Európska komisia > EJS > Návrh na začatie konania > Česká republika

Posledná úprava: 12-05-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Návrh na začatie konania - Česká republika

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. Stránka v pôvodnej jazykovej verzii bola aktualizovaná a nájdete ju na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd? 1.
2. Mám ešte dosť času obrátiť sa na súd? 2.
3. Musím sa obrátiť na súd v Českej republike? 3.
4. Ak áno, na ktorý súd v Českej republike sa musím obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné kritériá môjho prípadu? 4.
5. Na ktorý konkrétny súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu? 5.
6. Môžem žalobu podať sám alebo musím byť zastúpený advokátom? 6.
7. Kde mám podať žiadosť: v podateľni, kancelárii súdneho úradníka alebo na inom mieste? 7.
8. V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou? 8.
9. Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom mám podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu? 9.
10. Musím platiť súdne poplatky? 10.
11. Musím znášať trovy konania? Ak áno, musím si od začiatku platiť advokáta? Môžem požiadať o príspevok na trovy konania? 11.
12. Kedy sa moja žaloba považuje za riadne podanú? Dajú mi orgány potvrdenie o tom, že bola záležitosť riadne podaná? 12.
13. Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napr. o lehote na dostavenie sa na súd)? 13.

 

OBSAH

1. Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd?

Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Vždy je dobré pokúsiť sa spor vyriešiť zmiernym spôsobom. Využiť možno aj rôzne alternatívne spôsoby riešenia sporov. V niektorých oblastiach súkromného práva štát umožňuje, aby účastníci súkromného právneho vzťahu zverili právny spor súkromnému orgánu. V Českej republike sú zákonom č. 216/1994 upravené pravidlá, ktorými sa riadi rozhodcovské konanie. V súčasnosti sa pripravuje zákon o mediácii v netrestných veciach. Výsledkom rozhodcovského konania je rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je záväzné pre oboch účastníkov sporu a ktoré má formu exekučného titulu. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v časti „Alternatívne spôsoby riešenia sporov - Česká republika“.

Aj potom, ako sa obrátite na súd, je stále možné, ak to dovoľuje povaha veci, požiadať súd, aby sa pokúsil o zmier (§§ 67 - 69 a § 99 občianskeho súdneho poriadku). Schválený súdny zmier má rovnaké účinky ako konečný rozsudok. Zároveň je titulom pre súdny výkon. Na schválený súdny zmier sa vzťahuje zásada ne bis in idem.

2. Mám ešte dosť času obrátiť sa na súd?

Premlčacia lehota sa v jednotlivých prípadoch líši, a preto je lepšie obrátiť sa včas na právneho poradcu. Žalobu je potrebné podať na príslušnom súde pred uplynutím premlčacej lehoty (žaloba sa musí podať na súde v stanovenej lehote).

HoreHore

Ak premlčacia lehota stanovená zákonom uplynula, záväzok dlžníka nezaniká, ale sa oslabuje. To znamená, že ho nemožno vymôcť, ak dlžník bude namietať, že premlčacia lehota uplynula. Všeobecné ustanovenia, ktorými sa riadia premlčacie lehoty, sú uvedené v §§ 100 - 114 zákona č. 40/1964 občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota pre obchodné záväzky sa riadi §§ 387 - 408 zákona č. 513/1991 obchodného zákonníka. Všeobecná premlčacia lehota je tri roky a začína plynúť odo dňa, kedy mohlo byť právo po prvýkrát uplatnené. V prípade obchodných záväzkov je všeobecná premlčacia lehota štyri roky. Dĺžka osobitných premlčacích lehôt závisí od povahy uplatňovaných práv.

Pozri aj „Procesné lehoty - Česká republika“.

3. Musím sa obrátiť na súd v Českej republike?

Pozri „Príslušnosť súdov“.

4. Ak áno, na ktorý súd v Českej republike sa musím obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné kritériá môjho prípadu?

Príslušnosť súdov sa určuje podľa pravidiel miestnej, vecnej a funkčnej príslušnosti. Vecná príslušnosť vymedzuje pôsobnosť rôznych druhov súdov v tom zmysle, že určuje, ktorý súd rozhoduje o veci v prvom stupni. Vecná príslušnosť v občianskoprávnych konaniach znamená, že okresné súdy sú príslušnými súdmi v konaniach v prvom stupni. Miestna príslušnosť vymedzuje pôsobnosť súdov toho istého druhu, inými slovami, ktorý konkrétny súd prvého stupňa má prejednať konkrétnu vec a rozhodnúť o nej. Miestne príslušným súdom je všeobecný (domáci) súd účastníka, proti ktorému sa podáva žaloba (žalovaný), okrem prípadov, keď zákon stanovuje inak.

HoreHore

Všeobecný súd účastníka konania sa stanovuje v závislosti od toho, či ide o fyzickú osobu (alebo, aby sme bolo presnejší, fyzickú osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť) alebo právnickú osobu (existujú osobitné ustanovenia stanovujúce všeobecný súd pre štát, obec a samosprávny územný celok). Všeobecným súdom fyzickej osoby je spravidla okresný súd, v ktorého obvode má fyzická osoba bydlisko, alebo ak táto osoba nemá bydlisko, potom súd, v ktorého obvode sa táto osoba zdržiava. Ak má fyzická osoba niekoľko miest pobytu, všeobecným súdom sú všetky okresné súdy, v ktorých obvode táto osoba žije s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. V prípade právnickej osoby je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode sa nachádza jej sídlo. Ak je pre konanie v prvom stupni vecne príslušným súdom krajský súd, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode sa nachádza všeobecný súd účastníka. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje pôsobnosť rôznych druhov súdov následne zapojených do prejednávania tej istej veci v prípadoch, keď boli podané riadne a mimoriadne opravné prostriedky (inými slovami, stanovuje, ktorý súd rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch).

5. Na ktorý konkrétny súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Ako už bolo uvedené (pozri otázku 4), pravidlá vecnej príslušnosti znamenajú, že pri občianskoprávnych konaniach sú príslušnými súdmi pri prvostupňových konaniach spravidla okresné súdy. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je, že krajské súdy prejednávajú veci a rozhodujú o veciach, ktoré sú stanovené v § 9 ods. 2 a 3 občianskeho súdneho poriadku. Ide predovšetkým o rozhodovanie o veciach, ktorých povaha si vyžaduje určitú odbornosť, a o veciach, ktoré sú vecne a právne zložitejšie (napríklad, ochrana osobnosti, spory vyplývajúce z autorského zákona a z právnych ustanovení, ktorými sa riadi ochrana osobných údajov v informačných systémoch). Krajské súdy okrem toho ako súdy prvého stupňa rozhodujú o obchodných veciach stanovených v § 9 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku; všetky ostatné obchodné veci, ktoré nie sú stanovené v uvedenom paragrafe, prejednávajú a rozhodujú o nich okresné súdy.

HoreHore

6. Môžem žalobu podať sám alebo musím byť zastúpený advokátom?

Pri občianskoprávnych konaniach v Českej republike nie je všeobecne povinné zastupovanie právnym zástupcom.

Možnosť vystupovať voči súdu a pred súdom má každý, kto má procesnú spôsobilosť, t. j. každý, kto má spôsobilosť na právne úkony (§§ 8 - 10 občianskeho zákonníka). Fyzická osoba získava úplnú procesnú spôsobilosť dosiahnutím plnoletosti, t. j. dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť získava iba uzavretím manželstva. Účastník konania, ktorý nemá plnú procesnú spôsobilosť, musí byť v konaní zastúpený. Osoba nie je procesne spôsobilou aj vtedy, ak súd obmedzil jej spôsobilosť na právne úkony alebo ju zbavil tejto spôsobilosti.

V prípade, že fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, v ich mene koná zástupca. Účastníka konania môže zastupovať:

  1. zákonný zástupca (§ 22 občianskeho súdneho poriadku);
  2. osoba, ktorú si účastník určí na základe plnej moci (§§ 24 - 28a občianskeho súdneho poriadku);
  3. zástupca určený na základe rozhodnutia súdu (§§ 29 - 31 občianskeho súdneho poriadku). Oprávnenie konať ako zástupca sa udeľuje buď zo zákona alebo prostredníctvom rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnej moci. Akákoľvek osoba vystupujúca v konaní ako zástupca účastníka musí preukázať svoje oprávnenie vystupovať ako zástupca.

7. Kde mám podať žiadosť: v podateľni, kancelárii súdneho úradníka alebo na inom mieste?

Žaloba (návrh na začatie konania) sa musí podať na súde, ktorý je vecne, miestne a funkčne príslušným súdom. Adresy českých súdov možno nájsť na tejto internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Českej republiky: http://portal.justice.cz/uvod/Justice.aspx?id=soud ceština - English.

HoreHore

8. V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Účastníci konania majú rovnaké postavenie a majú právo vystupovať pred súdom vo svojom materinskom jazyku (§ 18 občianskeho súdneho poriadku). Žaloba (návrh na začatie konania) sa môže podať v materinskom jazyku žalobcu. Aby sa urýchlilo posúdenie vašej žaloby, odporúča sa pripojiť k akýmkoľvek písomnostiam určeným súdu preklad do českého jazyka.

Návrh na začatie konania sa môže podať písomne, ústne (zaevidovanie vo forme záznamu) v podateľni súdu, v elektronickej forme, telegraficky alebo faxom. Ústne podanie návrhu na začatie konania je možné v prípade konania týkajúceho sa povolenia uzavrieť manželstvo, konania vo veci určenia alebo popretia otcovstva, konania vo veci určenia, či sa na adopciu dieťaťa vyžaduje súhlas jeho rodičov, konania vo veci adopcie, konania, ktoré sa môže začať aj bez návrhu, a v prípade návrhov na vykonanie rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Každý okresný súd musí vypracovať záznam o každom takomto návrhu a postúpiť ho bezodkladne príslušnému súdu. Návrh tohto druhu má rovnaké účinky, ako keby bol podaný priamo príslušnému súdu. K návrhu podanému v elektronickej forme, telegraficky alebo faxom musí byť najneskôr do troch dní zaslaný originál alebo písomné znenie zhodné s návrhom. Táto povinnosť sa nevzťahuje na návrhy podané v elektronickej forme, ku ktorým je pripojený zabezpečený elektronický podpis doložený uznávaným kvalifikovaným certifikátom (v súlade so zákonom č. 227/2000.).

HoreHore

9. Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom mám podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Na podanie žaloby (návrhu na začatie konania) neexistujú žiadne predpísané formuláre. Žaloba musí obsahovať všeobecné a osobitné náležitosti.

Medzi všeobecné náležitosti patrí označenie súdu, ktorému je návrh určený, a meno osoby, ktorá ho podáva. Okrem toho musí byť z návrhu jasné, aká náprava sa vyžaduje (čoho sa týka), návrh musí byť podpísaný a musí byť v ňom uvedený dátum. Medzi osobitné náležitosti patria mená, priezviská a adresy účastníkov konania (v prípade právnickej osoby aj jej obchodné meno a sídlo); ak sú účastníci konania zastupovaní, potom aj podrobnosti o ich zástupcoch; opis hlavných skutočností a predloženie dôkazov. Zo žaloby musí byť jasné, o čo navrhovateľovi ide. V prípade, že sa návrh týka obchodných záležitosti, musí byť v ňom uvedené aj identifikačné číslo právnickej osoby a príslušnej fyzickej osoby - podnikateľa.

Pokiaľ návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd vyzve účastníka, aby v predpísanej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak tak účastník neurobí, súd konanie zastaví.

Predložiť sa musí požadovaný počet kópií návrhu tak, aby súd dostal jednu kópiu, a ak je to potrebné, aj každý účastník.

10. Musím platiť súdne poplatky?

Súdne poplatky sa vyberajú v konaniach pred súdmi v Českej republike, konkrétne za úkony uvedené v sadzobníku poplatkov a za úkony vykonávané súdmi a správou súdov. Výšku týchto poplatkov stanovuje zákon č. 549/1991 o súdnych poplatkoch. Súdne poplatky sú pevne stanovené ako paušálna suma alebo ako percento hodnoty predmetu súdneho konania.

HoreHore

Od poplatkov je oslobodených niekoľko vecí (najmä nesporových vecí). Medzi tieto „vecne oslobodené záležitostí“ patria najmä záležitosti týkajúce sa opatrovnícva, osvojenia, starostlivosti o neplnoletých, vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, atď. Takéto konania nepodliehajú žiadnym poplatkom.

Navrhovatelia sú osobne oslobodení od poplatkov v týchto konaniach: stanovenie výšky výživného, náhrada škody na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, atď. V prípade, že žalobca je v konaní osobne oslobodený od poplatkov a súd rozhodne v jeho prospech, poplatky zaplatí obžalovaný.

Okrem toho je možné priznať aj individuálne oslobodenie so zreteľom na majetkové a finančné pomery účastníka. Ak je žalobca v hmotnej núdzi v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti, vážnej choroby, atď. môže požiadať súd o úplné alebo čiastočné oslobodenie od poplatkov. Najvhodnejšie je pripojiť takúto žiadosť už k návrhu. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd zohľadňuje majetkové, finančné a sociálne pomery žiadateľa, výšku splatného súdneho poplatku, povahu uplatneného nároku, atď. Oslobodenie sa však nesmie udeliť v prípade svojvoľných návrhov, návrhov bez vyhliadky na úspech alebo návrhov na bránenie práva. Pozri aj „Právna pomoc - Česká republika“.

Súdny poplatok sa stáva splatným podaním návrhu na začatie konania. Ak nie je zaplatený pri podaní, súd vyzve účastníka, aby poplatok zaplatil a informuje ho, že ak nebude zaplatený v stanovenej lehote, konanie bude zastavené.

HoreHore

11. Musím znášať trovy konania? Ak áno, musím si od začiatku platiť advokáta? Môžem požiadať o príspevok na trovy konania?

Pozri „Právna pomoc - Česká republika“.

12. Kedy sa moja žaloba považuje za riadne podanú? Dajú mi orgány potvrdenie o tom, že bola záležitosť riadne podaná?

Súdne konanie sa považuje za začaté dňom, kedy bol súdu doručený návrh alebo kedy súd vydal rozhodnutie o začatí konania bez návrhu. Konanie sa začína po doručení návrhu súdu; súd nezasiela žiadne osobitné potvrdenie o začatí konania. Ak sa žaloba (návrh na začatie konania) podáva osobne prostredníctvom podateľne súdu, toto podanie je možné dať si potvrdiť pečiatkou na kópii návrhu. Ak sa v podaniach vyskytujú nedostatky, súd vyzve účastníkov, aby ich odstránili. Ak tak účastníci neurobia v lehote stanovenej súdom, konanie sa zastaví.

13. Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napr. o lehote na dostavenie sa na súd)?

Zákon nestanovuje súdom lehoty, v rámci ktorých musí súd rozhodnúť o návrhoch. Po začatí konania súd postupuje aj vtedy, ak neboli podané žiadne ďalšie návrhy. Súd musí doručiť žalobu (návrh na začatie konania) ostatným účastníkom konania do vlastných rúk. Súd počas konania poučuje účastníkov o ich právach a povinnostiach. Ak je nevyhnutné vykonať určitý procesný úkon, súd stanoví lehotu, v rámci ktorej sa musí tento úkon uskutočniť. Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nahliadnuť do súdneho spisu, okrem protokolu o hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a kópie. Predseda senátu môže povoliť osobe, ktorá má právny záujem o prípad alebo ktorá má na to vážne dôvody, aby nahliadla do spisu a urobila si z neho výpisy a kópie, pokiaľ nejde o spis, ktorého obsah musí na základe osobitných právnych ustanovení zostať utajený.

« Návrh na začatie konania - Všeobecné informácie | Česká republika - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 12-05-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo