťa, súd (ak sa nepodarí uzavrieť zmierlivú dohodu, ani prípadnou mediáciou) rozhodne, ktorému z manželov bude v budúcnosti zverená starostlivosť samostatne.
Rodičia sa však môžu dohodnúť aj vopred, že starostlivosť po zrušení manželstva bude prináležať len jednému rodičovi.
V prípade, že sú starostlivosťou poverení obaja rodičia, môže každý z nich kedykoľvek požiadať o zrušenie spoločnej starostlivosti. Súd potom po zvážení prospechu dieťaťa poverí jedného rodiča starostlivosťou o dieťa.
Manželský partner, ktorý je sám alebo v prevažnej miere vinný, musí druhému partnerovi, ak jeho príjmy z majetku a výnosy jeho zárobkovej činnosti, ktorú možno v závislosti od okolností od neho očakávať, nepostačujú, poskytovať výživné primerané životným pomerom manželov. Ak sú obaja manželia vinný za rozvod, ale ani jeden nie je vinný v prevažnej miere, je možné manželskému partnerovi, ktorý sa nedokáže živiť sám, priznať príspevok na výživné, ak a do tej miery, do akej je to oprávnené vzhľadom na potreby a majetkové a zárobkové pomery druhého manžela. Vyživovacia povinnosť môže byť časovo obmedzená. V prípade rozvodu dohodou sa manželia môžu slobodne dohodnúť, či jeden partner bude druhému poskytovať výživné, alebo či sa vzájomne vzdajú nárokov na výživné.
Takýto právny inštitút rakúsky právny systém nepozná.
Pozri odpoveď k bodu 4.
Pozri odpoveď k bodu 4.
Rakúske manželské právo upravuje „nulitu manželstva“ (nullity of marriage). Manželstvo je nulitné, ak sa uzavretie manželstva neuskutočnilo predpísanou formou, ak jeden z manželov v čase uzavretia manželstva bol nespôsobilý na právne úkony alebo sa nachádzal v stave bezvedomia, alebo prechodnej duševnej poruchy, ak bolo manželstvo uzavreté výlučne alebo prevažne s tým účelom, aby sa manželovi umožnilo používanie priezviska alebo získanie štátnej príslušnosti druhého manžela, bez toho aby vzniklo manželské spolužitie. Ďalej je manželstvo nulitné, ak jeden z manželov v čase uzavretia manželstva žil s treťou osobou v platnom manželstve alebo ak manželstvo bolo uzavreté v rozpore so zákonom medzi pokrvnými príbuznými.
Manželstvo môže byť zrušené rozhodnutím súdu, ak v čase uzavretia manželstva bola obmedzená právna spôsobilosť jedného z manželov a jeho zákonný zástupca neudelil súhlas s uzavretím manželstva, ak manžel pri uzavretí manželstva nevedel, že ide o uzavretie manželstva, alebo ak to síce vedel, ale nechcel predložiť vyhlásenie o tom, že chce uzavrieť manželstvo, ak sa jeden z manželov pomýlil v osobe druhého manžela, ak sa pri uzavretí manželstva pomýlil v takých okolnostiach týkajúcich sa osoby druhého manžela, ktoré by v prípade, že by vedel o stave veci a pri správnom posúdení podstaty manželstva, viedli k tomu, že sa zdrží uzavretia manželstva, ak bol k uzavretiu manželstva vedený zlomyseľným uvedením do omylu o podstatných skutočnostiach alebo bol k uzavretiu manželstva protiprávne donútený hrozbou.
Pozri odpoveď k bodu 7.
V prípade nulity manželstva sa posudzuje manželstvo tak, akoby nikdy nebolo uzavreté. Ak čo len jeden z manželov nemal vedomosť o nulite manželstva v čase jeho uzavretia, uplatnia sa na pomer manželov v majetkovoprávnom vzťahu príslušné predpisy, ktoré platia v prípade rozvodu. Deti pochádzajúce z manželstva sú aj po anulovaní manželstva posudzované ako manželské.
Aj pri zrušení manželstva sú dôsledky upravené predpismi o dôsledkoch rozvodu.
Manželstvo môže rozviesť, zrušiť alebo anulovať len súd. Otázky týkajúce sa rozvodu sa však môžu riešiť aj mimosúdne (napr. mediáciou).
V prípade sporov o rozvode, zrušení alebo anulovaní manželstva alebo o platnosti, alebo neplatnosti manželstva sú príslušné okresné súdy. V prípade sporov o rozvode, zrušení alebo anulovaní manželstva alebo určení platnosti, alebo neplatnosti manželstva je príslušný výlučne ten okresný súd, v ktorého správnom okrsku majú alebo naposledy mali manželia spoločné obvyklé miesto pobytu. Ak v čase vznesenia obžaloby nemá ani jeden z manželov obvyklé miesto pobytu v tomto správnom okrsku, alebo ak v tuzemsku nemali spoločné obvyklé miesto pobytu, je výlučne príslušný ten súd, v ktorého správnom okrsku sa nachádza miesto pobytu obžalovaného manžela, alebo ak takéto obvyklé miesto pobytu v tuzemsku nemá, v obvyklom mieste pobytu žalujúceho manželského partnera, v ostatných prípadoch okresný súd Vnútorného mesta Viedeň. Tuzemská jurisdikcia rakúskych súdov pre takéto spory platí vtedy, keď jeden z manželov je štátny občan Rakúska, ak obžalovaný, v prípade žaloby o určenie neplatnosti proti obom manželom aspoň jeden z nich má svoje obvyklé miesto pobytu v tuzemsku alebo ak žalobca má svoje obvyklé miesto pobytu v tuzemsku a buď obaja manželia mali svoje posledné obvyklé miesto pobytu v tuzemsku, alebo žalobca je bez štátnej príslušnosti alebo v čase uzavretia manželstva bol štátnym občanom Rakúska. Táto miestna príslušnosť súdu je výlučná, dohoda o inom súde príslušnom v danej veci je však prípustná.
V prípade žaloby o rozvod treba zohľadniť všeobecné formálne predpisy žaloby; v prípade žiadosti o rozvod dohodou – o ktorom sa rozhoduje v nespornom konaní – žiadosť musia podpísať obidvaja manželia. Vo všetkých prípadoch však treba priložiť sobášny list; odporúča sa k žiadosti priložiť všetky ďalšie podporné doklady.
Aj v prípade rozvodových záležitostí je možné získať právnu pomoc. Upravujú ju všeobecné predpisy o právnej pomoci (pozri „Právna pomoc na úhradu nákladov na konanie – Rakúsko”). V rozvodovom konaní platí pomerné nútené zastupovanie advokátom. To znamená, že každú stranu, ktorá nechce pred súdom vystupovať sama, môže zastupovať len advokát.
Rozhodnutia súdu prvého stupňa o rozvode, zrušení alebo anulovaní manželstva, alebo o platnosti, alebo neplatnosti manželstva podliehajú právnym postupom nadriadenému súdu, to je príslušnému okresnému súdu nadriadený krajinský súd ako súd druhého stupňa.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je revízia prípustná len vtedy, keď rozhodnutie závisí od riešenia právnej otázky materiálneho práva alebo procesného práva, ktorá má podstatný význam na zachovanie jednoty právneho poriadku, právnej istoty alebo právneho vývoja, napríklad preto, že odvolací súd sa odchýli od jurisdikcie Najvyššieho súdneho dvora, takáto jurisdikcia chýba alebo je nejednotná.
Medzi členskými štátmi Európskej únie je s výnimkou Dánska upravené uznanie rozhodnutí o zrušení manželstva nariadením Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. 5. 2000 o príslušnosti a o uznaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a v konaniach o rodičovskej zodpovednosti za spoločné deti manželov, Ú. v. ES L 2000/160, 19 (ďalej len „Brusel II – VO“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. 3. 2001. Podľa nariadenia sa pri rozhodnutiach o zrušení manželstva z iných členských štátov už nevyžaduje výslovné rozhodnutie o uznaní. Naopak, každý súd a každý správny orgán musí posúdiť uznateľnosť v predmetnom konaní ako prejudiciálnu otázku. Toto platí najmä na šetrenie, ktoré musí uskutočniť matričný úrad, či zahraničný rozvod umožňuje opätovné uzavretie manželstva.
Každá strana, ktorá má právny záujem, môže žiadať o konštatovanie, že zahraničné rozhodnutie o zrušení manželstva treba uznať alebo nie. Konania o uznaní, resp. neuznaní zahraničných rozhodnutí o platnosti manželstva sa vedú zásadne na okresných súdoch. Návrh na uznanie, resp. neuznanie zahraničného rozhodnutia o zrušení manželstva treba pritom podať na okresný súd, v ktorého správnom okrsku má žiadateľ svoje obvyklé miesto pobytu. Ak takéto miesto pobytu v tuzemsku nemá, je príslušný ten súd, v ktorého správnom okrsku sa nachádza obvyklé miesto pobytu odporcu návrhu, v ostatných prípadoch okresný súd Vnútorného mesta Viedeň.
Pozri odpoveď k bodu 14. Doklady, ktoré v tejto súvislosti treba predložiť sú uvedené v článku 32 Brusel II - VO.
Predpoklady a účinky rozvodov manželstva sa posudzujú podľa spoločného osobného štatútu (domovské právo) manželov, ak neexistuje podľa posledného spoločného osobného štatútu, ak si ho jeden z nich zachoval. Ak nemajú spoločný osobný štatút alebo si ho ani jeden z nich nezachoval, je rozhodujúce právo štátu, v ktorom obaja manželia majú svoje obvyklé miesto pobytu. Ak sa ich obvyklé miesto pobytu nachádza v rôznych štátoch, uplatňuje sa právo štátu, v ktorom mali obidvaja svoje posledné obvyklé miesto pobytu, ak si ho jeden z nich zachoval. Ak nikdy nemali obvyklé miesto pobytu v rovnakom štáte, alebo ak ani jeden z nich už nemá svoje obvyklé miesto pobytu v danom štáte, posudzuje sa rozvod podľa osobného štatútu žalujúceho manžela v čase rozvodu manželstva. Toto platí aj vtedy, keď podľa rozhodujúceho práva na základe uplatnených skutočnosti nie je možné manželstvo rozviesť.
« Rozvod - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »
Posledná úprava: 27-07-2006

