Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Poľsko

Posledná úprava: 28-02-2008
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Poľsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. Pramene práva I.
I.1. Vnútroštátne právne normy I.1.
I.2. Mnohostranné medzinárodné zmluvy záväzné pre Poľsko (PR) I.2.
I.3. Hlavné dvojstranné zmluvy záväzné pre PR I.3.
II. Uplatňovanie kolíznych noriem II.
II.1. Povinnosť súdu uplatniť medzinárodné právo súkromné II.1.
II.2. Inštitút spätného a ďalšieho odkazu (renvoiII.2.
II.3. Zmena kolízneho kritéria (le conflit mobileII.3.
II.4. Výhrada medzinárodného verejného poriadku (ordre public) a kogentné normy II.4.
II.5. Zistenie obsahu cudzieho práva II.5.
III. Kolízne pravidlá III.
III.1. Zmluvné záväzky III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky III.2.
III.3. Osobný status – fyzické osoby a právnické osoby III.3.
III.4. Vznik vzťahu rodič – dieťa vrátane adopcie III.4.
III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, odluka manželov, vyživovacia povinnosť III.5.
III.6. Majetkové vzťahy medzi manželmi III.6.
III.7. Závety a dedičstvo III.7.
III.8. Majetok a vecné práva III.8.
III.9. Platobná neschopnosť III.9.

 

I. Pramene práva

I.1. Vnútroštátne právne normy

Prameňom noriem upravujúcich medzinárodné vzťahy medzi fyzickými osobami a právnickými osobami sú vnútroštátne právne normy a medzinárodné zmluvy.

Medzi najvýznamnejšie pramene poľského medzinárodného práva súkromného patrí zákon o medzinárodnom práve súkromnom z 12. novembra 1965.

I.2. Mnohostranné medzinárodné zmluvy záväzné pre Poľsko (PR)

Poľsko je zmluvnou stranou mnohých mnohostranných zmlúv, ktoré obsahujú ustanovenia o kolízii noriem:

Dohovory týkajúce sa záležitostí rodiny a opatrovníctva:

Haagsky dohovor o zriadení opatrovníctva nad neplnoletými osobami z 12. júna 1902, Haagsky dohovor o právomociach orgánov a rozhodnom práve vo veciach ochrany maloletých z 5. októbra 1961, Haagsky dohovor o odňatí občianskych práv a podobných ochranných opatreniach zo 17. júla 1905, Haagsky dohovor o rozhodnom práve vo veciach vyživovacích povinností z 2. októbra 1973.

Dohovory týkajúce sa záležitostí dedičstva:

Haagsky dohovor o kolíznych normách týkajúcich sa formy stanovenia závetu z 5. októbra 1961.

Dohovory týkajúce sa občianstva:

Haagsky dohovor o niektorých otázkach týkajúcich sa kolízie zákonov o štátnej príslušnosti, Protokol týkajúci sa určitého prípadu statusu bez štátnej príslušnosti a Dohovor o štátnej príslušnosti vydatých žien, pripravené na podpis v New Yorku 20. februára 1957.

HoreHore

I.3. Hlavné dvojstranné zmluvy záväzné pre PR

Dvojstranné zmluvy, ktoré uzatvorilo Poľsko, sa týkajú právnej pomoci a spolupráce v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach. Je potrebné uviesť zmluvy s týmito krajinami: Rakúsko, Alžírsko, Francúzsko, Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, KĽDR, Kuba, Líbya, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rusko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora, Ukrajina, Maďarsko, Vietnamská socialistická republika.

II. Uplatňovanie kolíznych noriem

II.1. Povinnosť súdu uplatniť medzinárodné právo súkromné

Na hodnotenie právnych skutočností a udalostí dokázaných alebo uznaných stranami a závažných pre danú vec bude súd uplatňovať rozhodné právo z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa strany alebo účastníci konania budú dovolávať tohto práva.

Cudzie právo sa musí uplatniť ako právo (nie skutočnosť) a v súlade so zásadami prijatými v jeho krajine pôvodu, s ohľadom na cudzie pramene práva (vrátane obyčajového práva), ako aj cudzie pravidlá jeho výkladu. To sa za podobných okolností deje nezávisle od vzájomného uplatňovania poľského práva druhou krajinou na základe ustanovení o kolízii noriem.

II.2. Inštitút spätného a ďalšieho odkazu (renvoi)

Poľsko uznáva pojem inštitútu spätného odkazu v medzinárodnom práve súkromnom, hoci podľa poľského práva je prípadné uplatnenie inštitútu spätného odkazu obmedzené. Poľské ustanovenia o kolízii noriem umožňujú spätný odkaz. V článku 4 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa stanoví, že v prípade, ak cudzie právo označené v tomto zákone ako rozhodné právo ukladá, aby bol daný právny vzťah upravený poľským právom, bude sa uplatňovať poľské právo.

HoreHore

Poľské právo umožňuje aj takzvané ďalší odkaz. Podľa článku 4 ods. 2 zákona v prípade, ak cudzie vnútroštátne právo označené v tomto zákone ako rozhodné právo ukladá, aby bol daný právny vzťah upravený iným cudzím právom, bude sa uplatňovať toto iné cudzie právo. V tomto ustanovení sa inštitút spätného odkazu obmedzuje len na právo krajiny uvedené ako tretie za sebou idúce právo bez ohľadu na to, či ustanovenia o kolízii noriem tretej krajiny stanovujú právo niektorej inej krajiny ako rozhodné právo.

II.3. Zmena kolízneho kritéria (le conflit mobile)

Le conflit mobile nastáva, ak strany svojou činnosťou zmenia okolnosti prípadu tak, že kolízna norma označí iné právo ako právo uplatňované pred touto zmenou okolností. V súlade s článkom 24 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom sú napríklad vlastnícke a iné vecné práva upravené právom krajiny, v ktorej sa nachádza ich predmet. V prípade prenosu hnuteľného majetku z jednej krajiny do druhej však nastane zmena zákona (rozhodného práva) v momente, keď hnuteľný majetok prekročí hranice krajiny odoslania. Potom vzniká otázka, ktorý zákon sa má uplatniť na hodnotenie konkrétnych prvkov právneho vzťahu, v súvislosti s ktorým sa zmenilo rozhodné právo. Tento problém sa týka najmä miesta hnuteľného majetku v prípade majetkových práv na hnuteľný majetok, ale aj zmien občianstva, trvalého bydliska, miesta pobytu alebo sídla právnickej osoby.

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom neupravuje tento problém všeobecne, hoci obsahuje niektoré konkrétne riešenia. Pokiaľ ide napríklad o majetkové práva na hnuteľnosti, v článku 24 ods. 2 zákona sa stanovuje, že nadobudnutie a strata vlastníckeho nároku, ako aj nadobudnutie a strata iných majetkových práv, ako aj zmena ich obsahu alebo prednosti, sú upravené zákonom krajiny, v ktorej sa nachádzal predmet týchto práv v čase udalosti vedúcej k právnym dôsledkom uvedeným vyššie.

HoreHore

V neupravených prípadoch sa vo všeobecnosti predpokladá, že vzťahy podchytené v predchádzajúcom zákone sa zmenia len v rozsahu požadovanom novým zákonom.

II.4. Výhrada medzinárodného verejného poriadku (ordre public) a kogentné normy

V článku 6 poľského zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa stanovuje výhrada verejného poriadku, podľa ktorej cudzie právo nemožno uplatniť, ak by jeho uplatnenie viedlo k porušeniu základných zásad právneho poriadku Poľskej republiky. Výhradu verejného poriadku možno uplatniť len vo výnimočných prípadoch, ak cudzie právo porušuje najzákladnejšie zásady právneho poriadku platného v čase súdneho rozhodnutia. Okrem toho pred uplatnením tejto výhrady bude potrebné preskúmať nie tak rozdiely medzi ustanoveniami vnútroštátneho a cudzieho práva, ale dôsledky uplatnenia týchto dvoch právnych systémov v konkrétnej situácii. Napokon je možné, že napriek radikálne rozdielnym ustanoveniam môžu mať právne normy rôznych právnych systémov podobné dôsledky, čím sa vylúči uplatnenie článku 6 zákona o medzinárodnom práve súkromnom.

Kogentné normy (lois de police) majú podobnú úlohu ako výhrada verejného poriadku. Sú to osobitné normy práva, ktoré, hoci nie je rozhodné podľa ustanovení o kolízii noriem krajiny, v ktorej sa vec prejednáva, je s vecou úzko spojené. Môžu to byť právne normy krajiny, v ktorej sa vec prejednáva, alebo tretej krajiny. Tieto normy sú bezpodmienečne záväzné a ich „účel“ sa má uplatniť na danú právnu situáciu.

HoreHore

Možnosť, aby poľský súd uplatnil poľské právne normy ako kogentné normy, ak je pre danú vec ako rozhodné právo uvedené cudzie právo, nie je stanovená v ustanoveniach o kolízii noriem. Na túto možnosť však poukazujú akademickí autori, ako aj súdne rozhodnutia.

II.5. Zistenie obsahu cudzieho práva

Dôsledkom uplatnenia cudzieho práva z úradnej povinnosti v poľskom občianskoprávnom konaní je uloženie povinnosti súdu uplatňovať ho v každej veci, ak to vyplýva z právnych noriem uplatniteľných na hodnotenie okolností dôležitých pre rozhodovanie v danej veci. Z toho vyplýva povinnosť súdu zistiť obsah cudzieho práva, zásady jeho výkladu a cudzie súdne rozhodnutia.

III. Kolízne pravidlá

III.1. Zmluvné záväzky

Pramene práva

Podľa poľského práva je otázka rozhodného práva pre zmluvné záväzky upravená v článkoch 25 až 31 zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Otázky týkajúce sa rozhodného práva pre zmluvné záväzky sú však upravené aj dvojstrannými a mnohostrannými zmluvami a ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonávajú ustanovenia odvetvových smerníc o kolízii noriem. Tieto právne úpravy sa uplatňujú prednostne pred ustanoveniami zákona.

Rozhodné právo

V ustanoveniach zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa ako všeobecná zásada uvádza sloboda výberu práva stranami. V súlade s článkom 25 ods. 1 zákona môžu strany podrobiť svoje vzájomné vzťahy, pokiaľ ide o ich zmluvné záväzky, právu, ktoré vyberú, ak je toto právo spojené s týmto záväzkom. „Byť spojený so záväzkom“ znamená určité objektívne spojenie právneho vzťahu so štátom, ktoré právo strany vybrali (prostredníctvom miesta realizácie alebo uplatňovania zmluvy, miesta bydliska alebo sídla zmluvných strán atď.). Výber práva sa vzťahuje len na povinnosti s medzinárodným prvkom a je vylúčený, ak sa povinnosť týka nehnuteľnosti (článok 25 ods. 2 zákona).

HoreHore

Ak sa nevybralo právo, zákon stanovuje mnoho objektívnych kolíznych kritérií. Uplatnenie týchto kolíznych kritérií vyžaduje zachovávanie určitého poriadku. V súlade s článkom 28 zákona sa napríklad záväzky z burzových zmlúv upravujú právom platným v sídle burzy, ak strany nevybrali iné právo. Toto ustanovenie sa uplatňuje zodpovedajúco na záväzky zo zmlúv uzatvorených na veľtrhoch. Ak sa sídlo alebo bydlisko strán nachádza v tej istej krajine, podľa článku 26 zákona sa bude uplatňovať právo tejto krajiny (toto ustanovenie sa nevzťahuje na záväzky týkajúce sa nehnuteľností). Podľa článku 27 zákona sa záväzky zo zmluvy o predaji hnuteľného tovaru, zmluvy o dodávke, zmluvy o dielo, zmluvy o službách, zmluvy o sprostredkovaní, komisionárskej zmluvy, zmluvy o preprave, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o úschove, zmluvy o uskladnení, poistnej zmluvy a zmluvy o prevode autorských práv upravujú právom miesta bydliska alebo sídla strany povinnej poskytnúť špecifickú službu (s tým, že pokiaľ ide o záväzky zo zmlúv uzatvorených v súvislosti s podnikateľským subjektom, namiesto práva krajiny, v ktorej sa nachádza sídlo právnickej osoby alebo bydlisko fyzickej osoby, sa uplatňuje právo krajiny, v ktorej sa nachádza sídlo tohto podnikateľského subjektu - článok 27 ods. 3 zákona).

Poľské právne predpisy neobsahujú všeobecné ustanovenia o kolízii noriem, pokiaľ ide o právo uplatniteľné na vzťahy so spotrebiteľmi, ktoré by zodpovedali článku 5 Rímskeho dohovoru. Ak okolnosti danej veci nespadajú do pôsobnosti vnútroštátnych zákonov, ktorými sa vykonávajú ustanovenia smerníc na ochranu spotrebiteľov o kolíznych normách, na všetky cezhraničné spory, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, by sa malo uplatniť právo uplatniteľné v súlade so všeobecnými pravidlami, ktorými sa upravujú záväzky.

HoreHore

Pokiaľ ide o jednostranné právne úkony, v súlade s článkom 30 zákona sa budú zodpovedajúco uplatňovať ustanovenia týkajúce sa rozhodného práva, ktorým sa spravujú zmluvné záväzky.

Rozsah uplatňovania rozhodného práva

Zákon o zmluvných vzťahoch (a zákon upravujúci jednostranné právne úkony) stanovuje okrem iného možnosť realizovať osobitný právny úkon a faktory určujúce jeho platnosť. Spôsobilosť ako činiteľ, ktorý je určujúci pre právny úkon, sa však hodnotí podľa osobného statusu, kým otázka práva, ktorým sa spravuje jeho forma, je upravená osobitne v článku 12 zákona o medzinárodnom práve súkromnom.

Okrem toho právo, ktorým sa spravuje právny úkon, stanovuje pravidlá týkajúce sa výkladu prejavu vôle, podmienok a konečných termínov, obsahu zmluvného vzťahu, nesplnenia alebo neadekvátneho splnenia záväzku, spôsobu a rozsahu odmeny, zmeny a doplnenia, zániku záväzku a prenosu záväzku (napríklad postúpením).

III.2. Mimozmluvné záväzky

Pramene práva a ich vzťah

V poľskom práve je otázka práva upravujúceho mimozmluvné záväzky upravená v článku 31 zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Podobne ako v prípade zmluvných záväzkov sa otázky týkajúce sa práva uplatniteľného na mimozmluvné záväzky upravujú aj dvojstrannými a viacstrannými zmluvami a aj ustanoveniami vykonávajúcimi ustanovenia sektorových smerníc o kolízii noriem. Tieto právne úpravy majú prednosť pred ustanoveniami zákona.

Pokiaľ ide o právo, ktorým sa spravujú dopravné nehody, prednosť v uplatňovaní má Haagsky dohovor o rozhodnom práve vo veciach dopravných nehôd z roku 1971 (ktorého je Poľsko zmluvnou stranou).

HoreHore

Ustanovenia, ktorými sa vykonávajú ustanovenia sektorových smerníc o kolízii noriem (napríklad pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov) majú tiež prednosť pred ustanoveniami zákona.

Rozhodné právo

V článku 31 ods. 1 a ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa stanovuje, že mimozmluvný záväzok sa upravuje právom krajiny, v ktorej nastala udalosť, ktorá je zdrojom záväzku. Ak sú však strany občanmi tej istej krajiny a majú v nej bydlisko, bude sa uplatňovať právo tejto krajiny.

III.3. Osobný status – fyzické osoby a právnické osoby

Pramene práva

Podľa poľského práva sa otázka rozhodného práva pre právnu spôsobilosť fyzických osôb a právnických osôb upravuje v článkoch 9 to 11 zákona o medzinárodnom práve súkromnom.

Rozhodné právo

Všeobecné pravidlo sa uvádza v článku 9 ods. 1 a ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Podľa tohto ustanovenia podlieha právna spôsobilosť fyzickej osoby a jej spôsobilosť vykonávať právne úkony jej vnútroštátnemu právu, kým právna spôsobilosť právnickej osoby podlieha právu krajiny, v ktorej sa nachádza jej sídlo. Sídlom právnickej osoby právna teória myslí skutočné sídlo jej hlavných správnych orgánov (predstavenstva).

Na kolízne kritériá štátnej príslušnosti a sídla, pokiaľ ide o osobný status fyzických osôb, respektíve právnických osôb, sa vzťahujú určité výnimky. Po prvé, pokiaľ ide o právnu spôsobilosť právnickej osoby, určité dvojstranné dohovory umožňujú uplatňovanie práva krajiny, v ktorej bola takáto osoba zapísaná do obchodného registra.

HoreHore

Po druhé, ak právnická osoba alebo fyzická osoba vykonáva právny úkon vo vzťahu k podnikateľskému subjektu, právna spôsobilosť tejto právnickej alebo fyzickej osoby bude upravená právom krajiny, v ktorej sa nachádza sídlo tohto podnikateľského subjektu (článok 9 ods. 3 zákona).

Po tretie, v článku 10 zákona sa stanovuje, že v prípade, ak cudzinec, ktorý podľa svojho vnútroštátneho práva nemá právnu spôsobilosť, vykonal právny úkon v Poľsku, pri ktorom sa predpokladá jeho vplyv v Poľsku, na právnu spôsobilosť tohto cudzinca sa bude v tej miere vzťahovať poľské právo, ak sa to vyžaduje na ochranu osôb konajúcich v dobrej viere. Toto ustanovenie, rovnako ako článok 11 Rímskeho dohovoru, má za cieľ chrániť dobrú vieru zmluvných strán osôb, ktoré sú spôsobilé vykonávať právne úkony podľa práva krajiny, v ktorej sa úkon vykonáva, ale nemajú právnu spôsobilosť podľa svojho vnútroštátneho práva. Z toho dôvodu sa táto výnimka nevzťahuje na právne úkony týkajúce sa zákona o rodine a opatrovníctve a zákona o dedičstve.

Osobitné právne úpravy sa vzťahujú aj na vyhlásenie za mŕtveho a potvrdenie smrti. V súlade s článkom 11 zákona by sa vyhlásenie nezvestnej osoby za mŕtvu alebo potvrdenie smrti mali spravovať vnútroštátnym právom tejto osoby (ak vo veci týkajúcej sa vyhlásenia cudzinca za mŕtveho alebo potvrdenia smrti cudzinca nerozhoduje poľský súd, v prípade čoho bude rozhodným poľské právo).

III.4. Vznik vzťahu rodič – dieťa vrátane adopcie

Vznik vzťahu rodič - dieťa vrátane adopcie - zdroje pravidiel a rozhodné právo

Otázky týkajúce sa vzťahu medzi rodičom a dieťaťom sú upravené v článku 19 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom, podľa ktorého vznik alebo popretie otcovstva alebo materstva upravuje vnútroštátne právo dieťaťa uplatniteľné v čase jeho narodenia; vznik vzťahu rodič - dieťa upravuje právo krajiny, ktorej je dieťa občanom v čase vzniku tohto vzťahu, kým vznik vzťahu rodič - dieťa vo vzťahu k nenarodenému dieťaťu je upravený vnútroštátnym právom matky.

HoreHore

V prípade dvojitého alebo viacnásobného občianstva dieťaťa alebo matky sa bude uplatňovať zásada exkluzivity poľského občianstva, vyjadrená v článku 2 ods. 1 zákona.

Vo väčšine dvojstranných dohovorov sa prijíma rovnaká zásada ohľadne uplatniteľnosti vnútroštátneho práva v čase narodenia dieťaťa. V niektorých krajinách však otázka pôvodu dieťaťa podlieha vnútroštátnemu právu matky v čase narodenia dieťaťa alebo bydlisku rodičov a detí, a ak neexistuje žiadny takéto kolízne kritérium, vnútroštátnemu právu dieťaťa.

Adopcia - zdroje pravidiel a rozhodné právo

V súlade s článkom 22 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom je adopcia upravená vnútroštátnym právom adoptujúcej strany, ale musí sa dosiahnuť súlad s ustanoveniami vnútroštátneho práva dieťaťa, pokiaľ ide o súhlas dieťaťa, súhlas zákonného zástupcu dieťaťa, povolenie príslušného štátneho orgánu alebo obmedzenia adopcie v súvislosti so zmenou súčasného bydliska na bydlisko v inej krajine.

Na základe dvojstranných zmlúv uzatvorených Poľskom možno rozoznávať tieto pravidlá: a) adopciu upravuje právo strany, ktorej občianstvo má dieťa, b) adopciu upravujú práva oboch strán, ak manželskí partneri, ktorí žiadajú o adopciu, majú rozdielne občianstvo, c) adopciu upravuje právo štátu, na území ktorého má bydlisko osvojené dieťa a adoptívny rodič, alebo v prípade, ak majú bydlisko v rozdielnej krajine, právo strany, ktorej je osvojené dieťa občanom.

Poľsko je zmluvnou stranou aj Európskeho dohovoru o adopcii detí podpísaného v Štrasburgu 24. apríla 1967 a Haagskeho dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993.

HoreHore

III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, odluka manželov, vyživovacia povinnosť

Manželstvo

Podľa poľského práva je otázka práva upravujúceho manželstvo upravená v článkoch 14 až 16 zákona o medzinárodnom práve súkromnom.

Pravidlom je, že základ pre uzatvorenie manželstva a pre zrušenie manželstva sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva každého manželského partnera samostatne (článok 14). To znamená, že spôsobilosť uzatvoriť manželstvo sa hodnotí osobitne u každého z manželských partnerov v súlade s ich vnútroštátnym právom.

Štátna príslušnosť ako kolízne kritérium sa používa aj v dvojstranných zmluvách medzi Poľskom a okrem iného Maďarskom, Českou republikou, Slovenskom, Rumunskom, Rakúskom alebo Francúzskom.

Ak manželský partner(-i) má (majú) dvojité alebo viacnásobné občianstvo, poľský občan bude podliehať poľskému právu bez ohľadu na fakt, že aj právo inej krajiny ho uznáva ako svojho občana.

Ak poľský občan uzatvorí manželstvo s cudzincom, ktorý je občanom dvoch alebo viacerých krajín, cudzinec bude podliehať svojmu vnútroštátnemu právu, t. j. právu krajiny, s ktorým je najužšie spojený.

Rozvod - rozhodné právo

V článku 18 poľského zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa stanovuje, že rozhodným právom pre rozvod je spoločné rozhodné vnútroštátne právo manželov v čase žiadosti o rozvod. Ak manželia nemajú takéto spoločné vnútroštátne právo, rozhodným právom bude právo krajiny, v ktorom majú bydlisko obaja manželskí partneri. Ak sa zistí, že manželia nemajú ani bydlisko v tej istej krajine, bude sa uplatňovať poľské právo.

HoreHore

Odluka

V článku 18 poľského zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa stanovuje, že rozhodným právom pre odluku je rozhodné vnútroštátne právo manželov v čase žiadosti o rozvod. Ak manželia nemajú takéto spoločné vnútroštátne právo, rozhodným právom bude právo krajiny, v ktorom majú bydlisko obaja manželia. Ak sa zistí, že manželia nemajú ani bydlisko v tej istej krajine, bude sa uplatňovať poľské právo.

Platby výživného

Podľa poľského práva neexistuje osobitná právna úprava týkajúca sa rozhodného práva v súvislosti so záväzkami platby výživného vo vzťahu medzi manželmi, preto sa dodatočne uplatňujú normy upravujúce majetkové vzťahy medzi manželmi. Vyživovacie povinnosti medzi stranami počas manželstva preto podliehajú finančnému statusu medzi manželmi.

Ak jeden z manželov podá žiadosť o výživné počas manželstva, bude sa uplatňovať spoločné vnútroštátne právo manželov platné v danom čase. Ak manželia nemajú spoločné vnútroštátne právo, rozhodným právom je právo krajiny, v ktorej majú bydlisko obaja manželia, a ak manželia nemajú bydlisko v tej istej krajine, rozhodným bude poľské právo. Na nároky na výživné vo vzťahoch medzi rozvedenými manželmi sa vzťahuje právo, ktorým sa spravovalo rozvodové konanie.

III.6. Majetkové vzťahy medzi manželmi

Rozhodné právo

Finančné vzťahy medzi stranami upravuje ich spoločné vnútroštátne právo platné v danom čase (článok 17 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom). Ak manželia nemajú spoločné vnútroštátne právo, rozhodným právom je právo krajiny, v ktorej majú bydlisko obaja manželia, a ak manželia nemajú bydlisko v tej istej krajine, bude sa uplatňovať poľské právo.

HoreHore

Spoločným vnútroštátnym právom manželov platným v danom čase sa spravuje aj prípustnosť plnenia zmluvy o spoločnom vlastníctve manželov, jej zmeny alebo ukončenia. Finančné vzťahy vznikajúce na základe zmluvy o spoločnom vlastníctve manželov sú upravené spoločným vnútroštátnym právom strán záväzným v čase plnenia zmluvy. Ak manželia nemajú spoločné vnútroštátne právo, rozhodným právom je právo krajiny, v ktorej majú bydlisko obaja manželia, a ak manželia nemajú bydlisko v tej istej krajine, bude sa uplatňovať poľské právo.

III.7. Závety a dedičstvo

Pramene práva

Otázky týkajúce sa práva, ktorým sa spravujú veci týkajúce sa dedičstva, sú upravené v článkoch 34 a 35 zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Haagsky dohovor o kolíznych normách týkajúcich sa formy stanovenia závetu z roku 1961 a príslušné ustanovenia dvojstranných zmlúv o právnej pomoci, ktoré Poľsko podpísalo, týkajúce sa kolízie noriem, však majú prednosť pred ustanoveniami zákona.

Rozhodné právo

V súlade s článkom 34 zákona sú veci týkajúce sa dedičstva upravené vnútroštátnym právom závetcu záväzným v čase jeho smrti. V článku 35 zákona sa stanovuje výnimka z tohto pravidla vo veci posúdenia platnosti závetu a iných právnych povinností v prípade smrti, ktorá stanoví, že v tejto súvislosti stačí dodržať formu stanovenú právom krajiny, v ktorej sa uskutočňuje daný právny úkon.

Pravidlá dedenia fariem v Poľsku.

Na pravidlá dedenia fariem v Poľsku sa vzťahuje osobitná právna úprava, ktorá sa výrazne odlišuje od všeobecných ustanovení dedičského práva. Na základe právnej teórie, ako aj v právnej literatúre sa predpokladá, že zákon o dedičstve sa vzťahuje aj na farmy v Poľsku, ale s prihliadnutím na zmeny a doplnenia vyplývajúce z podrobných poľských právnych predpisov týkajúcich sa pravidiel uplatniteľných na dedenie fariem.

HoreHore

III.8. Majetok a vecné práva

Rozhodné právo

Majetok a iné vecné práva sú upravené právom krajiny, v ktorej sa nachádza ich predmet (článok 24 zákona o medzinárodnom práve súkromnom). Rozhodným právom je právo záväzné v mieste, v ktorom sa príslušný (hnuteľný alebo nehnuteľný) majetok nachádza. Nadobúdanie a strata majetku a nadobúdanie, strata, zmena alebo priorita akýchkoľvek iných vecných práv sú však upravené právom krajiny, v ktorej sa predmet týchto práv nachádzal v čase, v ktorom nastala udalosť, ktorá má uvedené právne dôsledky. Na lietadlá sa vzťahujú iné predpisy, keďže vecné práva na palube lietadla sa hodnotia podľa práva krajiny registrácie lietadla.

Podľa námorného práva sú majetkové práva na loď upravené právom štátu registrácie lode.

Nehnuteľnosti

V súlade s článkom 25 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom sú záväzky týkajúce sa nehnuteľností (napr. zmluva o predaji, výmena, darovanie, renta, rôzne druhy prenájmu) vždy upravené právom krajiny, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. To znamená, že strany týchto záväzkov nie sú oprávnené na výber práva.

III.9. Platobná neschopnosť

Rozhodné právo

Otázky týkajúce sa práva uplatniteľného na platobnú neschopnosť sa v poľskom práve upravujú v zákone z 28. februára 2003 (zákon o konkurze a vyrovnaní) a v zákone o medzinárodnom práve súkromnom, avšak s tým, že zákon o medzinárodnom práve súkromnom neobsahuje žiadne ustanovenia o kolízii noriem, ktoré by priamo upravovali otázku konkurzu alebo dôsledky vyhlásenia konkurzu.

Ustanovenia článku 460 až 470 zákona o konkurze vylučujú uplatňovanie zákona o medzinárodnom práve súkromnom na akékoľvek konkurzné konanie začaté na území Poľskej republiky v súvislosti so subjektmi uvedenými v zákone o konkurze, t. j. zahraničnými bankami a úverovými ústavmi a ich pobočkami. V súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa iných subjektov, napr. podnikateľských subjektov, medzi ktoré môžu patriť fyzické osoby, právnické osoby a organizačné jednotky nezapísané v obchodnom registri, sa budú uplatňovať ustanovenia o kolízii noriem stanovené v zákone o medzinárodnom práve súkromnom.

V článku 460 zákona o konkurze sa zavádza pravidlo, podľa ktorého sa poľské právo uplatňuje na všetky konkurzné konania začaté v Poľskej republike. V tomto zákone sa však stanovuje aj veľké množstvo výnimiek z tohto pravidla vzhľadom na povahu daného právneho vzťahu, jeho užších prepojení s inou krajinou alebo miestom (hnuteľnej) položky.

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Poľsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 28-02-2008

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo