Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Španielsko

Posledná úprava: 17-03-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Španielsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

1. PRAMENE PLATNÝCH NORIEM 1.
1.1. VNÚTROŠTÁTNE NORMY 1.1.
1.2. PLATNÉ MNOHOSTRANNÉ MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY 1.2.
1.3. ZÁKLADNÉ PLATNÉ DVOJSTRANNÉ DOHOVORY 1.3.
2. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH NORIEM 2.
2.1. Povinnosť sudcu uplatniť kolízne normy z vlastného podnetu? 2.1.
2.2. Inštitút spätného a ďalšieho odkazu (renvoi2.2.
2.3. Zmena kolízneho kritéria 2.3.
2.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych noriem 2.4.
2.5. Preukázanie obsahu cudzieho práva 2.5.
3. KOLÍZNE NORMY 3.
3.1. Zmluvné záväzky a právne úkony 3.1.
3.2. Mimozmluvné záväzky (občianskoprávne delikty, bezdôvodné obohatenie, konanie bez príkazu (negotiorum gestio) atď.) 3.2.
3.3. Osobný status, jeho aspekty vo vzťahu k občianskemu statusu (meno, domicil, spôsobilosť na právne úkony) 3.3.
3.4. Vznik vzťahu rodič – dieťa vrátane adopcie 3.4.
3.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, súdna rozluka, vyživovacia povinnosť 3.5.
3.6. Majetkové vzťahy v manželstve 3.6.
3.7. Závety a dedičstvo 3.7.
3.8. Nehnuteľnosti 3.8.
3.9. Platobná neschopnosť 3.9.

 

1. PRAMENE PLATNÝCH NORIEM

1.1. VNÚTROŠTÁTNE NORMY

Zdrojmi španielskeho právneho poriadku sú právo, obyčaje a všeobecné právne zásady. Ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanovením s vyššou právnou silou, sa nepoužijú. Obyčaj sa použije len v prípadoch, kde neexistuje žiadne rozhodné právo, a za predpokladu, že nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo verejným poriadkom, a že je ustálený. Všeobecné právne zásady sa použijú v prípade neexistencie práva alebo obyčaje bez toho, aby bola dotknutá ich úloha vo formovaní právneho poriadku. Právny poriadok dopĺňa judikatúra, ktorú dôsledne zostavuje Najvyšší súd pri výklade a použití práva, obyčajov a všeobecných právnych zásad.

1.2. PLATNÉ MNOHOSTRANNÉ MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY

  • Nariadenie Rady (ES) č. 1348/00 English - español - franÂ?ais PDF File (PDF File 87 KB)
  • Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 English - español - français PDF File (PDF File 105 KB)
  • Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 English - español - français PDF File (PDF File 200 KB)
  • Nariadenie Rady (ES) č. 2201/03 English - español - français PDF File (PDF File 227 KB)
  • Luganský dohovor zo 16. septembra 1988
  • Európska dohoda o postúpení žiadostí o právnu pomoc, Štrasburg, 27. januára 1977
  • Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 (doručovanie písomností)
  • Haagsky dohovor z 18. marca 1970 (dôkazy)
  • Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 (prístup k spravodlivosti)
  • Haagsky dohovor z 24. októbra 1956 (výživné na dieťa)
  • Haagsky dohovor z 15. apríla 1958 (vymáhanie výživného na dieťa)
  • Haagsky dohovor z 2. októbra 1973 (uznanie a vymáhanie výživného)
  • Haagsky dohovor z 2. októbra 1973 (rozhodné právo na vyživovaciu povinnosť)
  • Haagsky dohovor z 1. marca 1954 (občianskoprávne konanie)
  • Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 (únos dieťaťa)
  • Luxemburský dohovor z 20. mája 1980 (vykonávanie starostlivosti o dieťa)
  • Štrasburský dohovor z 15. marca 1978 (informácie o zahraničnom práve)
  • Panamský dohovor z 30. januára 1975 (žiadosti o právnu pomoc)
  • Montevidejský dohovor z 8. mája 1979 (informácie o zahraničnom práve)
  • Newyorský dohovor z 20. júna 1956 (vymáhanie výživného v zahraničí)

1.3. ZÁKLADNÉ PLATNÉ DVOJSTRANNÉ DOHOVORY

  • Španielsko - Maroko:
    • Dohovor o súdnej spolupráci v občianskych, obchodných a správnych veciach (30. mája 1997)
    • Dohovor o súdnej spolupráci, uznávaní a výkonu rozhodnutia o starostlivosti o deti, práve na styk s deťmi a navrátení detí (30. mája 1997)
  • Španielsko - Tunisko:
    • Dohovor o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach a o uznávaní a výkone rozsudkov (24. septembra 2001)
  • Španielsko - Thajsko:
    • Dohovor o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach (5. júna 1998)
  • Španielsko - Brazília:
    • Dohovor o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach (13. apríla 1989)
  • Španielsko - Uruguaj:
    • Dohovor o súdnej spolupráci (4. novembra 1987)
    • Dohovor o kolízii právnych predpisov týkajúcich sa výživného na deti a výkonu rozsudkov a súdnych zmierov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti (4. novembra 1987)
  • Španielsko - Dominikánska Republika:
    • Dohovor o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach (15. septembra 2003)
  • Španielsko - Bulharská Republika:
    • Zmluva o právnej pomoci v občianskych veciach (23. mája 1993)
  • Španielsko - Ruská federácia: 
    • Dohovor o právnej pomoci v občianskych veciach (26. októbra 1990)
  • Španielsko - Čínska ľudová Republika:
    • Zmluva o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach (2. mája 1992) español
  • Španielsko - Švajčiarsko:
    • Zmluva o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (10. novembra 1896)
  • Španielsko - Kolumbia:
    • Dohovor o výkone rozsudkov v občianskych veciach z 30. mája 1908 español
  • Španielsko - Mexiko:
    • Dohovor o uznávaní a výkone rozsudkov a arbitrážnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (17. apríla 1989) español
  • Španielsko - Izrael:
    • Dohovor medzi Španielskom a Izraelom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (30. mája 1989) español
  • Španielsko - Rumunsko:
    • Dohovor o súdnej príslušnosti a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (17. novembra 1997)
  • Španielsko - Salvádor:
    • Zmluva o jurisdikcii a súdnej príslušnosti, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (7. november 2000)

2. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH NORIEM

2.1. Povinnosť sudcu uplatniť kolízne normy z vlastného podnetu?

Súdy a orgány používajú španielske kolízne normy z vlastného podnetu.

HoreHore

2.2. Inštitút spätného a ďalšieho odkazu (renvoi)

Inštitút spätného a ďalšieho odkazu je vylúčený na základe medzinárodných dohovorov, ktorých stranou je Španielsko. Jediné dva dohovory, v súvislosti s ktorými vládnu pochybnosti, sú Washingtonský dohovor z 18. marca 1965 o riešení investičných sporov medzi štátmi a občanmi iných štátov a Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Keďže však tieto dohovory ustanovujú, ktorý systém medzinárodného práva súkromného by sa mal uplatniť, a nie ktoré právo by mal uplatniť sudca, nejde o otázku renvoi.

Pokiaľ ide o španielske vnútroštátne právne predpisy, podľa Občianskeho zákonníka, ktorý túto vec upravuje, sa odkaz na cudzie právo považuje za odkaz na jeho hmotné právo bez ohľadu na renvoi, či jeho kolízne normy odkazujú na iné než španielske právo. To znamená, že renvoi je možné len na prvom stupni. Renvoi prvej inštancie, ktoré španielske právo povoľuje, však nie je povinné (používa sa znenie „vezme sa do úvahy“). Judikatúra to vykladá tak, že renvoi je možné jedine v prípadoch, v ktorých je dosiahnuté riešenie uspokojivé, rozumné a spravodlivé.

Renvoi druhého stupňa (keď právo, na ktoré odkazuje španielske právo, odkazuje ďalej na právo tretej krajiny) nie je povolené s výnimkou zmeniek, šekov a dlžobných úpisov. V týchto prípadoch môže byť renvoi povinné, lebo ustanovuje, že sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi vystavovateľa, hoci ak toto právo uvádza, že rozhodným právom je právo inej krajiny, uplatňuje sa toto právo inej krajiny.

HoreHore

2.3. Zmena kolízneho kritéria

V španielskom práve neexistuje žiadne všeobecné pravidlo pre prípady zmeny okolností použitých kolíznou normou ako kolízne kritérium. Problémy nevznikajú v prípadoch, kde kolízne pravidlo stanovuje okamih, v ktorom treba určiť kolízne kritérium. Ak sa tak nestane, v španielskom práve neexistuje žiadne výslovné a všeobecné ustanovenie. Zdá sa však, že kritériom je posudzovať právo, ktoré bolo rozhodné v čase vzniku právnej situácie, aj keď sa potom kolízne kritérium zmenilo.

2.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych noriem

V španielskom práve existuje klauzula o medzinárodnom verejnom poriadku, v ktorej sa uvádza, že v žiadnom prípade sa neuplatní cudzie právo, ak je v rozpore s verejným poriadkom. Uplatnenie cudzieho práva je teda vylúčené, pokiaľ je v zrejmom rozpore so základnými zásadami španielskeho práva. Tieto zásady síce nie sú vymenované, ale v podstate ide o zásady zakotvené v ústave, ako je napríklad zrušiteľnosť manželstva, rovnoprávnosť detí pred zákonom, právo na meno, pravidlá týkajúce sa majetkových a trhových podmienok, ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia atď. Táto klauzula o verejnom poriadku sa používa reštriktívne. Ak sa použije a ak existuje iné kolízne kritérium určené medzinárodným právom súkromným, znamená to, že sa odkazuje na príslušné právo. Ak takéto iné kolízne kritérium neexistuje, uplatní sa španielske právo.

2.5. Preukázanie obsahu cudzieho práva

Obsah a platnosť cudzieho práva musí byť preukázaná a súd môže na jeho overenie použiť všetky prostriedky, ktoré považuje za potrebné. Pokiaľ ide o strany, preukázanie obsahu cudzieho práva sa riadi všeobecnými pravidlami dôkazného bremena v občianskoprávnom konaní. Cudzie právo možno dokázať akýmkoľvek právne prípustným dôkazným prostriedkom.

HoreHore

3. KOLÍZNE NORMY

3.1. Zmluvné záväzky a právne úkony

Španielsko je stranou Rímskeho dohovoru z roku 1980 o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky. Jeho základným pravidlom je slobodná voľba práva stranami. Ak si zmluvné strany nezvolia žiadne právo (alebo ak je ich voľba neplatná), uplatní sa v podstate právo krajiny podľa obvyklého bydliska účastníka zmluvy, ktorý poskytuje charakteristické plnenie v čase uzavretia zmluvy, alebo v prípade spoločnosti, právo krajiny jej správneho ústredia. Ak je však predmetom zmluvy nehnuteľnosť, uplatní sa právo miesta, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza.

Popri tomto všeobecnom pravidle Rímsky dohovor stanovuje určité záruky týkajúce sa požiadaviek na strany, aby mohli v určitých prípadoch určiť rozhodné právo (spotrebiteľské zmluvy a jednotlivé pracovné zmluvy), a v prípade, že si nezvolia rozhodné právo, pred uvedenými prezumpciami majú prednosť osobitné formy súdnej príslušnosti. Napríklad právo obvyklého bydliska spotrebiteľa, ak v tejto krajine došlo k prijatiu dodávky, k prijatiu objednávky, alebo ak predajca zorganizoval zájazd s cieľom nakúpiť v zahraničí. Rozhodné právo pre jednotlivé pracovné zmluvy je právo miesta výkonu práce, a ak nejde o jedno určité miesto, právo miesta, kde sa nachádza organizácia, ktorá pracovníka zamestnala.

V oblasti poistenia existuje v zákone o poistných zmluvách (zákon 50/1980) osobitný režim, ktorý sa mení podľa toho, či ide o poistenie zodpovednosti za škodu, alebo o poistenie osôb.

HoreHore

V prípade poistenia zodpovednosti za škodu sú základné pravidlá, ktoré určujú uplatnenie španielskeho práva, takéto:

  1. ak sa riziká nachádzajú na území Španielska a poistník, ak ide o fyzickú osobu, má obvyklé bydlisko v Španielsku, alebo ak ide o právnickú osobu, jej sídlo, centrálna správa a vedenie sa nachádza v Španielsku;
  2. ak je zmluva uzavretá v súlade s poistnou povinnosťou uloženou španielskym právom.

V zmluvách o poistení „hlavných rizík“ si strany môžu zvoliť akékoľvek právo.

Pri zmluvách o životnom poistení sa španielske právo použije v týchto prípadoch:

  1. ak je poistníkom fyzická osoba a jeho trvalé alebo obvyklé bydlisko je na území Španielska. Ak však ide o štátneho príslušníka iného členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, môže sa dohodnúť s poisťovateľom na použití práva štátu podľa jeho štátnej príslušnosti;
  2. ak je poistníkom právnická osoba so sídlom, vlastnou správou a vedením alebo hlavnou prevádzkou alebo podnikom na území Španielska;
  3. ak je poistníkom fyzická osoba španielskej štátnej príslušnosti s obvyklým bydliskom v inej krajine a dohodne sa tak s poisťovateľom;
  4. ak je skupinová poistná zmluva uzavretá v súlade s pracovnou zmluvou alebo z dôvodu pracovnej zmluvy podliehajúcej španielskemu právu.

Platí od 21. novembra 1990 do 9. novembra 1995

Článok 108

Ustanovenia uvedeného článku sa uplatňujú na poistenie osôb s výnimkou životného poistenia.

Ustanovenie pridané článkom 3 zákona č. 21/1990 z 19. decembra.

HoreHore

V prípadoch, ktoré nespadajú do žiadneho z uvedených režimov, sa uplatňujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V nich je uvedené, že rozhodným právom pre zmluvné záväzky je právo, na ktoré strany výslovne odkazujú, za predpokladu, že existuje určitá súvislosť s predmetnou transakciou. Ak takáto súvislosť neexistuje, uplatňujú sa vnútroštátne právne predpisy spoločné pre strany. V opačnom prípade sa uplatňuje právo spoločného obvyklého bydliska a ako posledná možnosť právo miesta, kde bola zmluva uzavretá. Ak však chýba výslovný odkaz, v prípade zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností je rozhodným právom právo miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a v prípade predaja hmotného hnuteľného majetku v obchodných prevádzkach je rozhodným právom právo miesta, kde sa tieto prevádzky nachádzajú. Treba však poznamenať, že existuje zvláštne pravidlo, podľa ktorého sú nerovné (onerózne) zmluvy uzavreté v Španielsku cudzincom nespôsobilým na právne úkony podľa jeho vnútroštátneho práva právoplatné na účely španielskeho právneho systému, pokiaľ španielske právne predpisy neuznávajú príčinu jeho nespôsobilosti. Toto pravidlo sa nevzťahuje na zmluvy týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v zahraničí.

Pokiaľ ide o pracovné zmluvy, ak sa strany výslovne neodvolávajú na žiadne právo, rozhodným právom je právo miesta výkonu pracovných povinností. Rozhodným právom v prípade zákonného zastupovania je právo, ktoré upravuje právny vzťah, z ktorého sú odvodené právomoci zástupcu, a v prípade dobrovoľného zastupovania, ak neexistuje výslovný odkaz na právo, je rozhodným právom právo krajiny, v ktorej sa vykonávajú zverené právomoci. Darovanie sa vo všetkých prípadoch riadi vnútroštátnym právom darcu.

HoreHore

Dohovory a formálne náležitosti zmlúv sa riadia právom krajiny, v ktorej boli uzatvorené. Zmluvy, ktoré sa uzatvárajú s dohovormi a formálnymi náležitosťami vyžadovanými právom rozhodným pre ich obsah, sú platné rovnako ako zmluvy uzavreté v súlade s osobným statusom príjemcu alebo spoločným osobným statusom poskytujúcich strán. Platné sú aj listiny a zmluvy týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sú uzavreté v súlade s dohovorom a formálnymi náležitosťami miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ak právo, ktoré upravuje obsah listín a zmlúv, vyžaduje na nadobudnutie právoplatnosti osobitný dohovor alebo formálnu náležitosť, uplatňuje sa vždy toto právo vrátane prípadu listín alebo zmlúv uzavretých v zahraničí.

Nakoniec treba poznamenať, že Španielsko je stranou Haagskeho dohovoru z 15. júna 1955 o rozhodnom práve pre medzinárodný predaj tovaru.

3.2. Mimozmluvné záväzky (občianskoprávne delikty, bezdôvodné obohatenie, konanie bez príkazu (negotiorum gestio) atď.)

Ak neexistuje príslušný dohovor, uplatňujú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto oblasti je Španielsko stranou dvoch dohovorov.

Prvým z nich je Haagsky dohovor zo 4. mája 1971 o práve rozhodnom pre dopravné nehody, podľa ktorého je rozhodným právom právo miesta, kde k dopravnej nehode došlo, hoci existujú výnimky pre vnútroštátne právo štátu, v ktorom je vozidlo registrované.

Druhým je Haagsky dohovor z 2. októbra 1973 o práve rozhodnom pre zodpovednosť za výrobky. Stanovuje možnosť použiť právo štátu obvyklého bydliska osoby, ktorá utrpela priamu ujmu (ak je tento štát aj miestom sídla zodpovednej osoby), alebo štátu, v ktorom osoba, ktorá utrpela priamu ujmu, výrobok získala, alebo právo štátu, v ktorom došlo k ujme).

HoreHore

Ak takéto ustanovenia neexistujú, uplatňuje sa Občiansky zákonník, podľa ktorého sa prípady mimozmluvnej zodpovednosti riadia právom miesta, kde došlo k činu, ktorý zakladá zodpovednosť. Nepovolené negotiorum gestio sa riadi právom miesta, kde konateľ vykonáva hlavnú činnosť, a bezdôvodné obohatenie sa riadi právom, podľa ktorého došlo k prevodu hodnoty na obohacujúcu sa stranu.

3.3. Osobný status, jeho aspekty vo vzťahu k občianskemu statusu (meno, domicil, spôsobilosť na právne úkony)

Priezvisko a krstné mená sa riadia Mníchovským dohovorom z 5. septembra 1980, podľa ktorého sa priezvisko určuje podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

V súvislosti s uvedeným sa v článku 9 Občianskeho zákonníka uvádza, že rozhodné právo sa určuje podľa štátnej príslušnosti fyzických osôb a upravuje právnu spôsobilosť a občiansky status, rodinné práva a povinnosti a dedenie. Dvojité štátne občianstvo, ktoré umožňuje španielske právo, sa riadi ustanoveniami medzinárodných zmlúv. Ak tieto zmluvy neuvádzajú žiadne ustanovenie, prednosť má občianstvo zodpovedajúce poslednému obvyklému bydlisku, v opačnom prípade posledné získané štátne občianstvo, pokiaľ niektoré z nich nie je španielske, ktoré má pred ostatnými prednosť. U osôb neurčitej štátnej príslušnosti (ktoré nemôžu štátnu príslušnosť dokázať, aj keď nie sú bez štátnej príslušnosti) sa ako osobný status uplatňuje právo miesta obvyklého bydliska. Na osoby bez štátnej príslušnosti sa uplatňuje článok 12 Newyorského dohovoru z 28. septembra 1954, podľa ktorého je rozhodným právom právo krajiny trvalého bydliska osoby bez štátnej príslušnosti, alebo ak nemá trvalé bydlisko, právo krajiny jej pobytu.

HoreHore

A nakoniec, osobný status právnických osôb určuje ich štátna príslušnosť a riadi sa všetkým, čo súvisí s právnou spôsobilosťou, usadením, zastúpením, prevádzkou, transformáciou, likvidáciou a uzavretím, hoci v prípade fúzií spoločností rôznych štátnych príslušností sa prihliada na príslušné vnútroštátne právne predpisy. Spoločnosti, ktoré majú sídlo na území Španielska, majú španielsku štátnu príslušnosť bez ohľadu na miesto, kde boli založené, hoci spoločnosti, ktorých hlavná prevádzka alebo podnik sa nachádza na tomto území, musia mať sídlo v Španielsku.

3.4. Vznik vzťahu rodič – dieťa vrátane adopcie

Pokiaľ ide o vznik vzťahu rodič - dieťa, v súvislosti so vzťahmi medzi jednotlivcami umožnilo Španielsko ústavným zákonom č. 1/1996 priamo vykonávať Dohovor OSN o právach dieťaťa (New York, 20. novembra 1989). Podľa Občianskeho zákonníka sa charakter a obsah vzťahu rodič - dieťa vrátane adopcie riadi osobným statusom dieťaťa (zvyčajne právom krajiny jeho štátnej príslušnosti, ako sa už uviedlo) a ak sa tento status nedá určiť, právom krajiny obvyklého bydliska dieťaťa.

Požiadavky na adopciu vykonávané španielskym sudcom sa riadia ustanoveniami španielskych právnych predpisov. Napriek tomu treba dodržať vnútroštátne právne predpisy adoptovanej osoby týkajúce sa jej právnej spôsobilosti a potrebných súhlasov: 1) ak je jej obvyklé bydlisko mimo Španielska; 2) aj keď býva v Španielsku, španielske občianstvo adopciou nezíska. Na žiadosť adoptívneho rodiča alebo štátneho zástupcu je možné v záujme adoptovanej osoby požiadať aj o súhlasy, výsluchy alebo oprávnenia požadované podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov krajiny obvyklého bydliska adoptovanej osoby alebo adoptívneho rodiča.

HoreHore

Poručníctvo a ďalšie formy ochrany právne nespôsobilých osôb sa riadia ich vnútroštátnymi právnymi predpismi. Predbežné alebo núdzové ochranné opatrenia sa však riadia právnymi predpismi miesta ich obvyklého bydliska. Formálne náležitosti pre zriadenie poručníctva a ďalších foriem ochrany zahŕňajúcich španielske súdne alebo správne orgány musia v každom prípade zodpovedať španielskym právnym predpisom.

A nakoniec, v prípade opatrení na ochranu alebo výchovu opustených maloletých alebo právne nespôsobilých osôb, ktoré sa nachádzajú na území Španielska, je rozhodné španielske právo.

3.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, súdna rozluka, vyživovacia povinnosť

Pravidlá týkajúce sa formy uzavretia manželstva sa líšia podľa toho, či sú strany španielskymi občanmi, alebo nie. V prípade španielskych občanov sa v Občianskom zákonníku uvádza, že v rámci alebo mimo Španielska ich môže zosobášiť: 1) sudca, starosta alebo úradník ustanovený Občianskym zákonníkom; 2) podľa náboženských obradov prípustných podľa zákona (katolíckych, židovských, evanjelických a moslimských). Ďalej sa uvádza, že Španieli sa môžu zosobášiť mimo Španielska v súlade s právnymi predpismi miesta sobáša. Ak sú obe strany cudzinci, môžu sa zosobášiť v Španielsku v súlade s rovnakými ustanoveniami ako Španieli alebo v súlade s ustanoveniami práva, ktorému jeden z nich podlieha.

Dôsledky manželstva sa riadia spoločným osobným statusom manželov v čase uzavretia manželstva. Ak nemajú spoločný osobný status, riadia sa osobným statusom alebo právom krajiny, v ktorej má jeden z manželov obvyklé bydlisko a ktoré si spoločne zvolia prostredníctvom hodnoverného aktu vykonaného pred uzavretím manželstva. Ak k takejto voľbe nedošlo, uplatňuje sa právo krajiny, v ktorej sa obaja usadili bezprostredne po sobáši, v opačnom prípade právo miesta sobáša.

HoreHore

Anulovanie manželstva podlieha právnym predpisom krajiny sobáša.

Rozluka a rozvod sa riadia spoločnými vnútroštátnymi právnymi predpismi manželov v čase podania žiadosti. Ak manželia nemajú spoločnú štátnu príslušnosť, podliehajú právnym predpisom krajiny, v ktorej má pár v tom čase obvyklé bydlisko, v opačnom prípade právnym predpisom krajiny, v ktorej mali manželia posledné obvyklé bydlisko, pokiaľ tam jeden z nich stále býva. V každom prípade sa uplatňuje španielske právo, keď je jeden z manželov Španiel alebo má obvyklé bydlisko v Španielsku: a) ak sa neuplatňuje žiadny z uvedených právnych poriadkov; b) ak v žiadosti podanej na španielskom súde obaja manželia alebo jeden z manželov so súhlasom druhého žiadajú o rozluku alebo rozvod; c) ak právne predpisy uplatniteľné podľa uvedených kritérií neuznávajú rozluku alebo rozvod, alebo ich uznávajú diskriminačným spôsobom alebo v rozpore s verejným poriadkom.

V španielskom medzinárodnom práve súkromnom neexistuje žiadne ustanovenie o nezosobášených dvojiciach (čo v podstate znamená uchýliť sa k analógii).

Pokiaľ ide o nároky na výživné medzi príbuznými, Španielsko je stranou Haagskeho dohovoru z 2. októbra 1973 o práve rozhodnom pre vyživovacie povinnosti. Ten stanovuje formu súdnej príslušnosti, čiže robí neúčinným príslušné vnútroštátne pravidlo, ktoré Občiansky zákonník ešte stále obsahuje. V základe je touto formou príslušnosti vnútroštátne právo miesta bydliska osoby oprávnenej na výživné. Ak sa zmení obvyklé bydlisko oprávnenej osoby, okamžite po tejto zmene sa uplatňuje právo jej nového obvyklého bydliska. Ak oprávnená osoba nemôže získať výživné podľa uvedených právnych predpisov, uplatňuje sa právo spoločnej štátnej príslušnosti povinnej osoby a oprávnenej osoby. Ak oprávnená osoba nemôže získať výživné podľa žiadneho z uvedených právnych predpisov, uplatňuje sa vnútroštátne právo orgánu, ktorý vybavuje žiadosť.

HoreHore

3.6. Majetkové vzťahy v manželstve

Uvedené pravidlo, ktoré upravuje dôsledky manželstva, obsahuje osobné aj majetkové dôsledky. Zmluvy alebo ustanovenia, ktoré stanovujú, menia a dopĺňajú alebo nahrádzajú majetkové vzťahy v manželstve, sú platné, pokiaľ sú v súlade s právom, ktorým sa riadia dôsledky manželstva, alebo s právom krajiny štátnej príslušnosti alebo obvyklého bydliska jednej zo strán v čase vykonania.

3.7. Závety a dedičstvo

Podľa Občianskeho zákonníka sa dedičstvo riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi zosnulého v čase smrti bez ohľadu na povahu majetku a krajinu, kde sa nachádza. Ustanovenia v závetoch a dedičských zmluvách vyhotovených v súlade s vnútroštátnym právom zosnulého alebo príjemcu závetu v čase vyhotovenia však zostávajú v platnosti, aj keď sa dedičstvo riadi iným právom, hoci toto upravuje všetky zákonné podiely. Práva, ktoré sa podľa zákona pripisujú ovdovelému manželovi, sa riadia rovnakým právom, ktoré sa uplatňuje na dôsledky manželstva, s výnimkou zákonných podielov potomkov. Španielsko nie je stranou Haagskeho dohovoru z 1. augusta 1989 o práve rozhodnom pre dedenie majetku zosnulých osôb.

Pre formálne náležitosti závetov platí pravidlo, že tie sa riadia právom krajiny, v ktorej boli vyhotovené, hoci za právoplatné sa vyhlasujú aj závety zostavené na základe dohovorov a formálnych náležitostí vyžadovaných právom uplatniteľným na ich obsah tak ako závety vyhotovené v súlade s osobným statusom dediča. Ak sú závety vyhotovené na palubách lodí alebo lietadiel počas cesty, považujú sa za vyhotovené vo vlajkovom štáte alebo v krajine registrácie. A nakoniec, španielske právo je uplatniteľné na závety schválené španielskymi diplomatickými alebo konzulárnymi predstaviteľmi v zahraničí.

3.8. Nehnuteľnosti

Vlastnícke, majetkové a iné práva na nehnuteľný majetok a jeho zverejnenie sa riadia právnymi predpismi krajiny, kde sa nachádza. To sa týka aj hnuteľného majetku.

Na účely vzniku alebo prevodu práv na tovar v tranzite sa má za to, že tovar sa nachádza na mieste, odkiaľ bol odoslaný, pokiaľ sa odosielateľ a príjemca výslovne alebo mlčky nedohodnú, že tovar sa nachádza v mieste určenia.

Lode, lietadlá a železničné dopravné prostriedky a všetky práva, ktoré sa na ne viažu, podliehajú právnym predpisom vlajkového štátu alebo krajiny registrácie. Automobily a ostatné prostriedky cestnej dopravy podliehajú právnym predpisom miesta, kde sa nachádzajú. Vydávanie cenných papierov sa riadi právnymi predpismi miesta ich vydania.

3.9. Platobná neschopnosť

V tomto bode odráža zákon o platobnej neschopnosti č. 22/2003 z 9. júla ustanovenia nariadenia Rady č. 1346 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, takže na ne netreba odkazovať.

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Španielsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 17-03-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo