Európska komisia > EJS > Konkurzné konanie > Portugalsko

Posledná úprava: 16-11-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Konkurzné konanie - Portugalsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké sú jednotlivé druhy a ciele konania vo veci platobnej neschopnosti? 1.
2. Aké sú podmienky začatia každého druhu konania vo veci platobnej neschopnosti? 2.
3. Aká je úloha jednotlivých účastníkov v každom druhu konania? 3.
4. Aké sú účinky začatia konania? 4.
5. Aké špecifické pravidlá platia pre určité kategórie pohľadávok? 5.
6. Aké pravidlá platia pre úkony poškodzujúce veriteľa? 6.
7. Aké sú hlavné podmienky prihlásenia a uznania pohľadávok? 7.
8. Aké pravidlá platia pre konania o reštrukturalizácii? 8.
9. Aké pravidlá platia pre konania o likvidácii? 9.
10. Aké podmienky platia pre skončenie konania? 10.

 

1. Aké sú jednotlivé druhy a ciele konania vo veci platobnej neschopnosti?

Podľa portugalského práva sa platobná neschopnosť definuje ako neschopnosť dlžníka splniť svoje záväzky, keď sa stanú splatnými.

Právnické osoby a samostatné skupiny aktív a pasív, v ktorých žiadny osoba osobne neručí za záväzky, sa tiež môžu považovať za platobne neschopné, keď ich pasíva jasne prekračujú ich aktíva.

Potenciálna platobná neschopnosť sa mení na skutočnú, ak dlžník podá návrh na súd na vyhlásenie platobnej neschopnosti.

Právne predpisy upravujú mimosúdny zmierovací proces umožňujúci reštrukturalizáciu spoločností, ktoré čelia platobnej neschopnosti alebo finančným ťažkostiam. Tento proces vedie verejný orgán, ktorým je Inštitút na podporu malých a stredných podnikov a investícií (IAPMEI).

Cieľom je dospieť k dohode medzi spoločnosťou a všetkými alebo niektorými jej veriteľmi, ktorá otvorí cestu k ozdraveniu spoločnosti.

Skutočnosť, že prebieha súdne konanie vo veci platobnej neschopnosti nebráni začatiu zmierovacieho procesu. V takom prípade sa súdne konanie na žiadosť spoločnosti alebo inej dotknutej osoby preruší, pokiaľ sa ešte nevyhlásila platobná neschopnosť.

Dohoda uzatvorená v zmierovacom procese musí byť písomná a v niektorých prípadoch sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.

Zákon o platobnej neschopnosti a reštrukturalizácii podnikov (Código da Insolvência e da Recuperação de Empresas) uvádza iba jediný druh konania bez toho, aby rozlišoval medzi reštrukturalizáciou a platobnou neschopnosťou právnických osôb. Veritelia musia zhodnotiť finančné možnosti spoločnosti a spoločne rozhodnúť, či je vhodné ozdravenie alebo likvidácia a za akých podmienok. Zákon taktiež ustanovuje ďalší postup pri likvidácii majetku dlžníka a poskytuje veriteľom možnosť schváliť plán, ktorý neobsahuje likvidáciu.

HoreHore

2. Aké sú podmienky začatia každého druhu konania vo veci platobnej neschopnosti?

Existuje iba jeden druh konania vo veci platobnej neschopnosti.

Pre začatie tohto konania je potrebné preukázať, že dlžník nie je schopný splniť svoje záväzky, keď sa stanú splatnými alebo v prípade právnických osôb a samostatných skupín aktív, že ich záväzky jasne prekračujú ich majetok.

Konanie vo veci platobnej neschopnosti sa môže začať, ak nastala niektorá z nasledovných situácií:

  1. všeobecný odklad splatných dlhov,
  2. nesplnenie jednej alebo viacerých povinností, ktorých rozsah alebo následky v prípade nesplnenia poukazujú na to, že dlžník je všeobecne neschopný plniť svoje povinnosti,
  3. útek vlastníka alebo konateľa dlžníka, prípadne opustenie sídla alebo centrály činnosti z dôvodov platobnej neschopnosti a bez zabezpečenia vhodného náhradného miesta,
  4. plytvanie, opustenie, náhla alebo hospodársky neprimeraná likvidácia majetku a vytváranie fiktívnych pohľadávok,
  5. nedostatok primeraných aktív na zabezpečenie splácanie dlhu veriteľa priznaného v rámci konania o výkon práv proti dlžníkovi,
  6. nesplnenie povinností uvedených v pláne platobnej neschopnosti alebo splátkovom pláne schválenom veriteľmi v prebiehajúcom konaní,
  7. všeobecná neschopnosť v predchádzajúcich šiestich mesiacoch plniť záväzky vo vzťahu k daňovým povinnostiam a dávkam sociálneho zabezpečenia alebo záväzky vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo z porušenia alebo ukončenia týchto zmlúv, nájmu vrátane leasingu, splátok kúpnej ceny alebo splátok úveru zabezpečeného záložným právom na podnikateľské priestory dlžníka, jeho sídlo alebo bydlisko,
  8. jasné prekročenie hodnoty aktív pasívami v poslednej schválenej súvahe alebo omeškanie so schválením a uzatvorením účtovníctva, pokiaľ to vyžadujú právne predpisy, a ak je dlžník právnickou osobou alebo samostatnou skupinou aktív a pasív.

3. Aká je úloha jednotlivých účastníkov v každom druhu konania?

Súd

Konanie vo veci platobnej neschopnosti sa musí začať na súde príslušnom podľa sídla alebo bydliska dlžníka alebo, v prípade predĺženého dedičstva bez dedičov, na súde príslušnom podľa bydliska poručníka v čase smrti.

HoreHore

Návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti sa môže podať aj na súd miestne príslušný podľa miesta hlavnej činnosti dlžníka, ktorým je miesto, kde zvyčajne spravuje svoje záležitosti a ktoré takto uznávajú aj tretie osoby.

Hlavnou úlohou súdu je zabezpečiť súlad s právnymi predpismi upravujúcimi konanie vo veci platobnej neschopnosti, predovšetkým s povinnosťou na začiatku posúdiť návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti a zhodnotiť, či plán platobnej neschopnosti a splátkový plán odsúhlasený veriteľmi je zákonný a môže sa schváliť.

Je tiež potrebné zhodnotiť údajnú platobnú neschopnosť dlžníka s prihliadnutím na skutočnosti zistené v priebehu konania a pokiaľ súd usúdi, že to skutočnosti odôvodňujú, tak vydá vyhlásenie platobnej neschopnosti aj bez potreby odôvodniť potenciál spoločnosti na prípadné ozdravenie.

Sudca rozhoduje o preukázaní dlhov a ich zaradení a taktiež môže ustanoviť opatrovníka osobe bez spôsobilosti na právne úkony, ako aj prerušiť likvidáciu majetku a rozdeľovanie výťažku medzi veriteľov.

Súd taktiež nariaďuje skončenie konania.

Správca

Správcu ustanovuje sudca, ktorý by mal pri jeho výbere brať ohľad na návrhy dlžníka alebo výboru veriteľov, ak bol zriadený. Výbor veriteľov však môže hlasovať o nahradení ustanoveného správcu.

K povinnostiam správcu, ktoré vykonáva v spolupráci a pod dohľadom výboru veriteľov patrí:

  1. pripraviť na vyplatenie dlhov úpadcu hotovosť z majetkovej podstaty (aktíva dlžníka), a to najmä výťažok z majetku, ktorého predaj by mal správca zabezpečiť,
  2. dlhodobo chrániť práva úpadcu a umožniť mu pokračovať v ich výkone, ako aj umožniť spoločnosti pokračovať v činnosti, prípadne, pokiaľ je to možné, bez zhoršenia jej finančnej situácie.
Výbor veriteľov

Výbor veriteľov je dobrovoľný orgán, ktorého existencia a zloženie závisí od rozhodnutia schôdze veriteľov. Na schôdzi sa môže prijať výbor zriadený sudcom alebo sa môže ustanoviť nový, pričom v obidvoch prípadoch sa môže meniť jeho zloženie.

HoreHore

Súd nemusí zriadiť výbor, ak to nepovažuje za potrebné vzhľadom na obmedzený rozsah majetku, nekomplikovaný priebeh likvidácie alebo nízky počet veriteľov.

Ak výbor existuje, vyžaduje sa jeho súhlas s dôležitými právnymi úkonmi v konaní.

Dlžník

Dlžník je povinný požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti do šesťdesiatich dní odo dňa, kedy sa dozvie o svojej platobnej neschopnosti, alebo odo dňa, kedy sa o nej mal dozvedieť, okrem prípadov fyzických osôb, ktoré v deň, kedy nastane platobná neschopnosť, nie sú vlastníkom spoločnosti.

Ak je dlžník vlastníkom spoločnosti, platí právna domnienka, že sa dozvie o stave platobnej neschopnosti do troch mesiacov od všeobecnej neschopnosti plniť svoje záväzky vyplývajúce z daňových povinností alebo sociálneho zabezpečenia alebo povinnosti súvisiace s pracovnými alebo nájomnými zmluvami.

Počas konania je platobne neschopný dlžník povinný:

  1. poskytnúť všetky potrebné informácie požadované správcom, schôdzou veriteľov, výborom veriteľov alebo súdom,
  2. osobne sa dostaviť na súd, ak to požaduje sudca alebo správca, pokiaľ mu zákonné dôvody v účasti nezabránia, alebo ak mu bolo výslovne povolené nechať sa zastúpiť zástupcom,
  3. poskytnúť súčinnosť požadovanú správcom, ktorá mu umožní vykonávať svoju funkciu.
Veriteľ

Veriteľ má vedúcu úlohu v konaní vo veci platobnej neschopnosti.

Má právo požadovať vyhlásenie dlžníka za platobne neschopného a až do vydania konečného rozhodnutia môže svoj návrh vziať späť, a tak konanie zastaviť.

HoreHore

Ak súd návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti zamietne, môže sa veriteľ (pokiaľ je navrhovateľom) proti tomuto rozhodnutiu odvolať.

Môže sa zúčastniť na schôdzi veriteľov, na ktorej má právomoc rozhodovať o budúcnosti spoločnosti výlučne podľa vlastného uváženia, teda či sa bude reštrukturalizovať alebo likvidovať a za akých podmienok.

Môže prijať alebo zamietnuť splátkový kalendár, ktorý zostaví dlžník.

Má právo na výmenu súdom ustanoveného správcu, prípadne môže jeho úlohy vykonávať prostredníctvom schôdze veriteľov.

Odvolanie je iba jednostupňové, t.j. môže sa odvolať iba na Odvolací súd. Jedinou výnimkou sú odvolania v prípadoch, v ktorých v súčasnosti nie je jednotná právna úprava.

4. Aké sú účinky začatia konania?

Určenie majetkovej podstaty

Pokiaľ nie je uvedené inak, majetková podstata platobne neschopnej osoby zahŕňa všetky aktíva dlžníka v deň vyhlásenia platobnej neschopnosti súdom spolu s majetkom a právami získanými dlžníkom v priebehu konania.

Majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, je súčasťou majetkovej podstaty, iba ak ho dlžník poskytne dobrovoľne a nie je to majetok, pri ktorom takéto poskytnutie nie je vylúčené.

Zákon rozlišuje medzi dlhmi z platobnej neschopnosti a dlhmi proti majetkovej podstate.

Tie prvé sú pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli pred vyhlásením platobnej neschopnosti. Pohľadávky, pri ktorých veriteľ preukáže, že sa objavili v priebehu konania, sa posudzujú rovnakým spôsobom.

Dlhy proti majetkovej podstate sú dlhy, ako napríklad trovy konania a odmena správcu, ktoré vznikli v priebehu konania.

HoreHore

Účinky na majetok dlžníka

Vo vzťahu k majetku dlžníka sú účinky vyhlásenia platobnej neschopnosti také, že priamo dlžníka alebo jeho konateľov zbavujú právomoci spravovať a nakladať s aktívami, ktoré tvoria majetkovú podstatu. Od tohto okamihu nadobúda tieto právomoci správca, ktorý preberá úlohu oprávneného zástupcu vo všetkých finančných veciach súvisiacich s platobnou neschopnosťou.

V zásade sú úkony úpadcu vykonané v rozpore s týmito pravidlami neúčinné.

Vyhlásením platobnej neschopnosti sa všetky záväzky dlžníka, ktoré nie sú podmienené odkladacími podmienkami, stávajú splatnými.

Pohľadávky

V konaní vo veci platobnej neschopnosti sa rozoznávajú štyri druhy pohľadávok: zabezpečené, prednostné, podriadené a nezabezpečené.

Zabezpečené pohľadávky sú tie, ktoré sú zabezpečené vecnými právami na aktíva v majetkovej podstate až do celkovej hodnoty týchto aktív. Patria k nim aj prednostné pohľadávky osobitných veriteľov. Táto kategória sa netýka iba istiny pohľadávok, ale aj ich príslušenstva.

Prednostné dlhy sú prednostné pohľadávky bežných dlžníkov voči aktívam v majetkovej podstate až do hodnoty majetku, ktorého sa daná prednostná pohľadávka týka, pokiaľ tieto pohľadávky nezaniknú v dôsledku vyhlásenia platobnej neschopnosti.

Podriadené pohľadávky sú tie, ktoré sa uhradia, iba ak sú v plnom rozsahu uspokojení nezabezpečení veritelia.

Nasledovné pohľadávky sú podriadené, pokiaľ sa na ne nevzťahujú prednostné práva bežných alebo osobitných veriteľov a ani nie sú zabezpečené zákonnými záložnými právami, ktoré nezanikli v dôsledku vyhlásenia platobnej neschopnosti:

HoreHore

  1. pohľadávky osôb s osobitným vzťahom k dlžníkovi, ako sú napríklad manžel, predok, potomok alebo súrodenec dlžníka (v prípade fyzických osôb) alebo akcionári, spoločníci, ovládajúce osoby a osoby v rámci skupiny (v prípade právnických osôb), ako aj osoby, na ktoré sa tieto pohľadávky previedli v dvoch rokoch predchádzajúcich začiatku konania vo veci platobnej neschopnosti,
  2. úroky z nepodriadených pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení platobnej neschopnosti, okrem pohľadávok zabezpečených majetkovými právami a prednostnými právami bežných dlžníkov až do hodnoty tohto majetku,
  3. pohľadávky podriadené dohodou zmluvných strán,
  4. pohľadávky súvisiace s bezplatnými službami poskytnutými dlžníkom,
  5. pohľadávky proti majetkovej podstate na základe rozhodnutí v prospech majetkovej podstaty, ktorých veriteľmi sú osoby, ktoré nekonajú v dobrej viere,
  6. úroky z podriadených dlhov, ktoré vznikli po vyhlásení platobnej neschopnosti,
  7. pohľadávky z pôžičiek akcionárov alebo spoločníkov.

Nezabezpečené pohľadávky sú všetky ostatné, ktoré nepatria do žiadnej z predchádzajúcich kategórií.

Predbežné opatrenia

V prípade oprávnených pochýb o riadnu správu majetku môže sudca na návrh alebo z vlastného podnetu nariadiť ochranné opatrenia potrebné alebo vhodné na zabránenie zhoršenia finančnej situácie dlžníka až do vyhlásenia platobnej neschopnosti.

K týmto opatreniam patrí napríklad ustanovenie dočasného súdneho správcu s výlučnými právomocami na správu majetku dlžníka alebo na pomoc dlžníkovi pri správe.

HoreHore

5. Aké špecifické pravidlá platia pre určité kategórie pohľadávok?

Vyhlásením platobnej neschopnosti zanikajú nasledovné pohľadávky:

  1. prednostné práva bežných veriteľov týkajúce sa pohľadávok proti majetkovej podstate vo vlastníctve štátu, miestnej samosprávy, inštitúcií sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikli pred viac ako dvanástimi mesiacmi predchádzajúcimi začiatku konania vo veci platobnej neschopnosti,
  2. prednostné práva osobitných veriteľov týkajúce sa pohľadávok proti majetkovej podstate vo vlastníctve štátu, miestnej samosprávy, inštitúcií sociálneho zabezpečenia, ktoré boli splatné pred viac ako dvanástimi mesiacmi predchádzajúcimi začiatku konania vo veci platobnej neschopnosti,
  3. zákonné hypotekárne práva, ktorých návrh na registráciu bol podaný v dvoch mesiacoch pred dňom začatia konania vo veci platobnej neschopnosti a ktoré zabezpečujú pohľadávky proti podstate, pokiaľ je hypotekárnym veriteľom štát, miestna samospráva alebo inštitúcie sociálneho zabezpečenia,
  4. registrácii podliehajúce zabezpečovacie vecné práva na registrovaný nehnuteľný alebo hnuteľný majetok patriaci do majetkovej podstaty, ktoré zabezpečujú pohľadávky proti majetkovej podstate, a ktoré už vznikli, ale ešte neboli zaregistrované alebo nebol ani podaný návrh na ich registráciu,
  5. zabezpečovacie vecné práva na majetok patriaci do majetkovej podstaty, ktoré zabezpečujú podriadené pohľadávky.

6. Aké pravidlá platia pre úkony poškodzujúce veriteľa?

Zákon ustanovuje, že v zásade všetky úkony uskutočnené v štyroch rokoch pred začiatkom konania vo veci platobnej neschopnosti sa môžu zrušiť, pokiaľ znižujú, maria, sťažujú alebo odďaľujú úhradu pohľadávok veriteľa.

HoreHore

Zrušenie predpokladá zlý úmysle tretej osoby, ktorého domnienka platí v prípade úkonov uskutočnených alebo opomenutých v dvoch rokoch pred začiatkom konania vo veci platobnej neschopnosti týkajúcich sa osôb s osobitným vzťahom k úpadcovi, pričom stačí, ak táto osoba z nich mala úžitok aj keď v danom čase medzi nimi osobitný vzťah nebol.

Po retroaktívnom zrušení úkonov, ktoré poškodzujú majetkovú podstatu, sa musí obnoviť stav, ktorý by existoval, ak by sa úkon alebo opomenutie neuskutočnili.

7. Aké sú hlavné podmienky prihlásenia a uznania pohľadávok?

Vo vyhlásení platobnej neschopnosti sa určí lehota v trvaní až do tridsiatich dní, počas ktorej musia veritelia prihlásiť svoje pohľadávky, ktoré sa majú uznať. Vo vzťahu k známym veriteľom táto lehota plynie odo dňa doručenia alebo oznámenia veriteľovi. Pri ostatných veriteľoch sa táto lehota predlžuje o päť dní a začína plynúť odo dňa uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Portugalska alebo v celoštátnych novinách.

8. Aké pravidlá platia pre konania o reštrukturalizácii?

Podľa portugalského práva sa veritelia musia rozhodnúť, či svoje pohľadávky uspokoja prostredníctvom úplnej likvidácie majetku dlžníka alebo reštrukturalizáciou spoločnosti a zachovaním jej podnikateľskej činnosti, či už vo vlastníctve dlžníka alebo tretej osoby. Svoje názory uvedú v pláne platobnej neschopnosti, ktorý schváli schôdza veriteľov.

Ak sa rozhodnú pre reštrukturalizáciu, môžu si veritelia slobodne vybrať najvhodnejšie prostriedky na jej dosiahnutie.

9. Aké pravidlá platia pre konania o likvidácii?

Na schôdzi veriteľov zvolanej na účely posúdenia správy vypracovanej správcom po vyhlásení platobnej neschopnosti sa prijme aj rozhodnutie o tom, či sa podnik alebo jednotlivé prevádzky dlžníka patriace do podstaty zrušia alebo ponechajú v činnosti.

Správca však môže zrušiť podnik dlžníka aj pred schôdzou veriteľov zvolanou na posúdenie jeho správy, pokiaľ ho k tomu oprávni výbor veriteľov alebo aj bez oprávnenia, pokiaľ s tým dlžník súhlasí, prípadne na základe rozhodnutia súdu aj napriek námietkam dlžníka.

Ak veritelia na schôdzi poveria správcu prípravou plánu platobnej neschopnosti, môžu prerušiť likvidáciu a rozdeľovanie výťažku z majetku. Toto prerušenie skončí, ak sa plán nepredloží do šesťdesiatich dní, alebo ak ho veritelia neschvália.

10. Aké podmienky platia pre skončenie konania?

Konanie vo veci platobnej neschopnosti je možné zastaviť ihneď po vyhlásení platobnej neschopnosti, ak sa preukáže, že majetok spoločnosti nepostačuje na úhradu trov konania a očakávané dlhy proti majetkovej podstate úpadcu.

Bližšie informácie

Úplnú verziu tohto informačného materiálu nájdete na adrese http://www.redecivil.mj.pt/ português

Ďalšiu pomoc získate na nasledovných webových stránkach:

  • http://www.stj.pt English - français - português - Najvyšší súd,
  • http://www.conselhosuperiordamagistratura.pt/ English - português - Najvyššia súdna rada,
  • http://www.tribunalconstitucional.pt/ português - Ústavný súd,
  • http://www.mj.gov.pt/ English - português - Ministerstvo spravodlivosti,
  • http://trl.pt/ português - Odvolací súd mesta Lisabon,
  • http://www.trc.pt/ português - Odvolací súd mesta Coimbra,
  • http://www.tre.pt English - français - português - Odvolací súd mesta Évora,
  • http://www.trp.pt português - Odvolací súd mesta Porto,
  • http://www.pgr.pt/ português - Generálna prokuratúra,
  • http://www.itij.mj.pt português - právne databázy,
  • http://www.cej.pt/ English - français - português - Centrum právnych štúdií (inštitúcia zodpovedná za vzdelávanie portugalských sudcov),
  • http://www.dgsj.pt português - Generálne riaditeľstvo pre správu v odvetví spravodlivosti (okrem iného poskytuje kontaktné informácie o súdoch a o ich územnej príslušnosti a o prístupe na stránky súdnych úradov),
  • http://www.gplp.mj.pt/ English - português - Odbor legislatívnej politiky a plánovania Ministerstva spravodlivosti,
  • http://www.dgrn.mj.pt português - Generálne riaditeľstvo registrov a notárov,
  • http://www.asjp.pt/ português - Odborová organizácia portugalských sudcov,
  • http://www.smmp.pt/ português - Odborová organizácia prokurátorov,
  • http://www.oa.pt/ português - Portugalská advokátska komora,
  • http://dre.pt/ português - On-line legislatíva,
  • http://www.solicitador.net/ português - Asociácia právnych zástupcov,
  • http://www.asjp.pt/ português - Odborová organizácia súdnych úradníkov,
  • correio@lisboa.tcom.mj.pt - Obchodný súd v Lisabone - Rua do Ouro, 49 – 2º, 110-060 Lisabon, Portugalsko,
  • correio@lisboa.sgciveis.mj.pt - Občiansky súd v Lisabone - Rua Marquês da Fronteira, Palácio da Justiça, 1098-001 Lisabon, Portugalsko.

« Konkurzné konanie - Všeobecné informácie | Portugalsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 16-11-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo