Európska komisia > EJS > Návrh na začatie konania > Poľsko

Posledná úprava: 12-05-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Návrh na začatie konania - Poľsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Môžem podať návrh na začatie súdneho konania sám/sama alebo musím mať sprostredkovateľa, napríklad, musím sa nechať zastúpiť advokátom? 1.
2. Kam presne podávam návrh: do podateľne, do kancelárie súdu alebo niektorému inému úradníkovi? 2.
3. V akom jazyku môžem podať svoj návrh? Môžem tak urobiť ústne alebo musí byť návrh písomný? Môžem svoj návrh poslať faxom alebo elektronickou poštou? 3.
4. Existujú osobitné tlačivá na podanie návrhu a ak nie, ako musím svoju vec predložiť súdu? Sú stanovené náležitosti, ktoré musí podaný návrh obsahovať? 4.
5. Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem musieť zaplatiť za advokáta už pri podaní návrhu na začatie súdneho konania? 5.
6. Mám nárok na právnu pomoc? (pozri „Právna pomoc“) 6.

 

1. Môžem podať návrh na začatie súdneho konania sám/sama alebo musím mať sprostredkovateľa, napríklad, musím sa nechať zastúpiť advokátom?

Poľský občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) spravidla nestanovuje povinné zastupovanie advokátom. Strany a ich orgány alebo zákonný zástupcovia môžu vystupovať na súde osobne alebo prostredníctvom splnomocnených zástupcov. V súlade s článkom 871 OSP sa povinné zastupovanie advokátom vzťahuje na konania na najvyššom súde. V prípade takýchto konaní môže strana vystupovať iba prostredníctvom advokáta alebo právneho poradcu. Výnimkou z tejto povinnosti je prípad žiadosti o oslobodenie od súdnych trov a vymenovanie advokáta alebo právneho zástupcu ex officio.

Súdnu žalobu môže podať osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony, alebo právnická osoba alebo spoločenská organizácia, ktorá má povolenie vystupovať na základe zákona, dokonca aj bez právnej subjektivity. Osoba sa stáva spôsobilou na právne úkony vo veku 18 rokov. Osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, môže vykonávať procesné úkony iba prostredníctvom zákonného zástupcu. Právnické osoby a ďalšie organizácie, ktoré majú spôsobilosť vystupovať na súde, vykonávajú procesné úkony prostredníctvom orgánov poverených konať v ich mene. Takéto orgány sú povinné preukázať svoju právomoc konať prostredníctvom dokumentu, ktorý sa predkladá v čase vykonávania prvého procesného úkonu.

Súd môže dočasne umožniť osobe, ktorá nemá spôsobilosť na procesné úkony alebo úkony na súde, alebo osobe, ktorá nemá primerané splnomocnenie na základe zákona, konať za predpokladu, že pred skončením predpísanej lehoty sa odstránia akékoľvek nedostatky a že osoba vymenovaná na tento účel schváli tieto úkony. Pre stranu, ktorá nemá spôsobilosť na úkony na súde alebo zákonného zástupcu a pre stranu, pre ktorú nebol určený žiadny orgán, ktorý ju má zastupovať, súd na žiadosť odporcu vymenuje opatrovníka, ak strana vykonáva naliehavý procesný úkon proti druhej strane.

HoreHore

V súlade s článkom 87 OSP splnomocneným zástupcom môže byť advokát alebo právny poradca a v prípadoch priemyselného vlastníctva aj patentový zástupca a okrem toho osoba spravujúca majetok alebo záujmy strany a osoba, ktorá je trvale poverená touto stranou, ak predmet prípadu spadá do rozsahu pôsobnosti tohto poverenia, spoluúčastník sporu, ako aj rodičia, manžel/manželka, súrodenci alebo potomkovia strany a osoby v príbuzenskom vzťahu so stranou v dôsledku osvojenia.

Splnomocneným zástupcom právnickej osoby alebo podniku, vrátane tých, ktorí nemajú právnu subjektivitu, môže byť aj zamestnanec takéhoto subjektu alebo jeho nadriadený orgán. Právnická osoba poskytujúca na základe samostatných ustanovení zákona právne služby podniku, právnickej osobe alebo inému organizačnému subjektu môže udeliť plnú moc ad litem v mene subjektu, ktorému poskytuje právne služby, advokátovi alebo právnemu poradcovi, ak ju tým tento subjekt poveril.

V prípadoch určenia otcovstva a výživného môže byť splnomocneným zástupcom aj zástupca miestnej samosprávy zodpovedný za sociálne veci alebo zástupca spoločenskej organizácie, ktorej cieľom je podpora rodín.

V prípadoch týkajúcich sa prevádzky poľnohospodárskeho podniku môže byť splnomocneným zástupcom poľnohospodára aj zástupca združenia jednotlivých poľnohospodárov, ktorého je daný poľnohospodár členom.

V prípadoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa môže byť splnomocneným zástupcom zástupca organizácie, medzi ktorej zákonom stanovené úlohy patrí ochrana spotrebiteľa.

HoreHore

V prípadoch týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva môže byť splnomocneným zástupcom autora návrhu vynálezu aj zástupca organizácie, medzi ktorej zákonom stanovené úlohy patrí podpora priemyselného vlastníctva a pomoc autorom návrhov vynálezov.

2. Kam presne podávam návrh: do podateľne, do kancelárie súdu alebo niektorému inému úradníkovi?

Návrh podávate na súde podaním žaloby (procesnej listiny) v súdnej budove, podateľni alebo jej zaslaním poštou.

3. V akom jazyku môžem podať svoj návrh? Môžem tak urobiť ústne alebo musí byť návrh písomný? Môžem svoj návrh poslať faxom alebo elektronickou poštou?

Žaloba a ďalšie procesné listiny sa musia podať v poľskom jazyku alebo musí byť k nim pripojený preklad do poľského jazyka.

Žaloba by sa mala podať písomne. Výnimkou sú prípady týkajúce sa pracovného práva a sociálneho zabezpečenia, v ktorých zamestnanec alebo poistenec vystupujúci bez advokáta alebo právneho poradcu môžu predložiť žalobu a obsah akéhokoľvek odvolania a iných procesných listín ústne príslušnému súdu s úradným zaprotokolovaním (článok 466 OSP).

Úradné formuláre sa vyžadujú v prípadoch uvedených v článku 1871-2 OSP a pri skrátenom súdnom konaní (pozri súbor týkajúci sa skráteného súdneho konania).

Aj keď sa žaloba (procesný návrh) zašle elektronickou poštou alebo faxom, mala by sa následne podať aj v podateľni súdu alebo zaslať poštou.

HoreHore

4. Existujú osobitné tlačivá na podanie návrhu a ak nie, ako musím svoju vec predložiť súdu? Sú stanovené náležitosti, ktoré musí podaný návrh obsahovať?

Žaloba je podaná predložením žalobného nároku. Žaloba by mala spĺňať náležitosti procesnej listiny (články 125 až 128 OSP) a mala by obsahovať ďalšie náležitosti stanovené v článku 187 a násl. OSP.

Procesná listina by mala obsahovať najmä:

  1. názov súdu, ktorému je určená, mená a priezviská strán alebo názvy spoločností, mená a priezviská ich zákonných zástupcov a splnomocnených zástupcov;
  2. hodnotu predmetu sporu (alebo hodnotu predmetu odvolania) v poľských zlotých zaokrúhlenú na celý zlotý;
  3. ak je to prvá listina v danom prípade, miesto bydliska alebo sídla strán, mená ich zákonných zástupcov a splnomocnených zástupcov a v prípade ďalších listín odkaz na vec;
  4. špecifikáciu druhu listiny;
  5. podstatu návrhu alebo žaloby a dôkazy na podporu uvedených okolností;
  6. v procesných listinách pripravovaných na účely prerokovania (prípravné listiny) musí byť stručne opísaný stav veci, mali by obsahovať vyjadrenia odporcu a dôkazy, ktoré predložil, a nakoniec by v nich mali byť určené alebo pripojené dôkazy, ktoré sa majú predložiť na prerokovaní;
  7. podpis strany alebo jej zákonného zástupcu alebo splnomocneného zástupcu; v prípade strany, ktorá nemôže podpísať listinu, ju musí podpísať osoba poverená touto stranou, pričom sa uvedie dôvod, prečo strana nepodpísala listinu sama;
  8. zoznam príloh;
  9. ku každej procesnej listine by mali byť pripojené kópie a kópie dôkazov, ktoré sa majú doručiť osobám zúčastňujúcim sa na prípade, a ak originály dôkazov neboli predložené súdu, jedna kópia každého dôkazu pre záznamy súdu; v obchodných prípadoch je povinné zaslať kópiu listiny s dôkazmi priamo odporcovi a pripojiť k listine potvrdenie o ich doručení alebo zaslaní doporučenou poštou odporcovi (článok 4799 OSP);
  10. okrem toho musí byť k procesnej listine pripojené splnomocnenie, ak listinu podal splnomocnený zástupca, ktorý nepredložil splnomocnenie predtým.

Podľa článku 187 OSP by žaloba mala tiež obsahovať:

HoreHore

  1. podrobne opísaný nárok;
  2. skutočnosti preukazujúce nárok a ak je to nevyhnutné, preukazujúce aj príslušnosť súdu.

Žaloba môže tiež obsahovať:

  • návrhy požadujúce zabezpečenie nároku, návrhy na to, aby sa rozsudok stal okamžite vykonateľným, a návrhy na prerokovanie v neprítomnosti žalobcu;
  • návrhy na prípravu prerokovania, najmä na predvolanie svedkov a znalcov navrhnutých žalobcom na prerokovanie, uskutočnenie ohliadky, vydanie príkazu žalovanému, aby priniesol na prerokovanie dokument, ktorý vlastní a ktorý je potrebný na účely dokazovania alebo ohliadky, vyžiadanie akýchkoľvek dôkazov, ktoré majú súdy, úradné inštitúcie alebo tretie strany, na prerokovanie.

5. Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem musieť zaplatiť za advokáta už pri podaní návrhu na začatie súdneho konania?

Podľa zákona z 28. júla 2005 o súdnych trovách v občianskych veciach je súdne trovy (ktoré zahŕňajú poplatky a výdavky) povinná zaplatiť strana, ktorá predloží súdu listinu, ktorá podlieha poplatku alebo má za následok výdavok. Poplatok sa musí zaplatiť v čase podania listiny, ktorá podlieha poplatku, na súde. Ak sa požadovaný poplatok nezaplatí, súd neuskutoční žiadny úkon (článok 1262 OSP).

Podľa článku 130 OSP a článku 1301 OSP, ak procesnú listinu nemožno riadne spracovať v dôsledku nesplnenia formálnych požiadaviek, chýbajúcej úradnej formy alebo nezaplatenia poplatku, strana bude požiadaná, aby vykonala opravu, doplnenie alebo zaplatila poplatok do jedného týždňa. V prípade, že to neurobí, listina bude vrátená strane. Ak bola listina podaná osobou, ktorá má bydlisko alebo sídlo v zahraničí a nemá žiadneho zástupcu v Poľsku, predpísaná lehota na doplnenie listiny by nemala byť kratšia ako jeden mesiac. Ak sa neprijme žiadne opatrenie do lehoty stanovenej v oznámení, listina sa vráti späť. Vrátená listina nemá žiadny účinok, ktorý sa zo zákona pripisuje podaniu procesnej listiny na súde. Listina opravená alebo doplnená v stanovenej lehote je platná od času, keď bola predložená (článok 130 OSP).

HoreHore

Podľa článku 1302 OSP sa listiny s formálnymi nedostatkami alebo listiny, ktoré neboli riadne uhradené, podané advokátom, právnym poradcom, patentovým zástupcom alebo v prípade obchodných konaní podnikom, zasielajú späť bez osobitného oznámenia. Opravné prostriedky alebo odvolacie opatrenia (odvolania, sťažnosti, návrhy v mimoodvolacom konaní, návrhy, aby právoplatné rozhodnutie bolo vyhlásené za protiprávne, námietky proti rozsudku pre zmeškanie, odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka), ktoré majú formálne nedostatky alebo neboli uhradené a ktoré predložili uvedené subjekty sa tiež zamietajú bez akéhokoľvek ďalšieho oznámenia vyžadujúceho ich doplnenie.

Úhrada trov konania medzi stranami sa uskutočňuje v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 98 až 110 OSP a článku 520 OSP. Základným pravidlom podľa článku 98 OSP je, že strana, ktorá prehrá spor, zaplatí odporcovi na požiadanie náklady nevyhnutné na účelné uplatňovanie práv a účelnú obhajobu (trovy konania). Okrem toho v súlade s článkom 100 OSP, ak sa nároky uznajú iba čiastočne, náklady budú navzájom započítané alebo rozdelené pomerným spôsobom. Súd však môže jednej zo strán uložiť povinnosť zaplatiť všetky náklady, ak odporca uznal iba malú časť svojej pohľadávky alebo ak stanovenie sumy splatnej odporcovi záviselo od vzájomného urovnania alebo posúdenia súdu. V prípade nesporových konaní každý účastník uhrádza náklady týkajúce sa jeho podielu na veci. Súd môže prisúdiť náklady na základe viny alebo podľa zásad spravodlivosti, ak je to opodstatnené okolnosťami prípadu.

HoreHore

Medzi nevyhnutné náklady konania uskutočňovaného stranou osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý nie je advokátom ani právnym poradcom, patria súdne trovy, ktoré vznikli strane, cestovné náklady strany alebo jej splnomocneného zástupcu pri cestách na súd a náhrada straty na zárobku v dôsledku dostavenia sa strany na súd. Celkové cestovné náklady a náhrada straty na zárobku nesmú prekročiť odmenu jedného advokáta vykonávajúceho prax na súde, na ktorom prebieha konanie. Medzi nevyhnutné náklady súvisiace s konaním strany zastupovanej advokátom patrí poplatok, ktorý však nie je vyšší ako sadzby stanovené v jednotlivých normách, a výdavky jedného advokáta, súdne trovy a náklady na dostavenie sa strany na súd, nariadené súdom (článok 98 a článok 99 OSP).

Úroveň súdnych trov je upravená zákonom z 28. júla 2005 o súdnych trovách v občianskych veciach. Minimálne úrovne odmien advokátom a právnym poradcom sú stanovené dvoma vyhláškami ministerstva spravodlivosti z 28. septembra 2002. Akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa odmeňovania advokáta alebo právneho poradcu sa riadia ustanoveniami článku 735 a násl. Občianskeho zákonníka (OZ). Lehota na zaplatenie odmeny sa stanovuje na základe dohody medzi stranami.

Oslobodenie od súdnych trov sa riadi článkami 94 až 118 zákona z 28. júla 2005 o súdnych trovách v občianskych veciach. V článkoch 94 - 98 uvedeného zákona sú vymenované kategórie subjektov a prípady, ktoré sú oslobodené od povinnosti zaplatiť súdne trovy na základe tohto zákona. Do kategórie subjektov oslobodených od povinnosti zaplatiť súdne trovy patria, napríklad, osoby žiadajúce o potvrdenie otcovstva alebo o platenie výživného.

HoreHore

O oslobodenie od takýchto trov môže požiadať aj osoba, ktorá vydala vyhlásenie, že nedokáže znášať takéto súdne trovy bez ujmy na svojom živobytí alebo živobytí svojej rodiny (článok 102). Súd môže uznať oslobodenie od súdnych trov právnickej osobe alebo organizačnej zložke, ktorá nie je právnickou osobou, ktorá bola zo zákona uznaná za spôsobilú na právne úkony, ak takáto osoba preukázala, že nemá dostatočné prostriedky na zaplatenie týchto trov (článok 103). Okrem toho, pokiaľ ide o spoločenské organizácie, ktoré nie sú zapojené do podnikateľských činností, súd môže schváliť oslobodenie od súdnych poplatkov v ich vlastných prípadoch vedených v súvislosti so spoločenskými, vedeckými, vzdelávacími, kultúrnymi, charitatívnymi alebo svojpomocnými činnosťami, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, ochranu životného prostredia a sociálnu starostlivosť. Pri schvaľovaní oslobodenia od súdnych trov súd zohľadňuje predovšetkým zákonom stanovené ciele činnosti a možnosti organizácie, ako aj potrebu dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom občianskoprávneho konania.

Žiadosti o oslobodenie od súdnych trov sa musia podať písomne alebo ústne do protokolu na súde, na ktorom sa má prípad začať prerokúvať alebo sa už prerokúva. K žiadosti o oslobodenie od súdnych trov by malo byť pripojené vyhlásenie obsahujúce podrobnosti o rodinnom stave, majetku, príjme a prostriedkoch obživy osoby žiadajúcej o oslobodenie. Toto vyhlásenie sa musí vykonať v predpísanej forme. Ak sa vyhlásenie nevydá alebo neobsahuje všetky požadované údaje, strana je požiadaná, aby opravila nedostatky v stanovenej lehote, inak jej bude žiadosť vrátená. Osoby, ktorých miesto bydliska sa nachádza mimo príslušnosti súdu, môžu požiadať o oslobodenie od súdnych trov na okresnom súde, ktorý je príslušným súdom v mieste ich bydliska. Tento súd bezodkladne postúpi takéto žiadosti príslušnému súdu.

HoreHore

V konaniach týkajúcich sa katastra nehnuteľností a registra hypoték sa oslobodenie od trov môže udeliť iba pred predložením žiadosti o zápis do katastra nehnuteľností a registra hypoték. Ak sa má žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností a registra hypoték podať prostredníctvom notárskej zmluvy, oslobodenie od súdnych trov sa môže schváliť iba pred uzatvorením takejto notárskej zmluvy.

Súdne trovy, ktoré strana nebola povinná zaplatiť alebo ktoré nemal povinnosť uhradiť opatrovník alebo štátny žalobca, bude súd účtovať odporcovi v rozhodnutí, ktorým sa končí vec na tomto stupni, ak na to existujú dôvody, pod podmienkou primeraného uplatňovania pravidiel, ktorými sa riadi úhrada trov konania. Súd v konečnom rozhodnutí, ktorým sa končí vec na tomto stupni, nariadi, aby sa akékoľvek trovy neúčtované odporcovi odpočítali od nároku priznaného strane. V obzvlášť odôvodnených prípadoch súd môže upustiť od vyúčtovania takýchto trov (článok 113).

Oslobodenie od súdnych trov nezbavuje stranu povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania.

6. Mám nárok na právnu pomoc? (pozri „Právna pomoc“)

Podľa článku 117 OSP strana, ktorá bola úplne alebo čiastočne oslobodená súdom od súdnych trov, alebo strana využívajúca výhody zákonného oslobodenia od trov, môže podať, písomne alebo ústne do protokolu, žiadosť, aby jej bol pridelený advokáta alebo právny poradca ex officio. Strana podáva túto žiadosť na súde, na ktorom sa má vec podať alebo sa už prejednáva. Strana, ktorej miesto bydliska nie je v rámci pôsobnosti tohto súdu, môže podať žiadosť okresnému súdu, ktorý je príslušným súdom pre jej miesto bydliska. Súd bezodkladne postúpi žiadosti príslušnému súdu. Žiadosti o pridelenie advokáta alebo právneho poradcu predložené prvýkrát na konaní vo veci odvolania alebo dovolania, môže súd postúpiť na preskúmanie súdom prvého stupňa.

Súd vyhovie žiadosti, ak sa domnieva, že účasť advokáta alebo právneho poradcu je v danom prípade nevyhnutná. Súd požiada príslušnú okresnú komoru advokátov alebo okresnú komoru právnych poradcov, aby vymenovali takéhoto advokáta alebo právneho poradcu. Ak advokát alebo právny poradca vymenovaný týmto spôsobom má prijať akékoľvek opatrenie mimo príslušnosti súdu rozhodujúceho o veci, príslušná okresná komora advokátov alebo okresná komora právnych poradcov vymenuje, ak je to nevyhnutné, na žiadosť vymenovaného advokáta alebo právneho poradcu advokáta alebo právneho poradcu z iného mesta. Podaním žiadosti o vymenovanie advokáta alebo právneho poradcu a podaním odvolania proti zamietnutiu ich vymenovania sa neprerušuje konanie, ktoré už prebieha, pokiaľ sa vec netýka vymenovania advokáta alebo právneho poradcu v dôsledku návrhu predloženého v žalobe alebo pred podaním žaloby. Súd však môže prerušiť preskúmanie veci dovtedy, kým sa nestanoví uplatňovanie zákonne platným spôsobom, a v dôsledku toho môže upustiť od stanovenia dátumu prerokúvania alebo môže zrušiť alebo odložiť prerokúvanie, ktoré už bolo stanovené (článok 124 OSP).

Oslobodenie od trov a vymenovanie advokáta ex officio v prípade cezhraničných sporov sa riadi zákonom zo 17. decembra 2004 o právnej pomoci v konaniach v občianskych veciach prebiehajúcich v členských štátoch EÚ za účelom vyriešenia sporu pred začatím takéhoto konania (pozri tému Právna pomoc).

« Návrh na začatie konania - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 12-05-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo