Európska komisia > EJS > Odškodnenie obetí trestných činov > Poľsko

Posledná úprava: 28-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Odškodnenie obetí trestných činov - Poľsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Získanie odškodnenia od páchateľa 1.
1.1. Za akých podmienok možno žiadať o náhradu škody v procese proti páchateľovi? 1.1.
1.2. Ako by som mal predložiť svoju žiadosť o odškodnenie a komu? 1.2.
1.3. Kedy to mám urobiť? 1.3.
1.4. Môžem získať právnu pomoc pred začatím konania a/alebo počas konania? 1.4.
1.5. Ako mám predložiť svoju požiadavku? Aké dôkazy budem musieť predložiť na podporu svojej žiadosti? 1.5.
1.6. Sú ďalšie možnosti na získanie odškodnenia od páchateľa (rozkaz na náhradu škody)? 1.6.
1.7. Ak mi súd prizná náhradu škody, mám ako obeť trestného činu k dispozícii nejakú osobitnú pomoc na výkon rozsudku proti páchateľovi? 1.7.
2. Získanie odškodnenia od štátu 2.

 

1. Získanie odškodnenia od páchateľa

Reforma trestného práva a trestného konania v roku 1997 výrazne zmenila postavenie obete v trestnom konaní a v prípravnom konaní. Znamenala novú filozofiu kriminalizácie, ktorú možno vyjadriť výrokom, že jedným z najdôležitejších cieľov trestného konania je vyriešiť spor medzi páchateľom a obeťou, vyplývajúci z trestného činu spáchaného proti obeti. Tento spor sa môže vyriešiť alebo podstatne zmierniť, ak je nahradená škoda spôsobená obeti.

1.1. Za akých podmienok možno žiadať o náhradu škody v procese proti páchateľovi?

V článku 39 ods. 5 poľského Trestného zákonníka sa ako jeden z možných trestov stanovuje povinnosť nahradiť škodu. Táto povinnosť sa vzťahuje na stratu (damnum emergens), ako aj na ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočnosť, že obeť utrpela škodu, je základná podmienka pre žiadanie odškodnenia. Možná je ďalej aj náhrada za morálnu ujmu, t. j. za stratu nemateriálnej hodnoty.

Ako je známe, podľa článku 299 Trestného poriadku je obeť stranou prípravného konania. Toto ustanovenie prináša mnoho významných dôsledkov pre požadovanie predloženia individuálnych dôkazov, účasť na dokazovaní a predkladanie akýchkoľvek žiadostí stanovených v zákone, ktoré sú v prospech obete. Toto je rozhodujúce pre správnu formu konania v nasledujúcich etapách.

Obeť môže na podporu svojich práv v súdnom konaní prevziať úlohu pomocného žalobcu (články 53 – 58 Trestného poriadku) spolu so štátnym žalobcom (doplňujúci pomocný žalobca) alebo namiesto štátneho žalobcu (zastupujúci pomocný žalobca). V súvislosti so súkromne žalovanými trestnými činmi môže obeť konať ako súkromný žalobca (články 59 – 61 Trestného poriadku). Na záver treba uviesť, že na získanie finančného odškodnenia môže obeť k trestnému konaniu pripojiť občianskoprávnu žalobu.

HoreHore

Občianskoprávny nárok o náhradu škody proti páchateľovi tvorí osobitnú záležitosť. Základom pre tento druh konania sú ustanovenia poľského Občianskeho zákonníka týkajúce sa právnej zodpovednosti za občianskoprávne delikty (články 415 – 449).

Ustanovenie, že osoba, ktorá je vinná zo spôsobenia škody druhej osobe, je povinná nahradiť túto škodu (článok 415 Občianskeho zákonníka), predstavuje všeobecné pravidlo. Ustanovenia týkajúce sa občianskoprávnych deliktov obsahujú podrobné predpisy o zodpovednosti maloletých pod vplyvom alkoholu alebo toxických látok. Obsahujú aj predpisy o zodpovednosti osôb, ktoré vykonávajú dohľad, alebo sú zodpovedné za svojich podriadených atď. Článok 444 Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť za telesnú ujmu alebo poškodenie zdravia osôb. Odškodnenie sa môže žiadať za utrpenú stratu (článok 445 Občianskeho zákonníka) a za smrť poškodenej osoby (článok 446 Občianskeho zákonníka). Článok 448 Občianskeho zákonníka obsahuje podrobný postup pre žiadosť o odškodnenie za porušenie osobného záujmu, ako je uvedené v článku 23 Občianskeho zákonníka.

Je potrebné dodať, že vina páchateľa, ktorá predstavuje podmienku uplatnenia nároku na odškodnenie, má trocha iné vymedzenie v občianskom práve a v trestnom práve; to môže mať vplyv na výber metódy použitej pri žiadosti o odškodnenie. Aj premlčacie lehoty pre podanie žiadosti sú iné v občianskom práve (oveľa dlhšie) ako v trestnom práve.

1.2. Ako by som mal predložiť svoju žiadosť o odškodnenie a komu?

Podrobné ustanovenia o tejto trestnoprávnej sankcii sa nachádzajú v článku 46 Trestného zákonníka. Zákonodarca považuje odškodnenie vyplývajúce z trestného činu, ktorý spôsobil smrť, vážnu zdravotnú ujmu, narušenie funkcie telesného orgánu alebo narušenie zdravia, z trestného činu proti bezpečnosti v doprave alebo trestného činu proti životnému prostrediu, majetku alebo obchodným transakciám, za neoddeliteľnú súčasť rozsudku o trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa. Rozsudok nariaďujúci náhradu škody spôsobenej v dôsledku trestného činu sa považuje za povinnosť súdu, ak obeť alebo iná oprávnená osoba (napr. najbližší príbuzný v zmysle Trestného zákonníka) podá návrh na vydanie tohto druhu rozsudku. Takýto návrh sa má podať priamo súdu počas pojednávania. Nie je problém, ak obeť chce podať návrh už v prípravnom konaní, ale je vecou súdu, aby rozhodol o jeho účinku v záverečnom rozsudku.

HoreHore

V takom prípade súd (povinne) rozhodne o povinnosti nahradiť škodu vcelku alebo sčasti. Súd nesmie odmietnuť uložiť túto povinnosť, ak vina páchateľa, ako aj spôsobená škoda boli dokázané. V prípade pochybnosti ohľadne rozsahu spôsobenej škody by súd mal v súvislosti s tým vykonať vhodné opatrenia.

Podľa článku 46 Trestného zákonníka sa v súvislosti s povinnosťou nahradiť škodu neuplatňujú ustanovenia občianskeho práva o premlčaní nárokov a možnosti súdne priznať pravidelnú rentu. Toto riešenie sa má považovať za výhodné pre obeť, s prihliadnutím na to, že premlčacie lehoty pre vynesenie rozsudku sú, najmä v súvislosti s uvedeným zoznamom trestných činov, dlhšie ako v občianskom práve.

Často, najmä po dlhšom období, nie je možné presne vyhodnotiť rozsah škody vyplývajúcej z trestného činu. Článok 46 ods. 2 Trestného zákonníka umožňuje rozhodnúť o doplňujúcej platbe na odškodnenie obete pri vážnom poškodení zdravia, narušení funkcie telesného orgánu alebo narušení zdravia. Rozhodnutie o doplňujúcej platbe závisí aj od žalobného návrhu obete.

Z hľadiska budúceho odškodnenia obete je veľmi dôležité, aby štátny žalobca informoval obeť, že žaloba bola predložená. Obeť by mala byť informovaná o svojich právach týkajúcich sa finančných nárokov a v príslušných prípadoch o práve vyhlásiť, že koná ako pomocný žalobca. Obete preto majú byť dostatočne informované vyšetrujúcimi orgánmi o svojich právach.

Tieto ustanovenia sú neoddeliteľne spojené s článkom 415 ods. 6 Trestného poriadku, ktorý stanoví, že ak je obvinený odsúdený, alebo konanie je podmienečne zastavené – v prípadoch stanovených v zákone – súd rozhodne o doplňujúcej platbe alebo uloží povinnosť nahradiť škodu. Odsek 5 tohto článku poskytuje súdu ešte rozsiahlejšiu možnosť, keďže ak obvinený je odsúdený alebo konanie je podmienečne zastavené, súd môže priznať aj ex officio odškodnenie pre obeť, ak zákon nestanoví inak.

HoreHore

Ak sa uplatní probačný nástroj podmienečného zastavenia konania, nahradenie škody je povinné. Podľa článku 67 ods. 3 Trestného zákonníka v prípade podmienečného zastavenia trestného konania súd musí páchateľovi nariadiť nahradiť škodu.

Ak sa podmienečne zastaví výkon rozsudku na slobode alebo peňažného trestu, nahradenie škody je nepovinné. V tom prípade môže súd podľa článku 71 ods. 2 Trestného zákonníka nariadiť odsúdenému nahradiť škodu, ak nevydal rozsudok stanovený v článku 46 Trestného zákonníka.

Cieľom zákonodarcu je vyriešiť spor vyplývajúci z trestného činu. Cieľom trestného konania a súdneho konania má byť vyriešiť spor zmiernou cestou, okrem iného postupmi mediácie. Ak obeť a páchateľ sú zmierení, škoda je nahradená, alebo obeť a páchateľ sa dohodnú na spôsobe náhrady, súd môže uplatniť mimoriadne zmiernenie trestu. Aj v prípade, ak súd odmietne vyniesť rozsudok, môže vydať trestnoprávny rozkaz na odškodnenie, ak sledovaný cieľ možno takto dosiahnuť.

Ak nemožno uplatniť článok 46 Trestného zákonníka a štátny žalobca podal návrh na odsúdenie v skrátenom konaní, súd môže návrh prijať s podmienkou úplného alebo čiastočného odškodnenia (pozri článok 335 Trestného poriadku).

Ako je známe, podľa článku 299 Trestného poriadku je obeť stranou prípravného konania. Toto ustanovenie prináša mnoho významných dôsledkov na požadovanie dodania jednotlivých dôkazov, účasť pri dokazovaní a podávanie akýchkoľvek žiadostí stanovených v zákone, ktoré sú prospešné pre obeť. To je rozhodujúce pre správnu formu konania v následných etapách.

HoreHore

Obeť môže prevziať úlohu pomocného žalobcu (články 53 – 58 Trestného poriadku) spolu so štátnym žalobcom (doplňujúci pomocný žalobca) alebo namiesto štátneho žalobcu (zastupujúci pomocný žalobca). V súvislosti so súkromne žalovanými trestnými činmi môže obeť konať ako súkromný žalobca (články 59 – 61 Trestného poriadku). Na získanie finančného odškodnenia môže obeť k trestnému stíhaniu pripojiť občianskoprávnu žalobu.

Podľa článku 12 Trestného poriadku nároky vyplývajúce z trestného činu môžu byť vymáhané buď v občianskoprávnom konaní, alebo v prípadoch stanovených v zákone (t. j. v Trestnom poriadku) v trestnom konaní. Konanie s pridaním súkromného žalobcu, rovnocenné s francúzskym procesom „partie civile“, je nástroj v trestnom konaní a uplatňuje sa v súlade s Trestným poriadkom, ale jeho účelom je rozhodnúť o občianskoprávnych nárokoch súkromného žalobcu voči obvinenému. Podanie občianskoprávnej žaloby v trestnom konaní vytvára situáciu neuzatvoreného prípadu (lis pendens) a tvorí podmienku, ktorá bráni občianskoprávnemu konaniu. A naopak, neuzatvorený prípad pred civilným súdom vytvára prekážku pre prerokúvanie občianskoprávnej žaloby v trestnom konaní, a príslušný prípad sa preto nebude prerokovávať, alebo sa od neho upustí.

Podobne platný rozsudok súdu o nárokoch obete v trestnom konaní vytvára situáciu res judicata, v ktorej nemožno opäť viesť súdny spor, a predstavuje podmienku, ktorá bráni, aby sa prípad opäť prešetroval v občianskoprávnom konaní. Ak však priznané odškodnenie nepokrýva celú stratu a nedostatočne kompenzuje previnenie, obeť môže podať žalobu o dodatočnú náhradu škody v občianskoprávnom konaní (článok 415 Trestného poriadku).

HoreHore

1.3. Kedy to mám urobiť?

Návrh na odškodnenie podľa článku 46 Trestného zákonníka môže obeť podať spolu s oznámením o porušení zákona v prípravnom konaní alebo po vznesení obžaloby štátnym žalobcom. Keď je osoba identifikovaná ako obeť, môže podať návrh tohto druhu na súd; musí byť informovaná o tejto možnosti orgánmi, ktoré vedú konanie.

Pokiaľ ide o čas vznesenia občianskoprávnej žaloby v trestnom konaní, obeť môže podať občianskoprávnu žalobu proti obvinenému s cieľom uplatniť si finančné nároky priamo vyplývajúce z trestného činu do začatia súdneho konania na hlavnom pojednávaní. Tu je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína v momente prednesenia obžaloby.

Žaloba musí byť podaná na súde s pôsobnosťou v trestných veciach. Občianskoprávnu žalobu možno podať už počas prípravného konania. V takom prípade orgán zodpovedný za konanie pripojí žalobu k vyšetrovaciemu spisu a súd rozhodne o jej prijatí. Za dátum žiadosti o odškodnenie sa potom považuje dátum, ku ktorému bola podaná žaloba. Súbežne s podaním žaloby v prípravnom konaní môže obeť požiadať o zabezpečenie nároku. O tejto otázke musí rozhodnúť žalobca a proti jeho rozhodnutiu sa možno odvolať na súde.

Do začatia súdneho konania môžu v prípade smrti obete podať žalobu najbližší príbuzní. Ak obeť zomrie po podaní žaloby (a tým zomrie aj súkromný žalobca), najbližší príbuzní môžu prevziať práva zosnulého a vymáhať jeho nevyrovnané nároky (pozri článok 63 Trestného poriadku).

HoreHore

Ak trestný súd odmietne prijať žalobu, obeť môže v lehote do 30 dní od dátumu odmietnutia požiadať, aby žaloba bola postúpená civilnému súdu.

Len v prípade odsúdenia alebo podmienečného zastavenia konania musí súd rozhodnúť o merite nárokov v občianskoprávnej žalobe prijatím alebo odmietnutím žaloby vcelku alebo sčasti. V prípade rozdielneho rozhodnutia súd nesmie žalobu prerokovávať. V tom prípade môže obeť uplatniť svoj nárok na civilných súdoch.

Súd môže odmietnuť vydať rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu. V tom prípade sa zabezpečenie nároku zruší, ale obeť môže podať žalobu na civilný súd v záväznej lehote troch mesiacov od potvrdenia právoplatnosti rozsudku. Ak sa podá žaloba o náhradu škody, zabezpečenie zostáva v platnosti, ak súd nerozhodne inak v občianskoprávnom konaní (článok 294 Trestného poriadku).

Aj úloha pomocného žalobcu umožňuje obeti presadzovať jej zákonné práva (vrátane finančných a kompenzačných) prostredníctvom pomoci štátnemu žalobcovi/zástupcovi, ktorý, ako napovedá jeho názov, reprezentuje v prvom rade verejný záujem.

Ak obvinenie podá štátny žalobca, obeť môže dať vyhlásenie (v písomnej forme alebo ústnej forme so záznamom), že preberie úlohu pomocného žalobcu až do momentu začatia konania na hlavnom pojednávaní. Ostatné obete toho istého trestného činu sa môžu pripojiť ku konaniu do začatia konania na hlavnom pojednávaní (takže v tom istom časovom rozpätí).

Ak sa štátny žalobca rozhodne nezačať trestné stíhanie, pomocný žalobca tým nestráca svoje práva.

HoreHore

Smrť pomocného žalobcu nebráni ďalšiemu konaniu. Blízke osoby môžu v ktorejkoľvek fáze konania vstúpiť do konania v úlohe doplňujúceho pomocného žalobcu. Pokiaľ ide o zastupujúceho pomocného žalobcu, najbližšia osoba môže vstúpiť do konania v lehote do troch mesiacov.

V prípade trestných činov stíhaných na základe súkromnej žaloby môže obeť uplatňovať svoje práva podaním súkromnej žaloby. Ďalšie obete toho istého trestného činu sa môžu k prebiehajúcemu konaniu pripojiť do začatia súdneho konania na hlavnom pojednávaní. Ak to vyžaduje verejný záujem, konanie môže začať štátny žalobca alebo sa môže pripojiť k prebiehajúcemu konaniu. Z praktického hľadiska sa to týka situácií, v ktorých nie je na začiatku konania známe, či sa bude trestný čin súdne stíhať na základe verejnej alebo súkromnej žaloby (napr. či čin predstavuje trestný čin, na ktorý sa vzťahuje článok 156 Trestného zákonníka, alebo len porušenie osobnej nedotknuteľnosti inej osoby).

Náhrada škody môže byť úzko spojená s preventívnymi opatreniami stanovenými v Trestnom poriadku, ak obvinený alebo iná osoba zloží kauciu v určitej peňažnej čiastke vo forme hotovosti, cenných papierov, dlhopisu alebo hypotéky (majetková kaucia sa stanovuje ako preventívne opatrenie uplatňované s cieľom zaručiť riadny priebeh konania). Majetok alebo peňažná suma tvoriaca kauciu, ktorá prepadla alebo bola vyinkasovaná, sa prevedie alebo vyplatí v prospech štátnej pokladnice. Obeť má potom prednosť pri uspokojení svojich nárokov vyplývajúcich z trestného činu, ak škodu nemožno nahradiť iným spôsobom.

HoreHore

Ak obeť žiada o náhradu škody spôsobenú protiprávnym činom, predchádzajúca zábezpeka na majetok na účely budúcej povinnosti nahradiť škodu je rovnako dôležitá ako samotný akt žiadosti o odškodnenie podľa článku 46 Trestného zákonníka.

1.4. Môžem získať právnu pomoc pred začatím konania a/alebo počas konania?

Podľa pravidiel stanovených v občianskoprávnom konaní môže byť pre civilného žalobcu vymenovaný právny zástupca. Právny zástupca pre pomocného žalobcu a pre súkromného žalobcu môže vystupovať v konaní.

V prípade trestného činu, s ktorým je spojený peňažný trest, prepadnutie hmotného majetku, alebo uloženie povinnosti nahradiť škodu alebo zaplatiť dodatočnú platbu, tieto sankcie môžu byť zabezpečené ex officio zabavením nehnuteľného majetku obžalovaného (článok 291 Trestného poriadku). Zabezpečenie sa získa v súlade s ustanoveniami Občianskeho poriadku. Existuje možnosť zhabať hnuteľný majetok alebo odobrať iné majetkové práva a uložiť zákaz predaja a zaťažovania nehnuteľností. Tento zákaz sa musí zverejniť v pozemkovom registri a registri hypoték, alebo ak takýto register neexistuje, musí byť uvedený v súbore dokumentov. Pokiaľ je to možné, nehnuteľnosti alebo firma vo vlastníctve obvineného môžu byť dané do nútenej správy.

Súd môže odmietnuť vyniesť rozsudok o povinnosti nahradiť škodu. V tom prípade je zabezpečenie zrušené, ale obeť môže podať žalobu na civilný súd v rámci trojmesačnej záväznej lehoty od potvrdenia právoplatnosti rozsudku. Ak sa podá žaloba o náhradu škody, zabezpečenie zostáva v platnosti, ak súd nerozhodne inak v občianskoprávnom konaní (článok 294 Trestného poriadku).

HoreHore

Trestný poriadok umožňuje zabezpečiť materiálne nároky obete trestného činu už aj v prvotnej fáze konania (článok 295). Polícia preto môže uskutočniť dočasné zaistenie hnuteľného majetku patriaceho podozrivému, ak existujú dôvody obávať sa, že by ich mohol odstrániť spôsobom poškodzujúcim obeť trestného činu. Dočasné zaistenie vyžaduje schválenie formou príkazu štátneho žalobcu vydaného do piatich dní.

1.5. Ako mám predložiť svoju požiadavku? Aké dôkazy budem musieť predložiť na podporu svojej žiadosti?

Pokiaľ ide o trestnoprávny rozkaz na odškodnenie (článok 46 Trestného zákonníka), obeť by mala podať návrh naň a súd by mal preskúmať tento návrh a dospieť k vlastným záverom týkajúcim sa hodnotenia škody, ktorú obeť utrpela; nemôže však nechať, aby obeť nehrala žiadnu úlohu; v tejto súvislosti sa môžu použiť vyhlásenia obete.

V prípade občianskoprávnej žaloby by sa mala stanoviť hodnota predmetu sporu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Súd sa musí rozhodnúť odložiť konanie o občianskoprávnej žalobe pripojenej k trestnému konaniu, ak dôkazy predložené počas pojednávania nie sú dostatočné na rozsudok v žalobe a získanie dodatočných dôkazov by spôsobilo značné predĺženie konania. V občianskoprávnom konaní sa vyžaduje, aby obeť hrala väčšiu úlohu.

1.6. Sú ďalšie možnosti na získanie odškodnenia od páchateľa (rozkaz na náhradu škody)?

V prípadoch týkajúcich sa trestných činov podliehajúcich vyšetrovaniu v skrátenom konaní (článok 469 Trestného poriadku), t. j. vo všeobecnosti menej závažných trestných činov, súd môže na základe materiálov zhromaždených v predbežnom konaní vydať trestný rozkaz (článok 500 Trestného poriadku a nasledujúce články). Pri vydaní trestného rozkazu musí súd rozhodnúť o celom nároku, ktorý bol vznesený v občianskoprávnej žalobe, alebo o odškodnení podľa článku 415 ods. 5 Trestného poriadku.

HoreHore

1.7. Ak mi súd prizná náhradu škody, mám ako obeť trestného činu k dispozícii nejakú osobitnú pomoc na výkon rozsudku proti páchateľovi?

Súd, ktorý priznal nárok na náhradu majetkovej škody, musí na žiadosť oprávnenej osoby pripojiť k rozhodnutiu viazanému na exekúciu doložku vykonateľnosti (článok 107 Trestného poriadku). Rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť nahradiť škodu, sa považuje aj za rozhodnutie o nárokoch na náhradu majetkovej škody, ak ho možno vykonať exekúciou na základe Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie o exekúcii možno pripojiť aj k zmieru, ku ktorému sa dospelo na súde.

2. Získanie odškodnenia od štátu

Dňa 21. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon o odškodnení obetí niektorých úmyselných trestných činov štátom. Odškodnenie predstavuje finančnú protihodnotu zaplatenú z rozpočtu štátu obetiam niektorých úmyselných trestných činov alebo ich najbližším príbuzným. „Obeť“ znamená fyzickú osobu (občana Poľskej republiky a ktoréhokoľvek iného členského štátu), ktorá v dôsledku úmyselného trestného činu spáchaného s použitím násilia zomrela alebo utrpela funkčné poškodenie telesného orgánu alebo narušenie zdravia, ako je uvedené v článku 156 ods. 1 a článku 157 ods. 1 Trestného zákonníka.

Tento zákon sa vzťahuje na úmyselné trestné činy spáchané len na území Poľskej republiky. Zákon zaviedol zásadu subsidiarity odškodnenia štátom, čo znamená, že odškodnenie sa poskytne, len ak ho oprávnená osoba nemôže dostať z iného zdroja.

HoreHore

Odškodnenie možno udeliť bez ohľadu, či páchatelia boli zistení, obvinení a/alebo odsúdení.

Poskytnutie odškodnenia štátom nezbavuje páchateľa povinnosti nahradiť škodu, ani neobmedzuje právo obete žiadať odškodnenie od páchateľa v súdnom konaní.

Článok 3 zákona obsahuje presne vymedzený výpočet preplácaných nákladov: týmito môžu byť len ušlý príjem alebo iné prostriedky na živobytie, výdavky na lekársku starostlivosť alebo náklady na pohreb. Straty v oblasti materiálnych záujmov a náhrada morálnej ujmy nie sú zahrnuté. Maximálna možná suma náhrady bola stanovená na 12 000 PLN.

Žiadosti o náhradu sa musia podať do konečného termínu dvoch rokov od spáchania trestného činu.

Ďalšou podmienkou získania odškodnenia je začatie trestného konania. Situácie, ak trestné konanie nebolo začaté z dôvodu existencie udalosti, ktorá mu bráni, napr. smrť páchateľa, sa riešia na osobitnom základe. Odškodnenie sa však neprizná, ak začaté trestné konanie je zastavené z nasledujúcich dôvodov:

  • nebol spáchaný žiadny trestný čin alebo neexistujú dostatočné dôkazy, že trestný čin bol spáchaný,
  • príslušný čin nepredstavuje trestný čin alebo zodpovedná osoba nespáchala trestný čin podľa zákona,
  • vplyv príslušného činu na spoločnosť je zanedbateľný,
  • trestné konanie v tom istom trestnom čine spáchanom tou istou fyzickou osobou bolo platne ukončené, alebo konanie začaté v minulosti prebieha a nie je ukončené,
  • oprávnený žalobca nepodal žiadny podnet,

alebo ak po začatí súdneho konania súd po zistení okolností stanovených v článku 17 ods. 1 body 1 a 2 Trestného poriadku oslobodí obžalovaného.

HoreHore

Ak sa zistí, že neexistovali dôvody na odškodnenie, ktoré bolo zaplatené, po zastavení trestného konania alebo po oslobodení obžalovaného článok 13 ods. 1 zákona stanoví povinnosť vrátiť odškodnenie.

Orgánom, ktorý rozhoduje o udelení odškodnenia a súčasne o úhrade finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, je okresný súd.

Pre potreby žiadateľa sú k dispozícii tlačivá žiadosti o odškodnenie.

Orgánom, ktorý poskytuje pomoc na území Poľska, je štátny žalobca okresného súdu.

Obeť trestného činu môže žiadať o náhradu škody spôsobenej úradníkom štátnej správy alebo miestnej samosprávy pri výkone svojich povinností (články 415 – 421 Občianskeho zákonníka). V niektorých prípadoch sa zodpovednosť delí medzi štátnu pokladnicu a orgán miestnej samosprávy, ak trestný čin bol spáchaný pri plnení povinností delegovaných ústrednou štátnou správou. Dňa 18. decembra 2001 dospel Ústavný súd k záveru, že článok 418 Občianskeho zákonníka, ktorý podstatne obmedzoval možnosť žiadať o odškodnenie od štátu, je neplatný z dôvodu rozporu s Ústavou.

Poľský zákon o výkone trestu (článok 43 ods. 1, 2 a 3) umožňuje poskytnúť pomoc obetiam trestných činov a ich rodinám z fondu pomoci po výkone trestu, ktorý spravuje minister spravodlivosti. Je to osobitná nenávratná pomoc štátu, ktorá sa nepripočítava k budúcemu odškodneniu. Túto pomoc udeľuje priamo predseda príslušného súdu alebo oprávnení sudcovia a profesionálni sociálni kurátori a pracovníci dohľadu. Túto pomoc môže nepriamo poskytnúť mimovládna organizácia, ktorá získala prostriedky z fondu pomoci obetiam trestných činov a ich rodinám. Táto pomoc má najmä formu poskytnutia hotovostných dávok, úhrady výdavkov na nákup tovaru, liekov, šatstva, úhrady nákladov na nájomné alebo úhrady nákladov na špecializované právne alebo psychologické poradenstvo.

« Odškodnenie obetí trestných činov - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 28-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo