Európska komisia > EJS > Konkurzné konanie > Francúzsko

Posledná úprava: 30-06-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Konkurzné konanie - Francúzsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké druhy konaní existujú vo veci platobnej neschopnosti? 1.
2. Aké sú podmienky pre začatie konaní vo veci platobnej neschopnosti? 2.
3. Aká je úloha jednotlivých účastníkov konania? 3.
4. Aké sú následky začatia konania? 4.
5. Aké sú osobitné pravidlá spojené s určitými kategóriami pohľadávok? 5.
6. Aké sú pravidlá týkajúce sa činov spôsobujúcich ujmu? 6.
7. Aké sú podmienky vykazovania a uznania oprávnenosti pohľadávok? 7.
8. Aké sú pravidlá týkajúce sa konaní vo veci stanovenia reorganizácie podniku? 8.
9. Čo je likvidačné konanie? 9.
10. Aké sú podmienky skončenia konania? 10.

 

1. Aké druhy konaní existujú vo veci platobnej neschopnosti?

Pojem platobná neschopnosť vymedzený ako situácia, keď záväzky prevyšujú aktíva, je vo francúzskom práve kolektívnych konaní neznámy. Platobná neschopnosť sa tu definuje v užšom význame ako neschopnosť dlžníka splácať svoje záväzky prostredníctvom svojich voľných aktív.

Postupy, ktoré predchádzajú vyhláseniu platobnej neschopnosti, sú:
  • Postup upozornenia: keď audítor odhalí skutočnosti, ktoré vzhľadom na svoj charakter môžu ohroziť kontinuitu prevádzky, oznámi ich predsedovi správnej rady alebo konateľovi spoločnosti. Keď nedostane uspokojivú odpoveď, požiada správnu radu, aby prijala uznesenie, a o tejto žiadosti podá správu sudcovi obchodného súdu. Uznesenie sa oznámi podnikovému výboru. Ak ťažkosti pretrvávajú, audítor zostaví správu, ktorú predloží na najbližšom valnom zhromaždení. Ak kontinuita prevádzky nie je vždy zabezpečená rozhodnutím valného zhromaždenia, audítor znova podá správu predsedovi obchodného súdu.
  • Splnomocnenie ad hoc: predseda súdu určí na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany splnomocnenca ad hoc, ktorému presne vymedzí poslanie z hľadiska obsahu a trvania.
Neformálny postup reorganizácie podniku a stanovenia nového splátkového kalendára:
  • vyrovnanie: keď má podnik ťažkosti alebo potreby, ktoré nemôžu byť kryté financovaním zodpovedajúcim jeho možnostiam, môže požiadať o začatie konania vo veci vyrovnania, aby sa nedostal do situácie zastavenia platieb. Predseda súdu určí zmierovacieho sudcu, ktorého poslaním v trvaní najviac štyri mesiace, je napomáhať činnosť podniku a usilovať o dosiahnutie dohody medzi veriteľmi. Predseda súdu môže pozastaviť individuálne súdne postihy počas trvania misie zmierovacieho sudcu. Dlžník nemôže vyplatiť predchádzajúcich veriteľov, ani disponovať majetkom bez súhlasu predsedu. Ak predseda dohodu schváli, individuálne postihy sa pozastavia na čas trvania výkonu dohody. Ak dohoda nie je dodržaná, súd, na ktorý sa neskôr podá návrh na súdne vyrovnanie alebo na súdnu likvidáciu, môže na rozdiel od názoru predsedu dospieť k záveru, že podnik bol ku dňu rozhodnutia o súdnom vyrovnaní skutočne v situácii zastavenia platieb.
Formálne konania vo veci platobnej neschopnosti s cieľom dosiahnuť správu konkurznej podstaty alebo likvidáciu sú:
  • Súdne vyrovnanie, ktorého účelom je umožniť chrániť podnik, udržať ho v činnosti, udržať zamestnanosť a vyrovnať dlh. Konanie spočíva v schválení plánu na obnovu súdom buď cestou pokračovania v činnosti podniku (veriteľom sa nanútia lehoty), alebo cestou postúpenia (podnik a jeho hlavné kontrakty sa postúpia tretej osobe, ktorá prijme určité záväzky).
  • Súdna likvidácia sa vyhlási vtedy, keď zjavne nie je možné vyrovnanie. Činnosť podniku sa zastaví alebo sa predmet činnosti postúpi tretej osobe za pružnejších podmienok než v prípade súdneho vyrovnania.

2. Aké sú podmienky pre začatie konaní vo veci platobnej neschopnosti?

Francúzske právo pozná dva rôzne právne mechanizmy, pomocou ktorých sa dajú riešiť situácie platobnej neschopnosti:

HoreHore

  1. Pre obchodníkov, poľnohospodárov alebo živnostníkov a pre každú právnickú osobu (okrem združení spoluvlastníkov) sú týmito mechanizmami uvedené súdne vyrovnanie a súdna likvidácia, ktoré sú opísané ďalej v texte. Na fyzické osoby vykonávajúce slobodné povolanie sa tieto konania nevzťahujú. Konania sa začnú vtedy, keď je dlžník v situácii zastavenia platieb, ktorá sa definuje ako neschopnosť dlžníka splácať splatný dlh pomocou voľného kapitálu.
  2. Pre fyzické osoby, ktoré majú dlhy nesúvisiace s ich pracovnou činnosťou (medzi ktoré patrí aj dlh vyplývajúci z ručenia podnikom, keď ručiteľom nie je vedúci podniku): podmienky pre začatie konania sú dobrý úmysel a zjavná neschopnosť splácať všetky dlhy. V takom prípade je postup takýto:

Osoba dá podnet správnej komisii, ktorá vyhotoví súpis dlhov po tom, ako zozbierala pripomienky veriteľov a ktorá môže vec odovzdať sudcovi na účely zrušenia žaloby. Komisia zmieri strany a navrhne plán, ktorý bude zahrňovať opatrenia na presunutie dlhov, prepracovanie splátkového kalendára alebo prepáčenie dlhov. V prípade, že snaha o dosiahnutie zmieru nebude úspešná, komisia odporučí niektoré z týchto opatrení na dobu 10 rokov alebo viac, ak sa opatrenia týkajú splatenia pôžičiek dojednaných na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je miestom hlavného bydliska danej osoby. Ak komisia zistí, že osoba nemá zabaviteľné finančné prostriedky alebo majetok, pomocou ktorých by sa dala vyrovnať časť dlhov, odporučí zrušiť splatnosť dlhov. Sudca rozhodne o odvolaniach proti týmto odporúčaniam.

HoreHore

Ak okrem dobrého úmyslu osoba preukáže, že jej situácia je nenapraviteľne ohrozená, t.j. charakterizovaná tým, že sa uvedené opatrenia nedajú realizovať, môže dosiahnuť u sudcu začatie konania na ozdravenie: vyhotoví sa zoznam veriteľov, ocení sa majetok. Sudca vyhlási súdnu likvidáciu osobného majetku dlžníka. Určí likvidátora, ktorý rozdelí zisk z majetku medzi veriteľov podľa ich poradia. Keď nemožno uspokojiť všetkých veriteľov, komisia vyhlási skončenie konania pre nedostatok majetku, čo má za následok vymazanie dlhov nesúvisiacich s pracovnou činnosťou dlžníka, s výnimkou dlhov platených zo záruky.

V konaniach týkajúcich sa obchodných spoločností môže dať podnet na súd dlžník, veriteľ alebo prokuratúra. Súd sa môže vecou zaoberať z úradnej moci.

Rozsudok vynesený v rámci konania sa zaznamená do obchodného registra alebo v prípade potreby v živnostenskom registri, v ktorom sú živnostníci zapísaní. Rozsudok sa navyše uverejní v úradných vestníkoch.

3. Aká je úloha jednotlivých účastníkov konania?

Príslušným súdom pre živnostníkov a spoločnosti je obchodný súd zložený zo zvolených obchodníkov. Výnimočne, v niektorých departementoch, kde neexistuje obchodný súd, je príslušným súdom prvostupňový súd zložený z troch sudcov z povolania, ktorí vo veci rozhodne. V Alsace-Moselle je obchodný senát Prvostupňového súdu zložený z jedného sudcu z povolania, ktorý je predsedom senátu, a z dvoch zvolených sudcov obchodníkov (konšelský systém). Pre poľnohospodárov je príslušným súdom prvostupňový súd. Pre dlžníkov, ktorých dlhy nesúvisia s pracovnou činnosťou, je príslušným sudcom súdny vykonávateľ, samosudca z povolania.

HoreHore

Súd preskúma, či je podnik možné obnoviť. V kladnom prípade schváli plán obnovy, ktorý môže byť buď plánom pokračovania činnosti (v takomto prípade sa veriteľom určia lehoty splatnosti a podnik naďalej vykonáva svoju činnosť, pričom je v stále v rukách toho istého dlžníka), alebo plán zastavenia činnosti (v takomto prípade sa podnik odpredá tretej osobe a predajná cena slúži na uspokojenie veriteľov). V zápornom prípade súd vyhlási súdnu likvidáciu. Za takéhoto predpokladu sa majetok podniku postúpi v celku alebo po častiach.

Sudca - komisár určený v rámci súdu, ktorý začne konanie, je poverený osobným dohľadom nad rýchlym priebehom konania a nad ochranou záujmov. Rozsudzuje najmä:

  • spory vyplývajúce zo žalôb na vymáhanie majetku podaných tretími osobami, ktoré sa vydávajú za vlastníkov majetku dlžníka,
  • sťažnosti na konanie súdnych splnomocnencov,
  • spory týkajúce sa pohľadávok,
  • návrhy dlžníka alebo správcu na povolenie vykonať počas konania určité akty,
  • v prípade likvidácie podmienky postúpenia majetku.

Proti jeho rozhodnutiam sa možno odvolať na súd.

V prípade súdneho vyrovnania:
  1. Súdny správca (ktorého vymenovanie súdom je fakultatívne, čo však neplatí pre podniky zamestnávajúce viac ako 50 pracovníkov, ktorých obrat je väčší než 3 100 000 eur) sa určí podľa zoznamu oprávnených osôb z radov profesionálov. Súdny správca spíše správu o možnostiach obnovy podniku a v jednotlivých prípadoch buď riadi podnik alebo pomáha vedúcemu podniku, ktorý nebol zbavený správy, počas obdobia od začatia konania do dátumu prijatia rozhodnutia o súdnom vyrovnaní alebo likvidácii. Keď sa nariadi predaj podniku, zabezpečí ho.
  2. Zástupca veriteľov určený súdom podľa iného zoznamu profesionálov upozorní veriteľov na začatie konania, získa ich vyhlásenia o pohľadávkach a sudcovi – komisárovi navrhne, aby ich prijal alebo zamietol. Ako jediný má oprávnenie podávať žaloby v kolektívnom záujme veriteľov.
  3. Komisár pre plnenie plánu je v prípade schválenia plánu obnovy poverený dohľadom nad riadnym plnením plánu, vyplatením veriteľov a daním podnetu na súd v prípade neplnenia plánu s cieľom dosiahnuť, aby bolo vyhlásené zrušenie plánu.

V prípade súdnej likvidácie: likvidátor určený podľa zoznamu oprávnených profesionálov uzatvára zmluvy na predaj majetku a vyplatí veriteľov.

HoreHore

V prípade konania vo veci osobnej obnovy, o ktorú žiada súkromná osoba: likvidátor urobí zoznam veriteľov, vypracuje bilanciu situácie dlžníka, predá majetok dlžníka, uspokojí veriteľov.

Povinnosti dlžníka:

V prípade súdneho vyrovnania súd môže určiť súdneho správcu. Vymedzí jeho poslanie, ktorým môže byť pomáhať dlžníkovi alebo samostatne riadiť podnik. Dlžník si i naďalej uplatňuje nároky na svoj majetok a právo na úkony, ktoré nie sú zahrnuté do poslania správcu. Akty bežného riadenia, ktoré vykonáva, sa pokladajú za platné vo vzťahu k tretím dôveryhodným osobám. Dlžník však nesmie zaplatiť žiadny predchádzajúci dlh (okrem vzájomnej kompenzácie).

Keď súd neurčí žiadneho správcu, dlžník riadi svoj podnik sám a pripraví plán obnovy podniku.

V prípade súdnej likvidácie je dlžník zbavený výkonu správy a práva voľného nakladania so svojím majetkom až do okamihu skončenia konania. Namiesto neho uplatňuje jeho práva likvidátor. Dlžník smie uplatňovať iba svoje vlastné práva, medzi ktoré patria mimodedičné práva.

V prípade konania vo veci osobnej obnovy je dlžník zbavený výkonu správy a práva voľného nakladania s celým svojím majetkom až do okamihu skončenia konania. Namiesto neho uplatňuje jeho práva likvidátor.

Práva veriteľov a opravné prostriedky:

Veritelia musia podať zástupcovi veriteľov vyhlásenie o svojich pohľadávkach. Individuálne súdne stíhania pred začatím konania sa právoplatne zastavia.

Každý veriteľ sa môže odvolať proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta jeho pohľadávka. Proti rozsudku, ktorý má za následok začatie konania alebo zamietnutie konania, sa môže odvolať iba veriteľ.

HoreHore

4. Aké sú následky začatia konania?

  • Začatie konania prináša so sebou pozastavenie individuálnych súdnych postihov na základe pohľadávok, ktoré vznikli ešte predtým, zákaz splácať tieto pohľadávky, ďalšie plnenie platných kontraktov pod podmienkou, že nadchádzajúce termíny splatnosti budú dodržané. S prepúšťaním pracovníkov musí súhlasiť sudca - komisár.
  • Od okamihu začatia konania sa pristúpi k zostaveniu súpisu majetku dlžníka. Majitelia majetku, ktorého bol podnik bezvýhradným vlastníkom, sa môžu majetku domáhať bezodkladne.
  • V prípade obnovy dlžník i naďalej disponuje svojím majetkom a vykonáva správu svojho majetku. V prípade súdnej likvidácie likvidátor uplatňuje práva dlžníka okrem tých, ktoré sú čisto osobné.
  • Treba predložiť všetky pohľadávky okrem tých, ktoré súvisia s pracovnou zmluvou.
  • Neexistujú špecifické dočasné opatrenia iné než tie, ktoré sa uvádzajú v bode 1. Zaisťovacie opatrenia, t.j. sudcovské záložné právo zabezpečením veci a súdne záruky (hypotéky, založenie obchodnej živnosti, záloh spoločenských podielov, záloh cenných papierov …) spôsobujú, že so zabaveným majetkom nemožno voľne nakladať. Zaisťovacie opatrenia bude potrebné vyhlásiť za neplatné vtedy, keď ich dlžník vykoná po dátume zastavenia platieb.
  • Potvrdenia vydané Štátnou pokladnicou tretej osobe, ktorá je vlastníkom majetku, ako aj súdne zabavenie majetku v prospech tretej osoby, nie sú dotknuté začatím konania vo veci platobnej neschopnosti.
  • Pravidlá sú rovnaké pre konania začaté vo vzťahu k fyzickým osobám kvôli dlhom, ktoré nesúvisia s pracovnou činnosťou.
  • Podmienky uverejnenia vo Francúzsku rozhodnutia o začatí konania vo veci platobnej neschopnosti, ktoré bolo vydané v inom štáte Európskej únie na základe čl. 3 ods. 1 nariadenia z 22. mája 2000, nie sú ešte upravené právnym predpisom, ale ich uverejnenie je povinné v zmysle priameho účinku tohto nariadenia. Návrh nariadenia ustanovuje, že uverejnenie zabezpečí zapisovateľ obchodného registra.

5. Aké sú osobitné pravidlá spojené s určitými kategóriami pohľadávok?

  • Osobitné pravidlá spojené s vecnými právami tretích osôb: všetci veritelia, ktorí majú vecné právo (t.j. hypotéku alebo záloh, ktorý im udeľuje prednostné právo na predajnú cenu a/alebo právo na de suite ), musia predložiť svoju pohľadávku a súdne stíhanie sa pozastaví.
  • Pravidlá týkajúce sa kompenzácie: uplatňujú sa, keď dve osoby dlžia jedna druhej. Medzi týmito osobami dôjde ku kompenzácii, v rámci ktorej sa recipročne zrušia dlhy do výšky najnižšieho dlhu. Veriteľ môže z úradnej moci pristúpiť ku kompenzácii bez súhlasu, ale iba v súvislosti so spojitými pohľadávkami.
  • Doložka výhrady vlastníctva: táto doložka medzi predávajúcim a kupujúcim má za následok pozastavenie prevodu vlastníctva až do okamihu úplnej úhrady ceny. Je namietateľná v kolektívnom konaní.
  • Pracovné zmluvy: pozri bod 7 v texte – zamestnanci nemusia predložiť svoje pohľadávky.
  • Existuje záručná inštitúcia Štátny záručný mzdový fond (Fonds national de garantie des salaires), ktorá poskytuje zálohu na mzdové pohľadávky vo veľmi krátkych termínoch, ktoré závisia od povahy mzdovej pohľadávky a od dátumu jej vzniku (pred alebo po začatí konania). Dlžné mzdy z obdobia pred začatím konania sú zaručené Štátnym záručným mzdovým fondom; mzdy nevyplatené počas obdobia od začatia konania vo veci obnovy do schválenia plánu obnovy, nie sú takýmito mzdami. V prípade súdnej likvidácie sú mzdy v zásade zaručené iba do výšky miezd dlžných za pätnásť dní od dátumu likvidácie. Odstupné prepusteným zamestnancom je zaručené iba vtedy, keď k zrušeniu pracovnej zmluvy dôjde do pätnástich dní od dátumu likvidácie alebo v mesiaci rozsudku, ktorým sa schválil plán obnovy.

6. Aké sú pravidlá týkajúce sa činov spôsobujúcich ujmu?

Sporné obdobie trvá od zastavenia platieb do dátumu začatia konania. Súd ho môže stanoviť najviac na osemnásť mesiacov.

HoreHore

Všetky bezodplatné zmluvy realizované počas tohto obdobia sa môžu zrušiť, ak sa zmluvná strana dozvedela o situácii zastavenia platieb. Súd má právomoc posúdiť vhodnosť zrušenia.

Niektoré zmluvy, ktoré sú presne vymedzené zákonom, musia byť zrušené, ak boli uzavreté počas sporného obdobia bez ohľadu na to, či sa zmluvná strana dozvedela alebo nedozvedela o zastavení platieb: ide najmä o zmluvu, v ktorej povinnosti dlžníka značne prevyšujú povinnosti druhej strany, o platbu realizovanú spôsobom, ktorý nie je všeobecne prijímaný, o hypotéku na predošlý dlh, o každý bezplatný akt.

7. Aké sú podmienky vykazovania a uznania oprávnenosti pohľadávok?

1) Overenie pohľadávok:

Zástupca veriteľov oznámi veriteľom, ktorí sú známi, že dostal vyhlásenia o ich pohľadávok. Dlžník musí odovzdať zoznam svojich veriteľov.

Všetci veritelia okrem zamestnancov musia predložiť svoju pohľadávku v lehote dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia rozsudku o začatí konania. Po uplynutí tejto lehoty musia veritelia požiadať o vyňatie z preklúzie, ak preukážu, že vada vyhlásenia nie je spôsobená ich vinou.

Pohľadávky, ktoré neboli ohlásené a ktoré nemali za následok vyňatie z preklúzie, budú premlčané.

Zástupca veriteľov vykoná prvú previerku pohľadávok a sudcovi – komisárovi podá návrh, aby pohľadávky prijal alebo zamietol. Ak zástupca veriteľov navrhuje zamietnuť pohľadávku, musí to oznámiť veriteľovi. Ak veriteľ neodpovie na oznámenie v lehote tridsiatich dní, nebude môcť namietať proti návrhu zástupcu veriteľov.

HoreHore

Proti rozhodnutie sudcu – komisára sa môže odvolať každá zainteresovaná strana.

Mzdové pohľadávky overuje a stanovuje zástupca veriteľov na základe základných informácií, ktoré zozbieral. Zástupca veriteľov oznámi zamestnancom, že mu bol predložený súpis pohľadávok, proti ktorému môžu zainteresovaní podať procesne odporovať na rozhodcovskom súde v lehote dvoch mesiacov.

2) Poradie pohľadávok

Pohľadávka je prednostná, t.j. jej majiteľ má prednostné právo na splatenie, ktoré si môže uplatniť vo vzťahu k celému majetku dlžníka alebo na niektoré jeho časti (napríklad hnuteľné veci alebo majetok daný do zálohu).

Naopak, ak ide o pohľadávku na základe úpisu: majiteľ pohľadávky bude uspokojený až po veriteľoch s prednostným právom. Prednostné právo môže byť alebo nemusí byť uverejnené (mimoriadna výsada zamestnancov). Zásadou kolektívnych konaní je rovnosť veriteľov majúcich pohľadávky na základe úpisu: po začatí kolektívneho konania sa zrovnoprávnia a už nemôžu konať individuálne a vzájomne si konkurovať. Veritelia s prednostným právom sú naopak v kolektívnych konaniach tradične chránení.

Splatenie pohľadávok vzniknutých po začatí konania má v zásade prednosť pred pohľadávkami, ktoré vznikli neskôr, aj keď ide o prednostné pohľadávky.

Existuje niekoľko výnimiek:

  • bez ohľadu na výsledok konania má zaplatenie súdnych trov a miezd za šesťdesiat posledných dní pred začatím konania pred splatením pohľadávok, ktoré vznikli po začatí konania,
  • keď sa konanie skončí likvidáciou, splatenie pohľadávok zaručených zárukou má takisto prednosť pred splatením pohľadávok, ktoré vznikli po začatí konania.

8. Aké sú pravidlá týkajúce sa konaní vo veci stanovenia reorganizácie podniku?

Reorganizácia podniku môže mať formu pokračovania v jeho činnosti alebo ukončenia jeho činnosti.

HoreHore

- Pokračovanie v činnosti

Plán stanovuje jednotné platobné lehoty, ktoré môžu byť dlhšie než 10 rokov. Plán určí súd na návrh správcu po porade s veriteľmi, ktorí nemôžu proti nemu procesne namietať. Veriteľovi nemožno uložiť odpustenie dlhu.

- Postúpenie podniku:

Ponuku na prevzatie podniku môže predložiť akákoľvek osoba, ktorá nie je vedúcim podniku alebo príbuzným vedúceho podniku.

Ponuka sa musí vzťahovať na celý podnik alebo na niektoré jeho činnosti. Tretie osoby sa o tom nesmú dozvedieť.

Súd schváli ponuku, ktorá umožní trvalejšie zabezpečiť zamestnanie zamestnanosť a vyplatiť veriteľov.

Keď súd schváli plán postúpenia, uvedie záväzky prijaté nadobúdateľom, ktoré sa týkajú budúcnosti činnosti, podmienok udržania podniku a splatenia dlhu.

Okrem pracovných činností a kategórií musí byť v pláne uvedený aj počet zamestnancov, ktorých prepustenie je povolené.

Kontrakty nutné na udržanie činnosti sa prevedú na nadobúdateľa.

Nadobúdateľ je povinný zaplatiť postúpnu cenu. V zásade preberá dlhy, okrem dlhov zodpovedajúcich financovaniu majetku zaťaženého zárukou uvedeného v pláne obovy.

Súd môže neskôr rozhodnúť o podstatnej zmene prostriedkov a cieľov plánu.

9. Čo je likvidačné konanie?

Keď je majetok výrobnou jednotkou (ktorú judikatúra mohla definovať ako sústavu materiálnych a ľudských prostriedkov, ktoré umožňujú pokračovať v činnosti alebo začať hospodársku činnosť), môže byť predmetom globálneho postúpenia. Likvidátor dá podnet na predkladanie ponúk, s ktorým sa môže oboznámiť každý zúčastnený. Sudca komisár vyberie ponuku, ktorá je najserióznejšia a ktorá umožní trvale zabezpečovať za čo najlepších podmienok zamestnanosť a vyplatenie veriteľov.

HoreHore

Samostatný majetok, ktorý nie je výrobnou jednotkou, sa predá na základe rozhodnutia sudcu komisára, ktorý povolil predaj po obojstrannej dohode alebo v dražbe.

Rozdelenie zisku z predaja vykoná likvidátor. Likvidátor musí spojiť záruky najmä v nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia určití veritelia, ktorí majú všeobecné prednostné právo spojené so súdnymi trovami a Štátnym záručným mzdovým fondom (inštitúcia, ktorá zamestnancom dopredu vyplatí sumu mzdových pohľadávok a ktorá má nárok na vrátenie svojich platieb). Veritelia bez prednostného práva budú vyplatení až po úplnom vyplatení veriteľov, na ktorých sa vzťahujú záruky a prednostné práva.

10. Aké sú podmienky skončenia konania?

Konanie sa vyhlási za skončené vtedy, keď nebudú existovať žiadne splatné dlhy, alebo keď nebude možné pokračovať v likvidačných operáciách kvôli nedostatku aktív. Vec je možné kedykoľvek odovzdať súdu a súd sa môže vecou zaoberať z úradnej moci. Likvidátor odovzdá svoje účty, v ktorých sú vykázané údaje o operáciách predaja aktív a rozdelenie ceny. Dlžník môže podať proti nim námietky.

Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je v zásade plne spôsobilý na prevzatie a môže prevziať akúkoľvek novú podnikateľskú činnosť po vynesení rozsudku o skončení likvidácie. Inak je tomu však v prípade, keď mu súd svojím rozhodnutím udelí zákaz výkonu správy alebo opatrenie osobného konkurzu (najmenej v trvaní 5 rokov, bez stanovenia maxima), pretože sa dopustil chýb v riadení alebo uskutočnil akty vymedzené zákonom, ktoré poškodzujú veriteľov (napríklad pokračoval v hospodárení, ktorým sa prehlboval deficit, spreneveril majetok, použil hazardné prostriedky na finančných prostriedkov, vyplatil veriteľa po zastavení platieb, zanedbal vedenie účtovníctva).

HoreHore

Po skončení likvidácie veritelia nemôžu v zásade podať žalobu na dlžníka. Nie je tomu inak ani vtedy, keď súd uložil dlžníkovi zákaz výkonu správy alebo konkurzné opatrenie, alebo vtedy, keď veriteľ preukáže, že bol na ňom spáchaný podvod (napríklad skutočnosť, že dlžník neupovedomil likvidátora o existencii pohľadávky) alebo využíva trestno-právne odsúdenie za činy, ktoré nesúvisia s profesijnou činnosťou.

Veritelia sa však môžu kedykoľvek domáhať záruk dlžníka.

POZNÁMKA:

Právo kolektívneho konania môže byť zmenené. Pretože vláda predložila Štátnej rade dôležitý návrh, ktorého všeobecnými zásadami sú:

  • Dlžník, ktorý podá dôkaz o preukázaných alebo predvídateľných ťažkostiach, alebo sa nachádza v situácii zastavenia platieb, bude mať možnosť podať na súd návrh na určenie zmierovateľa, ktorý bude poverený dojednaním s hlavnými veriteľmi všetkých opatrení vhodných na zabezpečenie ďalšej existencie podniku. Keďže túto dohodu schváli súd, nebude možné ju spochybniť, ak sa neskôr začne konanie vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie.

  • Dlžník, ktorý preukáže, že má ťažkosti, ktoré môžu viesť k zastaveniu platieb, bude mať možnosť podať súdu návrh na zaisťovacie konanie, následkom ktorého sa pozastavia individuálne žaloby a schváli sa plán pokračovania v činnosti. Plán pokračovania v činnosti, ktorý môže súd nariadiť v rámci zaisťovacieho konania alebo konania vo veci súdneho vyrovnania, bude môcť obsahovať odpustenie dlhov niektorými úverovými ústavmi alebo dodávateľmi, ak s tým bude súhlasiť väčšina úverových ústavov alebo dodávateľov, a ak to odsúhlasí súd.

  • Súdne vyrovnanie nebude môcť vyústiť do postúpenia podniku, pretože takýto výsledok je vyhradený súdnej likvidácii.

  • Fyzické osoby vykonávajúce individuálne slobodné povolanie budú môcť využiť možnosť konaní vo veci platobnej neschopnosti.

  • Je samozrejmé, že stručný opis tohto návrhu sa nijako nedotýka neskoršieho vývoja tohto projektu pred parlamentom.

« Konkurzné konanie - Všeobecné informácie | Francúzsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 30-06-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo