Európska komisia > EJS > Odškodnenie obetí trestných činov > Rakúsko

Posledná úprava: 11-08-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Odškodnenie obetí trestných činov - Rakúsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Odškodnenie obetí trestných činov páchateľom 1.
1.1. Za akých podmienok si môžem v trestnom konaní uplatniť požiadavku na náhradu škody voči páchateľovi? 1.1.
1.2. Kedy by som si mal uplatniť náhradu škody v rámci konania? 1.2.
1.3. Ako a kde si možno uplatniť nárok? 1.3.
1.4. Ako mám vyčísliť škodu, ktorej náhradu požadujem (uvedením celkovej sumy alebo v členení na jednotlivé položky)? 1.4.
1.5. Je počas konania k dispozícii právna pomoc? 1.5.
1.6. Aké dôkazy musím vzhľadom na mnou uplatňovaný nárok predložiť? 1.6.
1.7. Existuje pre výkon rozhodnutia, ktorým súd zaviaže páchateľa k náhrade škody, osobitná podpora? 1.7.
2. Odškodnenie obetí trestných činov štátom alebo štátnymi organizáciami 2.
2.1. Môžu obete zločinu dostať odškodnenie od štátu alebo štátnych organizácií? 2.1.
2.2. Môžu toto odškodnenie od štátu dostať len osoby, ktoré sa stali obeťou určitých trestných činov? 2.2.
2.3. Môžu toto odškodnenie od štátu dostať len osoby, ktoré utrpeli určité škody? 2.3.
2.4. Majú v prípade úmrtia obete nárok na odškodnenie aj príbuzní alebo vyživované osoby? 2.4.
2.5. Viaže sa nárok na odškodnenie na určitú štátnu príslušnosť alebo na určitý stály pobyt? 2.5.
2.6. Môžem požiadať o odškodnenie, keď bol trestný čin spáchaný v inom štáte? Za akých podmienok? 2.6.
2.7. Je potrebné oznámiť trestný čin na polícii? 2.7.
2.8. Treba pred podaním žiadosti vyčkať na výsledok policajného vyšetrovania alebo trestného konania? 2.8.
2.9. Treba si nárok na odškodnenie uplatniť najskôr voči osobe usvedčenej zo spáchania škody? 2.9.
2.10. Možno o štátnu pomoc požiadať aj vtedy, ak páchateľ nie je známy alebo nebol odsúdený? 2.10.
2.11. Treba žiadosť o odškodnenie podať do určitej lehoty? 2.11.
2.12. Za aké škody môžem požadovať odškodnenie? 2.12.
2.13. Ako sa vypočíta náhrada škody? 2.13.
2.14. Existujú minimálne alebo maximálne hranice odškodnenia poskytovaného štátom? 2.14.
2.15. Zohľadňuje sa odškodné, ktoré som dostal/dostanem od iného subjektu (napr. poisťovňa), pri výpočte odškodnenia od štátu? 2.15.
2.16. Existujú ďalšie rozhodujúce kritériá pre to, či dostanem odškodnenie od štátu alebo pre výpočet štátnej pomoci, ako napr. moje správanie z hľadiska trestného činu zakladajúceho poškodenie? 2.16.
2.17. Existuje možnosť dostať preddavok na odškodné? Za akých podmienok? 2.17.
2.18. Kde získam potrebné tlačivá na podanie žiadosti a ďalšie informácie o uplatnení si odškodnenia od štátu? Existuje vlastná linka pomoci alebo internetová stránka? 2.18.
2.19. Mám nárok na právnu pomoc pri uplatňovaní nároku na odškodnenie? 2.19.
2.20. Kam mám poslať žiadosť? 2.20.
2.21. Možno požiadať o ďalšie poradenstvo existujúce organizácie pre pomoc obetiam trestných činov? 2.21.

 

1. Odškodnenie obetí trestných činov páchateľom

1.1. Za akých podmienok si môžem v trestnom konaní uplatniť požiadavku na náhradu škody voči páchateľovi?

V trestnom konaní môžu osoby poškodené trestným činom požiadať o náhradu škody, a to tak, že sa pripoja k trestnému konaniu na základe svojich nárokov. Uplatniť si možno majetkovú ujmu, ktorú obeť utrpela následkom úradne stíhaného trestného činu. Poškodenie len ideálnych záujmov nepostačuje.

1.2. Kedy by som si mal uplatniť náhradu škody v rámci konania?

V § 47 ods. 1 trestného poriadku sa predpokladá pripojenie sa poškodenej osoby ku konaniu o náhradu škody spôsobenej trestným činom pred začatím hlavného pojednávania. Výkon súdnej právomoci však pripúšťa aj pripojenie sa v priebehu hlavného pojednávania.

1.3. Ako a kde si možno uplatniť nárok?

Pripojenie osoby poškodenej z trestného činu so svojimi súkromno-právnymi nárokmi (pripojenie ako zúčastnená osoba) nepredstavuje formálnu žalobu porovnateľnú s občianskym právom. Na pripojenie sa k trestnému konaniu postačuje pomerne neformálne vyhlásenie s požiadavkou o náhradu spôsobenej škody. Trestný poriadok nevyžaduje osobitnú formu pripojenia sa ako zúčastnená osoba. Skôr to možno urobiť pri podaní oznámenia, pri vypočúvaní svedkov orgánmi bezpečnosti (polícia, žandári), resp. tak urobí vyšetrovací sudca v predbežnom súdnom konaní, alebo - pozri 1.2. – sa takáto požiadavka po ústnom podaní zaprotokoluje na hlavnom pojednávaní. Rovnako pripadá do úvahy písomné vyhlásenie o pripojení, pričom sa nevyžaduje zastúpenie advokátom. Takýmto vyhlásením o pripojení nadobudne poškodený postavenie účastníka (§ 47 ods. 1 trestného poriadku) a stáva sa stranou v trestnom procese.

HoreHore

1.4. Ako mám vyčísliť škodu, ktorej náhradu požadujem (uvedením celkovej sumy alebo v členení na jednotlivé položky)?

Vo vyhlásení o pripojení sa k trestnému procesu ako zúčastnená osoba nie je nevyhnutné uviesť výšku požadovaného odškodnenia; výšku požadovanej sumy je však, samozrejme, vhodné udať. Ak nároky vychádzajú z rozličných skutkových podstát a rozličných právnych dôvodov (napr. náklady na pobyt v nemocnici a bolestné), potom treba požiadavku na náhradu škody špecifikovať najneskôr na hlavnom pojednávaní.

1.5. Je počas konania k dispozícii právna pomoc?

Poškodeným osobám je právne poradenstvo poskytované bezplatne – nezávisle od toho, či bolo začaté trestné konanie – a to na všetkých obvodných súdoch a v rámci „ prvej právnej informácie“. Okrem toho sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné poučiť poškodené osoby o ich právach v trestnom procese (§ 47a ods. 1 trestného poriadku) a informovať ich o prebiehajúcom trestnom procese, ak by mohli vzniknúť pochybnosti, že nemajú vedomosti o týchto skutočnostiach (§ 365 ods. 1 trestného poriadku) a úradnou cestou zohľadniť škodu vzniknutú trestným činom ako aj ostatné vedľajšie okolnosti dôležité z hľadiska súkromno-právnych dôsledkov (§ 365 ods. 1 trestného poriadku). V trestnom konaní sa každá zúčastnená osoba môže nechať zastupovať advokátom; povinné to však nie je. Neplnoleté osoby, ktoré sa stali obeťami týrania a sexuálneho zneužívania, môžu v rámci takzvanej „pomoci pri procese“ využiť bezplatné zastúpenie advokátom od podania oznámenia až po ukončenie trestného konania. Všeobecné bezplatné právne zastúpenie zúčastnených osôb sa nepredpokladá.

HoreHore

1.6. Aké dôkazy musím vzhľadom na mnou uplatňovaný nárok predložiť?

Súd musí úradnou cestou zohľadniť škodu vzniknutú trestným činom ako aj ostatné vedľajšie okolnosti dôležité z hľadiska súkromno-právnych dôsledkov (§ 365 ods. 1 trestného poriadku). Súd je tiež povinný uskutočniť jednoduché dodatočné šetrenia, ak samotné poznatky trestného konania neumožňujú spoľahlivo posúdiť nároky na odškodnenie (§ 366 ods. 2 trestného poriadku). V rakúskom trestnom konaní a v konaní o škode vzniknutej trestným činom, uplatňovanej v trestnom konaní (adhézne konanie) platí vyšetrovacia zásada (inkvizičná zásada), t.j. nie strany procesu, ale súd musí z úradnej moci zistiť skutkový stav veci. Podľa toho teda súd musí zaobstarať dôkazy, potrebné pre rozhodnutie o nároku na odškodnenie.

1.7. Existuje pre výkon rozhodnutia, ktorým súd zaviaže páchateľa k náhrade škody, osobitná podpora?

Pomoc pri procese, podporovaná ministerstvom spravodlivosti, ktorá môže obsahovať tak právnu ako aj psychologickú prípravu a starostlivosť, sa v prípade potreby poskytuje počas celého trestného konania až do jeho ukončenia. Táto forma pomoci obetiam sa však už nevzťahuje na nasledujúce občianske súdne konanie ani na konanie spojené s realizáciou prisúdenej výšky odškodného (exekučné konanie). 

Pritom si treba uvedomiť, že v exekučnom konaní sa súdne rozhodnutie vydáva spravidla bez predchádzajúceho ústneho pojednania, takže v zásade nedochádza k vypočúvaniu obete trestného činu. V niekoľkých málo prípadoch, kedy zákon vypočúvanie požaduje, je možné realizovať ho nielen v ústnej, ale aj v písomnej forme. Ústne vypočúvanie – v prítomnosti splnomocnenej osoby a dôverníka – možno vykonať bez súčasnej prítomnosti ostatných vypočúvaných osôb. Tým sa zabráni konfrontácii obete s páchateľom.

HoreHore

2. Odškodnenie obetí trestných činov štátom alebo štátnymi organizáciami

2.1. Môžu obete zločinu dostať odškodnenie od štátu alebo štátnych organizácií?

Štátna pomoc sa poskytuje podľa spolkového zákona z 9. júla 1972 o poskytovaní štátnej pomoci obetiam zločinov, Ú. v. č. 288/1972 (zákon o poskytovaní pomoci obetiam zločinov - VOG).

2.2. Môžu toto odškodnenie od štátu dostať len osoby, ktoré sa stali obeťou určitých trestných činov?

Podmienkou pre poskytnutie štátnej pomoci je, aby išlo o úmyselný protiprávny trestný čin, za ktorý hrozí odňatie slobody vo výške viac ako šesť mesiacov.

2.3. Môžu toto odškodnenie od štátu dostať len osoby, ktoré utrpeli určité škody?

Základom je, aby trestný čin, charakterizovaný v bode 2.2. mal za následok ublíženie na tele alebo poškodenie zdravia.

Pri znížení pracovnej schopnosti sa pomoc formou poskytnutia náhrady ušlej mzdy poskytne len vtedy, ak tento stav potrvá minimálne šesť mesiacov alebo ak ide o ťažké ublíženie na zdraví v zmysle trestného zákonníka.

2.4. Majú v prípade úmrtia obete nárok na odškodnenie aj príbuzní alebo vyživované osoby?

Podľa VOG majú nárok na odškodnenie aj vyživovaní pozostalí.

2.5. Viaže sa nárok na odškodnenie na určitú štátnu príslušnosť alebo na určitý stály pobyt?

Pomoc sa poskytuje rakúskym štátnym príslušníkom nezávisle od miesta spáchania činu. Okrem toho majú nárok na odškodnenie aj štátni príslušníci Európskeho hospodárskeho priestoru poškodení v tuzemsku. Pri poškodení v zahraničí platí podmienka, aby mal poškodený v súlade so slobodou pohybu a obchodu na základe dohody o európskom hospodárskom priestore trvalý pobyt v Rakúsku.

HoreHore

2.6. Môžem požiadať o odškodnenie, keď bol trestný čin spáchaný v inom štáte? Za akých podmienok?

Ako sa uvádza v bode 2.5., odškodňujú sa podľa VOG za určitých podmienok aj trestné činy, spáchané v zahraničí.

2.7. Je potrebné oznámiť trestný čin na polícii?

Žiadatelia by mali v zásade prispieť k objasneniu činu a k vypátraniu páchateľa. Ak túto svoju povinnosť zanedbajú, pomoc im neprináleží.

2.8. Treba pred podaním žiadosti vyčkať na výsledok policajného vyšetrovania alebo trestného konania?

Žiadosti podľa VOG možno podávať nezávisle od stavu policajného vyšetrovania alebo trestného konania.

2.9. Treba si nárok na odškodnenie uplatniť najskôr voči osobe usvedčenej zo spáchania škody?

Na získanie štátnej pomoci podľa VOG nie je potrebné najprv stíhať páchateľa v občiansko-právnom konaní.

V pomoci podľa VOG sa však pri stanovení výšky pomoci zohľadňuje odškodnenie poskytnuté páchateľom.

2.10. Možno o štátnu pomoc požiadať aj vtedy, ak páchateľ nie je známy alebo nebol odsúdený?

Štátnu pomoc možno poskytnúť aj v prípade neznámeho páchateľa, ak sa dá s pravdepodobnosťou predpokladať, že išlo o trestný čin uvedený v bode 2.2.

2.11. Treba žiadosť o odškodnenie podať do určitej lehoty?

Žiadosť o jednotlivé druhy pomoci treba podať v lehote šiestich mesiacov, resp. dvoch rokov od spáchania trestného činu. Pri neskoršom podaní žiadosti sa pomoc poskytuje spravidla od začiatku mesiaca, nasledujúceho po podaní žiadosti.

HoreHore

2.12. Za aké škody môžem požadovať odškodnenie?

VOG stanovuje tieto druhy pomoci:

  • náhrada ušlého zárobku alebo výživného
  • lekárska starostlivosť
  • ortopedické ošetrenie
  • rehabilitácia
  • opatrovateľský alebo slepecký príspevok
  • úhrada pohrebných nákladov.
2.13. Ako sa vypočíta náhrada škody?

Štátna pomoc podľa 2.12 sa riadi hlavne kritériami občianskeho práva (právne predpisy pre náhradu škôd).

Poskytnutím náhrady za ušlý zárobok alebo výživné sa až po určenú maximálnu hranicu vyrovná kauzálna strata príjmu. Pomoc vo forme opatrovateľského a slepeckého príspevku slúži na paušálne vyrovnanie zvýšených opatrovateľských nákladov.

2.14. Existujú minimálne alebo maximálne hranice odškodnenia poskytovaného štátom?

V zásade nie je stanovená minimálna ani maximálna suma štátnej pomoci. V prípade náhrady za ušlý zárobok alebo výživné sú však stanovené mesačné príjmové hranice.

2.15. Zohľadňuje sa odškodné, ktoré som dostal/dostanem od iného subjektu (napr. poisťovňa), pri výpočte odškodnenia od štátu?

Odškodnenie vyplatené páchateľom a tiež plnenia štátu a zákonné plnenia sociálneho poistenia sa pri výpočte pomoci podľa VOG berú do úvahy. Plnenie zo súkromného úrazového poistenia sa však nezapočítava.

2.16. Existujú ďalšie rozhodujúce kritériá pre to, či dostanem odškodnenie od štátu alebo pre výpočet štátnej pomoci, ako napr. moje správanie z hľadiska trestného činu zakladajúceho poškodenie?

VOG stanovuje skutkové podstaty, ktoré majú za následok zamietnutie alebo zníženie štátnej pomoci (napr. účasť na čine, bitka, zanedbanie možnosti redukcie škody – pozri tiež 2.7).

HoreHore

2.17. Existuje možnosť dostať preddavok na odškodné? Za akých podmienok?

V prípade naliehavej finančnej potreby je možné dostať preddavok na pomoc.

2.18. Kde získam potrebné tlačivá na podanie žiadosti a ďalšie informácie o uplatnení si odškodnenia od štátu? Existuje vlastná linka pomoci alebo internetová stránka?

Na domovskej stránke spolkového ministerstva sociálnej istoty, generácií a ochrany spotrebiteľov možno na adrese Dávky/Postihnutie/Odškodnenie Deutsch - English nájsť informácie o VOG. O štátnu pomoc podľa VOG možno požiadať bez predpísanej formy.

2.19. Mám nárok na právnu pomoc pri uplatňovaní nároku na odškodnenie?

Orgán zodpovedný za uplatňovanie VOG vykonáva aj poradenstvo týkajúce sa možných druhov pomoci a pomáha aj pri podávaní žiadosti. 

Právna pomoc však podľa VOG nie je možná.

2.20. Kam mám poslať žiadosť?

Žiadosti treba podať na Spolkový úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý má pobočku v každej spolkovej krajine. Pre príjemcov pomoci so sídlom v zahraničí je príslušná krajinská pobočka Viedeň, Babenbergerstraße 5, 1010 Wien.

2.21. Možno požiadať o ďalšie poradenstvo existujúce organizácie pre pomoc obetiam trestných činov?

Zo súkromných organizácií zaoberajúcich sa pomocou obetiam trestných činov treba spomenúť predovšetkým Biely kruh. Ďalšie informácie nájdete na jeho domovskej stránke pod Weisser Ring: Die Kriminalitätsopferhilfe Deutsch.

« Odškodnenie obetí trestných činov - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 11-08-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo