Európska komisia > EJS > Konkurzné konanie > Rakúsko

Posledná úprava: 02-04-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Konkurzné konanie - Rakúsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. Aké rôzne druhy a ciele konkurzného konania rozlišujeme? 1.
2. Aké podmienky platia pre začatie jednotlivých druhov konkurzného konania? 2.
3. Akú úlohu hrajú jednotliví aktéri v rozličných druhoch konania? 3.
4. Aké sú právne dôsledky vyhlásenia konania? 4.
5. Aké špecifické pravidlá platia pre jednotlivé kategórie nárokov? 5.
6. Aké ustanovenia sa týkajú konania poškodzujúceho veriteľov? 6.
7. Aké podmienky platia pre podávanie a prijímanie žalôb? 7.
8. Aké pravidlá platia pre reštrukturalizáciu? 8.
9. Aké ustanovenia platia pre likvidačné konanie? 9.
10. Aké podmienky platia pre ukončenie konania? 10.

 

1. Aké rôzne druhy a ciele konkurzného konania rozlišujeme?

Rakúske právo rozlišuje medzi vyrovnávacím konaním podľa vyrovnávacieho poriadku (AO) a konkurzným konaním podľa konkurzného poriadku (KO).

Konkurzné konanie sa môže začať, ak je dlžník neschopný platby. Existenciu platobnej neschopnosti možno predpokladať najmä vtedy, ak dlžník pozastaví svoje platby. Pri platobnej neschopnosti sa nepredpokladá nátlak veriteľov. Samotná skutočnosť, že dlžník úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávky jednotlivých veriteľov alebo ich ešte môže uspokojiť, ešte nie je dôvodom predpokladať, že je platobne schopný (§ 66 KO). Vyhlásenie konkurz7u na obchodné spoločnosti, v ktorých ani jeden osobne ručiaci spoločník nie je fyzická osoba, na majetok právnických osôb a na pozostalosti sa uskutočňuje aj pri predĺžení (§ 67 KO).

Keď sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, alebo ak existuje hrozba platobnej neschopnosti, môže dlžník požiadať, aby sa namiesto konkurzu uskutočnilo vyrovnanie (§ 1 AO).

Cieľom konkurzného konania je predovšetkým rovnomerné uspokojenie všetkých veriteľov. Vychádzajúc z existujúceho majetku, každý veriteľ dostane rovnako vysoký podiel svojej pohľadávky. Podľa možnosti je treba zabrániť rozvráteniu podnikov, ktoré ešte možno ozdraviť a dlžníkovi treba dať šancu na ekonomické ozdravenie. Tento cieľ sa dostáva do popredia vtedy, keď sa v rámci konkurzného konania realizuje takzvané nútené vyrovnanie. Nútené vyrovnanie vedie k odpusteniu zvyšku dlhu, ak úpadkový dlžník splatí počas dvoch rokov minimálne 20 % svojich dlhov.

HoreHore

Osobitné pravidlá platia pre konkurz fyzických osôb. Vo všeobecnosti tam existuje možnosť odpustenia zvyšného dlhu. Je to zdôvodnené sociálnym záujmom, aby sa ľuďom v beznádejnej hospodárskej situácii umožnil nový začiatok. Konkurzné konanie pre fyzické osoby, ktoré neprevádzkujú nijaký podnik, sa nazýva usporiadaním dlhov (§ 25 KO).

Vyrovnanie umožňuje čiastočné odpustenie dlhov na základe väčšinového rozhodnutia veriteľov v záujme ozdravenia podniku v úpadku v prípade, že dlžník uspokojí aspoň 40 % pohľadávok v priebehu dvoch rokov.

Okrem súdneho konkurzného konania sa môže dlžník pokúsiť ešte o mimosúdne ozdravenie. Nevýhoda v porovnaní so súdnym konaním spočíva v tom, že musí dôjsť k dohode so všetkými veriteľmi a jednotlivých nesúhlasiacich veriteľov nemožno prehlasovať. Okrem toho je dlžník podľa § 69 ods. 2 KO povinný do 60 dní podať žiadosť o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ak sú splnené podmienky na začatie konkurzu.

Na odvrátenie platobnej neschopnosti včasným ozdravením existuje možnosť reštrukturalizácie podľa zákona upravujúceho reštrukturalizáciu podnikov. Podmienkou je potreba reštrukturalizácie, pričom ešte nesmie ísť o platobnú neschopnosť. O potrebe reštrukturalizácie hovoríme vtedy, keď je následkom neúspešného hospodárskeho vývoja ohrozená existencia podniku, takže treba zakročiť, aby sa zabezpečilo trvalé pokračovanie činnosti.

2. Aké podmienky platia pre začatie jednotlivých druhov konkurzného konania?

Konkurzné konanie:
  • platobná neschopnosť, resp. nadmerná zadĺženosť (pozri vyššie);
  • majetok musí byť schopný pokryť náklady;
  • žiadosť dlžníka alebo veriteľa.
Vyrovnanie:
  • platobná neschopnosť, hroziaca platobná neschopnosť alebo nadmerná zadĺženosť;
  • žiadosť dlžníka spolu s právne opodstatneným návrhom na vyrovnanie.

3. Akú úlohu hrajú jednotliví aktéri v rozličných druhoch konania?

Konkurzné konanie:
  • Konkurzný súd
    • vyhlasuje a vedie konanie;
    • menuje a kontroluje správcu konkurznej podstaty;
    • zabezpečuje konkurznú podstatu;
    • vedie schôdze veriteľov, predovšetkým hlasovanie o nútenom vyrovnaní alebo splátkovom kalendári;
    • formou uznesení rozhoduje o určitých otázkach, ktoré treba riešiť;
    • ruší konkurzné konanie.
  • Správca konkurznej podstaty
    • je zodpovedný za praktické uskutočnenie konkurzného konania;
    • skúma hospodársku situáciu úpadcu;
    • rozhoduje, či sa má pokračovať vo vedení podniku, resp. či už zrušený podnik môže opäť začať svoju činnosť;
    • skúma, či je nútené vyrovnanie v záujme veriteľov a či ho bude možné realizovať;
    • zisťuje a speňažuje aktíva;
    • spravuje a zastupuje konkurznú podstatu;
    • vykonáva odporovateľné právne úkony týkajúce sa konkurznej podstaty;
    • spolupracuje pri stanovení výšky dlhu;
    • rozdeľuje výnos z predaja podstaty.

Pri konkurznom konaní proti fyzickým osobám, ktoré nie sú prevádzkovateľmi podnikov (usporiadanie dlhov), nie je menovanie správcu konkurznej podstaty bezpodmienečne nutné. Ak konkurzný súd netrvá na menovaní správcu konkurznej podstaty, potom on sám vykonáva agendu určenú podľa konkurzného poriadku správcovi konkurznej podstaty.

HoreHore

  • Dlžník
    • má právo podať žiadosť o začatie konkurzu a uplatniť opravné prostriedky proti začatiu konkurzu;
    • vyhlásením konkurzného konania stráca právo nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty;
    • má právo zúčastňovať sa na schôdzach veriteľov a veriteľského výboru;
    • má právo podať návrh na ukončenie núteného vyrovnania.
  • Veritelia
    • Schôdza veriteľov;
    • má právo iniciovať určité konanie (napr. ustanoviť výbor veriteľov, odvolať správcu konkurznej podstaty);
    • hlasuje o návrhu na nútené vyrovnanie;
    • Výbor veriteľov, menovaný v prípade potreby súdom;
    • podporuje a kontroluje správcu konkurznej podstaty;
    • v predstihu sa vyjadruje k dôležitým opatreniam správcu konkurznej podstaty;
    • v určitých prípadoch disponuje schvaľovacím právom.
Vyrovnanie:
  • Vyrovnávací súd
    • začína a vedie konanie;
    • menuje a kontroluje vyrovnacieho správcu a iné orgány;
    • formou uznesení rozhoduje o určitých otázkach, ktoré treba riešiť;
    • ruší vyrovnávacie konanie.
  • Vyrovnávací správca
    • kontroluje dlžníka a jeho vedenie;
    • zisťuje hospodársku situáciu dlžníka a vypracováva predbežnú písomnú správu;
    • skúma prihlásené pohľadávky;
    • určité právne úkony môžu byť vykonané len s jeho súhlasom.
  • Dlžník
    • podáva návrh na začatie vyrovnania, obsahujúci právne opodstatnený návrh na vyrovnanie;
    • v zásade si ponecháva svoje právo nakladať s majetkom a naďalej sám spravuje svoj majetok;
    • je pod dohľadom vyrovnacieho správcu.
  • Veritelia
    • schôdza veriteľov hlasuje o návrhu na vyrovnanie;
    • poradný výbor veriteľov, menovaný v prípade potreby súdom, podporuje a kontroluje vyrovnacieho správcu.

4. Aké sú právne dôsledky vyhlásenia konania?

Konkurzné konanie:

Konkurzné konanie sa začína uznesením, uverejneným na internetovej stránke Deutsch. Začatie konkurzu nadobúda platnosť dňom, ktorý nasleduje po zverejnení uznesenia. Okrem toho sa začatie konkurzu vyznačí vo verejných registroch (pozemková kniha, obchodný register atď.).

HoreHore

Otvorením konkurzu sa úpadcovi odníma právo nakladať s celým majetkom, podliehajúcim exekúcii, ktorý momentálne patrí úpadcovi, alebo ktorý úpadca získa počas konkurzu (konkurzná podstata). Konkurzná podstata je daná do opatery a správy a slúži na spoločné uspokojenie konkurzných veriteľov (§ 1 KO).

Právne úkony úpadcu, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, sa po začatí konkurzu stávajú pre konkurzných veriteľov neplatné (§ 3 ods. 1 KO).

Právne spory týkajúce sa uplatnenia alebo zabezpečenia nárokov na majetok patriaci do konkurznej podstaty nie je možné po vyhlásení konkurzu proti úpadcovi ani začať, ani v prebiehajúcich pokračovať. Právne spory týkajúce sa oddelených nárokov a nárokov na vyčlenenie vecí nepatriacich do konkurznej podstaty, možno začať alebo pokračovať v už prebiehajúcich len vo vzťahu ku správcovi konkurznej podstaty (§ 6 ods. 1 a 2 KO).

Všetky prebiehajúce spory, v ktorých je úpadca žalobcom alebo obžalovaným, okrem sporov o nárokoch, netýkajúcich sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty, sa vyhlásením konkurzu prerušujú (§ 7 ods. 1 KO).

Vyrovnávacie konanie:

Aj začatie vyrovnávacieho konania sa uverejňuje v registri súdnych výnosov. Začatie vyrovnávacieho konania nadobúda platnosť dňom, ktorý nasleduje po zverejnení uznesenia (§ 7 ods. 1 AO). Okrem toho sa vyhlásenie vyrovnania vyznačí vo verejných registroch (pozemková kniha, obchodný register atď.).

Odo dňa podania svojej žiadosti až do začatia konania nesmie dlžník predávať alebo zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať oddelené práva na svoj majetok, poskytovať ručenie a robiť bezodplatné dispozície. Vo vzťahu k veriteľom nemajú takéto právne úkony platnosť. Od momentu začatia konania potrebuje dlžník na zatvorenie alebo opätovné otvorenie svojho podniku súhlas vyrovnávacieho súdu. Okrem toho potrebuje pre určité iné právne úkony súhlas vyrovnávacieho správcu. Počas prebiehajúceho vyrovnacieho konania môže dlžník využívať existujúce prostriedky pre seba len natoľko, nakoľko je to potrebné na vedenie skromného spôsobu života jeho a jeho rodiny (§ 8 AO).

HoreHore

Prihlásením pohľadávky vo vyrovnávacom konaní sa preruší jej premlčacia doba (§ 9 AO).

Od momentu začatia konania nemožno získať súdnou cestou právo na založenie vecí patriacich dlžníkovi alebo sa z nich uspokojiť (§ 10 AO).

5. Aké špecifické pravidlá platia pre jednotlivé kategórie nárokov?

Konkurzné konanie:
Právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty

Právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty sa týka vecí, ktoré sa síce nachádzajú u dlžníka, ale mu nepatria (§ 44 KO). Keďže konkurzná podstata zahŕňa len majetok úpadcu, zostáva právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty v zásade nedotknuté.

Právo na oddelené uspokojenie

Práva na oddelené uspokojenie predstavujú nároky na oddelené uspokojenie z určitých vecí úpadcu, ktoré nemôžu byť dotknuté konkurzom. Oddelení veritelia majú v prípade, že ich pohľadávka je krytá zaisťovacím majetkom (napr. záloh), prednosť pred konkurznými veriteľmi. Prebytok z výťažku predaja ide do spoločnej konkurznej podstaty (§ 48 KO). Práva na oddelené uspokojenie zostávajú vyhlásením konkurzu v zásade nedotknuté.

Konkurzné pohľadávky

Konkurzné pohľadávky sú pohľadávky veriteľov, ktorí mali v momente vyhlásenia konkurzu majetkovo-právne nároky voči úpadcovi (§ 51 KO). Konkurznými pohľadávkami však nie sú úroky, ktoré nabehnú od momentu vyhlásenia konkurzu, náklady na účasť na konkurznom konaní, peňažné pokuty z titulu trestného konania akéhokoľvek druhu a nároky z darovania (§ 58 KO).

Pre konkurzné pohľadávky platí zásada rovnakého zaobchádzania. Ani verejná správa, ani zamestnanci nemajú v konkurznom konaní prednosť. Podriadenými pohľadávkami sú však pohľadávky spoločníka na splatenie pôžičky spoločníkom nahrádzajúcej vlastné imanie.

HoreHore

Započítanie

Pohľadávky, ktoré boli započítateľné už v momente vyhlásenia konkurzu, nie je potrebné v konkurze uplatňovať (§ 19 ods. 1 KO). To zaisťuje veriteľovi, ktorý je zároveň dlžníkom úpadcu, postavenie zabezpečeného veriteľa. Veriteľ však zaznamená stratu, ak je jeho vlastná konkurzná pohľadávka vyššia ako pohľadávka úpadcu. S touto stratou sa môže zúčastniť konkurzu. Konkrétne podmienky pre započítanie si možno pozrieť v zákone (§ 20 KO) na internetovej stránke úradu spolkového kancelára Deutsch.

Pohľadávky proti podstate

Pohľadávky proti podstate sú nároky proti konkurznej podstate uspokojované prednostne, t.j. pred konkurznými veriteľmi (§ 47 ods. 1 KO). Najdôležitejšie pohľadávky proti podstate (§ 46 ods. 1 KO) sú:

  • náklady na konkurzné konanie;
  • náklady na zachovanie, správu a hospodárenie s konkurznou podstatou;
  • všetky verejno-právne odvody týkajúce sa konkurznej podstaty, ktorých skutková podstata nadobudla platnosť po vyhlásení konkurzu;
  • pohľadávky zamestnancov v súvislosti s odmenou za obdobie po vyhlásení konkurzu;
  • nároky z plnenia dvojstranných zmlúv uzatvorených správcom podstaty;
  • nároky z právnych úkonov správcu podstaty;
  • nároky z bezdôvodného obohatenia konkurznej podstaty;
  • nároky z ukončenia pracovného pomeru, ak ho správca konkurznej podstaty počas konkurzu znovu uzavrel.

Pohľadávky proti podstate netreba prihlasovať do konkurzu. Ak správca konkurznej podstaty odmieta uspokojenie splatných pohľadávok proti podstate, môže veriteľ uplatniť svoje nároky súdnou cestou.

HoreHore

Zmluvy úpadcu
  • Ponuky: Ponuky neskoršiemu úpadcovi zostávajú v zásade v platnosti. Závisí od rozhodnutia správcu konkurznej podstaty, či ponuku prijme. Ak áno, stávajú sa nároky zmluvného partnera pohľadávkami proti podstate (§ 26 ods. 2 KO). Ponuky neskoršieho úpadcu nie sú pre správcu konkurznej podstaty záväzné (§ 26 ods. 3 KO).
  • Dvojstranné zmluvy: Ak nejaká zmluva nie je v čase vyhlásenia konkurzu ešte splnená úpadcom alebo druhou stranou alebo je splnená neúplne, môže správca konkurznej podstaty (úplne) splniť zmluvu namiesto úpadcu a požadovať splnenie od druhej strany, alebo môže od zmluvy odstúpiť (§ 21 ods. 1 KO).
  • Nájomné zmluvy: Nájomný vzťah zostáva spočiatku konkurzným konaním nedotknutý. V prípade platobnej neschopnosti nájomníka má tak správca konkurznej podstaty ako aj prenajímateľ právo aby zmluvu vypovedal pri dodržaní zákonnej alebo kratšej dohodnutej výpovednej lehoty § 23 KO).
  • Pracovné zmluvy: Ak je úpadca zamestnávateľom a pracovný pomer bol už uzatvorený, možno ho v zásade zrušiť do jedného mesiaca po uverejnení uznesenia, ktorým sa nariaďuje, schvaľuje alebo konštatuje zatvorenie podniku alebo jeho časti, a to buď zo strany zamestnanca tým, že predčasne odstúpi od pracovnej zmluvy, alebo výpoveďou zo strany správcu konkurznej podstaty pri dodržaní zákonných predpisov, ustanovení kolektívnej zmluvy alebo eventuálne dohodnutej výpovednej lehoty neporušujúcej zákonné ustanovenia.
Vyrovnávacie konanie
Vyrovnávacie pohľadávky

Vyrovnacie pohľadávky sú pohľadávky bez prednostného práva, ktoré sa uspokojujú len v pomernej výške. Prihlásené vyrovnacie pohľadávky musí dlžník uznať alebo poprieť v určitom termíne. Prihlásenie pohľadávok má význam z hľadiska hlasovacieho práva veriteľov v pojednávaní o vyrovnaní (o návrhu na vyrovnanie). Ak sa návrh na vyrovnanie prijme a súd ho schváli, dochádza za predpokladu splnenia vyrovnania dlžníkom k pomernému kráteniu vyrovnávacích pohľadávok. To isté platí aj pre neprihlásené pohľadávky.

HoreHore

Právo na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty a právo na oddelené uspokojenie

Rovnako ako v konkurze ostáva právo na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty a právo na oddelené uspokojenie v zásade nedotknuté. Pri ich presadzovaní však môže dôjsť k nútenému odkladu.

Započítanie

Úprava (§§ 19, 20 AO) zodpovedá úprave v konkurze.

Zmluvy

Pohľadávky z dvojstranných zmlúv, ktoré v čase vyhlásenia vyrovnania úplne nesplnila ani jedna strana, zostávajú spočiatku vyrovnaním nedotknuté. Dlžník si však môže vybrať, či bude požadovať plnenie od druhej strany, alebo od zmluvy odstúpi (§ 20b AO). Odstúpenie si vyžaduje súhlas vyrovnávacieho správcu. Vyrovnávací správca môže dať svoj súhlas len vtedy, ak by splnenie alebo ďalšie pokračovanie zmluvy ohrozovalo realizáciu vyrovnania alebo pokračovanie činnosti podniku (§ 20b AO). Osobitné ustanovenia platia pre nájomné a pracovné zmluvy.

  • Nájomné zmluvy: ak si dlžník vzal nejakú vec do prenájmu, môže so súhlasom vyrovnacieho správcu v priebehu mesiaca po vyhlásení uznesenia o vyrovnaní vypovedať zmluvu pri dodržaní zákonnej alebo dohodnutej výpovednej lehoty (§ 20c ods. 2 AO).
  • Pracovné zmluvy: ak je dlžník zamestnávateľom, potom môže so súhlasom vyrovnávacieho správcu v priebehu mesiaca po vyhlásení uznesenia o vyrovnaní vypovedať pracovnú zmluvu pri dodržaní zákonných predpisov, ustanovení kolektívnej zmluvy alebo eventuálne dohodnutej výpovednej lehoty neporušujúcej zákonné ustanovenia.

6. Aké ustanovenia sa týkajú konania poškodzujúceho veriteľov?

Právne úkony, ktoré boli uskutočnené pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku úpadcu, sa môžu stať predmetom odporovacieho konania kvôli úmyslu poškodiť veriteľov, mrhaniu majetkom (§ 28 KO), kvôli poskytnutiu výhod, nadržovaniu (§ 30 KO) alebo kvôli tomu, že boli uskutočnené s vedomím platobnej neschopnosti. Ďalej môže byť napadnuté bezodplatné alebo porovnateľné disponovanie (§ 29 KO). Podrobné podmienky napadnutia konania sú uvedené v texte zákona na internetovej stránke úradu spolkového kancelára Deutsch.

HoreHore

7. Aké podmienky platia pre podávanie a prijímanie žalôb?

Pozri odpoveď na otázku 5.

8. Aké pravidlá platia pre reštrukturalizáciu?

Nútené vyrovnanie

Nútené vyrovnanie nepredstavuje vlastné konkurzné konanie, ale "vyrovnanie v rámci konkurzu". Aj tu dochádza dohodou o nútenom vyrovnaní a jej splnením k odpusteniu zvyšku dlhu: úpadca zaplatí alikvótnu čiastku v podobe núteného vyrovnania a zbaví sa tým konkurzných pohľadávok.

O nútené vyrovnanie môže požiadať iba poctivý úpadca (ktorý nebol odsúdený kvôli podvodnému úpadku, zámerným prieťahom atď.). Úpadca musí zároveň predložiť návrh, ako chce uspokojiť veriteľov alebo zabezpečiť ich uspokojenie (§ 140 ods. 1 KO). Nútené vyrovnanie neprichádza do úvahy, ak sa konkurzným veriteľom neponúkne minimálny zákonný podiel 20 % z konkurzných pohľadávok, splatný v priebehu dvoch rokov. Fyzickým osobám, ktoré nie sú prevádzkovateľmi podniku, možno predĺžiť lehotu splatnosti až na päť rokov. Ak lehota splatnosti presahuje dva roky, musí podiel dosahovať minimálne 30 % (§ 141 b. 3 KO). V ostatných smeroch nesmú byť dotknuté nároky veriteľov s právom na oddelené upokojenie a vylúčenie veci z podstaty, veriteľov s pohľadávkami proti podstate treba uspokojiť úplne a konkurzní veritelia musia byť zásadne uspokojení v rovnakej miere (§ 149f KO). Okrem toho nesmú byť obmedzené práva konkurzných veriteľov voči ručiteľom alebo spoludlžníkom úpadcu či proti povinným z regresu bez výslovného súhlasu oprávnených (§ 151 KO). S núteným vyrovnaním musí súhlasiť väčšina konkurzných veriteľov s hlasovacím právom, prítomných na pojednávaní o vyrovnaní. Okrem toho musí celková hodnota pohľadávok súhlasiacich veriteľov predstavovať minimálne tri štvrtiny celkovej sumy pohľadávok veriteľov prítomných na pojednaní (§ 147 ods. 1 KO).

HoreHore

Keď súd následne vyrovnanie schváli, potom je úpadca oslobodený od zvyšku svojich dlhov voči konkurzným veriteľom, ktorý prekračuje pomernú časť (§ 156 KO).

Usporiadanie dlhov

Ak v rámci usporiadania dlhov/súkromný konkurz/nedôjde k nútenému vyrovnaniu, potom sa majetok dlžníka speňaží. Ďalšou možnosťou na oddĺženie je splátkový kalendár alebo ako podporné opatrenie zrážky z príjmu. Pri splátkovom kalendári ide o osobitnú formu núteného vyrovnania. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že tu neexistuje zákonom stanovený minimálny podiel a maximálna doba splácania je predĺžená až na sedem rokov. Pre schválenie splátkového kalendára platia rovnaké väčšiny veriteľov ako pri nútenom vyrovnaní a vyrovnaní.

Ak veritelia nesúhlasia so splátkovým kalendárom, potom súd rozhoduje o žiadosti dlžníka na vykonanie zrážok z príjmu s oslobodením od zvyšku dlhu (§ 200 ods. 1 KO). Súhlas veriteľov v takomto prípade nie je potrebný. Predmetom zrážky je predovšetkým založiteľná časť príjmu. Príslušné pohľadávky (proti platu) musí dlžník na sedem rokov odstúpiť správcovi určenému veriteľmi. Za úspešné sa považuje konanie, keď sa dlžníkovi podarí výťažkom z predaja konkurznej podstaty a zrážkami z príjmu za tri roky uspokojiť minimálne 50 %, alebo za sedem rokov minimálne 10 % veriteľských pohľadávok. V takýchto prípadoch súd vyhlási zrážky z príjmu za ukončené a rozhodne o odpustení zvyšku dlhu (§ 213 KO). Ak splácanie ani po siedmich rokoch nedosiahne stanovený cieľ, súd môže podľa zásady spravodlivosti aj tak rozhodnúť o odpustení zvyšku dlhu, rozhodnutie pozastaviť, alebo predĺžiť zrážky maximálne o tri roky.

HoreHore

Vyrovnávacie konanie

Ak je dlžník neschopný platby alebo predĺžený (pozri tiež pripomienky otázke 1), resp. ak mu hrozí, že sa stane neschopným platby, môže podať žiadosť o vyrovnanie. K žiadosti o vyrovnanie musí predložiť početné podklady (súpis majetku, zoznam veriteľov a dlžníkov, súvahy za posledné tri roky, návrh na vyrovnanie, atď.). Podmienkou na to, aby bolo vyrovnanie povolené, je okrem poctivosti dlžníka návrh na zaplatenie zákonného minima, t.j. 40 % pohľadávok veriteľov počas dvoch rokov od schválenia vyrovnania.

Vyrovnanie musí byť spravidla schválené v priebehu 90 dní od začatia konania (§ 67 ods. 1 bod 2 AO). Väčšinové pomery sú rovnaké ako pri nútenom vyrovnaní (pozri vyššie). Vyrovnanie musí potvrdiť súd. Uznesenie o potvrdení sa zverejní v konkurznom registri (§ 49 ods. 3 AO).

Pre konečnú fázu konania existujú tri možnosti: zrušenie konania bez sledovania dlžníka, zrušenie so sledovaním menovaným správcom alebo pokračovanie vyrovnacieho konania s kontrolou zo strany vyrovnacieho správcu.

9. Aké ustanovenia platia pre likvidačné konanie?

Veci, patriace do konkurznej podstaty, predáva správca podstaty v zásade mimosúdne, vo voľnom predaji. Len výnimočne, ak to schváli konkurzný súd na žiadosť správcu podstaty, dochádza k súdnemu vydraženiu podľa exekučného poriadku.

Pri významných opatreniach si musí správca konkurznej podstaty vyžiadať súhlas výboru veriteľov (§ 114 ods. 1 KO). Okrem toho musí správca konkurznej podstaty určité právne úkony, ktorých hodnota presahuje 100.000,-- eur, nahlasovať minimálne osem dní dopredu konkurznému súdu. Súd má možnosť vykonanie takýchto obchodov zakázať (§ 116 KO: dohodnutie vyrovnania, uznávanie sporných nárokov z oddeleného majetku a vyčlenenia z konkurznej podstaty, sporných započítateľných nárokov a nárokov proti konkurznej podstate, zrušenie odporovacej žaloby atď.). Určité právne úkony si - bez ohľadu na svoju hodnotu - vyžadujú súhlas výboru veriteľov a konkurzného súdu (§ 117 KO).

HoreHore

Výbor veriteľov môže so súhlasom konkurzného súdu rozhodnúť, že pohľadávky, ktorých vymáhanie nedáva nádej na úspech a veci bez veľkého významu možno ponechať v dispozičnom oprávnení úpadcu (§ 119 ods. 5 KO).

Veritelia, ktorí majú pohľadávky proti konkurznej podstate, musia byť uspokojení bez ohľadu na stav konania, akonáhle sú ich nároky uznané a splatné (§ 124 ods. 1 KO). Ak konkurzná podstata nepostačuje na uspokojenie pohľadávok proti podstate, musí o tom správca ihneď informovať konkurzný súd a prestať s uspokojovaním pohľadávok proti podstate. V takomto prípade dochádza ku "konkurzu v rámci konkurzu" (§ 124a KO).

S uspokojovaním konkurzných veriteľov možno potom začať až po všeobecnom prieskumnom konaní. Rozvrh vypracuje správca konkurznej podstaty zásadne po dohode s výborom veriteľov a následnom súhlase konkurzného súdu s návrhom rozvrhu (§§ 128 - 130 KO). Osobitné pravidlá platia pre uspokojovanie sporných (§ 131 KO) a neskoro prihlásených (§ 134 KO) pohľadávok a pre konkurzných veriteľov, ktorí sú súčasne aj veriteľmi s právom na oddelené uspokojenie (§ 132 KO).

10. Aké podmienky platia pre ukončenie konania?

Konkurzné konanie

Konkurzné konanie sa ruší, keď bolo preukázané vykonanie záverečného rozvrhu konkurzného súdu. V prípade núteného vyrovnania je to vtedy (§ 139 ods. 1 KO), keď je toto právoplatne potvrdené a nároky z oddelených a vylúčených práv a z konkurznej podstaty boli uspokojené alebo zabezpečené (§ 157 ods. 1 KO). Okrem toho k zrušeniu konkurzu dochádza aj vtedy, keď bol splátkový kalendár právoplatne potvrdený (§ 196 ods. 1 KO) alebo sa právoplatne začali realizovať zrážky z príjmu (§ 200 ods. 4 KO).

Ďalej sa konkurz zruší vtedy, keď s tým súhlasia všetci veritelia z konkurznej podstaty a konkurzní veritelia (§ 167 ods. 1 KO), alebo ak sa v priebehu konkurzného konania zistí, že existujúci majetok nie je dostatočný na krytie trov konkurzného konania (§ 166 KO).

Hlavné dôsledky právoplatného zrušenia konkurzu:

  • Bývalý úpadca získa znovu plnú moc na nakladanie so svojím majetkom (§ 59 KO), právomoci správcu konkurznej podstaty sa skončia.
  • Bývalý úpadca získa znovu neobmedzenú aktívnu a pasívnu procesnú spôsobilosť. V prebiehajúcich procesoch sa uskutoční prechod majetku z konkurznej podstaty na bývalého úpadcu.
  • Konkurzní veritelia môžu viesť zasa neobmedzenú exekúciu proti bývalému úpadcovi, aby si vymohli časť svojej pohľadávky presahujúcej konkurzný podiel.

V určitých oblastiach platia správne (napr. podľa živnostenského poriadku) alebo profesijné (napr. podľa advokátskeho poriadku) obmedzenia úpadcu týkajúce sa opätovného prevádzkovania podniku. Trestné sankcie hrozia v prípade úmyselného poškodzovania veriteľov.

Vyrovnávacie konanie

Zrušenie konania má za následok ukončenie obmedzenia dispozičného práva dlžníka.

« Konkurzné konanie - Všeobecné informácie | Rakúsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 02-04-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo