Európska komisia > EJS > Odškodnenie obetí trestných činov > Slovensko

Posledná úprava: 03-12-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Odškodnenie obetí trestných činov - Slovensko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Dosiahnutie odškodnenia od páchateľa trestného činu vo forme náhrady škody 1.
1.1. Za akých podmienok možno uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní proti páchateľovi trestného činu? 1.1.
1.2. V akom štádiu trestného konania možno uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody? 1.2.
1.3. Akým spôsobom je potrebné návrh uplatniť a u koho? 1.3.
1.4. Ako treba nárok odôvodniť, treba uviesť iba celkovú sumu, alebo nárok podrobne špecifikovať? 1.4.
1.5. Môže byť poskytnutá právna pomoc, právne zastúpenie zo strany príslušných orgánov? 1.5.
1.6. Aké dôkazy treba predložiť na odôvodnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní? 1.6.
1.7. Ak bol priznaný nárok na náhradu spôsobenej škody v trestnom konaní, môže byť poškodenému pomoc pri výkone rozhodnutia? 1.7.
2. Možnosť obdržania náhrady škody zo strany štátu alebo verejného orgánu. 2.
2.1. Je možné dostať náhradu škody od štátu alebo verejného orgánu? 2.1.
2.2. Je táto možnosť obmedzená len vo vzťahu k poškodeným, ktorí utrpeli škodu v dôsledku určitého typu trestnej činnosti? 2.2.
2.3. Je táto možnosť obmedzená len na poškodených, ktorí utrpeli určitý druh zranenia? 2.3.
2.4. Môžu náhradu dostať aj príbuzní obete (poškodeného) alebo osoby závislé od poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku trestného činu? 2.4.
2.5. Je možnosť dostať náhradu škody obmedzená na osoby určitej národnosti, štátnej príslušnosti alebo na osoby bývajúce v určitej krajine? 2.5.
2.6. Je možné požiadať o náhradu škody z členského štátu, ak trestný čin bol spáchaný v inom štáte? Ak áno, za akých podmienok? 2.6.
2.7. Je nevyhnutné predchádzajúce oznámenie trestného činu na polícii? 2.7.
2.8. Je potrebné vyčkať na výsledok policajného vyšetrovania alebo trestného konania pred podaním žiadosti? 2.8.
2.9. Ak bol páchateľ trestného činu zistený, je potrebné najprv sa pokúsiť o uplatnenie nárokov proti páchateľovi trestného činu? 2.9.
2.10. Ak páchateľ trestného činu nebol zistený alebo odsúdený, je možné požiadať o odškodnenie? V kladnom prípade, aké dôkazy je potrebné pripojiť k žiadosti? 2.10.
2.11. Existuje lehota na podanie žiadosti o odškodnenie? 2.11.
2.12. Ktoré nároky je možné odškodniť? 2.12.
2.13. Ako sa náhrada škody vypočíta? 2.13.
2.14. Existuje maximálna alebo minimálna suma odškodnenia? 2.14.
2.15. Je potrebné odškodnenie, ktoré som obdržal alebo ktoré obdržím za tú istú škodu, avšak z iných zdrojov (ako napr. z poistenia) odpočítať od odškodnenia poskytnutého zo strany štátu? 2.15.
2.16. Existujú ešte ďalšie kritéria, ktoré majú vplyv na výšku odškodnenia ako napr. moje vlastné správanie sa počas udalosti, pri ktorej došlo k zraneniu? 2.16.
2.17. Môžem dostať dopredu zálohu na odškodnenie? Ak áno, za akých podmienok? 2.17.
2.18. Kde môžem dostať potrebné formuláre a ďalšie informácie týkajúce sa žiadosti? Existuje špeciálna linka alebo webová stránka, ktorú môžem použiť? 2.18.
2.19. Môžem dostať právnu pomoc v súvislosti s vypracovaním žiadosti? 2.19.
2.20. Kam sa posiela žiadosť? 2.20.
2.21. Existujú organizácie na podporu obetí trestných činov, ktoré poskytujú ďalšiu pomoc? 2.21.

 

1. Dosiahnutie odškodnenia od páchateľa trestného činu vo forme náhrady škody

1.1. Za akých podmienok možno uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní proti páchateľovi trestného činu?

Poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva, alebo slobody.

Základnou podmienkou preto, aby poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní proti páchateľovi trestného činu je tá, že škoda musí byť spôsobená trestným činom, t.j. musí byť v príčinnej súvislosti so spáchaným skutkom pre ktorý je obvinený trestne stíhaný.

Ak je poškodený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jeho práva jeho zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných činov.

Je dôležité uplatnený nárok podložiť aj dôkazmi, ktoré tento nárok odôvodňujú.

1.2. V akom štádiu trestného konania možno uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody?
Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu spôsobnej škody najneskoršie do skončenia vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Tr. poriadku).
1.3. Akým spôsobom je potrebné návrh uplatniť a u koho?
Nárok na náhradu spôsobenej škody sa uplatňuje v štádiu prípravného konania a to u orgánov činných v trestnom konaní (policajné orgány). Nárok musí byť uplatnený riadne a včas. Nárok sa spravidla uplatňuje pri výsluchu poškodeného a toto vyjadrenie je zaznamená v zápisnici o výsluchu poškodeného. Poškodený môže nárok na náhradu spôsobnej škody uplatniť aj samostatným podaním.
1.4. Ako treba nárok odôvodniť, treba uviesť iba celkovú sumu, alebo nárok podrobne špecifikovať?
Nárok je uplatnený riadne, ak nie sú žiadne pochybnosti o uplatnenom nároku. Zákon výslovne požaduje, aby boli z návrhu zrejme dôvody a výška uplatneného nároku. Stačí, ak poškodený ako dôvod uvedie, že skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia mu bola spôsobená škoda a z tohto dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o výšku nároku treba uviesť aspoň konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne odkaz na dokument, kde je výška určená ( napr. znalecký posudok, alebo iný dôkaz, ktoré sú súčasťou spisu). Nestačí však vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. Nárok musí byť uplatnený voči konkrétnemu obvinenému. To je dôležité predovšetkým v prípade spoločných konaní v ktorom vystupujú viacerí obvinení. Ak poškodený žiada náhradu škody od viacerých obvinených mal by uviesť, či žiada, aby mu uhradili škodu spoločne a nerozdielne, alebo podľa ich účasti na spôsobenej škode. 
1.5. Môže byť poskytnutá právna pomoc, právne zastúpenie zo strany príslušných orgánov?

Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu spôsobenej škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom, predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky musí poškodený preukázať.

HoreHore

1.6. Aké dôkazy treba predložiť na odôvodnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní?

Pri uplatnení nároku na náhradu spôsobenej škody musia byť zrejme dôvody a výška uplatneného nároku. Dôkazy svedčiace o dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu spôsobenej škody by mali preukazovať príčinnú súvislosť medzi spáchaným skutkom a spôsobenou škodou.

1.7. Ak bol priznaný nárok na náhradu spôsobenej škody v trestnom konaní, môže byť poškodenému pomoc pri výkone rozhodnutia?

Ak bol nárok na náhradu škody priznaný v trestnom konaní, vykonáva sa takéto rozhodnutie podľa Občianskeho súdneho poriadku a podľa Zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti č. 233/95 Z.z. - Exekučného poriadku. Tieto zákony neobsahujú ustanovenia týkajúce sa výhradne obetí trestných činov.

2. Možnosť obdržania náhrady škody zo strany štátu alebo verejného orgánu.

2.1. Je možné dostať náhradu škody od štátu alebo verejného orgánu?

Táto problematika je upravená v zákone č. 215/06 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Takéto odškodnenie je možné. O odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. Toto odškodnenie poskytuje štát.

HoreHore

2.2. Je táto možnosť obmedzená len vo vzťahu k poškodeným, ktorí utrpeli škodu v dôsledku určitého typu trestnej činnosti?

Zákon č. 215/06 Z.z. ustanovuje možnosť odškodnenia len vo vzťahu k poškodeným, ktorí utrpeli škodu v dôsledku úmyselnej násilnej trestnej činnosti.

2.3. Je táto možnosť obmedzená len na poškodených, ktorí utrpeli určitý druh zranenia?

Zákon neobmedzuje odškodnenie len na určitý druh zranenia poškodeného.

2.4. Môžu náhradu dostať aj príbuzní obete (poškodeného) alebo osoby závislé od poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku trestného činu?
Zákon č. 215/06 Z.z. priznáva možnosť dostať náhradu aj vo vzťahu k pozostalému manželovi a pozostalému dieťaťu a ak ich niet, pozostalému rodičovi po osobe, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť.
2.5. Je možnosť dostať náhradu škody obmedzená na osoby určitej národnosti, štátnej príslušnosti alebo na osoby bývajúce v určitej krajine?
O odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.
2.6. Je možné požiadať o náhradu škody z členského štátu, ak trestný čin bol spáchaný v inom štáte? Ak áno, za akých podmienok?

Táto problematika je upravená v § 11 zákona č. 215/06 Z.z., ktorý ustanovuje, že ak bola občanovi Slovenskej republiky, občanovi iného členského štátu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo osobe bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu spôsobená ujma na zdraví trestným činom spáchaným na území iného členského štátu, môže taký poškodený podať žiadosť o odškodnenie asistenčnému orgánu Slovenskej republiky. Asistenčným orgánom Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 

HoreHore

Asistenčný orgán Slovenskej republiky poskytne poškodenému informácie o podmienkach na získanie odškodnenia platných v členskom štáte, na území ktorého bol spáchaný trestný čin, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví a tlačivá žiadosti potrebné na požiadanie o také odškodnenie a na požiadanie aj pomoc pri ich vyplnení.

Asistenčný orgán Slovenskej republiky bezodkladne odošle žiadosť spolu s podpornou dokumentáciou rozhodovaciemu orgánu členského štátu, na území ktorého bol spáchaný trestný čin, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví. Asistenčný orgán Slovenskej republiky v prípade potreby poskytne poškodenému, ktorý podal žiadosť o odškodnenie v zmysle vyššie uvedeného pomoc potrebnú na poskytnutie a zaslanie doplňujúcich informácií požadovaných rozhodovacím orgánom. Ak o to poškodený požiada, zašle tieto informácie rozhodovaciemu orgánu členského štátu. 

Občan členského štátu s trvalým pobytom na území iného členského štátu ako Slovenská republika, ktorému bola na území Slovenskej republiky spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu, môže v súlade s procesným postupom upraveným právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého má trvalý pobyt, požiadať o odškodnenie poskytované podľa zákona č. 215/06 Z.z. O takejto žiadosti rozhoduje rozhodovací orgán Slovenskej republiky. 

Rozhodovací orgán Slovenskej republiky bezodkladne po doručení žiadosti potvrdí poškodenému a asistenčnému orgánu, ktorý žiadosť odoslal prijatie žiadosti a zároveň oznámi údaje o osobe zodpovednej za jej vybavenie, ako aj predpokladanú dobu potrebnú na rozhodnutie o žiadosti.

HoreHore

2.7. Je nevyhnutné predchádzajúce oznámenie trestného činu na polícii?

Zákon č. 215/06 Z.z. neupravuje povinnosť oznámenia trestného činu orgánom polície.

2.8. Je potrebné vyčkať na výsledok policajného vyšetrovania alebo trestného konania pred podaním žiadosti?

Poškodený môže požiadať o odškodnenie ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný z pod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť alebo vek a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak. 

Z toho vyplýva, že je potrebné vyčkať za výsledkom trestného konania.

2.9. Ak bol páchateľ trestného činu zistený, je potrebné najprv sa pokúsiť o uplatnenie nárokov proti páchateľovi trestného činu?

Zákon neupravuje povinnosť poškodeného pokúsiť sa o uplatnenie nárokov proti páchateľovi trestného činu pred podaním žiadosti o poskytnutie odškodnenia.

2.10. Ak páchateľ trestného činu nebol zistený alebo odsúdený, je možné požiadať o odškodnenie? V kladnom prípade, aké dôkazy je potrebné pripojiť k žiadosti?

Ak páchateľ trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví nie je známy, zdržiava sa na neznámom mieste alebo jeho trestnému stíhaniu bráni zákonná prekážka a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak, poškodený môže požiadať o odškodnenie, iba ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví. 

HoreHore

Zákon špeciálne neupravuje aké dôkazy je potrebné predložiť, ak páchateľ trestného činu nebol zistený. Je potrebné predložiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú uplatnený nárok.

2.11. Existuje lehota na podanie žiadosti o odškodnenie?

O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žiadosť je potrebné podať tomuto orgánu v lehote 18 mesiacov odo dňa spáchania trestného činu, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať.

Ak rozsudok alebo trestný rozkaz bol vynesení po vyššie uvedenej lehote 18 mesiacov, žiadosť treba podať rozhodovaciemu orgánu v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku alebo trestného rozkazu. Ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť treba podať v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v občianskom súdnom konaní alebo v konaní pred iným orgánom. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať.

2.12. Ktoré nároky je možné odškodniť?

Podľa zákona č. 215/06 Z.z. je možné odškodniť ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou. V rámci náhrady škody na zdraví sa poskytuje náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

HoreHore

2.13. Ako sa náhrada škody vypočíta?

Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Týmto predpisom je zákon č. 437/04 Z.z. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Ak bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

2.14. Existuje maximálna alebo minimálna suma odškodnenia?

Poškodenému sa v prípade ujmy na zdraví môže ako odškodnenie poskytnúť maximálne finančná suma predstavujúca rozdiel medzi výškou odškodnenia vypočítaného postupom uvedeným pod bodom 2.13 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už poškodený dostal ako náhradu ujmy na zdraví. Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa zákona č. 215/06 Z.z. nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Pri výpočte odškodnenia sa prihliada na to, do akej miery poškodený spoluzavinil ujmu na zdraví a aké opatrenia prijal, aby odškodnenie získal od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví.

2.15. Je potrebné odškodnenie, ktoré som obdržal alebo ktoré obdržím za tú istú škodu, avšak z iných zdrojov (ako napr. z poistenia) odpočítať od odškodnenia poskytnutého zo strany štátu?

Poškodený, ktorému bolo poskytnuté odškodnenie za ujmu na zdraví podľa tohto zákona alebo jeho právny zástupca je povinný do piatich rokov odo dňa, keď mu odškodnenie bolo poskytnuté odviesť na účet ministerstva všetky finančné prostriedky, ktoré získal ako odškodnenie za ujmu na zdraví, inak ako podľa zákona č. 215/06 Z.z. a to až do výšky odškodnenia poskytnutého podľa tohto zákona. Povinnosť odviesť na účet ministerstva všetky finančné prostriedky v zmysle vyššie uvedeného zaniká, ak štát svoje právo neuplatní v lehote dvoch rokov po uplynutí vyššie uvedenej lehoty.

HoreHore

Na základe žiadosti poškodeného sa Ministerstvo spravodlivosti môže v mene štátu po uplynutí vyššie uvedenej lehoty dvoch rokov vzdať svojho práva na odvedenie finančných prostriedkov, ak takýto postup odôvodňuje sociálna situácia poškodeného, rozsah spôsobenej ujmy na zdraví a výška odškodnenia poskytnutého podľa zákona č. 215/06 Z.z.

2.16. Existujú ešte ďalšie kritéria, ktoré majú vplyv na výšku odškodnenia ako napr. moje vlastné správanie sa počas udalosti, pri ktorej došlo k zraneniu?

Pri výpočte odškodnenia sa prihliada na to, do akej miery poškodený spoluzavinil ujmu na zdraví a aké opatrenia prijal, aby odškodnenie získal od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví.

2.17. Môžem dostať dopredu zálohu na odškodnenie? Ak áno, za akých podmienok?

Zákon nepredpokladá zálohovité plnenie v prospech poškodeného pred vybavením jeho žiadosti o odškodnenie.

2.18. Kde môžem dostať potrebné formuláre a ďalšie informácie týkajúce sa žiadosti? Existuje špeciálna linka alebo webová stránka, ktorú môžem použiť?

Formuláre sú potrebné pri podaní žiadosti na rozhodovací orgán iného štátu. Tieto formuláre poskytuje asistenčných orgán Slovenskej republiky. Informácie týkajúce sa odškodňovania obetí trestných činov je možné dostať aj na stránke http://www.pomocobetiam.sk/ a na telefónnej linke 0850 111 321, ktoré zriadilo občianske združenie Pomoc obetiam násilia.

HoreHore

2.19. Môžem dostať právnu pomoc v súvislosti s vypracovaním žiadosti?

Ak bola občanovi Slovenskej republiky, občanovi iného členského štátu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo osobe bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu spôsobená ujma na zdraví trestným činom spáchaným na území iného členského štátu, môže taký poškodený podať žiadosť o odškodnenie asistenčnému orgánu Slovenskej republiky.

Asistenčný orgán Slovenskej republiky poskytne poškodenému informácie o podmienkach na získanie odškodnenia platných v členskom štáte, na území ktorého bol spáchaný trestný čin, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví a tlačivá žiadosti potrebné na požiadanie o také odškodnenie, a na požiadanie pomoc pri ich vyplnení.

Asistenčný orgán Slovenskej republiky v prípade potreby poskytne poškodenému, ktorý podal žiadosť o odškodnenie v zmysle vyššie uvedeného, pomoc potrebnú na poskytnutie a zaslanie doplňujúcich informácií požadovaných rozhodovacím orgánom iného členského štátu. Ak o to poškodený požiada, zašle tieto informácie tomuto rozhodovaciemu orgánu iného členského štátu.

Taktiež občianske združenie Pomoc obetiam násilia poskytuje bezplatnú právnu pomoc obetiam násilia.

2.20. Kam sa posiela žiadosť?

Ako vyplýva z predchádzajúcich odpovedí, žiadosť je potrebné podať na asistenčný orgán Slovenskej republiky alebo sa obrátiť na občianske združenie Pomoc obetiam násilia.

2.21. Existujú organizácie na podporu obetí trestných činov, ktoré poskytujú ďalšiu pomoc?

Ako bolo vyššie uvedené, existuje občianske združenie Pomoc obetiam násilia, ktoré poskytuje aj bezplatnú právnu pomoc.

Bližšie informácie

Existuje možnosť náhrady škody priamo od páchateľa trestného činu?

Takáto možnosť existuje. V zmysle vyššie uvedeného poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti páchateľovi trestného činu v trestnom konaní a o tomto nároku rozhodne trestný súd podľa hmotnoprávnych ustanovení o náhrade škody, ktoré sú zakotvené v Občianskom zákonníku. Taktiež je možné, aby sa poškodený domáhal nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní priamo proti páchateľovi trestného činu, ak si v trestnom konaní nárok neuplatnil alebo jeho nárokom nebolo vyhovené v celom rozsahu.

« Odškodnenie obetí trestných činov - Všeobecné informácie | Slovensko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 03-12-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo