Európska komisia > EJS > Konkurzné konanie > Nemecko

Posledná úprava: 07-06-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Konkurzné konanie - Nemecko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké formy konkurzných konaní existujú a aké sú ich ciele? 1.
2. Aké sú podmienky začatia jednotlivých druhov konkurzného konania? 2.
3. Akú úlohu hrajú jednotliví účastníci v príslušných konaniach? 3.
4. Aké dôsledky má vyhlásenie konkurzu? 4.
5. Aké osobitné predpisy sa viažu na určité kategórie pohľadávok? 5.
6. Ktoré predpisy sa týkajú konania poškodzujúceho veriteľov 6.
7. Aké podmienky platia pre prihlásenie a zistenie oprávnenosti pohľadávok? 7.
8. Význam ozdravných opatrení? 8.
9. Čo je likvidačné konanie? 9.
10. Za akých podmienok možno konanie ukončiť? 10.

 

1. Aké formy konkurzných konaní existujú a aké sú ich ciele?

Nemecký konkurzný poriadok pozná len jednotné konkurzné konanie. Jeho cieľom je čo najlepšie, rovnomerné uspokojenie veriteľov (§ 1 S.1 Konkurzného poriadku [InsO]). Konkurzné konanie možno realizovať v súlade so zákonnými predpismi o správe, speňažení a rozdelení konkurznej podstaty (tzv. štandardné konkurzné konanie). Účastníci konania však tiež môžu v rámci reštrukturalizačného plánu prijať iné úpravy, zamerané hlavne na udržanie podniku.

Konkurzné konanie má okrem toho fyzickým osobám umožniť obnoviť obchodnú činnosť (tzv. „fresh start“). Robí sa to tak, že po skončení konkurzného konania dôjde k oddĺženiu (tzv. odpustenie zvyšného dlhu).

2. Aké sú podmienky začatia jednotlivých druhov konkurzného konania?

Konkurz možno vyhlásiť na majetok každej právnickej i fyzickej osoby, aj keď táto nie je podnikateľom (tzv. spotrebiteľ).

Na začiatku je potrebná žiadosť na začatie konkurzného konania. Žiadosť môže podať dlžník alebo veriteľ. Štátne orgány nie sú oprávnené podávať žiadosť. Kapitálové spoločnosti sú v prípade úpadku povinné podať žiadosť. Ak túto svoju povinnosť nesplnia, prichádza do úvahy nárok veriteľov na odškodnenie. V určitých prípadoch sa dlžník môže dokonca vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania.

Dôvodom na vyhlásenie konkurzu je platobná neschopnosť a/alebo predĺženie. O platobnej neschopnosti hovoríme vtedy, ak dlžník nie je schopný plniť splatné záväzky (§ 17 ods. 2 InsO). Predĺženie znamená, že majetok dlžníka nepostačuje na krytie všetkých jeho záväzkov (porovnaj § 18 ods. 2 InsO). Pri hodnotení majetku dlžníka treba brať za základ pokračovanie činnosti podniku, ak je takáto možnosť s ohľadom na okolnosti vysoko pravdepodobná. Na to, aby žiadosť podal dlžník, stačí aj hrozba, že platobná neschopnosť môže nastať (§ 18 ods. 1 InsO).

HoreHore

V záujme ochrany súdu a dlžníkov pred unáhleným podávaním žiadostí (prípadne žiadostí, ktorých cieľom je len poškodiť oprávnených) je potrebné, aby pri predkladaní žiadosti veriteľom tento dôveryhodne potvrdil, že existuje dôvod na vyhlásenie konkurzu a že on je majiteľom pohľadávky.

A nakoniec musia byť zabezpečené prostriedky na úhradu trov konkurzného konania. Žiadosť na vyhlásenie konkurzu sa zamieta, ak majetok dlžníka s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť na pokrytie trov konania (§ 26 ods. 1 S. 1 InsO).

Ak sú splnené uvedené podmienky, konkurzný súd vydá rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, ktoré sa zverejní na podnet súdu v internete (www.insolvenzbekanntmachungen.de Deutsch) alebo v periodiku, určenom pre úradné oznámenia súdu. Pripravovaný návrh zákona predpokladá, že v budúcnosti sa tak bude diať výlučne v internete.

3. Akú úlohu hrajú jednotliví účastníci v príslušných konaniach?

Úlohou konkurzného súdu je sledovať priebeh konania a kontrolovať jeho korektnosť. Okrem toho má súd pri rokovaniach účastníkov úlohu sprostredkovateľa a zmierovateľa, čím sa podporuje riešenie sporov vzájomnou dohodou. Ústredné rozhodnutia v otvorenom konkurznom konaní (speňaženie, likvidácia, ozdravenie a reštrukturalizačný posudok) treba prenechať veriteľom. Osobitné právomoci a úlohy však súd plní v štádiu začatia konania. Rozhoduje napr. o vyhlásení konkurzu, o predbežných opatreniach na zabezpečenie majetku a o vymenovaní konkurzného správcu. Súd vykonáva aj dohľad nad správcom konkurznej podstaty. Kontroluje však výlučne právnu čistotu jeho konania, nie jeho účelnosť a tiež nevydáva žiadne pokyny.

HoreHore

Hlavnou postavou konkurzného konania je správca konkurznej podstaty. Pre túto funkciu prichádzajú do úvahy najmä advokáti, obchodníci, audítori alebo daňoví poradcovia. Vyhlásením konkurzného konania získava konkurzný správca právo spravovať majetok dlžníka a disponovať ním. Jeho hlavnou úlohou je očistiť majetok dlžníka, ktorý prevzal pri vyhlásení konkurzného konania, od majetkových predmetov, ktoré dlžníkovi nepatria. Okrem toho by mal do majetku dlžníka previesť tie predmety, ktoré právne patria k speňažovanej podstate, ale v momente vyhlásenia konkurzu sa ešte v majetku dlžníka nenachádzali. Takto vymedzený majetok úpadcu predstavuje tzv. konkurznú podstatu (§ 35 InsO), z ktorej sa potom uspokojujú veritelia. K ďalším úlohám správcu konkurznej podstaty okrem iného patria

  • výplata mzdy zamestnancom úpadcu
  • rozhodovanie o otvorených zmluvných vzťahoch (§ 103 InsO)
  • zostavenie súpisu majetku (§ 153 ods. 1 s. 1 InsO)
  • speňaženie konkurznej podstaty (§ 159 InsO)
  • rozvrh výťažku predaja (§ 187 InsO).

Značný vplyv na konkurzné konanie majú podľa konkurzného poriadku aj veritelia. Všade je zakotvená schôdza veriteľov. Okrem toho existuje možnosť vytvoriť výbor veriteľov. Kým schôdza veriteľov predstavuje základný orgán samosprávy veriteľov, v prípade výboru veriteľov ide o centrálny dozorný orgán veriteľov, ktorý pripomína funkciu dozornej rady.

Schôdzu veriteľov zvoláva a vedie konkurzný súd (§ 74 ods. 1 s. 1 InsO) (§ 76 ods. 1 InsO). Právo na účasť majú všetci oddelení veritelia, všetci konkurzní veritelia, správca konkurznej podstaty a úpadca (§ 74 ods. 1 s. 2 InsO). Uznesenie schôdze veriteľov je platné, ak súčet hodnoty pohľadávok súhlasiacich veriteľov je vyšší ako polovica súčtu hodnoty pohľadávok nesúhlasiacich veriteľov (súčtová väčšina).

HoreHore

O zložení výboru veriteľov rozhoduje schôdza veriteľov (§ 68 InsO). Ak konkurzný súd ustanoví výbor veriteľov už pred prvou schôdzou veriteľov, riadi sa pritom podľa § 67 ods. 2 InsO. Schôdza veriteľov má právo takto predbežne ustanovený veriteľský výbor rozpustiť.

Dôležitosť schôdze veriteľov je zrejmá z toho, že je oprávnená rozhodovať o pokračovaní konania – hlavne môže rozhodovať o spôsobe speňaženia majetku. Ďalšie úlohy schôdze veriteľov, resp. výboru veriteľov sú nasledujúce:

  • zmena správcu konkurznej podstaty § 57 s. 1 InsO)
  • kontrola nad konkurzným správcom (§§ 66, 79, 197 ods. 1 č. 1 InsO)
  • vyjadrenie súhlasu s mimoriadne významnými právnymi úkonmi správcu konkurznej podstaty (§§ 160 ods. 1 InsO)
  • súčinnosť pri vypracovaní a realizácii reštrukturalizačného plánu (§§ 218 ods. 2, 231 ods. 2, 232 ods. 1 č. 1, 233 s. 2, 248 ods. 2, 258 ods. 2 s. 3, 261 ods. 2 s. 2, 262 InsO).

Úpadkový dlžník je nositeľom speňažovaného majetku, na ktorý si uplatňujú nároky konkurzní veritelia (§§ 38, 39 InsO). Zásadne ručí celým svojím majetkom. Aj vyhlásením konkurzu zostáva majiteľom svojho majetku a dlžníkom svojich záväzkov. Ale správa a nakladanie s majetkom podliehajúcim konkurznej podstate prechádzajú na konkurzného správcu (výnimka: vlastná správa, §§ 270 a nasl. InsO). Okrem toho sú s vyhlásením konkurzu spojené početné oznamovacie povinnosti a povinná súčinnosť. Súčasne má však úpadca nárok byť účastníkom konania.

V snahe zabezpečiť plynulý priebeh konkurzného konania, možno proti rozhodnutiam konkurzného súdu použiť opravné prostriedky len vtedy, ak zákon predpokladá okamžitú sťažnosť (porovnaj § 6 ods. 1 InsO). Okamžitú sťažnosť možno podať na konkurznom súde alebo na sťažnostnom súde (= krajinský súd nadriadený konkurznému súdu) buď písomne alebo zaprotokolovaním na príslušnom pracovisku. Sťažnosť nemá odkladný účinok; sťažnostný súd a konkurzný sudca však môžu po jej podaní nariadiť dočasné pozastavenie výkonu rozhodnutia.

HoreHore

4. Aké dôsledky má vyhlásenie konkurzu?

Vyhlásením konkurzu prechádza právo úpadcu na správu a nakladanie s majetkom, podliehajúcim konkurzu, na správcu konkurznej podstaty (§ 80 ods. 1 InsO). Týka sa to nielen majetku, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, ale aj majetku, nadobudnutého počas konania. Toto tzv. zabavenie majetku sa nevzťahuje na hnuteľný majetok, ktorý úpadca potrebuje na udržanie živobytia. Pracovné príjmy sa počítajú do konkurznej podstaty len do tej miery, do akej presahujú existenčné minimum úpadcu.

V záujme ochrany konkurznej podstaty – napríklad pred prehmatmi dlžníka alebo jednotlivých veriteľov – je správca konkurznej podstaty povinný okamžite prevziať konkurznú podstatu. Ak úpadca nechce majetok vydať dobrovoľne, môže konkurzný správca zakročiť proti nemu v rámci konania o výkone rozhodnutia. Ako právny titul poslúži vyhlásenie konkurzu. Konkurzný správca musí okrem toho zostaviť súpis majetku, kde sa vyčísli hodnota majetkových predmetov podliehajúcich podstate a porovná so záväzkami dlžníka (§ 153 InsO). Ďalej vypracuje zoznam veriteľov s konkretizovanými pohľadávkami a s uvedením podriadených a oddelených veriteľov (§ 152 InsO).

Keďže účelom konkurzného konania je rovnomerné uspokojenie všetkých veriteľov, vyhlásenie konkurzného konania je dôvodom na zákaz jednotlivých /čiastočných/ exekúcií. To znamená, že konkurzní veritelia nemajú počas trvania konania nárok na exekúciu ani do konkurznej podstaty ani do voľného majetku dlžníka.

HoreHore

5. Aké osobitné predpisy sa viažu na určité kategórie pohľadávok?

Nárok na prednostné uspokojenie majú tzv. pohľadávky proti podstate (§ 53 InsO). Ide tu o pohľadávky veriteľov, ktorých nároky vznikli po vyhlásení konania v súvislosti s realizáciou konkurzu správcom (napr. mzdové nároky zamestnancov, ktorí naďalej pracujú v podniku alebo pohľadávky advokáta, ktorého správca konkurznej podstaty poveril uplatňovaním nárokov proti úpadcovi na súde). Dôvodom pre ich prednostné uspokojovanie je fakt, že konkurzný správca môže konanie len vtedy riadne doviesť do konca, keď má možnosť zakladať nové záväzky, kde je zabezpečené úplné splnenie.

Veritelia, pre ktorých slúžili majetkové predmety podliehajúce konkurznej podstate ako zábezpeka, majú nárok na prednostné uspokojenie z výťažku ich predaja. Výťažok, dosiahnutý z predaja takéhoto predmetu, sa vyplatí až do výšky zabezpečenej pohľadávky veriteľovi, na ktorého sa zábezpeka vzťahuje. Prípadný prebytok je pripočítaný ku konkurznej podstate a je k dispozícii na uspokojenie ostatných veriteľov. Právo na oddelené uspokojenie je založené napr. záložnými právami k pozemku, k hnuteľným veciam alebo zaisťovacím majetkom (§§ 50, 51 InsO).

Medzi konkurzných veriteľov sa nepočítajú vyčlenení veritelia (§ 47 InsO). Zabavenie sa týka výlučne majetku dlžníka. Ak sa v čase vyhlásenia konkurzu nachádzajú v jeho držbe majetkové predmety, ku ktorým má vecné alebo osobné právo tretia osoba, môže si táto tretia osoba svoje právo neobmedzene uplatniť (tzv. právo na vyčlenenie majetku). Môže teda podať žalobu o vydanie mimo rámca konkurzného konania proti správcovi konkurznej podstaty. Na vyčlenenie oprávňuje najmä vlastníctvo a jednoduchá výhrada vlastníctva, ale aj záväzný nárok na vrátenie majetku (napr. prenajímateľa voči nájomcovi).

HoreHore

6. Ktoré predpisy sa týkajú konania poškodzujúceho veriteľov

Odporovanie úkonov konkurzného konania, upravené v §§ 129 a nasl. InsO má zabrániť tomu, aby sa úpadkový dlžník vyhol zabaveniu svojho majetku, resp. aby si jednotliví veritelia ešte pred vyhlásením konkurzu zabezpečili osobitné výhody. Ak správca konkurznej podstaty vyhlási odpor, potom musí oprávnený z konania, proti ktorému bol podaný odpor, vrátiť všetko, čo bolo na základe tohto konania vyňaté z majetku úpadcu. Prípadné protinároky oprávneného nadobudnú opäť platnosť, hneď ako vráti získané naspäť (§ 144 InsO).

Podmienkou na podanie odporu je, aby právny úkon uskutočnený pred vyhlásením konkurzu mal za následok poškodenie konkurzných veriteľov (§ 129 InsO) a aby bol daný niektorý z dôvodov podľa §§ 130 – 136 InsO oprávňujúcich na podanie odporu. Hlavné dôvody na podanie odporu

  • bezodplatné plnenie dlžníka okrem prípadov, ktoré sa vyskytli viac ako štyri roky pred podaním žiadosti o vyhlásenie konkurzu (§ 134 InsO);
  • právne úkony, ktoré dlžník uskutočnil za posledných desať rokov pred podaním žiadosti o vyhlásenie konkurzu s úmyslom poškodiť svojich veriteľov, ak osoba ktorá z toho profitovala, poznala úmysel dlžníka (§ 133 InsO);
  • právne úkony, ktoré dlžník uskutočnil za posledné tri mesiace pred podaním žiadosti o vyhlásenie konkurzu, keď už nebol schopný plniť svoje záväzky a jeho partner o tom vedel (§ 132 ods. 1 č. 1 InsO);
  • právne úkony, ktorými sa konkurznému veriteľovi poskytuje záruka, na ktorú nemá nárok, ak boli vykonané v poslednom mesiaci pred podaním žiadosti o vyhlásenie konkurzu (§ 131 ods. 1 č. 1 InsO).

Okrem toho sa na tieto prípady vzťahuje aj trestnoprávna zodpovednosť tak dlžníka, ako aj zvýhodneného veriteľa (§§ 283 – 283d Trestného zákonníka [StGB]).

HoreHore

7. Aké podmienky platia pre prihlásenie a zistenie oprávnenosti pohľadávok?

Konkurzné pohľadávky sa neuplatňujú z úradnej moci, ale len a ak konkurzný veriteľ uplatní svoje právo prihlásením konkurznej pohľadávky. V uznesení o vyhlásení konkurzu vyzve konkurzný súd veriteľov, aby prihlásili svoje konkurzné pohľadávky u správcu konkurznej podstaty do určitej lehoty, ktorá nemôže predstavovať menej ako dva týždne a viac ako tri mesiace (§ 28 ods. 1 s. 1, s. 2 InsO). Pritom však nejde o termín, nesplnenie ktorého by znamenalo úplné vylúčenie pohľadávky. Preto je možné aj prihlásenie konkurznej pohľadávky po uplynutí tohto termínu (porovnaj § 177 ods. 1 s. 1 InsO).

Aj pohľadávky, ktoré už boli zistené súdom (vykonateľné pohľadávky), treba písomne prihlásiť. Pri prihlasovaní treba uviesť dôvod pohľadávky, teda skutkový stav, z ktorého vychádza. To je mimoriadne dôležité, ak by prihláseniu mala stáť v ceste premlčacia doba. Pripojiť treba ešte prípadné dokumenty, z ktorých pohľadávka vyplynula (§ 174 ods. 1 s. 2 InsO), napr. zmluvy a faktúry.

Konkurzný správca zaradí prihlásené pohľadávky do zoznamu pohľadávok ( § 175 ods. 1 s. 1 InsO). Po uplynutí prihlasovacieho termínu je zoznam na konkurznom súde k dispozícii na nahliadnutie účastníkom konania.

V rámci tzv. kontrolného termínu vykonáva konkurzný súd čisto formálnu kontrolu prihlásených pohľadávok. Tento termín sa stanoví už pri vyhlásení konkurzu. Pozvaní sú konkurzní veritelia, ktorí prihlásili nejakú pohľadávku, konkurzný správca a úpadca. Súd nevykonáva vecnú kontrolu oprávnenosti prihlásených pohľadávok, ale iba zisťuje, či ich nepopiera konkurzný správca, úpadca alebo niektorý z konkurzných veriteľov. Výsledok kontroly je zaznamenaný v zozname pohľadávok (§ 178 ods. 2 InsO).

HoreHore

Pohľadávka, ktorú nepoprie ani správca ani žiaden z veriteľov, platí ako zistená. Pri delení konkurznej podstaty sa takáto pohľadávka bez ďalšieho šetrenia zohľadňuje. Zápis zistených pohľadávok do zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní platí ako právoplatný rozsudok (§ 178 ods. 3 InsO). Pri popretí musí sa veriteľ formou určovacej žaloby pokúsiť preukázať existenciu pohľadávky. Ak sa mu to podarí, musí požiadať konkurzný súd o opravu zoznamu (§ 183 ods. 2 InsO). Ak veriteľ už disponuje právoplatným titulom, ktorý si vysúdil od dlžníka ešte pred otvorením konkurzného konania, potom popretie môže zostať v podstate nepovšimnuté.

Popretie prihlásenej pohľadávky zo strany dlžníka počas konkurzného konania je neúčinné. Ak však dlžník nejakú pohľadávku nepoprel, veriteľ má možnosť na základe zoznamu pohľadávok po skončení konkurzu otvoriť individuálne konanie o nútenom výkone rozhodnutia proti dlžníkovi (§ 201 ods. 2 InsO). Pri proteste dlžníka je veriteľ odkázaný na predchádzajúcu žalobu.

8. Význam ozdravných opatrení?

O tom, akou cestou sa bude uberať konanie, rozhoduje schôdza veriteľov. Schôdza rozhodne, či podnik úpadcu bude zatvorený alebo predbežne bude pokračovať v prevádzke. Schôdza môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného plánu, pričom mu zadá cieľ, aký má sledovať (§ 218 ods. 2 InsO). Reštrukturalizačný plán môže predložiť aj dlžník a konkurzný správca (§ 218 ods. 1 InsO). V reštrukturalizačnom pláne sa môžu prijať aj opatrenia odlišné od zákonnej úpravy, a to hlavne so zameraním na zachovanie podniku.

HoreHore

Reštrukturalizačný plán sa skladá z opisnej a záväznej časti. Opisná časť má za úlohu strany informovať, preto opisuje, aké opatrenia boli prijaté po začatí konkurzného konania alebo ešte budú prijaté (§ 220 InsO). Záväzná časť uvádza, ako by sa mali zmeniť práva účastníkov následkom plánu (§ 221 InsO).

Samotná schôdza veriteľov síce nemá právo iniciatívy, môže však vypracovaním reštrukturalizačného plánu poveriť konkurzného správcu. Po predložení plánu sa uskutoční predbežná kontrola zo strany súdu (§ 231 InsO), ktorá má zabrániť tomu, aby sa účastníci zaoberali protizákonným alebo neperspektívnym reštrukturalizačným plánom, čím by sa oddialilo konkurzné konanie. Keď previerka dopadne dobre, súd pošle plán na vyjadrenie schôdzi veriteľov, dlžníkovi, správcovi konkurznej podstaty a podnikovej rade, pričom určí termín na vyjadrenie stanoviska (§ 232 InsO). Následne na to stanoví termín na vyjasnenie a odsúhlasenie, ktorý zverejní a na ktorý sú konkurzní veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky, zabezpečení veritelia, konkurzný správca, dlžník a podniková rada pozvaní osobitne (§ 235 ods. 3 InsO). Tu prítomní účastníci dostanú najprv príležitosť, aby sa vyjadrili k ustanoveniam reštrukturalizačného plánu. Následne veritelia plán odsúhlasia (§§ 243 – 246 InsO). Dlžník by mal s plánom síce v zásade súhlasiť, ale jeho protest je neúčinný, ak sa plánom nezhorší jeho situácia v porovnaní s predchádzajúcim stavom a ak žiaden z konkurzných veriteľov nedostane hodnotu vyššiu ako je jeho nárok (§ 247 ods. 2 InsO). Po odsúhlasení plánu potrebnou väčšinou veriteľov nasleduje jeho potvrdenie konkurzným súdom (§ 248 ods. 1 InsO).

HoreHore

S účinnosťou ku dňu potvrdenia konkurzným súdom vstupujú do platnosti účinky pre i proti všetkým účastníkom, uvedené v záväznej časti reštrukturalizačného plánu (§ 254 ods. 1 s. 1 InsO). Konkurzný súd prijme uznesenie o zrušení konkurzného konania (§ 258 ods. 1 InsO). Tým zaniknú funkcie konkurzného správcu a výboru veriteľov a dlžník získa naspäť právo voľne nakladať s konkurzným majetkom (§ 259 ods. 1 InsO). Plnenie požiadaviek, stanovených v reštrukturalizačnom pláne, je po zrušení konkurzného konania vecou bývalého úpadkového dlžníka. V záväznej časti reštrukturalizačného plánu však môže byť zakotvené, že na plnenie bude dohliadať konkurzný správca (§ 261 ods. 1 s. 1 InsO).

9. Čo je likvidačné konanie?

Ak nebol predložený reštrukturalizačný plán, správca konkurznej podstaty speňaží majetok podliehajúci konkurznej podstate, aby sa majetok previedol na peniaze, ktoré by mohli byť rozdelené veriteľom. O konkrétnom spôsobe speňaženia rozhoduje správca konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol čo najvyšší výťažok z predaja. Do úvahy prichádza predaj podniku dlžníka alebo jeho jednotlivých závodov ako celku, alebo tiež rozdelenie podniku a izolovaný predaj jednotlivých majetkových predmetov.

Základom rozdelenia výťažku predaja zo strany konkurzného správcu je rozvrh výťažku, ktorý vypracuje na základe zoznamu konkurzných veriteľov (§ 175 InsO). Musia v ňom byť uvedené všetky konkurzné pohľadávky, ktoré sa pri rozdelení berú do úvahy. Výťažok predaja sa potom rozdelí rovnomerne medzi veriteľov podľa výšky pohľadávok.

Rozdeľovanie majetku sa spravidla nezačína až po ukončení speňaženia konkurznej podstaty. Oveľa častejšie sa vyplácajú jednotlivé splátky, akonáhle sú v konkurznej podstate k dispozícii dostatočné prostriedky v hotovosti (§ 187 ods. 2 s. 1 InsO). Po skončení predaja sa uskutoční konečné rozdelenie majetku (§ 188 s. 1 InsO). To si vyžaduje súhlas konkurzného súdu (§ 196 ods. 2 InsO). Po uspokojení všetkých konkurzných pohľadávok v plnej výške konkurzný správca vydá prebytok konkurznému dlžníkovi (§ 199 s. 1 InsO).

10. Za akých podmienok možno konanie ukončiť?

Po realizácii konečného rozvrhu prostriedkov sa konkurzné konanie úradnou cestou zruší. Uznesenie o zrušení konania sa zverejní. Po zrušení konkurzného konania si môžu veritelia zvyšné pohľadávky voči dlžníkovi uplatňovať bez obmedzenia. Iná úprava platí, ak je dlžník fyzickou osobou a požiada o odpustenie zvyšku dlhu. Ak je mu vyhovené, veriteľom sa s konečnou platnosťou zabráni vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi (výnimka: pohľadávky uvedené v § 302 InsO). Zrušením konkurzného konania získava dlžník opätovne právo na spravovanie a nakladanie s majetkom, ktorý doteraz podliehal konkurzu.

Pri reštrukturalizačnom pláne sa konkurzné konanie zruší v okamihu, keď je plán právoplatne schválený ( § 258 I 2 InsO).

« Konkurzné konanie - Všeobecné informácie | Nemecko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 07-06-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo