Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Severné Írsko

Posledná úprava: 19-10-2006
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Severné Írsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. Zdroje platných pravidiel I.
I.1. Vnútroštátne pravidlá I.1.
I.2. Platné mnohostranné medzinárodné dohovory I.2.
I.3. Základné platné dvojstranné dohovory I.3.
II. Uplatňovanie kolíznych pravidiel II.
II.1. Má sudca povinnosť uplatniť kolízne pravidlá z vlastného podnetu? II.1.
II.2. Inštitút vrátenia II.2.
II.3. Zmena faktora prepojenia II.3.
II.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych pravidiel II.4.
II.5. Preukázanie obsahu zahraničného práva II.5.
III. Kolízne pravidlá III.
III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky (občianskoprávne delikty, neoprávnené obohatenie, negotiorum gestio atď.) III.2.
III.3. Osobný status, jeho aspekty vo vzťahu k občianskemu statusu (meno, domicil, spôsobilosť) III.3.
III.4. Vznik vzťahu rodič – dieťa vrátane adopcie III.4.
III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, oddelenie manželov, vyživovacia povinnosť III.5.
III.6. Režimy majetku manželov III.6.
III.7. Závety a dedičstvo III.7.
III.8. Nehnuteľnosti III.8.
III.9. Konkurz III.9.

 

I. Zdroje platných pravidiel

I.1. Vnútroštátne pravidlá

Kolízne pravidlá v Severnom Írsku vychádzajú z dvoch zdrojov – zo zákonov a z common law (prípadového práva), pričom ich vzájomný pomer sa v jednotlivých oblastiach práva líši. Napríklad, voľba práva pri občianskoprávnych deliktoch či zmluvách v súčasnosti vychádza najmä zo zákona: zákon o medzinárodnom práve súkromnom (rozličné ustanovenia) z roku 1995, resp. zákon o zmluvách (uplatniteľnom práve) z roku 1990. Zároveň je možné si všimnúť, že niektoré z týchto zákonov dávajú účinnosť medzinárodným dohodám (na to, aby takéto medzinárodné dohody, pokiaľ nejde o legislatívu EÚ s priamou účinnosťou, boli účinné v Severnom Írsku, je potrebný zákon). Napríklad zákon o zmluvách (uplatniteľnom práve) z roku 1990 dáva účinnosť Rímskemu dohovoru o práve uplatniteľnom na zmluvné záväzky z roku 1980.

Treba poznamenať, že pre účely kolízneho práva sa Severné Írsko považuje za zahraničnú jurisdikciu z hľadiska Anglicka a Walesu i Škótska.

I.2. Platné mnohostranné medzinárodné dohovory

Haagsky dohovor o kolíznom práve vo vzťahu k forme závetu z roku 1961

Rímsky dohovor z roku 1980 o práve uplatniteľnom na zmluvné záväzky

Haagsky dohovor z 1. júla 1985 o práve uplatniteľnom na majetkovú správu a jej uznávaní

I.3. Základné platné dvojstranné dohovory

Nie sme si vedomí žiadnych dvojstranných dohovor obsahujúcich ustanovenia pre voľbu práva, ktorých zmluvnou stranou by bolo Spojené kráľovstvo.

back

HoreHore

Treba však poznamenať, že napriek tomu, že Rímsky dohovor z roku 1980 a Haagsky dohovor umožňujú štátu uplatniť na „vnútroštátne“ spory – napr. spory medzi právom Severného Írska a Anglicka a Walesu – iný právny režim, Spojené kráľovstvo sa rozhodlo, že túto možnosť nebude využívať. Pravidlá Rímskeho a Haagskeho dohovoru teda platia tak pre spory medzi rozličnými súdnymi právomocami v Spojenom kráľovstve, ako aj pre medzinárodné spory.

II. Uplatňovanie kolíznych pravidiel

II.1. Má sudca povinnosť uplatniť kolízne pravidlá z vlastného podnetu?

Podľa všeobecného stanoviska sa kolízne pravidlá uplatňujú iba v prípade, ak aspoň jedna zo strán požiada o ich uplatnenie. Ak k takejto požiadavke nedošlo, alebo ak neexistujú dostatočné dôkazy o obsahu zahraničného práva, sudca obyčajne na daný prípad uplatní anglické právo. Toto pravidlo súvisí s dôkazmi a procesom, a tak sa naň nevzťahuje Rímsky dohovor z roku 1980 atď.

II.2. Inštitút vrátenia

Uplatňovanie inštitútu vrátenia a postúpenia bolo v Spojenom kráľovstve, najmä v Anglicku, predmetom prudkej akademickej debaty. Názor, ktorý prevažuje v zákonoch týkajúcich sa kolízneho práva (zákon o medzinárodnom práve súkromnom (rozličné ustanovenia) z roku 1995, zákon o zmluvách (uplatniteľnom práve) z roku 1990, zákon o zahraničnej premlčacej dobe z roku 1984), svedčí v prospech zamietnutia vrátenia a postúpenia. Teda, ak severoírske kolízne pravidlá v prípade občianskoprávneho deliktu vo forme zanedbania poukazujú na francúzske právo, použije sa francúzske vnútroštátne právo, a to aj vtedy, ak by francúzsky súd v tomto prípade uplatnil právo iného štátu. Jedným z odôvodnení zamietnutia vrátenia a postúpenia v týchto oblastiach je zrejme skutočnosť, že v prípade uplatnenia vrátenia a postúpenia dochádza k porušeniu komplexných pravidiel vytvorených zákonmi.

back

HoreHore

Vrátenie a postúpenie sa však zrejme neuplatňuje v prípade dedičstva hnuteľného a nehnuteľného majetku a možných prevodov takéhoto majetku vo všeobecnosti v prípade, že severoírske kolízne pravidlá odkazujú na právo domicilu alebo na právo miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a v prípadoch rodinného práva (ktoré odkazuje na právo domicilu). V takýchto prípadoch existuje pragmatické úsilie uplatniť právo súdu, do ktorého právomoci spadá nehnuteľnosť, aby sa tak zvýšila možnosť, že akékoľvek rozhodnutie severoírskeho súdu o tomto majetku bude účinné. Je však potrebné poznamenať, že v mnohých prípadoch je preukázanie obsahu pri voľbe zahraničných pravidiel voľby práva príliš nákladné, a strany preto často upustia od požadovania ich uplatnenia (pozri bod 2.2).

II.3. Zmena faktora prepojenia

S týmto problémom je potrebné sa vyrovnať v prípade každého kolízneho pravidla pri špecifikácii relevantného času, v ktorom sa identifikuje faktor prepojenia. Napríklad, v prípade prevodu hnuteľností je relevantným uplatniteľným právom právo uplatniteľné v mieste, kde sa daná hnuteľnosť nachádzala v čase, keď daný úkon údajne ovplyvnil právo k tejto hnuteľnosti.

II.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych pravidiel

Anglické súdy môžu odmietnuť uplatniť zahraničné právo, ktoré je v rozpore z anglickou verejnou politikou. Tento prah je však veľmi vysoký: napríklad v prípade, že by to viedlo k výsledku „úplne cudziemu základným požiadavkám spravodlivosti, tak ako ju spravuje severoírsky súd“. Obsah severoírskej verejnej politiky ovplyvňujú medzinárodné záväzky Spojeného kráľovstva, najmä Európsky dohovor o ľudských právach. Porušenie ľudských práv je známym príkladom výnimky z verejnej politiky. Ďalšiu výnimku predstavuje situácia, ak právo je „hrubým porušením pravidiel medzinárodného práva zásadnej dôležitosti“ (napr. iracká invázia do Kuvajtu v roku 1990).

back

HoreHore

Článok 7 ods. 2 Rímskeho dohovoru z roku 1980 okrem toho ustanovuje, že je možné uplatniť záväzné pravidlá fóra, ktoré sú záväzné nezávisle od práva inak uplatniteľného na zmluvu. V severoírskom práve je však málo takýchto pravidiel. Tieto pravidlá sa vo všeobecnosti vyskytujú hlavne v oblasti ochrany spotrebiteľa a pracovného práva alebo v právnych predpisoch, ktoré slúžia ako doplnok medzinárodného dohovoru.

Je potrebné poznamenať, že Spojené kráľovstvo vyjadrilo výhradu vo vzťahu k článku 7 ods. 1 Rímskeho dohovoru. Vzhľadom na túto skutočnosť neuplatňuje zahraničné záväzné pravidlá, ktoré sú uplatniteľné bez ohľadu na právo uplatniteľné na zmluvu (t. j. zahraničné lois de police), iba na základe úzkeho prepojenia so zmluvou.

II.5. Preukázanie obsahu zahraničného práva

Obsah zahraničného práva sa preukazuje, akoby išlo o skutočnosť. Preto je na jednotlivých stranách, aby preukázali obsah zahraničného práva, sudcom nie je povolené, aby sami skúmali obsah zahraničného práva. V prípade rozporu medzi dôkazmi predloženými stranami, môže sudca zhodnotiť hodnovernosť odborníkov a môže posúdiť primárne dôkazy (napr. zahraničné zákony a prípady), najmä v prípade, ak sú písané v anglickom jazyku a narábajú s pojmami, ktoré sú severoírskemu sudcovi známe.

Obsah zahraničného práva sa obyčajne preukazuje na základe odborných dôkazov. Nestačí predložiť text zahraničného zákona, prípad, alebo text vydaný zahraničným súdnym orgánom. Odborné dôkazy o zahraničnom práve môže poskytnúť ktokoľvek, kto má „postačujúcu kvalifikáciu vzhľadom na svoje znalosti alebo skúsenosti“, bez ohľadu na to, či je oprávnený vykonávať právnickú prax v relevantnej jurisdikcii. Je však bežné, že títo odborníci sú buď akademici alebo osoby vykonávajúce právnickú prax v danej jurisdikcii. Ak bol obsah zahraničného práva určený v niektorom skoršom severoírskom alebo anglickom prípade, tento prípad je možné uviesť ako dôkaz obsahu tohto zahraničného práva, pričom sa má za to, že obsah zahraničného práva je rovnaký ako obsah určený v tomto prípade, pokiaľ sa nedokáže opak.

back

HoreHore

Dôkazné bremeno má tá strana, ktorá sa odvoláva na zahraničné právo. Ak dôkazy zahraničného práva nie sú dostatočné, všeobecným pravidlom je uplatniť anglické právo. Ak však neexistuje dôvod domnievať sa, že zahraničné právo je podobné severoírskemu právu (napr. daňové zákony inej európskej jurisdikcie), proces môže byť zamietnutý.

III. Kolízne pravidlá

III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony

Vo všetkých prípadoch týkajúcich sa zmluvných záväzkov, v ktorých sa objavuje voľba práva, platí Rímsky dohovor z roku 1980, ako dôsledok zákona o zmluvách (uplatniteľnom práve) z roku 1990. Kolízne pravidlá stanovené v Rímskom dohovore z roku 1980 sa vzťahujú na prípady, ktoré by sa podľa vnútroštátneho severoírskeho práva neuznali ako zmluvné (napr. v prípade dohôd, ktoré nie sú spojené s poskytnutím protihodnoty, napr. darovacie zmluvy). Týmto dohovorom sa tiež riadia situácie, ktoré by sa podľa severoírskeho práva riešili ako občianskoprávny delikt – napr. prevzatie zodpovednosti banky voči tretej strane v prípade poskytnutia z nedbanlivosti nepravdivých informácií o dôveryhodnosti svojho klienta. Pokiaľ ide o hranicu medzi zmluvou a neoprávneným obohatením, Spojené kráľovstvo vyjadrilo výhradu vo vzťahu k článku 10 ods. 1 písm. e) Dohovoru. Severoírske právo však je pravdepodobne v súlade s podstatou článku 10 ods. 1 písm. e): právo, ktorým by sa riadila neplatná zmluva, keby bola platná, platí aj pre nároky z neoprávneného obohatenia.  

back

HoreHore

Je potrebné poznamenať, že, rovnako ako v prípade všetkých pravidiel voľby rozhodujúceho práva, sa procesné otázky určujú podľa lex fori. Preto sa posúdenie výšky odškodného (nie však maximálnej výšky odškodného) a dôkazné prostriedky riadia právom fóra. Premlčacie doby sú podstatné, a preto sa v prípade zmluvných záväzkov určujú podľa práva uplatniteľného podľa Dohovoru. Medzi základné podstatné pravidlá patrí:

V prípade, že si zmluvné strany výslovne zvolili právo, alebo ak niektoré právo je s primeranou istotou preukázateľné, platí toto právo. Voľba práva je preukázateľná s primeranou istotou v prípade, že zmluva má štandardnú formu, ktorá sa tradične riadi určitým právom (napr. námorná poistná zmluva spoločnosti Lloyd’s), alebo ak toto právo vyplýva z prechádzajúceho styku zmluvných strán. V prípade dohody o voľbe súdu táto často postačuje na odvodenie práva, ktoré zmluvné strany zamýšľali zvoliť, ale nie je to pravidlo. V prípade rozhodcovskej dohody, ak sú špecifikované kritériá na výber rozhodcov, bude skôr možné odvodiť voľbu práva, ale ak dohodcovia sú identifikovaní odvolaním sa na niektorú medzinárodnú inštitúciu, potom je oveľa nepravdepodobnejšie, že voľba sa určila s primeranou istotou.

Sloboda voľby je obmedzená z niekoľkých hľadísk. Po prvé, v prípade spotrebiteľských a pracovných zmlúv voľba práva nemôže viesť k zbaveniu spotrebiteľa alebo zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú záväzné pravidlá existujúce podľa práva, ktoré by v danom prípade platilo, keby nebolo výslovnej voľby práva. Po druhé, v prípade, že všetky prvky situácie sú prepojené s jedným štátom, voľba odlišného práva nemôže zbaviť účinnosti záväzné pravidlá tohto štátu. Je potrebné poznamenať, že Spojené kráľovstvo vyjadrilo výhradu vo vzťahu k článku 7 ods. 1 a severoírske súdy neuplatňujú záväzné pravidlá cudzieho štátu iba z toho dôvodu, že nejaká zmluva je úzko prepojená s týmto cudzím štátom. Severoírsky súd však uplatní severoírske záväzné pravidlá (teda pravidlá, ktoré platia nezávisle od práva, ktorým sa zmluva riadi). Príkladom takéhoto pravidla je paragraf 27 ods. 2 písm. a) zákona o nekalých zmluvných podmienkach z roku 1977, ktorý požaduje, aby určité záväzky predajcu (napr. zahrnutie podmienok, pokiaľ ide o kvalitu tovarov) nebolo možné vylúčiť. Paragraf 27 ods. 2 písm. a) stanovuje, že tieto pravidlá platia aj v prípade voľby zahraničného práva prijatej s cieľom vyhnúť sa týmto ochranným opatreniam. Po tretie, v prípade, že je zvolené právo v rozpore so severoírskou verejnou politikou, ustanovenie, ktoré je v rozpore, sa neuplatní. Je tiež možné poznamenať, že v prípade nezhody, pokiaľ ide o účinnosť voľby – napr. v prípade údajného donútenia – sa otázka platnosti voľby určuje na základe domnelého uplatniteľného práva (t. j. práva, ktorým by sa zmluva riadila v prípade, keby voľba bola platná), pokiaľ to nie je „neopodstatnené“ (v tomto prípade sa uplatňuje právo bežného bydliska tej zmluvnej strany, ktorá tvrdí, že nevyjadrila súhlas s voľbou).

back

HoreHore

V prípadoch bez výslovnej voľby práva alebo ak žiadne právo nie je s primeranou istotou preukázateľné, sa u väčšiny zmlúv uplatňuje test pozostávajúci z dvoch častí. V prvej fáze existuje predpoklad, že týmto právom bude právo bežného bydliska charakteristického vykonávateľa. Charakteristického vykonávateľa však nie je vždy jednoduché identifikovať, obyčajne to býva tá zmluvná strana, ktorá neposkytuje platbu za tovar alebo službu (napr. charakteristickým vykonávateľom je predávajúci produktu, veriteľ v prípade bankovej transakcie, ručiteľ v prípade zmluvy o ručení). Tento predpoklad je možné vyvrátiť v prospech štátu, s ktorým je zmluva najbližšie prepojená iba „za okolností, ktoré sú jasným dôkazom existencie faktorov prepojenia, ktoré odpodstatňujú nezohľadnenie [predpokladu]“. V prípadoch týkajúcich sa spotrebiteľských alebo pracovných zmlúv platí právo bežného bydliska spotrebiteľa, resp. bežného miesta výkonu práce zamestnanca.

III.2. Mimozmluvné záväzky (občianskoprávne delikty, neoprávnené obohatenie, negotiorum gestio atď.)

Pokiaľ ide o „záležitosti týkajúce sa občianskoprávnych deliktov, pre väčšinu občianskoprávnych deliktov (s výnimkou hanobenia a súvisiacich občianskoprávnych deliktov, ktoré sa naďalej riadia common law: pozri v ďalšom texte) platia ustanovenia časti III zákona o medzinárodnom práve súkromnom (rozličné ustanovenia) z roku 1995. Voľba práva v prípade skutočných „krívd“, ako napríklad porušenie mlčanlivosti alebo nečestná pomoc v prípade porušenia dôvery, podlieha kolíznym pravidlám stanoveným v zákone z roku 1995. Medzi príklady „záležitostí týkajúcich sa občianskoprávnych deliktov“ patria: spôsobilosť spáchať občianskoprávny delikt, dostupná maximálna výška odškodného (vrátane reštitučného odškodného za krivdy, ak je k dispozícii) a obhajoba. Premlčacie doby sa tiež určujú podľa uplatniteľného práva.

back

HoreHore

Základné pravidlo je rozdelené do dvoch fáz. V prvej fáze platí všeobecné pravidlo: uplatniteľné právo je právo toho štátu, v ktorom vznikli udalosti zakladajúce občianskoprávny delikt. Ak všetky udalosti zakladajúce občianskoprávny delikt vznikli na jednom mieste, riešenie je jednoduché. V prípade, že prvky týchto udalostí vznikli v rozličných štátoch, uplatniteľným právom je podľa všeobecného pravidla:

  • v prípade osobnej ujmy (vrátane choroby a zhoršenia psychického stavu osoby) alebo v prípadoch úmrtia v dôsledku krivdy právo štátu, v ktorom sa jednotlivec nachádzal v čase, keď túto ujmu utrpel,
  • v prípade majetkovej ujmy právo štátu, v ktorom sa majetok nachádzal v čase, keď došlo k ujme,
  • v iných prípadoch právo štátu, v ktorom vznikol/li najpodstatnejší/ie prvok/y týchto udalostí. (V praxi sa posudzujú jednotlivé prvky tvoriace údajný občianskoprávny delikt, napr. úkon/opomenutie, spôsobená ujma, vo väčšine prípadov ide o miesto, v ktorom vzniká priamy škodlivý účinok.)

V druhej fáze existuje možnosť odmietnuť právo určené v prvej fáze. V tejto fáze musí súd identifikovať faktory prepojenia, ktoré prepájajú občianskoprávny delikt so štátom, ktorého právo bolo určené v prvej fáze, a musí tiež identifikovať faktory prepojenia, ktoré ho prepájajú s právom iného štátu. Medzi tieto faktory patria: faktory spojené so stranami (napr. ak ich prítomnosť v danej jurisdikcii bola dočasná alebo náhodná, existencia zmluvy medzi stranami, skutočnosť, že zdieľajú rovnaký domicil), s udalosťami zakladajúcimi daný občianskoprávny delikt alebo s okolnosťami alebo následkami týchto udalostí (napr. bydlisko obete). Potom súd posúdi významnosť každej skupiny spomínaných faktorov. Nakoniec súd môže odmietnuť právo zvolené v prvej fáze iba v prípade, že „je podstatne vhodnejšie“ uplatniť toto právo, potrebná je jasná prevaha faktorov. Takáto výnimka sa používa menej často v prípade c) v prvej fáze.

back

HoreHore

Ako sme uviedli vyššie, zákon z roku 1995 sa neuplatňuje v prípade hanobenia (ktoré zahŕňa popieranie vlastníckeho nároku, očierňovanie tovaru konkurencie, nactiutŕhačskú lož alebo akýkoľvek nárok podľa zahraničného práva, ktorý „zodpovedá takémuto nároku alebo má povahu takéhoto nároku“). V takýchto prípadoch platí „pravidlo dvojitej žalovateľnosti“: nepovolený čin je žalovateľný v Severnom Írsku iba vtedy, ak je žalovateľný podľa zahraničného občianskeho práva tej jurisdikcie, v ktorej vznikol (väčšinou ide o zverejnenie), ak by tento čin, keby bol vznikol v Severnom Írsku, bol žalovateľný podľa severoírskeho občianskeho práva. Toto pravidlo sa zachovalo vzhľadom na tlak zo strany organizácií médií, ktoré sa obávali uplatňovania tvrdých zahraničných právnych systémov. Aj z tohto pravidla však existuje výnimka: v prípade, že iný štát má významnejší vzťah k udalosti a k stranám, platí právo tejto jurisdikcie. Je potrebné poznamenať, že táto oblasť je obzvlášť neistá.

V súvislosti s neoprávneným obohatením (vrátane nárokov z vedomého prijatia) je stanovisko severoírskeho práva nejasné. Za pravidlo prima facie sa považuje právo miesta neoprávneného obohatenia, avšak toto je možné odmietnuť najmä v prípade existencie predchádzajúceho vzťahu medzi stranami (napr. neplatná zmluva).

Hoci v anglickom common law, ktorý sa vzťahuje na Severné Írsko, neexistuje všeobecný predmet žaloby zhodný s negotiorum gestio, kolízne pravidlá uplatniteľné na nároky z neoprávneného obohatenia zrejme platia aj v súvislosti s nárokmi z negotiorum gestio. Je potrebné poznamenať, že prípady spojené so zastupovaním, v prípade, že v súvislosti s nimi vznikajú zmluvné záležitosti, sa riadia Rímskym dohovorom z roku 1980.

back

HoreHore

V súvislosti so správou majetkovej správy voľba uplatniteľného práva pripadá zriaďovateľovi alebo, v prípade neexistencie takejto voľby, právu, s ktorým je majetková správa najbližšie prepojená. Toto právo určuje platnosť majetkovej správy, jej konštrukciu, účinky a správu majetkovej správy. Konštruktívna majetková správa, pokiaľ ide o reštitučnú majetkovú správu, sa riadi právom uplatniteľným na neoprávnené obohatenie (pozri predchádzajúci odsek).

Rovnako ako pri inej voľbe právnych povinností sa neuplatňuje zahraničné právo, ktoré je v rozpore so severoírskou verejnou politikou.

Je potrebné poznamenať, že Spojené kráľovstvo súhlasilo s účasťou na rokovaniach o nariadení Rady o práve uplatniteľnom na mimozmluvné záväzky (známe pod názvom „Rím II“), takže je pravdepodobné, že sa tieto podstatné pravidlá zmenia, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť.

III.3. Osobný status, jeho aspekty vo vzťahu k občianskemu statusu (meno, domicil, spôsobilosť)

Domicil osoby pri narodení (domicil pôvodu) je zhodný s domicilom otca dieťaťa v čase narodenia dieťaťa v prípade, ak ide o legitímne dieťa. V prípade nelegitímneho dieťaťa, alebo ak je otec dieťaťa v čase narodenia dieťaťa mŕtvy, domicil dieťaťa je zhodný s domicilom matky dieťaťa. Toto pravidlo platí, kým dieťa nedovŕši 16. rok života (t. j. domicil dieťaťa sa mení zároveň s domicilom otca resp. matky).

Pre deti vo veku nad 16 rokov platí i naďalej domicil pôvodu, pokiaľ neprijmú zvolený domicil. Na to, aby mohli prijať zvolený domicil, musia mať miesto bydliska v príslušnej jurisdikcii a zamýšľať zotrvať v tomto mieste bydliska dobu neurčitú, resp. natrvalo. Ak niektorý z týchto prvkov prestane existovať, prestane platiť i zvolený domicil a platí domicil pôvodu.

back

HoreHore

Domicil manželky sa už neurčuje odvolaním sa na domicil jej manžela: posudzuje sa nezávisle.

Spôsobilosť vykonávať určité povinnosti (napr. zmluvná spôsobilosť, spôsobilosť na zostavenie závetu, spôsobilosť uzatvoriť manželstvo) určujú pravidlá špecifické pre danú oblasť, ktorým sa venujeme v príslušných častiach.

III.4. Vznik vzťahu rodič – dieťa vrátane adopcie

Zodpovednosť rodiča voči neplnoletému dieťaťu (do veku 18 rokov) sa určuje podľa severoírskeho práva v prípadoch, v ktorých majú právomoc severoírske súdy, a to aj v prípade, že dieťa má bydlisko v zahraničí a je cudzím štátnym príslušníkom. Severoírske súdy však majú právomoc – podľa nariadenia EÚ 1347/2000 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti za deti oboch manželov – iba v prípade, že dieťa má miesto bydliska v Severnom Írsku, alebo ak sa dieťa nachádza v inom členskom štáte a aspoň jeden z rodičov majúci rodičovskú zodpovednosť akceptoval súdnu právomoc.

Dieťa sa považuje za legitímne, ak sa narodilo v zákonnom manželskom zväzku bez ohľadu na miesto narodenia, alebo ak dieťa bolo legitímne podľa práva domicilu oboch rodičov v čase svojho narodenia.

Súd uplatní severoírske právo na určenie jednotlivca ako poručníka dieťaťa v prípade, že severoírsky súd má súdnu právomoc (ktorú má vždy, ak žiadateľ je štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva alebo má bežné bydlisko, alebo ak sa nachádza v Severnom Írsku).

Severoírsky súd uplatní severoírske právo v prípade adopcie, ak má súdnu právomoc (ktorú má vždy, ak žiadateľ má domicil v Severnom Írsku v čase žiadosti. Súd však posúdi i pravdepodobnosť uznania výroku severoírskeho súdu v zahraničí v prípade, že je to relevantné pre výkon jeho súdnej právomoci). Účinkom takéhoto výroku je prenos všetkej zodpovednosti z existujúcich rodičov na rodičov adoptívnych.

back

HoreHore

III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, oddelenie manželov, vyživovacia povinnosť

Formálna platnosť manželstva sa riadi právom miesta uzavretia manželstva. Týmto právom sa riadi platnosť obradu a jeho zložiek, napr. či je potrebné použiť konkrétne slová, či sa obrad musí odohrať v konkrétnej budove, či sa vyžaduje súhlas rodičov a či môže byť manželstvo uzavreté na základe splnomocnenia.

Spôsobilosť osôb uzavrieť manželstvo sa určuje podľa domicilu danej osoby v čase bezprostredne pred uzavretím manželstva. Týmto právom sa riadia otázky, ako napr. súhlas budúcich manželov, vekové požiadavky, ako i osoby zo širšej rodiny, s ktorými nie je možné vstúpiť do manželského zväzku. Pokiaľ ide o vek, manželstvo nebude platné, pokiaľ niektorý z manželov s domicilom v Severnom Írsku nedosahoval v čase jeho uzavretia vek 16 rokov.

V prípade uzatvorenia manželstva osôb rovnakého pohlavia, ak miesto uzavretia manželstva definuje tento zväzok ako manželstvo a budúci manželia majú osobnú spôsobilosť uzavrieť manželstvo, je pravdepodobné, že takéto manželstvo bude uznané. Ak sa však tento zväzok neuznáva ako manželstvo, pravdepodobne nadobudne účinnosť vznikom zmluvných práv.

V prípade rozvodu sevroírske súdy majú podľa nariadenia Rady 1347/2000 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti za deti oboch manželov právomoc zaoberať sa rozvodovým konaním iba v prípade, ak je splnená jedna z nasledujúcich požiadaviek: manželia majú obvyklé bydlisko alebo domicil v Severnom Írsku, manželia mali obvyklé bydlisko v Severnom Írsku a jeden z nich tam má bydlisko i v súčasnosti, odporca má obvyklé bydlisko v Severnom Írsku, žiadateľ mal pred podaním žiadosti bydlisko v Severnom Írsku aspoň po dobu jedného roka (alebo šesť mesiacov, ak je žiadateľ štátnym príslušníkom členského štátu EÚ). Ak nie je splnená žiadna z týchto požiadaviek a žiadny iný členský štát EÚ nemá súdnu právomoc, domáce právo zveruje súdnu právomoc severoírskym súdom v prípade, ak aspoň jedna zo strán mala domicil v Severnom Írsku v čase začatia rozvodového konania. Severoírsky súd, ktorému prislúcha súdna právomoc, uplatní na rozvodové konanie severoírske právo. V konaní o vyhlásenie manželstva za neplatné platia právne systémy uvedené v predchádzajúcom texte (právo miesta uzatvorenia manželstva alebo právo domicilu strany) v závislosti od dôvodu neplatnosti. Zahraničný rozvod bude uznaný v prípade, ak jedna zo strán mala obvyklé bydlisko, domicil alebo bola štátnym občanom danej krajiny v čase rozvodového konania v zahraničí.

back

HoreHore

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, Spojené kráľovstvo je viazané nariadením Rady 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych i obchodných veciach. Súdna právomoc prislúcha severírskemu súdu, ak má tento súd právomoc v prípade rozvodu alebo ak k rozvodu došlo na základe zahraničného konania, pričom jedna zo strán mala v čase zahraničného rozvodu domicil v Severnom Írsku alebo mala obvyklé bydlisko v Severnom Írsku aspoň po dobu jedného roka pred týmto rozvodom, alebo ak jedna zo strán má vecné právo k niekdajšej manželskej domácnosti, ktorá sa nachádza v Severnom Írsku. V týchto prípadoch platí severoírske právo.

Ako sme už uviedli v texte, pokiaľ ide o všetky tieto záležitosti, uplatňuje sa inštitút vrátenia.

III.6. Režimy majetku manželov

Ak neexistuje zmluva alebo manželské vyrovnanie, právo jedného manžela na hnuteľný majetok druhého manžela (či už ho tento nadobudol pred alebo počas trvania manželstva) sa určuje podľa práva manželského domicilu v čase uzatvorenia manželstva. Ak majú obaja manželia rovnaký domicil, tento je manželským domicilom. V opačnom prípade ide o právo, s ktorým sú strany a manželstvo najužšie prepojené. Zámery strán v čase uzatvorenia manželstva sú relevantné iba v prípade, ak uvádzajú implicitnú voľbu práva. Rovnaké pravidlo zrejme platí v súvislosti s nehnuteľnosťami, ale v tomto prípade je tendencia uprednostniť právo miesta, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza.

V prípade existencie manželskej zmluvy alebo vyrovnania, platí právo tejto zmluvy: ak v nej nie je uvedené uplatniteľné právo, ide o právo manželského domicilu.

back

HoreHore

III.7. Závety a dedičstvo

V prípade intestátneho dedičstva (t. j. bez zanechania závetu) platí pre hnuteľný majetok právo domicilu závetcu v čase jeho smrti a na nehnuteľný majetok právo jurisdikcie, v ktorej sa tento majetok nachádza.

V prípade dedičstva so zanechaním závetu sa spôsobilosť závetcu zostaviť závet určuje podľa práva domicilu závetcu v čase zostavenia závetu. Dedič má spôsobilosť na prijatie hnuteľných vecí, pokiaľ má túto spôsobilosť či už podľa práva vlastného domicilu alebo podľa práva závetcu.

Podľa zákona o závetoch z roku 1963 je závet formálne platný (napr. je potrebné dodržať správny počet svedkov), ak je v súlade s niektorým z nasledujúcich právnych systémov: s právom miesta, kde došlo k vykonaniu závetu (t. j. obyčajne miesto podpisu pred svedkami) v čase jeho vykonania, alebo s právom domicilu, obvyklého bydliska alebo štátnej príslušnosti závetcu v čase vykonania závetu, alebo s právom domicilu, obvyklého bydliska alebo štátnej príslušnosti závetcu v čase jeho smrti. Závet je tiež formálne platný na odkázanie nehnuteľností v prípade, že je v súlade s právom jurisdikcie, v ktorej sa takáto nehnuteľnosť nachádza.

Závet na hnuteľný majetok je vecne platný (napr. pokiaľ ide o obmedzenie hodnoty, ktorú je možné zanechať), ak je v súlade s právom domicilu závetcu v čase smrti. Závet na nehnuteľný majetok je vecne platný, ak je v súlade s právom jurisdikcie, v ktorej sa takáto nehnuteľnosť nachádza.

Závet sa vykladá podľa práva zamýšľaného závetcom, za ktoré sa pokladá právo jeho domicilu v deň dátumu závetu.

back

HoreHore

Platnosť údajného odvolania závetu sa určuje podľa práva domicilu závetcu v čase údajného odvolania závetu. V prípade, ak k odvolaniu došlo prostredníctvom novšieho závetu (na rozdiel napr. od roztrhania závetu), sa však skutočnosť, či druhý závet skutočne ruší predchádzajúci závet, určuje podľa práva uplatniteľného na spôsobilosť a formálnu platnosť druhého závetu. Ak nie je jasné, či druhý závet ruší prvý závet, otázka konštrukcie sa určuje podľa práva zamýšľaného závetcom, za ktoré sa pokladá právo jeho domicilu v čase dátumu druhého závetu.

III.8. Nehnuteľnosti

Majetkové prípady sa delia podľa toho, či ide o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. To, či sa majetok považuje za hnuteľný alebo nehnuteľný, závisí od práva miesta, na ktorom sa tento majetok nachádza.

V prípade nehnuteľného majetku je uplatniteľným právom právo miesta, na ktorom sa tento majetok nachádza, pričom platí inštitút vrátenia a postúpenia.

V prípade hnuteľného majetku hmotného je uplatniteľným právom právo miesta, na ktorom sa tento majetok nachádzal v čase vzniku udalosti, ktorá mala údajne vplyv na právo k tomuto majetku, pričom platí inštitút vrátenia a postúpenia.

V prípade hnuteľného majetku nehmotného, ak je toto právo zmluvné (platí to v prípade väčšiny dlhov), platí Rímsky dohovor z roku 1980. Preto právo zmluvy o postúpení určuje, či je postúpenie účinné, a právo zmluvy o dlhu určuje, či je možné tento dlh postúpiť. Tento prístup sa odráža v common law v prípade, ak nehmotný majetok nebol vytvorený dobrovoľne.

III.9. Konkurz

Spojené kráľovstvo je zmluvnou stranou nariadenia Rady 1346/2000 o konkurznom konaní, ktoré stanovuje relevantné pravidlá pre takéto konanie, medzi ktoré patria úplné alebo čiastočné odňatie majetku dlžníkovi a menovanie likvidátora v prípade, ak sa dlžníkove hlavné účasti nachádzajú v niektorom z členských štátov EÚ (okrem Dánska). Ak súdna právomoc prislúcha severoírskemu súdu (je to v prípade, že hlavné účasti dlžníka sa sústreďujú v Severnom Írsku, ktoré sa pokladá za miesto jeho sídla), uplatní sa severoírske právo.

V prípadoch, ktoré nespadajú pod nariadenie 1346/2000, sa uplatní severoírske právo, ak súdna právomoc prislúcha severoírskym súdom (v prípade, že spoločnosť je registrovaná v Severnom Írsku, alebo ak v Anglicku žijú osoby, ktoré by mali prospech z likvidácie a neexistujú dostatočné dôvody na odmietnutie súdnej právomoci). Severoírske vyrovnanie dlhov je platné bez ohľadu na právo, ktorým sa tento dlh riadi.

Bližšie informácie

  • Najnovšie rozsudky najvyššieho súdu English Severného Írska

  • Databáza BAILII najnovších rozsudkov English

  • Rímsky dohovor z roku 1980 a dôvodová správa English

  • Haagska konferencia o medzinárodnom práve súkromnom English - français

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Spojené kráľovstvo - Všeobecné informácie »

back

HoreHore

Posledná úprava: 19-10-2006

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo