Európska komisia > EJS > Odškodnenie obetí trestných činov > Nemecko

Posledná úprava: 04-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Odškodnenie obetí trestných činov - Nemecko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Odškodnenie formou náhrady škody páchateľom 1.
1.1. Kto a za akých podmienok si môže uplatniť náhradu škody voči páchateľovi (v trestnom konaní)? 1.1.
1.2. V ktorom štádiu konania? 1.2.
1.3. Ako a kde si možno podať žiadosť? 1.3.
1.4. Akým spôsobom možno vyčísliť odškodnenie (uvedenie celkovej sumy a /alebo podrobnejšie údaje o jednotlivých škodách)? 1.4.
1.5. Poskytuje sa pomoc na úhradu nákladov konania pred a /alebo počas konania? 1.5.
1.6. Aké dôkazy treba predložiť na podporu žiadosti? 1.6.
1.7. Ak súd rozhodne o náhrade škody, môže poškodený počítať so špeciálnou podporou ako obeť trestného činu pri výkone rozsudku voči páchateľovi? 1.7.
2. Odškodnenie zo strany štátu alebo verejných inštitúcií 2.
2.1. Existuje možnosť odškodnenia zo strany štátu alebo verejných inštitúcií? 2.1.
2.2. Je táto možnosť obmedzená len na poškodených, ktorí sa stali obeťami určitých trestných činov? 2.2.
2.3. Je táto možnosť obmedzená len na poškodených, ktorí utrpeli určité škody? 2.3.
2.4. Môžu blízki príbuzní alebo vyživované osoby po mŕtvych obetiach zločinu dostať odškodnenie? 2.4.
2.5. Je možnosť odškodnenia obmedzená na osoby s určitou štátnou príslušnosťou alebo tie, ktoré majú pobyt v určitej krajine? 2.5.
2.6. Môže obeť požadovať odškodnenie v jednej členskej krajine, ak sa trestný čin stal v inej krajine? 2.6.
2.7. Treba podať trestné oznámenie na polícii? 2.7.
2.8. Je potrebné pred podaním žiadosti vyčkať na výsledky policajného vyšetrovania? 2.8.
2.9. V prípade, že páchateľ bol identifikovaný, treba sa najprv pokúsiť vymáhať náhradu škody od neho? 2.9.
2.10. Existuje možnosť odškodnenia aj vtedy, ak páchateľ nebol identifikovaný alebo usvedčený? Ak áno, aké dôkazy treba predložiť na podporu žiadosti? 2.10.
2.11. Existujú lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie? 2.11.
2.12. Akých škôd sa týka táto úprava? 2.12.
2.13. Ako sa vypočíta odškodnenie? 2.13.
2.14. Existuje nejaká minimálna a /alebo maximálna hranica príspevku, ktorú možno poskytnúť? 2.14.
2.15. Odpočítava sa odškodnenie, ktoré dostala alebo môže dostať obeť za rovnaké škody z iných zdrojov (napr. poistenie), od odškodnenia zo strany štátu? 2.15.
2.16. Existujú iné kritériá, ktoré by mohli mať vplyv na možnosť odškodnenia alebo spôsob výpočtu náhrady škody, ako napr. správanie sa obete vzhľadom na udalosť, ktorá škodu zapríčinila? 2.16.
2.17. Je možné dostať preddavok na odškodnenie? Ak áno, za akých podmienok? 2.17.
2.18. Kde sa dajú dostať potrebné tlačivá a ďalšie informácie potrebné na podanie žiadosti? Existuje priama telefonická linka alebo internetová stránka pre takéto prípady? 2.18.
2.19. Môže poškodený pri podávaní žiadosti počítať s pomocou pri úhrade nákladov konania? 2.19.
2.20. Komu treba adresovať žiadosť? 2.20.
2.21. Existujú združenia na pomoc obetiam, ktoré by mohli poskytnúť dodatočnú pomoc? 2.21.

 

1. Odškodnenie formou náhrady škody páchateľom

Čo sa týka nárokov na náhradu škody voči páchateľovi, uplatňovaných mimo trestného konania, obraciame vašu pozornosť na informačný materiál „Podanie žaloby na súd“.

Čo sa týka prípadov s cezhraničnou pôsobnosťou, napr. keď sa trestný čin stane v členskom štáte, ktorý nie je totožný s miestom pobytu obete, môže si postihnutá osoba uplatniť nárok na náhradu škody voči páchateľovi na tom súde, kde prebieha aj súdne konanie, ak to pripúšťa vnútroštátne právo.

1.1. Kto a za akých podmienok si môže uplatniť náhradu škody voči páchateľovi (v trestnom konaní)?

V trestnom konaní si môže každý poškodený alebo jeho dedič uplatniť majetkovo-právny nárok, založený trestným činom, ktorý patrí do právomoci riadneho súdu a nie je aktuálne uplatňovaný ešte na nejakom inom mieste.

1.2. V ktorom štádiu konania?

Žiadosť možno podať už v štádiu vyšetrovania pred tým, ako sa začne trestné konanie na súde, alebo v hlavnom konaní až do začatia záverečného prejavu.

1.3. Ako a kde si možno podať žiadosť?

Žiadosť, ktorou sa uplatňuje nárok, možno podať písomne – na prokuratúre a po podaní žaloby na súde – alebo ústne so zaprotokolovaním súdnym úradníkom a ešte aj počas hlavného konania ústne. Miestne príslušná je prokuratúra, ktorá vedie vyšetrovacie konanie proti páchateľovi, resp. súd, na ktorom bola podaná žaloba.

HoreHore

1.4. Akým spôsobom možno vyčísliť odškodnenie (uvedenie celkovej sumy a /alebo podrobnejšie údaje o jednotlivých škodách)?

Žiadosť musí zreteľne obsahovať predmet a dôvod nároku. Požadovaná peňažná suma sa spravidla vyčísľuje, možno ju však vynechať, ak výšku škody musí najprv stanoviť znalec alebo ak o výške bolestného rozhoduje súd na základe svojho uváženia.

1.5. Poskytuje sa pomoc na úhradu nákladov konania pred a /alebo počas konania?

Akonáhle je podaná žaloba, žiadateľovi sa na základe osobitnej žiadosti povolí poskytnutie pomoci na hradenie nákladov konania, ak tento na základe svojej osobnej a ekonomickej situácie nemá možnosť uhradiť náklady konania, alebo ich môže uhradiť len čiastočne alebo v splátkach. Okrem toho musí mať predpokladané trestné stíhanie dostatočné vyhliadky na úspech a nesmie byť svojvoľné.

1.6. Aké dôkazy treba predložiť na podporu žiadosti?

Žiadosť, ktorou sa uplatňuje nárok, by mala obsahovať vhodné dôkazové prostriedky. Ak nie sú dôkazové prostriedky uvedené, nie je to na závadu, keďže súd sa za účelom zistenia pravdy musí z úradnej moci zaoberať všetkými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie.

1.7. Ak súd rozhodne o náhrade škody, môže poškodený počítať so špeciálnou podporou ako obeť trestného činu pri výkone rozsudku voči páchateľovi?

Nie.

HoreHore

2. Odškodnenie zo strany štátu alebo verejných inštitúcií

2.1. Existuje možnosť odškodnenia zo strany štátu alebo verejných inštitúcií?

Zo zákona môže byť odškodnenie poskytnuté prostredníctvom odškodnenia obetí násilných trestných činov.

2.2. Je táto možnosť obmedzená len na poškodených, ktorí sa stali obeťami určitých trestných činov?

Na odškodnenie majú právo obete úmyselného, protiprávneho útoku, teda násilného činu. Obeťou násilného útoku s nárokom na odškodnenie je aj ten, kto utrpí škodu následkom útoku všeobecne nebezpečnými prostriedkami, napr. pri výbuchu trhaviny alebo pri útoku na inú osobu, resp. pri snahe zabrániť útoku. Nárok na odškodnenie vzniká aj v dôsledku sexuálneho zneužitia.

Trestné činy, ktoré nepredstavujú násilný útok na telesnú integritu poškodeného, ako napr. vlámanie alebo podvod, nezakladajú nárok na odškodnenie.

2.3. Je táto možnosť obmedzená len na poškodených, ktorí utrpeli určité škody?

Predpokladom vzniku nároku na odškodnenie je telesné alebo psychické poškodenie ako následok násilného útoku. Mesačný dôchodok sa vypláca len v prípade trvalých zdravotných následkov. Za púhe majetkové škody sa odškodnenie nevypláca.

2.4. Môžu blízki príbuzní alebo vyživované osoby po mŕtvych obetiach zločinu dostať odškodnenie?

Aj manželskí partneri, deti a v mimoriadnych prípadoch aj rodičia obete majú nárok na odškodnenie. Rozvedení manželskí partneri a starí rodičia môžu dostať odškodnenie, ak im obeť poskytovala alebo mohla poskytovať výživné.

HoreHore

2.5. Je možnosť odškodnenia obmedzená na osoby s určitou štátnou príslušnosťou alebo tie, ktoré majú pobyt v určitej krajine?

Nárok na odškodnenie majú nemeckí štátni príslušníci a cudzinci, ktorí majú v Nemecku legálny pobyt. Občania členských štátov Európskej únie a cudzinci, ktorí sa v Nemecku zdržujú legálne už dlhšie ako tri roky, dostávajú dávky v plnom rozsahu. Cudzinci, ktorí sú v Nemecku legálne menej ako tri roky, dostanú plnenie nezávisle od výšky príjmu alebo v prípade konečného vycestovania odstupné. Návštevníci a turisti dostanú v prípade ťažkého poškodenia jednorazový príspevok na zmiernenie tvrdosti zákona.

2.6. Môže obeť požadovať odškodnenie v jednej členskej krajine, ak sa trestný čin stal v inej krajine?

Základom zákona o odškodnení obetí násilných činov je myšlienka, že obeť násilného činu má nárok na vyrovnanie od štátu, ktorý ju napriek všetkému úsiliu nedokázal ochrániť. Keďže zákon o odškodnení obetí násilných činov sa riadi teritoriálnym princípom, poskytuje sa odškodnenie len vtedy, ak sa násilný útok stal v oblasti pôsobnosti zákona.

2.7. Treba podať trestné oznámenie na polícii?

Obeť musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby prispela k objasneniu činu a stíhaniu páchateľa, k čomu patrí najmä podanie trestného oznámenia orgánu, činnému v trestnom konaní (polícia alebo prokuratúra). V mimoriadnych prípadoch (napr. sexuálne zneužitie, činy v rámci rodiny) možno od požiadavky oznámenia výnimočne upustiť.

HoreHore

2.8. Je potrebné pred podaním žiadosti vyčkať na výsledky policajného vyšetrovania?

Úrady sociálnej starostlivosti v spolkových krajinách, poverené realizáciou zákona o odškodnení, musia prijať vlastné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti na odškodnenie nezávisle od výsledkov vyšetrovania polície, prokuratúry alebo súdu. Takáto žiadosť by sa preto mala podať nezávisle od začiatku a priebehu vyšetrovania polície alebo prokuratúry čo najskôr po škodovej udalosti.

2.9. V prípade, že páchateľ bol identifikovaný, treba sa najprv pokúsiť vymáhať náhradu škody od neho?

Zákonný nárok na odškodnenie obetí násilných trestných činov ako súčasť sociálneho práva na odškodnenie existuje nezávisle od prípadného uplatňovania nárokov na náhradu škody voči páchateľovi. Akonáhle možno požadovať plnenie od páchateľa, prechádzajú nároky obete voči nemu vo výške odškodnenia poskytnutého podľa ustanovení zákona o odškodňovaní obetí na nositeľa nákladov zo strany štátu.

2.10. Existuje možnosť odškodnenia aj vtedy, ak páchateľ nebol identifikovaný alebo usvedčený? Ak áno, aké dôkazy treba predložiť na podporu žiadosti?

Ako sa už uvádzalo v bode 2.8., poskytnutie odškodnenia je úplne nezávislé od odsúdenia alebo potrestania páchateľa. Žiadateľ musí – ako v celej oblasti sociálneho práva – aj pri odškodňovaní obetí násilných činov preukázať existenciu skutočností oprávňujúcich na odškodnenie, teda najmä existenciu spáchania násilného činu proti nemu a tým spôsobenej zdravotnej ujmy. No práve v prípadoch, keď nie je známy páchateľ alebo neexistujú iné dôkazy, nastupuje značné uľahčenie dôkazového konania v prospech žiadateľa.

HoreHore

2.11. Existujú lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie?

Podanie žiadosti o odškodnenie nie je viazané nijakými lehotami. Plnenie sa začína v zásade od mesiaca podania žiadosti. Možno ho však poskytnúť aj za obdobie pred podaním žiadosti, ak žiadosť bola podaná do jedného roka po čine.

2.12. Akých škôd sa týka táto úprava?

Podľa zákona o odškodňovaní obetí násilných trestných činov sa poskytuje odškodnenie na kompenzáciu následkov zdravotných a ekonomických následkov spôsobených škôd. Nemateriálne škody sa nekompenzujú.

2.13. Ako sa vypočíta odškodnenie?

Obete násilných trestných činov majú nárok na všetku zdravotnícku starostlivosť zameranú na obnovu alebo zlepšenie zdravotného stavu (napr. vrátane opatrení zameraných na zdravotnú alebo profesijnú rehabilitáciu, ošetrovateľskú starostlivosť, psychoterapeutickú starostlivosť atď.), príspevky na zabezpečenie živobytia ako aj trvalý dôchodok na kompenzáciu zdravotných a ekonomických škôd. Výška odstupňovaného dôchodku sa riadi konkrétnym stupňom poškodenia zdravia ako aj stratou príjmov v súvislosti s poškodením.

2.14. Existuje nejaká minimálna a /alebo maximálna hranica príspevku, ktorú možno poskytnúť?

Mesačný dôchodok na kompenzáciu zdravotného poškodenia sa vypláca v pevnej sume v závislosti od rozsahu poškodenia, ktorej výška sa každoročne upravuje. Na najnižšom stupni to v súčasnosti predstavuje 118 eur mesačne. Všetky dodatočné dôchodkové príjmy na kompenzáciu ekonomických následkov závisia od majetkových pomerov obete trestného činu. Najvyššie hranice mesačnej alebo celkovej výšky odškodnenia neexistujú.

HoreHore

2.15. Odpočítava sa odškodnenie, ktoré dostala alebo môže dostať obeť za rovnaké škody z iných zdrojov (napr. poistenie), od odškodnenia zo strany štátu?

Započítava sa len to plnenie, ktoré obeť naozaj dostala za to isté poškodenie a za rovnakým účelom.

2.16. Existujú iné kritériá, ktoré by mohli mať vplyv na možnosť odškodnenia alebo spôsob výpočtu náhrady škody, ako napr. správanie sa obete vzhľadom na udalosť, ktorá škodu zapríčinila?

Poskytnutie odškodnenia možno zamietnuť, ak si obeť poškodenie zapríčinila sama alebo sa na ňom podieľala alebo sa poskytnutie odškodnenia zdá neetické z iných dôvodov.

2.17. Je možné dostať preddavok na odškodnenie? Ak áno, za akých podmienok?

Poskytnúť príspevky na lekárske ošetrenie, resp. náklady naň možno prevziať okamžite. Pri vyplácaní dôchodku sa neráta s preddavkom. Žiadosti o odškodnenie sa však prešetrujú a vybavujú urýchlene.

2.18. Kde sa dajú dostať potrebné tlačivá a ďalšie informácie potrebné na podanie žiadosti? Existuje priama telefonická linka alebo internetová stránka pre takéto prípady?

Žiadosť je možné podať neformálne. Tlačivá sú k dispozícii na príslušných úradoch sociálnej starostlivosti jednotlivých spolkových krajín. Tieto úrady poradia obetiam aj čo sa týka ich nárokov na odškodnenie. Ďalšie informácie možno okrem toho získať napr. v iných sociálnych úradoch, v sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, v poisťovniach a na polícii. Spolkové ministerstvo zdravotníctva a sociálnej starostlivosti vydalo brožúrku o odškodňovaní obetí trestných činov v Nemecku, ktorú si občania i úrady môžu vyžiadať bezplatne. Okrem toho si možno stiahnuť texty zákonov a ďalšie informácie o odškodňovaní obetí trestných činov z internetovej stránky spolkového ministerstva. Aj spolkové krajiny, zodpovedajúce za realizáciu zákona, vydávajú takéto brožúrky a na svojich internetových stránkach ponúkajú ďalšie potrebné informácie. Špeciálne úradné číslo telefónu pre obete násilia neexistuje, pomoc však môžu dostať kedykoľvek na číslach tiesňového volania polície.

2.19. Môže poškodený pri podávaní žiadosti počítať s pomocou pri úhrade nákladov konania?

Správne konanie o rozhodnutí ohľadom žiadosti o odškodnenie je bezplatné. Ani za prípadné ďalšie konanie pred príslušnými sociálnymi súdmi sa nevyberajú nijaké poplatky.

2.20. Komu treba adresovať žiadosť?

O žiadosti obete trestného činu o odškodnenie rozhodujú miestne príslušné úrady sociálnej starostlivosti jednotlivých spolkových krajín. Žiadosť však možno podať na ktoromkoľvek inom sociálnom úrade.

2.21. Existujú združenia na pomoc obetiam, ktoré by mohli poskytnúť dodatočnú pomoc?

Existuje celý rad súkromných organizácií, ktoré majú za úlohu poskytovať pomoc obetiam násilia tak na lokálnej, ako aj celoštátnej úrovni.

Bližšie informácie

Obeť násilia môže požadovať od páchateľa finančné odškodnenie zahŕňajúce aj nemateriálne škody tak v občiansko-právnom konaní, ako aj v rámci trestného konania (adhézne konanie).

« Odškodnenie obetí trestných činov - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 04-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo