Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Portugalsko

Posledná úprava: 26-01-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Portugalsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. PRAMENE PLATNÉHO PRÁVA I.
I.1. Vnútroštátne normy I.1.
I.2. Mnohostranné medzinárodné dohovory I.2.
I.3. Hlavné dvojstranné dohody I.3.
II. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH NORIEM II.
II.1. Uplatňovanie kolíznych noriem z úradnej povinnosti II.1.
II.2. Spätný a ďalší odkaz II.2.
II.3. Zmena kolízneho kritéria II.3.
II.4. Výnimky z uplatňovania kolíznych noriem II.4.
II.5. Zisťovanie cudzieho práva II.5.
III. KOLÍZNE NORMY III.
III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky III.2.
III.3. Osobný štatút a určité aspekty občianskeho štatútu (meno, bydlisko a spôsobilosť) III.3.
III.4. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane osvojenia III.4.
III.5. Manželstvo, partnerstvo, rozvod, právna odluka, vyživovacia povinnosť III.5.
III.6. Úprava majetkových pomerov manželov III.6.
III.7. Dedenie a závet III.7.
III.8. Vecné práva III.8.
III.9. Konkurzné konanie III.9.

 

I. PRAMENE PLATNÉHO PRÁVA

I.1. Vnútroštátne normy

Normy portugalského medzinárodného práva súkromného vychádzajú z písaných prameňov práva vydaných orgánmi, ktoré na to majú právomoc, inými slovami zo záväzných právnych predpisov, ktorých účelom je ustanoviť všeobecné kritéria, ktoré sa uplatňujú na jednotlivé situácie a ktoré vydali príslušné štátne orgány. Tieto normy sú ustanovené v písomných prameňoch práva, ktoré určujú ich rozsah a účel.

Obyčaj (ustálená spoločenská prax, ktorá podporuje vieru v záväznosť daných noriem) nesmie podľa portugalského Občianskeho zákonníka predstavovať priamy prameň práva. V určitých oblastiach, obzvlášť v oblasti medzinárodného práva súkromného, je stále dôležitým prameňom.

V Portugalsku sa právne doktríny (výsledky činnosti osôb zaoberajúcich sa právnou vedou) a judikatúra (súhrn predchádzajúcich súdnych rozhodnutí) zvyčajne nepovažujú za pramene práva, aj keď sa uznáva ich vplyv na tvorbu a uplatňovanie právnych predpisov. Rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sú všeobecne záväzné, však predstavujú platný prameň práva.

I.2. Mnohostranné medzinárodné dohovory

V tomto ohľade sa, prosím, obráťte na zoznam dohovorov uvedený v úplnej verzii tohto informačného materiálu na portugalskej kontaktnej stránke Európskej súdnej siete v občianskych a obchodných veciach na adrese http://www.redecivil.mj.pt/ português.

HoreHore

I.3. Hlavné dvojstranné dohody

V tomto ohľade sa, prosím, obráťte na zoznam dohôd uvedený v úplnej verzii tohto informačného materiálu na portugalskej kontaktnej stránke Európskej súdnej siete v občianskych a obchodných veciach na adrese http://www.redecivil.mj.pt/ português.

II. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH NORIEM

II.1. Uplatňovanie kolíznych noriem z úradnej povinnosti

Sudca je povinný posúdiť možnosť uplatnenia kolíznych noriem, aj keď žiadna strana nepožaduje uplatňovanie cudzieho práva.

V určitých oblastiach, najmä pri zmluvných vzťahoch, si však strany môžu slobodne určiť rozhodné právo. To znamená, že sa môžu rozhodnúť, ktoré hmotné právo bude upravovať ich jednotlivé vzťahy. Ak sa právo zvolí týmto spôsobom, kolízne normy sa neuplatňujú.

II.2. Spätný a ďalší odkaz

Existuje spätný a ďalší odkaz v portugalskom medzinárodnom práve súkromnom a ak áno, v akom rozsahu umožňuje, aby príslušné cudzie právo odkázalo späť na vnútroštátne právo alebo na právo iného štátu?

Podľa portugalského práva platí všeobecná zásada, že odkaz v kolíznych normách na iné cudzie právo určuje uplatňovanie tohto práva, ak iná norma neustanovuje inak. Takto udelená príslušnosť sa vzťahuje iba na normy, ktoré svojím obsahom alebo právnou funkciou zahŕňajú normy týkajúce sa právneho inštitútu uvedeného v kolíznych normách.

HoreHore

Napriek tejto zásade portugalské právo umožňuje spätný a ďalší odkaz v prípadoch, keď sa cudzie právo zvolené podľa vnútroštátnych kolíznych noriem samo nepovažuje za rozhodné a namiesto toho odkazuje na iné právo, ktorým môže byť portugalské právo alebo právo iného štátu.

Preto ak medzinárodné právo súkromné toho právneho poriadku, na ktorý odkazujú portugalské kolízne normy, uplatní odkaz na právo ďalšieho štátu a toto právo sa samo považuje za rozhodné v tejto veci, musí sa uplatňovať.

Spätný a ďalší odkaz sa musí prijať, aj ak sa týka nie troch ale štyroch a viacerých právnych poriadkov, a to pod podmienkou, že všetky strany sa zhodnú na jednom práve, ktoré bude najvhodnejšie pre rozhodovanie v tejto medzinárodnej súkromnoprávnej veci.

Táto úprava sa neuplatní v prípade, ak právo, na ktoré odkazuje portugalské medzinárodné právo súkromné, je osobným právom (v Portugalsku je osobné právo právom podľa štátnej príslušnosti dotknutej osoby) a dotknutá osoba má trvalý pobyt v Portugalsku alebo v štáte, ktorého kolízne normy považujú za rozhodné vnútroštátne právo štátu podľa štátnej príslušnosti dotknutej osoby.

Uvedené pravidlo sa však uplatňuje vo veciach opatrovníctva a poručníctva, finančných vzťahov medzi manželmi, rodičovstva, vzťahov medzi osvojiteľom a osvojencom a dedičstva, ak vnútroštátne právo určené podľa kolíznych noriem odkazuje na právo toho štátu, kde sa nachádza nehnuteľný majetok a ak sa toto právo samo považuje za rozhodné.

II.3. Zmena kolízneho kritéria

Čo sa stane v prípade zmeny kolízneho kritéria, napríklad pri prevode hnuteľných vecí?

HoreHore

Kolízne kritérium využívajú právne normy na určenie najvhodnejšieho práva, ktorým sa bude riadiť určitá právna situácia.

Kolízne kritérium môže byť premenné alebo stále podľa toho, či sa môže alebo nemôže meniť. Príkladom premenných kolíznych kritérií sú kolízne kritériá týkajúce sa štátnej príslušnosti, pobytu, stavu hnuteľného majetku alebo sídla právnickej osoby. Príkladom stáleho kolízneho kritéria je umiestnenie nehnuteľného majetku alebo miesto uskutočnenia právneho úkonu.

Ak kolízna norma využíva premenné kolízne kritérium, zvyčajne určí časový okamih, v ktorom sa toto kolízne kritérium posudzuje.

Zmena príslušného kolízneho kritéria môže viesť k postupnému uplatňovaniu rôznych práv, čím vznikne takzvaný mobilný konflikt.

V takých prípadoch platí pravidlo, že uplatňovanie nového štatútu (napríklad nového umiestnenia hnuteľného majetku alebo nového osobného štatútu) nesmie poškodzovať predtým nadobudnuté práva.

Niektoré premenné kolízne kritériá môžu meniť svoj obsah podľa vôle strán, ktoré tým získajú v určitom rozsahu možnosť zvoliť si rozhodné právo. Aby sa predišlo zneužitiu úmyselnej zmeny rozhodného práva, obsahuje portugalské právo výhradu porušenia práva, podľa ktorej sa pri uplatňovaní kolíznych noriem neberie ohľad na skutkové alebo právne okolnosti, ktoré vznikli s podvodným úmyslom zabrániť uplatňovaniu práva, ktoré by sa za iných okolností uplatňovalo. Inými slovami, sankciou za porušenie práva je uplatňovanie toho práva, ktorému sa podvodným konaním chcelo zabrániť.

HoreHore

II.4. Výnimky z uplatňovania kolíznych noriem

Môžu súdy odmietnuť uplatňovanie práva, ak by bolo v rozpore s medzinárodnou verejnou politikou?

Áno. Uplatňovanie cudzieho práva určeného kolíznymi normami nie je povinné, ak by toto uplatňovanie bolo v rozpore so základnými zásadami medzinárodnej verejnej politiky Portugalska.

Tieto zásady sú koncepcie, ktoré predstavujú právne, politické, etické, sociálne hospodárske a náboženské záujmy, ktoré sú zásadné pre spoločnosť, ktorá ich prijala a ktoré sú jej osobitnou črtou. Tieto koncepcie sa s ohľadom na ich osobitný význam nesmú opomenúť alebo porušiť pri uplatňovaní cudzieho práva, ktoré by s nimi bolo v určitom neprijateľnom rozpore.

Ak z pravidiel verejnej politiky vyplýva, že osobitná norma cudzieho práva sa nesmie uplatňovať, musí sa použiť príslušná všeobecná norma tohto práva, pričom právo podľa miesta súdnej príslušnosti (t.j. právo štátu, v ktorom sa nachádza súd, ktorý v danej veci koná) sa uplatní iba vtedy, ak je úplne nemožné uplatňovať cudzie právo.

II.5. Zisťovanie cudzieho práva

Aká je úloha sudcu a strán?

Portugalský právny poriadok považuje cudzie právo za právo a nie za skutočnosť.

Podľa portugalského práva musí strana, ktorá sa odvoláva na cudzie právo, preukázať jeho existenciu a obsah, aj keď by si súd mal neoficiálnou cestou získať informácie o tomto práve.

Povinnosť neoficiálne si získať informácie sa vzťahuje na sudcov vždy aj v prípade, ak majú vydať rozsudok na základe cudzieho práva, na ktoré sa žiadna strana neodvolávala alebo druhá strana uznala jeho existenciu a obsah alebo proti nemu nenamietala.

HoreHore

Aké dôkazy sú prijateľné?

Podľa práva sa nevyžaduje určitý osobitný druh dôkazov, a preto každá strana alebo sudca môžu využiť všetky druhy dôkazov, ktoré sú vhodné na preukázanie ich tvrdení (napríklad výpovede znalcov alebo písomné dôkazy).

Aké sú dôsledky, ak sa nepodarí zistiť cudzie právo?

Ak nie je možné zistiť obsah rozhodného cudzieho práva, použije sa namiesto toho právo podľa vedľajšieho kritéria, a rovnaký postup platí v prípade, ak nie je možné zistiť skutkové alebo právne dôvody, na základe ktorých sa určila príslušnosť daného práva.

Ak sa nepodarí nájsť vedľajšie kritérium, alebo ak nie je možné zistiť obsah práva určeného podľa tohto kritéria, musí súd uplatňovať normy portugalského práva.

III. KOLÍZNE NORMY

III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony

Od 1. septembra 1994 je v Portugalsku účinný Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980). Tento sa uplatňuje na povinnosti, ktoré vznikli po nadobudnutí jeho účinnosti a pri ktorých vzniká kolízia právnych poriadkov.

Dohovor vychádza zo zásady, že strany si môžu zvoliť právo, ktoré sa bude uplatňovať na ich zmluvu alebo jej časť a dokonca sa kedykoľvek môžu dohodnúť na zmene rozhodného práva. Voľba cudzieho práva však nesmie vylúčiť uplatňovanie záväzných noriem právneho poriadku toho štátu, ktorého sa v čase voľby práva týkajú ostatné zložky danej situácie.

HoreHore

Ak sa nezvolí žiadne právo, spravuje sa zmluva právom štátu, s ktorým najužšie súvisí.

Na určenie tohto vzťahu je potrebné posúdiť všetky okolnosti daného prípadu (bydlisko alebo sídlo strán, miesto hlavnej správy, hlavnej prevádzky alebo prevádzky zodpovednej za dodávku, miesto, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, miesto pôvodu dopravcu, jazyk zmluvy, miesto jej predmetu alebo výkonu, štátna príslušnosť zmluvných strán atď.).

III.2. Mimozmluvné záväzky

Mimozmluvná občianskoprávna zodpovednosť

Podľa portugalského Občianskeho zákonníka je v prípade mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti (t.j. zodpovednosti za úmyselné a protiprávne porušenie práv iných osôb alebo noriem na ochranu záujmov tretích osôb, prípadne za nebezpečné úkony, ktoré síce môžu byť v súlade s právnymi predpismi, ale ktoré spôsobia škodu tretím osobám) rozhodným právom právo štátu, v ktorom sa uskutočnili úkony, ktorými sa spôsobila škoda. V prípade zodpovednosti z nekonania správnym spôsobom je rozhodným právom právo miesta, na ktorom sa malo riadne konať.

Právo určené kolíznymi normami ustanovuje podmienky a dôsledky povinností na náhradu škody.

Bezdôvodné obohatenie

Podľa podmienok portugalského Občianskeho zákonníka sa bezdôvodné obohatenie (ktoré nastane v prípade, ak osoba bezdôvodne získa finančnú výhodu na cudzí účet) spravuje právom, podľa ktorého sa príslušná strana obohatila.

Právo určené kolíznymi normami ustanovuje podmienky, obsah a dôsledky povinností vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia.

HoreHore

Konanie za tretie osoby bez príkazu

Konanie za tretie osoby bez príkazu (situácia, keď osoba koná v záležitostiach inej osoby, v jej záujme a v jej mene bez toho, aby na to bola splnomocnená) sa spravuje Haagskym dohovorom zo 14. mája 1978 o rozhodnom práve pre zmluvy o zastúpení.

III.3. Osobný štatút a určité aspekty občianskeho štatútu (meno, bydlisko a spôsobilosť)

Vo všeobecnosti sa podľa kolíznych noriem portugalského Občianskeho zákonníka osobný štatút spravuje osobným právom dotknutej osoby.

Osobné právo je právo podľa štátnej príslušnosti fyzickej osoby alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, právo ich trvalého pobytu (pri plnoletých osobách) alebo právneho domicilu (pri maloletých alebo osobách zbavených spôsobilosti na právne úkony). V prípade osôb bez trvalého pobytu bude osobným právom právo miesta prechodného pobytu alebo pokiaľ sa nedá určiť, tak právo podľa miesta, kde sa osoba v danom čase nachádza.

Pri právnických osobách je osobným právom právo ich hlavného skutočného sídla. Presťahovanie sídla z jedného štátu do iného neznamená stratu právnej subjektivity, pokiaľ sa obidve práva v tejto veci zhodujú. Splynutie subjektov s rôznymi osobnými právami sa spravuje obidvomi príslušnými právami.

Osobným právom medzinárodnej právnickej osoby je právo uvedené v jej zakladateľskej zmluve alebo listine. Ak sa neuvádza žiadne právo, tak je osobným právom právo podľa miesta hlavného sídla.

III.4. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane osvojenia

Táto oblasť sa spravuje portugalským Občianskym zákonníkom.

HoreHore

Zvyčajne sa v týchto veciach uplatňuje osobné právo strán.

Určenie otcovstva sa spravuje osobným právom rodiča v čase vzniku otcovstva. V prípade dieťaťa vydatej matky, sa určenie otcovstva spravuje vo vzťahu k otcovi právom spoločnej štátnej príslušnosti matky a jej manžela. Pokiaľ nie je spoločná, tak právom podľa spoločného trvalého pobytu manželov, a ak ani toto nie je spoločné, tak osobným právom dieťaťa. Na tento účel je rozhodujúcim okamihom narodenie dieťaťa alebo deň rozvodu, pokiaľ nastane skôr.

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právom spoločnej štátnej príslušnosti rodičov, a pokiaľ nie je spoločná, tak právom podľa ich spoločného trvalého pobytu. Ak majú rodičia trvalý pobyt v rôznych štátoch, potom sa uplatňuje osobné právo dieťaťa. Ak rodičovstvo vzniklo iba jednému z rodičov, potom sa uplatňuje osobné právo tohto rodiča a v prípade smrti jedného z rodičov sa uplatňuje osobné právo druhého rodiča.

Vznik osvojenia podlieha osobnému právu osvojiteľa. Ak sú však osvojiteľmi manželia alebo osvojenec je dieťaťom manžela osvojiteľa, bude sa uplatňovať právo spoločnej štátnej príslušnosti manželov, a pokiaľ nie je spoločná, tak právo podľa ich spoločného trvalého pobytu. Ak nemajú ani spoločný trvalý pobyt, tak sa bude uplatňovať právo, ktoré sa považuje za najbližšie k ich rodinnému životu. Vzťahy medzi osvojiteľom a osvojencom a medzi osvojencom a pôvodnou rodinou sa spravujú osobným právom osvojiteľa.

Ak právo, ktorým sa spravujú vzťahy medzi osvojencom a jeho rodičmi, nepozná inštitút osvojenia, alebo osvojenie osobám v rodine osvojenca neumožňuje, tak je osvojenie neprípustné.

HoreHore

Ak podľa osobného práva osoby, ktorá sa má osvojiť alebo ktorej otcovstvo sa má určiť, je podmienkou pre určenie otcovstva alebo osvojenie súhlas tejto osoby, musí sa táto podmienka splniť. Taktiež je potrebné získať súhlas tretej osoby, s ktorou má dotknutá osoba rodinný alebo poručnícky vzťah, pokiaľ to vyžaduje právo, ktoré sa na túto osobu uplatňuje.

Na rozsah rodičovských práv a povinností sa v prvom rade vzťahuje právo, ktorým sa spravujú vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Podľa Haagskeho dohovoru týkajúceho sa právomoci orgánov a rozhodného práva v oblasti ochrany maloletých (z 5. októbra 1961), ktorý sa uplatňuje vždy, keď je miestom trvalého pobytu maloletého štát, ktorý je signatárom tohto dohovoru, však rodičovské práva a povinnosti podliehajú právu podľa štátnej príslušnosti maloletého. Preto, ak sa uplatňuje tento Dohovor, má Občiansky zákonník iba veľmi malý rozsah uplatňovania (napríklad sa použije na účely určenia právneho domicilu neplnoletého dieťaťa).

Okrem toho podľa Mníchovského dohovoru o rozhodnom práve pre mená a priezviská podliehajú účinky určenia otcovstva na meno dieťaťa právu podľa štátnej príslušnosti dieťaťa.

Povinnosť poskytovať dieťaťu výživné sa spravuje Haagskym dohovorom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť voči deťom (z 24. októbra 1956) a Haagskym dohovorom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (z 2. októbra 1973), ktorý nahrádza predchádzajúci dohovor, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátmi, ktoré sú ním viazané.

III.5. Manželstvo, partnerstvo, rozvod, právna odluka, vyživovacia povinnosť

Formálna platnosť manželstva sa v Portugalsku spravuje Haagskym dohovorom o riešení kolízie práv vo vzťahu k manželstvu (z 12. júna 1902). Tento medzinárodný dohovor má však len veľmi malý význam z dôvodu malého počtu štátov, ktoré sú ním viazané.

HoreHore

Preto sa v súčasnosti bežne uplatňujú kolízne normy vyplývajúce z portugalského Občianskeho zákonníka.

Rozvod a odluka sa spravuje Haagskym dohovorom o riešení kolízie práv a súdnej príslušnosti vo vzťahu k rozvodu a odluke (z 12. júna 1902). Iba veľmi malý počet štátov je viazaných týmto dohovorom a jeho praktický význam je preto taktiež obmedzený.

Z toho vyplýva, že všeobecne sa uplatňujú kolízne normy uvedené v portugalskom Občianskom zákonníku.

V súlade s Občianskym zákonníkom sa vzťahy medzi manželmi spravujú ich právom spoločnej štátnej príslušnosti. Ak nemajú rovnakú štátnu príslušnosť, uplatňuje sa právo podľa ich spoločného trvalého pobytu, a pokiaľ nemajú spoločný trvalý pobyt, tak právom štátu, ktoré sa považuje za najbližšie k ich rodinnému životu.

Vyživovacie povinnosti vyplývajúce z rodinných vzťahov (pokrvné príbuzenstvo, manželstvo, osvojenie a vzťahy získané manželstvom) sa v zásade spravujú Haagskym dohovorom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (z 2. októbra 1973).

III.6. Úprava majetkových pomerov manželov

V otázkach účinkov manželstva (osobných a majetkových) je v Portugalsku účinný Haagsky dohovor o kolízii práv vo vzťahu k účinkom manželstva na práva a povinnosti manželov v ich osobných vzťahoch a k ich majetku (zo 17. júla 1905). Tento dohovor však má iba obmedzený význam, pretože je ním viazaný iba malý počet štátov. Je tiež potrebné poznamenať, že vzhľadom na to, že normy tohto dohovoru uprednostňujú voľbu práva podľa štátnej príslušnosti manžela, sú v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti pohlaví, a preto sa niektoré časti tohto dohovoru nemôžu podľa portugalského práva uplatňovať.

HoreHore

Z tohto vyplýva, že právo, ktorým sa zvyčajne spravujú účinky manželstva, sa určí podľa kolíznych noriem uvedených v portugalskom Občianskom zákonníku.

III.7. Dedenie a závet

Portugalský Občiansky zákonník ustanovuje rozhodné právo pre prípad dedenia.

V zásade sa dedenie spravuje podľa osobného práva poručiteľa. Týmto právom sa spravuje prechod práv dedením a právomoci správcu dedičstva a jeho vykonávateľa. Toto osobné právo je zvyčajne právom podľa štátnej príslušnosti.

Haagsky dohovor o medzinárodnej správe dedičstva (z 2. októbra 1973) je účinný v Portugalsku. Vzhľadom na veľmi malý počet jeho signatárov sa uplatňuje iba vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Pokiaľ ide o formálne náležitosti, v Portugalsku je účinný Dohovor o jednotnej právnej forme medzinárodného závetu (z 26. októbra 1973).

III.8. Vecné práva

Pokiaľ ide o držbu, vlastnícke právo a ostatné vecné práva (užívacie právo, užívanie na bývanie, právo zdieľať majetok počas určitej doby (timesharing), stavebné práva a vecné bremená) je rozhodným právom právo štátu, v ktorom sa nachádza dotknutý majetok. Táto norma sa uplatňuje na hnuteľný aj nehnuteľný majetok.

V zásade sa skutočnosti, na základe ktorých vznikajú, prevádzajú sa, menia sa a zanikajú vecné práva, spravujú vecným právom rozhodným v okamihu, v ktorom daná skutočnosť nastane.

Pri zmene právnych noriem sa uplatňuje zásada rešpektovania nadobudnutých práv.

III.9. Konkurzné konanie

Portugalský súd v prípade konania o platobnej neschopnosti alebo reštrukturalizácii, v ktorom má dlžník bydlisko alebo sídlo v Portugalsku, zahrnie do konania nielen majetok, ktorý sa nachádza v Portugalsku, ale aj v zahraničí. V týchto situáciách sú príslušné portugalské súdy a uplatňujú portugalské hmotné aj procesné právo.

V prípade vecných práv k majetku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty úpadcu alebo spoločnosti v reštrukturalizácii, však zrejme bude rozhodným právom právo podľa noriem o majetkových právach, a teda právo podľa štátu, kde sa majetok nachádza.

V zásade sa konkurzné konanie a jeho účinky spravujú právom toho členského štátu, na území ktorého bol podaný návrh na začatie konania. Niektoré účinky sa však spravujú právom rozhodným pre dotknuté práva (napríklad pokiaľ ide o vecné právo alebo výhradu vlastníctva).

Bližšie informácie

Ďalšie informácie môžete získať na nasledovných internetových stránkach:

  • http://www.gddc.pt/siii/tratados.html English - français - português - Úrad pre dokumentáciu a komparatívne právo,
  • http://www.stj.pt English - français - português - Najvyšší súd,
  • http://www.tribunalconstitucional.pt/ português - Ústavný súd,
  • http://www.mj.gov.pt/ English - Ministerstvo spravodlivosti,
  • http://trl.pt/ português - Odvolací súd mesta Lisabon,
  • http://www.trc.pt/ português - Odvolací súd mesta Coimbra,
  • http://www.tre.pt English - français - português - Odvolací súd mesta Évora,
  • http://www.trp.pt português - Odvolací súd mesta Porto,
  • http://www.pgr.pt/ português - Generálna prokuratúra,
  • http://www.itij.mj.pt polski - právne databázy,
  • http://www.cej.pt/ English - français - português - Centrum právnych štúdií (inštitúcia zodpovedná za vzdelávanie portugalských sudcov),
  • http://www.dgsj.pt português - Generálne riaditeľstvo pre správu súdnictva (okrem iného poskytuje kontaktné informácie o súdoch a o ich územnej príslušnosti a o prístupe na stránky súdnych úradov),
  • http://www.gplp.mj.pt/ English - português - Odbor legislatívnej politiky a plánovania Ministerstva spravodlivosti,
  • http://www.dgrn.mj.pt português - Generálne riaditeľstvo registrov a notárov,
  • http://www.asjp.pt/ português - Odborová organizácia portugalských sudcov,
  • http://www.smmp.pt/ português - Odborová organizácia prokurátorov,
  • http://www.oa.pt/ português - Portugalská advokátska komora,
  • http://www.dre.pt/ português - on-line legislatíva (Obsahuje zákony a akty uverejnené v Sérii č. I D.R. od 1. 1. 1970. Umožňuje bezplatný prístup k publikovanej legislatíve Série č. I od 1. 1. 2000),
  • http://www.solicitador.net/ português - Asociácia právnych zástupcov.

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Portugalsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 26-01-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo