Európska komisia > EJS > Odškodnenie obetí trestných činov > Francúzsko

Posledná úprava: 09-10-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Odškodnenie obetí trestných činov - Francúzsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Dosiahnutie odškodnenia od páchateľa trestného činu vo forme náhrady škody 1.
1.1. Za akých podmienok môžem podať žalobu o náhradu škody v konaní proti páchateľovi trestného činu (trestné konanie)? 1.1.
1.2. V ktorej etape konania ju môžem podať? 1.2.
1.3. Ako mám podať túto žalobu a komu? 1.3.
1.4. Ako by som mal sformulovať žalobu (uvedenie celkovej sumy a/alebo upresnenie špecifických škôd)? 1.4.
1.5. Mám pred konaním a/alebo počas konania nárok na právnu pomoc? 1.5.
1.6. Aké dôkazy musím predložiť uplatňovaní nároku na náhradu škody? 1.6.
1.7. Ak mi súd prizná náhradu škody, bude mi poskytnutá osobitná pomoc ako obete zločinu na výkon rozsudku proti páchateľovi trestného činu? 1.7.
2. Dosiahnutie odškodnenia od štátu alebo verejnej inštitúcie 2.
2.1. Existuje možnosť získať náhradu škody od štátu alebo verejnej inštitúcie? 2.1.
2.2. Obmedzuje sa táto možnosť na obete určitých konkrétnych druhov zločinov? 2.2.
2.3. Obmedzuje sa táto možnosť na obete, ktoré utrpeli určité druhy škôd? 2.3.
2.4. V prípade, že obeť zomrela, môžu získať odškodnenie jej blízki príbuzní alebo osoby, ktoré ňou boli vyživované? 2.4.
2.5. Obmedzuje sa možnosť získať odškodnenie na osoby s určitým štátnym občianstvom alebo na osoby s bydliskom v určitej krajine? 2.5.
2.6. Môžem požiadať o odškodnenie vo Francúzsku, ak bol zločin spáchaný v inej krajine? Ak áno, za akých podmienok? 2.6.
2.7. Je nutné, aby trestný čin bol predtým ohlásený polícii? 2.7.
2.8. Treba najprv počkať na výsledky policajného vyšetrovania alebo trestných konaní a až potom je možné podať žalobu? 2.8.
2.9. Ak bol páchateľ trestného činu zistený, je nutné pokúsiť sa najprv o získanie náhrady škody od páchateľa trestného činu? 2.9.
2.10. Ak páchateľ trestného činu nebol zistený alebo včas stíhaný, existuje možnosť získať odškodné aj v takomto prípade? Ak áno, akými dôkazmi musím podporiť žalobu, ktorú podávam? 2.10.
2.11. Je stanovená lehota na podanie žaloby o náhradu škody? 2.11.
2.12. Za aké ujmy môžem byť odškodnený? 2.12.
2.13. Ako sa vypočíta výška odškodného? 2.13.
2.14. Je stanovená minimálna a/alebo maximálna výška, ktorá mi môže byť priznaná? 2.14.
2.15. Odpočítajú sa sumy odškodného, ktoré som získal, alebo ktoré môžem získať za rovnaké ujmy, ktoré však pochádzajú z iných zdrojov (ako poistenie), od odškodnenia zo strany štátu? 2.15.
2.16. Existujú iné kritériá, ktoré môžu ovplyvniť môj nárok na získanie odškodného alebo spôsob, akým sa suma odškodného vypočíta, ako moje správanie počas udalosti, ktorá spôsobila škodu? 2.16.
2.17. Môžem získať preddavok na náhradu škody? Ak áno, za akých podmienok? 2.17.
2.18. Kde si môžem vyzdvihnúť potrebné formuláre a doplňujúce informácie o postupe, ktorý treba dodržať pri podávaní žaloby? Existuje osobitná telefonická linka alebo webová stránka, ktorú môžem využiť na tento účel? 2.18.
2.19. Môžem v súvislosti s podávaním žaloby získať právnu pomoc? 2.19.
2.20. Kde mám podať žalobu? 2.20.
2.21. Existujú združenia na pomoc obetiam, ktoré môžu poskytnúť doplňujúcu pomoc? 2.21.

 

1. Dosiahnutie odškodnenia od páchateľa trestného činu vo forme náhrady škody

1.1. Za akých podmienok môžem podať žalobu o náhradu škody v konaní proti páchateľovi trestného činu (trestné konanie)?

Občianskoprávnu žalobu o náhradu škody spôsobenej zločinom, deliktom alebo priestupkom môžu podľa článku 2 trestného poriadku podať všetci, ktorí osobne utrpeli škodu spôsobenú trestným činom.

Aby teda bolo možné požadovať náhradu škody bez ohraničenia požadovaných súm (čl. 420-1 Trestného poriadku), stačí preukázať existenciu ujmy spôsobenej trestným činom.

1.2. V ktorej etape konania ju môžem podať?

Žaloba o náhradu škody sa môže podať od okamihu vyšetrovania a súdneho stíhania. články 53-1 a 75 Trestného poriadku ustanovujú, že orgány súdnej polície sú povinné akýmikoľvek prostriedkami oznámiť obetiam ich práva, najmä právo získať náhradu škôd, ktoré obete utrpeli. Žalobu je možné podať aj v čase vyšetrovania a takisto pri súdnom pojednávaní.

1.3. Ako mám podať túto žalobu a komu?

Žalobu o náhradu škody môže podať obeť so súhlasom prokurátora republiky v priebehu policajného vyšetrovania súdnemu úradníkovi alebo príslušníkovi súdnej polície, ktorý o nej spíše protokol. Žalobu možno podať aj púhym faxom alebo doporučeným listom s doručenkou, ktorý musí byť doručený súdu najneskôr 24 hodín pred dátumom pojednávania. Obeť sa však môže pripojiť k trestnému konaniu tak, že sa osobne dostaví na súdne pojednávanie.

HoreHore

1.4. Ako by som mal sformulovať žalobu (uvedenie celkovej sumy a/alebo upresnenie špecifických škôd)?

V žalobe sa môžu vyčísliť jednotlivé ujmy, ak ide o škodu na zdraví, vecné alebo morálne škody, alebo vo všeobecnosti o morálnu ujmu. K žalobe však treba pripojiť všetky potrebné doklady.

1.5. Mám pred konaním a/alebo počas konania nárok na právnu pomoc?

Zákon z 9. septembra 2002 ustanovuje možnosť udeliť obetiam najzávažnejších trestných činov právnu pomoc, ktorá nie je podmienená finančnými zdrojmi obetí. V prípade obetí ostatných trestných činov je žiadosť o právnu pomoc podmienená finančnými zdrojmi. Táto pomoc sa uplatňuje od začiatku konania, pretože súdna polícia je od štádia vyšetrovania a súdneho stíhania povinná informovať obeť o jej práve na pomoc právneho zástupcu, ktorého prípadne určí predseda združenia advokátov.

1.6. Aké dôkazy musím predložiť uplatňovaní nároku na náhradu škody?

Obeť musí k žiadosti doložiť dôkazné predmety: potvrdenie lekára, potvrdenie o pracovnej neschopnosti a ušlom zisku, faktúry, odhad nákladov …

V prípade ublíženia na zdraví môže súd nariadiť expertízu s cieľom posúdiť z úradnej moci alebo na žiadosť obete závažnosť ublíženia. Predtým, než bude určený výsledok z expertízy, sa obeti môže vyplatiť peňažná záloha (záloha na odškodné).

1.7. Ak mi súd prizná náhradu škody, bude mi poskytnutá osobitná pomoc ako obete zločinu na výkon rozsudku proti páchateľovi trestného činu?

Združenia na pomoc obetiam zabezpečujú pomoc obetiam najčastejšie po vyhlásení sankcie a môžu obeť usmerniť v jej krokoch.

HoreHore

Ak je však páchateľ odsúdený na trest, ktorého súčasťou je povinnosť nahradiť obeti škodu, probačný splnomocnenec sa skontaktuje s obeťou, aby dohliadol na podmienky úhrady.     

2. Dosiahnutie odškodnenia od štátu alebo verejnej inštitúcie

2.1. Existuje možnosť získať náhradu škody od štátu alebo verejnej inštitúcie?

Zákonom zo 6. júla 1990 sa zaviedol autonómny mechanizmus odškodňovania obetí, ktorý sa opiera o medzinárodnú solidaritu. Tento zákon ustanovuje princíp úplnej náhrady škôd spáchaných na osobách. Žalujúca strana musí o ňu požiadať Komisiu pre odškodňovanie obetí trestných činov (Commission d’Indemnisation des Victimes d’Infractions - CIVI) na prvostupňovom súde, ktorý sa nachádza najbližšie k jeho bydlisku alebo miestu spáchania trestného činu a pridelené sumy jej vyplatí Záručný fond pre obete teroristických činov a iných trestných činov (Fonds de Garantie des victimes d’actes Terroristes et d’autres Infractions); žalujúca strana je účastníkom trestného konania a môže na páchateľa trestného činu podať regresnú žalobu.

Škoda, ktorej náhrada sa požaduje, musí byť spôsobená úmyselným alebo neúmyselným činom, ktorý má vecný znak trestného činu. Teroristické činy, dopravné nehody, nehody pri poľovačkách alebo likvidácia škodnej zveri nepatria do pôsobnosti zákona zo 6. júla 1990, ale iných systémov odškodňovania.

2.2. Obmedzuje sa táto možnosť na obete určitých konkrétnych druhov zločinov?

Úplná náhrada škôd spôsobených obetiam sa obmedzuje na tie obete, ktoré utrpeli vážne ujmy na svojej osobe a obete sexuálneho násilia; obetiam, ktoré utrpeli ľahké ujmy na svojej osobe a určité ujmy na majetku, môže byť poskytnutá pomoc solidarity, ktorých maximálna výška je ohraničená.

HoreHore

2.3. Obmedzuje sa táto možnosť na obete, ktoré utrpeli určité druhy škôd?

Komisiou pre odškodňovanie obetí trestných činov sa odškodňujú dva typy škôd:

  • Vážne ujmy na osobe ustanovené článkom 706-3 Trestného poriadku. V súvislosti s činom, ktorý má materiálny znak trestného činu, sa prihliada na to, či privodil smrť, trvalú pracovnú neschopnosť, úplnú alebo čiastočnú pracovnú neschopnosť trvajúcu jeden mesiac alebo viac alebo či má skutkovú podstatu sexuálneho trestného činu.
  • Ľahké ublíženie na zdraví a škody na majetku sú upravené článkom 706-14 Trestného poriadku. Obete krádeže, podvodu, zneužitia dôvery, vydierania alebo zničenia, poškodenia alebo pokazenia majetku, ako aj obete ublíženia na zdraví, ktorého následkom je úplná práceneschopnosť po dobu do jedného mesiaca môžu byť odškodnené za určitých podmienok, t.j. musia preukázať, že kumulovaním rôznych foriem odškodného z iných zdrojov (poistenie, ...) nezískajú skutočné a dostatočné odškodnenie ujmy, ktorú utrpeli, že tento čin má za následok ich vážnu materiálnu a psychologickú situáciu a že ich mesačné príjmy nedosahujú strop stanovený na 1223 eur pre rok 2003.
2.4. V prípade, že obeť zomrela, môžu získať odškodnenie jej blízki príbuzní alebo osoby, ktoré ňou boli vyživované?

Nárok na odškodné vzniká priamej obeti trestného činu a jeho právnym nástupcom.

2.5. Obmedzuje sa možnosť získať odškodnenie na osoby s určitým štátnym občianstvom alebo na osoby s bydliskom v určitej krajine?

Obeť totiž musí splniť určité podmienky štátneho občianstva. Nárok na odškodné si preto môžu uplatniť:

HoreHore

  • obete s francúzskym štátnym občianstvom bez ohľadu na to, či trestné činy boli spáchané vo Francúzsku alebo v cudzine,
  • obete, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskeho spoločenstva alebo štátu, ktorý s Francúzskom podpísal dohodu o reciprocite (štátni príslušníci štátov, ktoré podpísali európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov), keď trestné činy boli spáchané na francúzskom území,
  • cudzozemské obete, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskeho spoločenstva s regulárnym pobytom vo Francúzsku v čase spáchania trestných činov alebo podania žiadosti o odškodnenie, s výhradou medzinárodných zmlúv a dohôd, a to za trestné činy spáchané na francúzskom území.
2.6. Môžem požiadať o odškodnenie vo Francúzsku, ak bol zločin spáchaný v inej krajine? Ak áno, za akých podmienok?

Ako sa uvádza v odpovedi na otázku 2.5, obete s francúzskym štátnym občianstvom si môžu uplatniť nárok na odškodné v rámci komisií pre odškodňovanie obetí trestných činov, ak trestné činy boli spáchané v cudzine a to za rovnakých podmienok, ako keby boli spáchané vo Francúzsku.

2.7. Je nutné, aby trestný čin bol predtým ohlásený polícii?

K žiadosti o odškodnenie podanej Komisii pre odškodňovanie obetí trestných činov treba doložiť potvrdenku o podaní žaloby a akýkoľvek iný doklad o trestnom konaní, ktorý má žalujúca strana k dispozícii.  

HoreHore

2.8. Treba najprv počkať na výsledky policajného vyšetrovania alebo trestných konaní a až potom je možné podať žalobu?

Nie, Komisia pre odškodňovanie obetí trestných činov bola predovšetkým vytvorená na to, aby obeť nemusela čakať na výsledky trestného konania.

2.9. Ak bol páchateľ trestného činu zistený, je nutné pokúsiť sa najprv o získanie náhrady škody od páchateľa trestného činu?

Nie, žaloby nie sú na sebe závislé a Komisia pre odškodňovanie obetí trestných činov nie je viazaná výškou náhrady škody, ktorú súd predtým priznal obeti.

2.10. Ak páchateľ trestného činu nebol zistený alebo včas stíhaný, existuje možnosť získať odškodné aj v takomto prípade? Ak áno, akými dôkazmi musím podporiť žalobu, ktorú podávam?

Aj pri absencii trestného odsúdenia páchateľa trestného činu je možné konanie vo veci náhrady škody v rámci Komisie pre odškodňovanie obetí trestných činov. Na začatie tohto konania stačí púha skutočnosť, že obeť utrpela ujmu následkom trestného činu podľa článku 706-3 alebo článku 706-14 Trestného poriadku.

2.11. Je stanovená lehota na podanie žaloby o náhradu škody?

Žaloba o náhradu škody treba podať pod sankciou preklúzie v lehote troch rokov od dátumu spáchania trestného činu alebo v roku, ktorý nasleduje po poslednom súdnom rozhodnutí, ktoré bolo vynesené, keď bol uplatnený trestno-právny postih.

HoreHore

Komisia pre odškodňovanie obetí trestných činov však môže vyňať žalujúcu stranu preklúzie, keď sa táto nemôže domáhať svojich práv v stanovenej lehote alebo keď došlo k vážnemu zhoršeniu jej ujmy alebo z akéhokoľvek iného legitímneho dôvodu.

2.12. Za aké ujmy môžem byť odškodnený?

Podľa článku 706-3 Trestného poriadku všetky položky škôd vyplývajúcich z poškodenia osoby, môžu byť odškodnené bez ohľadu na to, či sú majetkového alebo nemajetkového charakteru. To sa týka aj ekonomickej ujmy kvôli poklesu príjmov z pracovnej činnosti následkom prepadnutia, ujmy vyplývajúcej z úzkosti a utrpenia rodičov, ktorých dieťa bolo unesené a znásilnené, ujmy vyplývajúcej z trvalej úplnej pracovnej neschopnosti, ujmy, ktoré utrpeli právni nástupcovia osoby zomrelej následkom trestného činu alebo aj ekonomickej škody maloletého dieťaťa, ktorého matka, ktorá dieťa vyživovala a zabezpečovala jeho výchovu, zomrela následkom trestného činu.

Na druhej strane platí, že ak môže byť nahradená ekonomická škoda, ktorá vyplynula z poklesu príjmov z pracovnej činnosti od okamihu spáchania trestného činu, na čisto vecnú náhradu škody sa ustanovenia článku 706-3 Trestného poriadku nevzťahujú. Preto sa napríklad zamietajú žiadosti o odškodné z titulu škôd na ošatení alebo straty či poškodenia šperkov.

2.13. Ako sa vypočíta výška odškodného?

Aby Komisia pre odškodňovanie obetí trestných činov mohla určiť sumy, ktoré obeti treba udeliť, musí najprv vypočítať celkovú ujmu žiadateľa o odškodnenie podľa pravidiel všeobecného práva zodpovednosti. V prípade, že sa preukáže vina obete v priamej a konkrétnej príčinnej súvislosti so škodou, odškodné sa môže znížiť alebo zamietnuť. Komisia pre odškodňovanie obetí trestných činov musí potom odpočítať dávky vyplatené sociálnymi poisťovňami.

HoreHore

2.14. Je stanovená minimálna a/alebo maximálna výška, ktorá mi môže byť priznaná?

Nie, princípom je úplné odškodnenie škôd s výhradou maxima stanoveného v odpovediach na otázky 2.2. a 2.3.

2.15. Odpočítajú sa sumy odškodného, ktoré som získal, alebo ktoré môžem získať za rovnaké ujmy, ktoré však pochádzajú z iných zdrojov (ako poistenie), od odškodnenia zo strany štátu?

Ako bolo uvedené v odpovedi 2.13, Komisia pre odškodňovanie obetí trestných činov odpočíta od odhadovanej sumy celkovej ujmy žiadateľa dávky, ktoré vyplatili sociálne poisťovne a dávky akéhokoľvek charakteru, ktoré žiadateľ dostal alebo dostane z titulu tej istej ujmy (poistenie…).

2.16. Existujú iné kritériá, ktoré môžu ovplyvniť môj nárok na získanie odškodného alebo spôsob, akým sa suma odškodného vypočíta, ako moje správanie počas udalosti, ktorá spôsobila škodu?

Ako bolo uvedené v odpovedi na otázku 2.13, odškodnenie môže byť znížené alebo zamietnuté v prípade viny obete, ktorá má priamu príčinnú súvislosť so škodou.

2.17. Môžem získať preddavok na náhradu škody? Ak áno, za akých podmienok?

Žiadateľ môže požiadať o poskytnutie preddavku. V takomto prípade predseda rozhodne v lehote jedného mesiaca od dátumu žiadosti.

HoreHore

2.18. Kde si môžem vyzdvihnúť potrebné formuláre a doplňujúce informácie o postupe, ktorý treba dodržať pri podávaní žaloby? Existuje osobitná telefonická linka alebo webová stránka, ktorú môžem využiť na tento účel?

Združenia na pomoc obetiam, ktoré uzavreli zmluvu s ministerstvom spravodlivosti a ktorých zoznam je k nahliadnutiu na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti Ministère de la Justice français, stále služby advokátov, ktorí sa špecializujú na pomoc obetiam, komisie pre odškodňovanie obetí trestných činov pri prvostupňových súdoch takisto môžu doplniť informácie o týchto veciach.

Obete môžu zatelefonovať aj na štátne číslo pomoci obetiam obrátiť INAVEM (sieť zoskupujúca niekoľko združení na pomoc obetiam): 0 810 09 86 09.

2.19. Môžem v súvislosti s podávaním žaloby získať právnu pomoc?

Zákon z 9. septembra 2002 ustanovuje možnosť poskytnúť obetiam, ktoré utrpeli najťažšie ujmy, právnu pomoc. V ostatných prípadoch je právna pomoc podmienená splnením podmienky finančných zdrojov a podmienky prípustnosti žaloby.

2.20. Kde mám podať žalobu?

Žiadosť o odškodnenie sa musí podať Komisii pre odškodňovanie obetí trestných činov pri prvostupňovom súde, ktorý je najbližší k bydlisku žiadateľa alebo miesta spáchania trestného činu.

2.21. Existujú združenia na pomoc obetiam, ktoré môžu poskytnúť doplňujúcu pomoc?

Združenia na pomoc obetiam sa v niektorých prípadoch združujú v rámci siete INAVEM français (štátne číslo pomoci obetiam: 0 810 09 86 09). Mapu umožňujúcu zistiť, ktoré združenia sa nachádzajú najbližšie k bydlisku žiadateľa, je k nahliadnutiu na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti Ministère de la Justice français.

Bližšie informácie

  • Existujú aj ďalšie možnosti, ako získať odškodnenie od páchateľa trestného činu („compensation orders“)? Je možné obrátiť sa súdneho vykonávateľa, ktorý zabezpečí výkon exekučných opatrení (zhabanie mzdy alebo obstavenie účtu), niekedy je takisto možné požiadať o spoluprácu prokurátora republiky (zistenie, na akom mieste sa zdržuje dlžník, prístup do databázy FICOBA, ktorá umožňuje identifikáciu bankových účtov dlžníka …).

« Odškodnenie obetí trestných činov - Všeobecné informácie | Francúzsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 09-10-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo