Európska komisia > EJS > Konkurzné konanie > Luxembursko

Posledná úprava: 03-07-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Konkurzné konanie - Luxembursko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké druhy súdnych konaní existujú pri platobnej neschopnosti a aké sú ich ciele 1.
1.a) Definícia platobnej neschopnosti 1.a)
1.b) Druhy súdnych konaní 1.b)
2. Aké sú podmienky pri jednotlivých druhoch súdnych konaní v prípade platobnej neschopnosti? 2.
2.a) Základné podmienky 2.a)
2.b) Verejnosť 2.b)
3. Aké sú úlohy jednotlivých účastníkov? 3.
3.a) Konkurz 3.a)
3.b) Vyrovnanie 3.b)
3.c) Odklad 3.c)
3.d) Nútená správa 3.d)
3.e) Kolektívne urovnanie dlhov 3.e)
4. Aké sú účinky začatia konania? 4.
5. Aké pravidlá sú uplatniteľné na určité kategórie pohľadávok? 5.
6. Aké sú pravidlá súvisiace s úkonmi poškodzujúcimi veriteľa? 6.
7. Aké sú podmienky prihlasovania a priznania pohľadávok? 7.
8. Aké pravidlá sa týkajú konania vo veci reštrukturalizácie? 8.
8.a) Kolektívne urovnanie dlhov 8.a)
8.b) Nútená správa 8.b)
9. Aké pravidlá sa týkajú konania vo veci likvidácie? 9.
10. Aké sú podmienky ukončenia konania? 10.

 

1. Aké druhy súdnych konaní existujú pri platobnej neschopnosti a aké sú ich ciele

1.a) Definícia platobnej neschopnosti

Luxemburská doktrína, vychádzajúca z belgickej doktríny, definuje platobnú neschopnosť ako prekročenie aktív pasívami.

1.b) Druhy súdnych konaní

Luxemburské veľkovojvodstvo pozná päť druhov konaní v prípade platobnej neschopnosti. Tri z nich sa týkajú iba podnikateľov (fyzických a právnických osôb), jeden výlučne nepodnikateľských fyzických osôb.

Posledné sa týka výlučne notárov (keďže tento je špecifický pre jeden druh povolania, nebude uvedený v rámci tohto dokumentu).

Okrem týchto konaní existuje v luxemburskom práve konanie podľa článku 593 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje podnikateľom získať za určitých podmienok odklad v platení. Nútená správa je konanie za účelom reorganizácie podnikateľskej činnosti podnikateľa, ktorý o ňu požiada. O využitie tohto konania však môže podnikateľ požiadať aj keď si želá, aby bola vykonaná dobrá realizácia jeho aktív.

Konkurzné konanie je konanie, ktoré vedie k likvidácii majetku podnikateľa, ktorý sa ocitol v situácii platobnej neschopnosti.

Vyrovnanie chrániace pred konkurzom je konaním, ktoré môže za určitých podmienok využiť dlžník, ktorý spĺňa podmienky konkurzu. Ak sa vyrovnanie vykoná odstúpením aktív, bude mať toto konanie, podobne ako konkurzné konanie, za cieľ umožniť likvidáciu aktív obchodníka, ktorý sa vzdal aktív.

HoreHore

Toto konanie sa však od konkurzného konania líši tým, že podnikateľ sa vyhne následkom spôsobeným konkurzným konaním.

Pre notárov bolo zavedené tiež sanačné konanie, aby im bolo umožnené, v prípade, že je ohrozená ich dôveryhodnosť, využiť špeciálny režim za účelom reorganizácie ich podnikateľskej činnosti alebo dobrej realizácie ich aktív.

Kolektívne urovnanie dlhov je konanie určené iba pre nepodnikateľské fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii platobnej neschopnosti. Jeho cieľom je umožniť žiadateľovi napraviť svoju finančnú situáciu zostavením plánu splácania svojich dlhov.

2. Aké sú podmienky pri jednotlivých druhoch súdnych konaní v prípade platobnej neschopnosti?

2.a) Základné podmienky

Pri nútenej správe požadované podmienky závisia od povahy žiadateľa, ktorý musí byť nevyhnutne podnikateľom a musí byť poctivý.

Jeho dôveryhodnosť musí byť ohrozená.

Napriek tomuto ohrozeniu dôveryhodnosti však musí existovať možnosť reorganizovať činnosť tak, aby sa znížili pasíva.

Pri konkurznom konaní závisia podmienky okrem povahy podnikateľa aj od dlžníka, keďže tento musel zastaviť svoje platby a byť v situácii ohrozenia dôveryhodnosti.

Pri vyrovnaní sú podmienky rovnaké ako pri konkurze s tým rozdielom, že dlžník, ktorý požiadal o vyrovnanie musí byť v núdzi a poctivý (článok 2 zákona zo 14. apríla 1886 o vyrovnaní chrániacom pred konkurzom).

HoreHore

Podnikateľovi, ktorý nemôže následkom mimoriadnych udalostí splatiť svoje dlhy, je dovolené požiadať o odklad platby na obchodnom súde.

Odklad bude udelený, iba ak situácia podnikateľa zahŕňa prvky umožňujúce znovu nastoliť rovnováhu medzi pasívami a aktívami.

Kolektívne urovnanie dlhov je konanie určené iba pre nepodnikateľské fyzické osoby, pokiaľ nezorganizovali svoju platobnú neschopnosť a pokiaľ dlžník, ktorý žiada o možnosť využiť tento proces má povolenie k pobytu v Luxemburskom veľkovojvodstve.

Nútená správa (článok 1 veľkovojvodského nariadenia z 25. mája 1935 dopĺňajúceho legislatívu o odklade platby, o vyrovnaní chrániacom pred konkurzom a o konkurze nastolením režimu nútenej správy), vyrovnanie (článok 3 zákona zo 14. apríla 1886 o vyrovnaní chrániacom pred konkurzom), kolektívne urovnanie dlhov v prípade nadmerného zadlženia (článok 3 zákona z 8. decembra 2000 o predchádzaní nadmernému zadlženiu a o zavedení procesu kolektívneho vyrovnania dlhov v prípade nadmerného zadlženia) a odklad platby sa uplatnia iba na žiadosť dlžníka.

Konkurzné konanie môže začať rôznymi spôsobmi.

Zákon ukladá dlžníkovi v úpadku, aby o tom podal priznanie na územne príslušnom obchodnom súde (článok 440 Obchodného zákonníka)

Článok 442 Obchodného zákonníka však umožňuje podať návrh na konkurz aj veriteľom podnikateľa.

Ten istý článok umožňuje aj obchodnému súdu úradne vyhlásiť konkurz na podnikateľa (predovšetkým v prípade neúspechu vyrovnacieho konania chrániaceho pred konkurzom).

HoreHore

2.b) Verejnosť

V rámci konkurzného a vyrovnacieho konania, odkladu a nútenej správy sú stanovené zverejňovacie opatrenia.

Ide o zverejňovanie prostredníctvom oznámení alebo tlače.

3. Aké sú úlohy jednotlivých účastníkov?

3.a) Konkurz

Ako pri všetkých konaniach tu uvedených, ktoré sa týkajú podnikateľov, právomoc ohľadom konkurzu prináleží územne príslušnému obvodnému súdu zasadajúcemu v obchodných záležitostiach (ďalej len „obchodný súd“).

Tento súd vydáva rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, určuje dátum zastavenia platieb, vymenúva intervenujúcich (súdneho komisára, správcu), stanovuje dátum na uplatnenie pohľadávok a dátum uzatvorenia protokolu overovania pohľadávok a vyhlasuje ukončenie konkurzného konania.

Správa majetku je zverená správcovi menovanému súdom, ktorý je poverený realizáciou majetku dlžníka a rozdelením jeho realizácie medzi jednotlivých veriteľov, dodržiavajúc pravidlá ohľadom reálnych práv a vecného zaistenia.

Správca vykonáva činnosť pod dohľadom súdneho komisára menovaného obchodným súdom.

Od vyhlásenia konkurzu je podnikateľ v konkurze zbavený správy svojho majetku a nemôže s ním vykonávať platby, transakcie ani iné úkony.

3.b) Vyrovnanie

Po podaní žiadosti obchodný súd poverí jedného zo svojich sudcov overením situácie žiadateľa a vypracovaním správy.

HoreHore

Na základe tejto správy môže súd udeliť podnikateľovi určitú lehotu na vykonanie svojich vyrovnacích návrhov voči svojim veriteľom.

Nakoniec sa môže rozhodnúť schváliť alebo neschváliť vyrovnanie.

V rámci tohto konania súd určí jedného svojho člena, ktorý bude mať za úlohu podať správu o situácii dlžníka a sledovať priebeh vyrovnacích úkonov.

Tak ako v prípade konkurzu, dlžník nemôže majetok predať, zaťažiť hypotékou, alebo založiť bez povolenia povereného sudcu (článok 6 zákona zo 14. apríla 1886).

3.c) Odklad

Obchodný súd vymenuje súdneho komisára povereného vypracovať správu o situácii dlžníka a môže udeliť odklad platby. V tom prípade vymenuje jedného alebo viacerých komisárov, ktorí budú poverení kontrolovať aktivity dlžníka počas doby trvania odkladu.

Počas tejto doby dlžník nemôže svoj majetok predať, zaťažiť hypotékou, alebo založiť.

3.d) Nútená správa

Požiadavka je vznesená pred obchodným súdom v obvode, kde sa nachádza hlavná budova podnikateľa alebo sídlo spoločnosti.

Ak sú splnené podmienky, súd poverí jedného zo svojich sudcov vypracovaním správy o situácii podnikateľa.

Podnikateľ od tohto momentu stráca právo nakladať so svojim majetkom (napríklad predajom alebo daním do zástavy), okrem toho, keď dostane písomné povolenie od sudcu povereného súdom.

Po predložení správy môže súd požiadavku zamietnuť alebo prijať.

HoreHore

V prípade zamietnutia môže rovnakým rozhodnutím vyhlásiť konkurz na podnikateľa.

V opačnom prípade je ustanovený nad správou majetku žiadateľa dozor jedného alebo viacerých komisárov menovaných súdom (komisári nemusia byť sudcami súdu), ktorí musia vykonať inventúru majetku podnikateľa a zostaviť súvahu, aby zistili stav jeho pasív a aktív.

Ďalej vypracujú projekt reorganizácie podniku alebo projekt realizácie aktív.

Tento projekt potom bude oznámený veriteľom podnikateľa, ako aj jeho spoludlžníkom a ručiteľom.

Po predložení plánu ho môže súd odmietnuť (v tom prípade môže vyhlásiť konkurz na dlžníka) alebo prijať (čím sa plán stane záväzným pre podnikateľa, jeho ručiteľov a spoludlžníkov jeho veriteľov) .

3.e) Kolektívne urovnanie dlhov

Môžu nastať dve situácie, podľa toho, či ide o konvenčnú alebo súdnu fázu.

V prvom prípade zasiahne Informačná a poradná služba nadmerného zadlženia („IPS“), ktorá pripraví súdny proces a vypracuje s dlžníkom a jeho veriteľmi návrh na plán vyrovnania.

Vypracovaný plán je predložený sprostredkujúcemu výboru, ktorý navrhne zúčastneným (dlžníkovi a veriteľom) plán vyrovnania, ktorý zahŕňa panel opatrení, ktoré môžu ísť od jednoduchého odloženia alebo nového časového rozvrhnutia splatenia dlhov až po čiastočné alebo úplné odpustenie dlhov.

V prípade neúspechu konvenčnej fázy môže začať súdna fáza.

Bude zahájená pred zmierovacím súdom v sídle dlžníka.

HoreHore

Strany budú predvolané pred zmierovacieho sudcu, ktorý môže požadovať, aby mu odovzdali všetky dokumenty alebo náležitosti umožňujúce stanoviť majetok dlžníka (aktívny a pasívny).

Na základe náležitostí, ktoré mu budú predložené sudca stanoví plán vyrovnania obsahujúci opatrenia umožňujúce dlžníkovi vysporiadať svoje záväzky.

Plán vyrovnania zostavený sudcom trvá maximálne sedem rokov a môže byť za určitých okolností prehlásený za neplatný (predovšetkým ak dlžník nedodržiava povinnosti, ktoré mu ukladá plán vyrovnania).

4. Aké sú účinky začatia konania?

Počas vyrovnacieho a konkurzného konania, odkladu platby a nútenej správy sú exekučné úkony voči podnikateľovi a jeho majetku pozastavené. Žiaden platný právny text vo Veľkovojvodstve však nebráni veriteľom vykonať úkony s cieľom zachovať integritu majetku ich dlžníka.

Pri všetkých spomínaných konaniach dlžník nemôže voľne nakladať so svojím majetkom.

V niektorých prípadoch však môžu byť dispozičné úkony vykonané prostredníctvom povolenia osoby poverenej obchodným súdom (v prípade odkladu platby alebo nútenej správy).

V prípade kolektívneho urovnania dlhov, podanie žaloby na dlžníka pred IPS má zo zákona za následok pozastavenie exekúcií na jeho majetok, okrem tých, ktoré sa týkajú jeho vyživovacích povinností (článok 3 zákona z 8. decembra 2000).

V prípade neúspechu konvenčnej fázy môže zmierovací sudca, ktorému bola zverená súdna fáza, pozastaviť exekúcie za vyššie uvedených podmienok.

HoreHore

5. Aké pravidlá sú uplatniteľné na určité kategórie pohľadávok?

Jednotlivé konania uvedené v tomto dokumente v zásade nerušia zmluvy dlžníka.

V prípade konkurzu však existujú výnimky z tohto pravidla. Rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu ukončuje pracovné zmluvy (článok 30 zákona z 24. mája 1989 o pracovných zmluvách).

Jednotlivé spomenuté konania, s výnimkou vyrovnacieho konania, nerušia práva veriteľov.

Účasť na hlasovaní o vyrovnaní znamená stratu postavenia privilegovaných veriteľov pre veriteľov, ktorí majú vecné zaistenia (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

V prípade konkurzu a nútenej správy je možné pristúpiť ku kompenzácii dvoch dlhov, pokiaľ sú likvidné a vymáhateľné pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu alebo nútenej správy, alebo pokiaľ sú dlhy spojené a ak plynú z rovnakého zdroja (Súd obvodu Luxemburg, 14. máj 1986, č. 32046 súdneho zoznamu).

Obvyklé kompenzácie sú neplatné, ak boli vykonané v prípade konkurzu počas podozrivého obdobia.

V prípade nútenej správy, vyrovnania a odkladu platby nie sú takéto kompenzácie možné, pokiaľ boli vykonané po momente, kedy dlžník stratil právo slobodne nakladať so svojim majetkom a svoje práva.

6. Aké sú pravidlá súvisiace s úkonmi poškodzujúcimi veriteľa?

Počas konkurzného konania, nútenej správy, odkladu platby a vyrovnania stráca dlžník slobodu vykonávania určitých druhov úkonov, predovšetkým platobných.

HoreHore

Okrem konkurzu zákaz platí iba ak dlžník nedostal povolenie od osoby poverenej súdom.

Akýkoľvek úkon, ktorého vykonanie porušuje tento zákaz, je neplatný.

Okrem toho v prípade konkurzu môže súd anulovať úkony vykonané dlžníkom počas podozrivého obdobia.

Podozrivé obdobie je definované ako obdobie, ktoré plynie od dátumu, kedy dlžník prestal platiť. Všetky úkony vykonané dlžníkom počas tohto obdobia môžu byť môžu byť anulované. Ak boli vykonané za úplatu, je potrebné predložiť dôkaz, že zmluvné strany dlžníka vedeli, že je v stave platobnej neschopnosti.

7. Aké sú podmienky prihlasovania a priznania pohľadávok?

V rámci konkurzného konania je rozhodnutie o konkurze uverejnené rôznymi spôsobmi (v tlači, záznam na obchodnom súde), aby sa mohli veritelia konkurzného dlžníka oboznámiť so situáciou a dať o sebe vedieť (článok 472 Obchodného zákonníka).

Veritelia musia vykonať vyhlásenie o pohľadávkach v kancelárii obchodného súdu a predložiť dôkazné dokumenty (článok 496 Obchodného zákonníka).

Pohľadávky budú overené správcom povereným likvidáciou konkurznej podstaty, ktorý ich môže zamietnuť (článok 500 Obchodného zákonníka).

V prípade vyrovnania, dlžník, ktorý podá žiadosť o vyrovnanie v nej musí uviesť sídlo svojich veriteľov a výšku ich pohľadávok (článok 3 zákona zo 14. apríla 1886).

Oznámenie sa veriteľom zašle doporučeným listom (článok 8 zákona zo 14. apríla 1886). Týmto listom budú pozvaní zúčastniť sa na vyrovnacom pojednávaní.

HoreHore

Pozvánka bude uverejnená aj v tlači.

Na vyrovnacom pojednávaní veritelia oznámia výšku svojich pohľadávok.

Ako už bolo spomenuté, účasť na hlasovaní znamená stratu postavenia privilegovaných pohľadávok pre všetky pohľadávky, ktoré majú vecné zaistenia (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

V prípade odkladu exekúcie sa musí dlžník tiež pridať na zoznam uvádzajúci mená svojich dlžníkov, výšku ich pohľadávok a ich sídlo.

Veritelia budú zvolaní doporučeným listom (článok 596 Obchodného zákonníka) a prostredníctvom tlače.

Na zhromaždení, na ktoré boli zvolaní, musia oznámiť výšku svojich pohľadávok (článok 597 Obchodného zákonníka).

V prípade nútenej správy nie je zavedený proces oznámenia a prijatia pohľadávky. Dlžník vo svojej žiadosti súdu uvedie identitu svojich veriteľov.

Títo budú vopred upozornení súdom na plán reorganizácie alebo realizácie aktív, ktorý bol stanovený komisármi poverenými súdom.

8. Aké pravidlá sa týkajú konania vo veci reštrukturalizácie?

8.a) Kolektívne urovnanie dlhov

IPS pripraví súdny proces a vypracuje s dlžníkom a jeho veriteľmi návrh na plán vyrovnania.

Vypracovaný plán je predložený sprostredkujúcemu výboru, ktorý navrhne zúčastneným (dlžníkovi a veriteľom) plán vyrovnania, ktorý zahŕňa panel opatrení, ktoré môžu ísť od jednoduchého odloženia alebo nového časového rozvrhnutia splatenia dlhov až po čiastočné alebo úplné odpustenie dlhov.

HoreHore

Plán je podpísaný v prípade súhlasu všetkých zúčastnených strán a predsedu komisie s podmienkami vyrovnania a je prijatý. Okrem výnimiek sa jeho podmienky nebudú meniť.

Ak od podania žiadosti dlžníka uplynulo šesť mesiacov a žiaden plán vyrovnania nebol prijatý, IPS oznámi dlžníkovi neúspech zmierovacieho konania.

V rámci súdnej fázy sudca stanoví plán vyrovnania obsahujúci opatrenia umožňujúce dlžníkovi vysporiadať svoje záväzky.

Plán vyrovnania zostavený sudcom trvá maximálne sedem rokov a môže byť za určitých okolností prehlásený za neplatný (predovšetkým ak dlžník nedodržiava povinnosti, ktoré mu ukladá plán vyrovnania).

8.b) Nútená správa

Komisár(-i) vykoná (spolu vykonajú) inventúru majetku podnikateľa a zostaví(-ia) súvahu, aby zistil(-i) stav jeho pasív a aktív.

Ďalej vypracuje(-ú) projekt reorganizácie podniku alebo projekt realizácie aktív a ich rozdelenia.

Projekt realizácie musí rešpektovať postavenie, ktoré zákon vyhradzuje prednostným právam a hypotékam.

Tento projekt potom bude oznámený veriteľom podnikateľa, ako aj jeho spoludlžníkov a ručiteľom.

Po predložení plánu ho môže súd odmietnuť (v tom prípade môže vyhlásiť konkurz na dlžníka) alebo prijať (čím sa plán stane záväzným pre podnikateľa, jeho ručiteľov a spoludlžníkov jeho veriteľov) .

Je však povinný plán odmietnuť, ak je proti tomuto plánu väčšina veriteľov (táto väčšina musí predstavovať aspoň 50 % celkového objemu dlžôb).

HoreHore

Ak je plán reorganizácie alebo realizácie aktív prijatý, podnikateľ môže znovu slobodne vykonávať svoje práva.

9. Aké pravidlá sa týkajú konania vo veci likvidácie?

Pravidlá o likvidácii sa týkajú hlavne prípadu likvidácie aktív v prípade konkurzu. Podľa zákona o vyrovnaní sa však v prípade vyrovnania odstúpením aktív uplatňujú pravidlá o konkurznej likvidácii.

V prípade konkurzu správca pristúpi k likvidácii aktív a pasív dlžníka. Pristúpi k predaju rôzneho majetku, ktorého vlastníkom je úpadca.

Správca je potom povinný určiť poradie privilegovaných veriteľov a zostatok, ktorý bude vrátený veriteľom, ktorí nemajú privilégiá alebo zaistenia. Zvolá všetky zúčastnené strany na predloženie účtov a oboznámi ich s konkurznými účtami.

Po predložení účtov môže pristúpiť k odškodneniu veriteľov dodržiavajúc poradie vyplývajúce zo zápisnice o predkladaní účtov, ktorú sám spísal a ktorú podpísal súdny komisár a zapisovateľ obchodného súdu.

10. Aké sú podmienky ukončenia konania?

V prípade konkurzu môže správca po vykonaní platieb podať návrh na ukončenie, ktorý bude nasledovaný rozhodnutím o ukončení, ktoré, ako to vyplýva z jeho názvu ,ukončí konkurzné konanie.

V prípade vyrovnania, odkladu platby, nútenej správy ukončí konanie rozhodnutie, ktorým súd povolí požadované opatrenie.

Rozhodnutie o vyhlásení konkurzu môže vyhlásiť dva typy sankcií proti úpadcovi: trestné sankcie a občianske sankcie.

Súd môže voči úpadcovi zaviesť trestné a občianske sankcie.

Ak súd zistí, že úpadok vyplýva zo závažných a zrejmých chýb, ktorých sa dopustil úpadca, môže vydať zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť, či už priamo, alebo prostredníctvom inej osoby. Tento zákaz zahŕňa aj zákaz možnosti zastávať spoločenskú funkciu s rozhodovacou právomocou.

Okrem iných občianskych sankcií existuje v prípade konkurzu firmy možnosť rozšíriť konkurz na jej vedenie, možnosť úkonov podľa článkov 1382 a 1383 občianskeho zákonníka (verejnoprávna zodpovednosť) a podľa článkov 59 a 192 zákona o obchodných spoločnostiach.

Na úpadcu môžu byť uvalené aj trestné sankcie (bankroty).

« Konkurzné konanie - Všeobecné informácie | Luxembursko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 03-07-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo