Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Holandsko

Posledná úprava: 23-04-2009
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Holandsko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. Pramene súčasného práva I.
I.1. Vnútroštátne právne normy I.1.
I.2. Súčasné viacstranné dohovory I.2.
I.3. Najdôležitejšie dvojstranné dohovory I.3.
II. Uplatňovanie kolíznych noriem II.
II.1. Uplatňovanie kolíznych noriem ex offo II.1.
II.2. Spätný odkaz a ďalší odkaz (RenvoiII.2.
II.3. Zmena kolízneho kritéria II.3.
II.4. Výnimky z obvyklého použitia kolíznych noriem II.4.
II.5. Zistenie obsahu zahraničného práva II.5.
III. Kolízne normy III.
III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony III.1.
III.2. Mimozmluvné záväzky III.2.
III.3. Osobný stav (meno, bydlisko, spôsobilosť na právne úkony) III.3.
III.4. Rodičovstvo a adopcia III.4.
III.5. Manželstvo, registrované partnerstvo, spolužitie nezosobášených partnerov, rozvod, súdna rozluka, vyživovacia povinnosť III.5.
III.6. Zákony o majetkových vzťahoch v manželstve III.6.
III.7. Dedičské právo III.7.
III.8. Majetkové právo III.8.
III.9. Platobná neschopnosť III.9.

 

I. Pramene súčasného práva

I.1. Vnútroštátne právne normy

Niekoľko ustanovení medzinárodného práva súkromného je zahrnutých v zákone o všeobecných ustanoveniach (právne predpisy kráľovstva) [Wet houdende algemene bepalingen der wetgeving van het Koninkrijk] (ďalej len „AB“).

Existuje taktiež niekoľko zákonov, ktoré sú známe ako „zákony o kolíznych normách v oblasti [právna oblasť]“. Tieto právne oblasti sú: rozvod [zákon o kolíznych normách v oblasti rozvodu, Wet conflictenrecht echtscheiding, ďalej len „WCE“]; priezviská a krstné mená [zákon o kolíznych normách v oblasti priezvisk a krstných mien, Wet conflictenrecht namen, ďalej len „WCN“]; manželstvo [zákon o kolíznych normách v oblasti manželstva, Wet conflictenrecht huwelijk, ďalej len „WCH“]; majetkové vzťahy v manželstve [zákon o kolíznych normách v oblasti majetkových vzťahov v manželstve, Wet conflictenrecht huwelijksvermogensregime, ďalej len „WCHv“]; životné poistenie; neživotné poistenie; manželské vzťahy [zákon o kolíznych normách v oblasti manželských vzťahov, Wet conflictenrecht huwelijksbetrekkingen, ďalej len „WCHb“]; námorné právo a vnútrozemská navigácia [zákon o zabezpečovaní medzinárodného práva súkromného v súvislosti s námorným právom a vnútrozemskou navigáciou, Wet bepalingen van internationaal privaatrecht met betrekking tot zeerecht en binnenvaartrecht, ďalej len „WIPRZ“]; trusty [zákon o kolíznych normách v oblasti trustov, Wet conflictenrecht trusts, ďalej len „WCT“]; dedičstvo [zákon o kolíznych normách v oblasti dedičstva, Wet conflictenrecht eropvolging, ďalej len „WCErf“]; obchodné spoločnosti; protiprávne činy [zákon o kolíznych v oblasti protiprávnych činov, Wet conflictenrecht onrechtmatige daad, ďalej len „WCOD“]; rodičovstvo [zákon o kolíznych normách v oblasti rodičovstva, Wet conflictenrecht afstamming, ďalej len „WCA“]; adopcia [zákon o kolíznych normách v oblasti adopcie, Wet conflictenrecht adoptie, ďalej len „WCAd“]; registrované partnerstvo [zákon o kolíznych normách v oblasti registrovaného partnerstva, Wet conflictenrecht geregistreerd partnerschap, ďalej len „WCGP“]. Na ostatné oblasti sa nevzťahujú právne predpisy, ale skôr dohovory alebo normy odvodené z judikatúry.

HoreHore

I.2. Súčasné viacstranné dohovory
  • Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacích povinnostiach k deťom, Haag 24. októbra 1956
  • Dohovor o právomociach orgánov a právnych predpisoch uplatniteľných v súvislosti s ochranou maloletých, Haag 5. októbra 1961 (ďalej len „Haagsky dohovor o maloletých z roku 1961“)
  • Dohovor o kolíznych normách týkajúcich sa formy testamentárnej dispozície, Haag 5. októbra 1961 (ďalej len „Haagsky dohovor o forme testamentárnej dispozície“)
  • Dohovor o legitimizácii manželstvom, Rím 10. septembra 1970
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti dopravných nehôd, Haag 4. mája 1971 (ďalej len „Haagsky dohovor o cestnej premávke“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti vyživovacích povinností, Haag 2. októbra 1973 (ďalej len „Haagsky dohovor o výživnom z roku 1973“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti zodpovednosti za výrobky, Haag 2. októbra 1973 (ďalej len „Haagsky dohovor o zodpovednosti za výrobky“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti zmluvného zastupovania, Haag 14. marca 1978 (ďalej len „Haagsky dohovor o zastupovaní“)
  • Dohovor o uzatváraní a uznávaní platnosti manželstiev, Haag 14. marca 1978
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti majetkových vzťahov v manželstve, Haag 14. marca 1978 (ďalej len „Haagsky dohovor o majetkových vzťahoch v manželstve“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti zmluvných záväzkových vzťahov, Rím 19. júna 1980 (ďalej len „Rímsky dohovor“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti priezvisk a krstných mien, Mníchov 5. septembra 1980 (ďalej len „dohovor o menách“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti trustov a o ich uznávaní, Haag 1. júla 1985 (ďalej len „Haagsky dohovor o trustoch“)
  • Dohovor o rozhodnom práve v oblasti dedenia majetku zosnulých osôb, Haag 1. augusta 1989 (ďalej len „Haagsky dohovor o dedičskom práve“; nenadobudol platnosť, v Holandsku sa však uplatňuje v súlade s WCErf)
  • Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.
I.3. Najdôležitejšie dvojstranné dohovory

Žiadne.

HoreHore

II. Uplatňovanie kolíznych noriem

II.1. Uplatňovanie kolíznych noriem ex offo

Podľa článku 25 Občianskeho súdneho poriadku [Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering] musia súdy uplatňovať kolízne normy z vlastnej iniciatívy (teda aj v prípade, že sa strany týchto noriem nedovolávajú).

II.2. Spätný odkaz a ďalší odkaz (Renvoi)

Ak sa ako rozhodné právo určí právo štátu A, uplatňujú sa normy tohto štátu. V prípade, že sa v práve A odkazuje na holandské právo alebo právo štátu B, nesmie sa tento odkaz brať do úvahy. V niektorých prípadoch sa urobí výnimka.

II.3. Zmena kolízneho kritéria

Neexistujú žiadne všeobecné pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na problémy, ktoré vzniknú v dôsledku zmeny kolízneho kritéria. V kapitole 3 sa hovorí o riešeniach pre niektoré samostatné právne oblasti, pri ktorých je to dôležité.

II.4. Výnimky z obvyklého použitia kolíznych noriem

Verejný poriadok

Zahraničné právo sa nesmie brať do úvahy, ak je toto právo alebo jeho uplatňovanie v rozpore s pravidlami medzinárodného verejného poriadku podľa súkromného práva. Je to vtedy, ak by zahraničné právo (alebo jeho uplatňovanie) porušovalo základné zásady holandského právneho systému. Toto pravidlo sa musí uplatňovať reštriktívnym spôsobom. Samotná skutočnosť, že sa zahraničné právo líši od holandského práva, nie je dostatočným dôvodom na dovolávanie sa verejného poriadku, aj keby by bolo príslušné holandské právo mandatórne. Ak nie samotná norma, ale skôr jej uplatnenie by mohlo prípadne porušiť verejný poriadok, posúdenie by mohlo čiastočne závisieť od toho, v akom rozsahu je vec spojená s holandskou jurisdikciou. Verejného poriadku sa možno dovolávať, aj keď príslušné nariadenie neobsahuje na tento účel žiadne ustanovenie.

HoreHore

Prednostné normy

Holandské súdy môžu uplatňovať osobitné záväzné právne predpisy (prednostné normy) bez ohľadu na to, akým právom sa riadi právny vzťah medzi stranami. Nejde tu o „bežné“ záväzné predpisy, ale o predpisy, ktoré často majú aj význam podľa verejného práva. Môžu sa uplatňovať holandské aj zahraničné prednostné normy. Naopak, predpisy podľa toho práva, ktoré bolo určené za rozhodné, sa nesmú uplatňovať, ak záujem verejného poriadku, ktorý majú chrániť, nie je v danom konkrétnom prípade relevantný.

II.5. Zistenie obsahu zahraničného práva

Súd musí úradne zistiť obsah zahraničného práva. Strany sa často vyzývajú, aby vyjadrili svoj názor na zahraničné právo, a táto požiadavka býva splnená. To však nemení skutočnosť, že súd naďalej zostáva zodpovedný za to, čo prijme ako obsah zahraničného práva.

Súd si slobodne zvolí spôsob, akým získa informácie. Môže dodržať postup predpísaný v Európskom dohovore o informáciách o cudzom práve (Londýn 7. júna 1968), môže uskutočniť vlastný výskum vychádzajúci z literatúry, môže tento výskum zadať odborníkovi z príslušnej krajiny alebo výskumnému ústavu, ako je T.M.C. Asser Instituut alebo Medzinárodný právny inštitút [Internationaal Juridisch Instituut].

Ak sa obsah zahraničného práva nedá v dostatočnej miere zistiť, použije sa niekoľko riešení, ako je uplatnenie systému, ktorý súvisí s právom, ktoré sa v skutočnosti uplatňuje, uplatňovanie medzinárodne prijatých zásad alebo zásad holandského práva.

HoreHore

III. Kolízne normy

III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony

Zmluvy

Pri väčšine zmlúv sa rozhodné právo určuje na základe Rímskeho dohovoru. Pokiaľ však ide o zmluvy o zastúpení, pozri ďalší oddiel.

V prípade niektorých zmlúv, ktoré sú podľa článku 1 ods. 2 vyňaté z pôsobnosti Rímskeho dohovoru, sa uplatňujú jednotlivé zákony (pozri ďalej). Pre iné zmluvy neboli zákonom upravené kolízne normy.

Na zmluvy, ktoré sa uzavreli pred dňom nadobudnutia platnosti Rímskeho dohovoru, sa vzťahujú kolízne normy, ktoré boli v tom čase uplatniteľné. Zväčša zodpovedajú kolíznym normám Rímskeho dohovoru.

Zastupovanie

V prípade mandátnych zmlúv o zastúpení majú v Holandsku prednosť ustanovenia Haagskeho dohovoru o zmluvnom zastupovaní pred ustanoveniami Rímskeho dohovoru. Vo vzťahu medzi agentom (zmluvným zástupcom) a zastupovaným je povolené zvoliť si právo; ak sa právo nezvolí, okrem výnimiek sa uplatňuje právo miesta obvyklého pobytu agenta alebo právo obvyklého pobytu zastupovaného, ak sa práca bude vykonávať hlavne v niektorej z daných krajín (článok 6 a nasl. Haagskeho dohovoru o zastupovaní). Vo vzťahu medzi zastupovaným a protistranou sa okrem výnimiek na otázky týkajúce sa zastupovania (ako napríklad právomoc agenta a dôsledky jeho úkonov) vzťahuje právo miesta obvyklého pobytu agenta (článok 11 ods. 1 Haagskeho dohovoru o zastupovaní).

Životné poistenie, neživotné poistenie

V prípade životného poistenia a neživotného poistenia sú kolízne normy zahrnuté v zákone o kolíznych normách v oblasti životného poistenia [Wet conflictenrecht levensverzekering] a v zákone o kolíznych normách v oblasti neživotného poistenia [Wet conflictenrecht schadeverzekering].

HoreHore

Kúpa

Vo Viedenskom dohovore o predaji tovaru (Viedeň 11. apríla 1980) sa stanovujú predpisy jednotného práva o predaji tovaru. V článku 1 ods. 1 písm. b) sa stanovuje, že v prípade, keď sa v súlade s normami medzinárodného práva súkromného uplatňuje právo zmluvného štátu, neuplatňuje sa vnútroštátne právo daného štátu, ale dohovor.

Právne úkony

„Právne úkony“ netvoria samostatnú referenčnú kategóriu. Na právne úkony, ktoré sa vykonávajú v rámci zmluvy, sa všeobecne vzťahuje právo, ktoré sa vzťahuje na zmluvu; záväzky vyplývajúce z iných právnych úkonov sa považujú za mimozmluvné záväzky (napríklad v prípade správy cudzej veci) alebo sa klasifikujú podľa inej referenčnej kategórie (napríklad spísanie závetu, uznanie dieťaťa). Na formu právnych úkonov sa všeobecne uplatňuje beneficiálna kolízna norma: podľa formy je právny úkon platný, ak spĺňa požiadavky buď miesta, kde sa právny úkon vykonáva, alebo práva, ktoré sa naň vzťahuje, pokiaľ ide o obsah (článok 10 AB).

III.2. Mimozmluvné záväzky

Protiprávne úkony

V zákone o kolíznych normách v oblasti protiprávnych úkonov [Wet conflictenrecht onrechtmatige daad] sa výslovne uvádza, že na protiprávny úkon sa vzťahuje právo toho štátu, v ktorom k nemu došlo (článok 3 ods. 1 WCOD). Platí tu však veľa výnimiek, najmä ak sa dôsledky úkonu prejavia v inom štáte, než v ktorom k nemu došlo, ak páchateľ a poškodená strana majú obvyklé bydlisko v tom istom štáte, alebo v prípade protiprávnej hospodárskej súťaže. Ak protiprávny úkon úzko súvisí s iným právny vzťahom medzi stranami, súd môže na rozdiel od uvedeného uplatniť na protiprávny úkon aj právo, ktoré sa vzťahuje na tento iný právny vzťah (článok 5 WCOD).

HoreHore

Na rozdiel od uvedeného si strany môžu aj samy zvoliť rozhodné právo (článok 6 WCOD).

Dopravné nehody

V zásade sa uplatňuje právo krajiny, v ktorej k nehode došlo (článok 3 Haagskeho dohovoru o dopravných nehodách). Ak však pri nehode ide výlučne o vozidlá, ktoré sú registrované v inom štáte podľa ďalších podmienok, uplatňuje sa právo štátu, v ktorom sú uvedené vozidlá registrované (články 4, 5, 6 Haagskeho dohovoru o cestnej premávke).

Bez ohľadu na rozhodné právo sa uplatňujú dopravné a bezpečnostné predpisy platné na mieste dopravnej nehody (článok 7 Haagskeho dohovoru o cestnej premávke).

Zodpovednosť za výrobky

Veci týkajúce sa zodpovednosti za výrobky podľa vymedzenia v článkoch 1, 2 a 3 Haagskeho dohovoru o zodpovednosti za výrobky sa uplatňuje právo miesta, kde došlo k činu, ktorý spôsobil ujmu, ak je splnená jedna z podmienok uvedených v článku 4 HPAV. V ostatných prípadoch sa v zásade uplatňuje právo obvyklého bydliska osoby, ktorá utrpela ujmu, alebo právo bydliska zodpovednej strany (články 5, 6 HPAV).

Správa záležitostí inej osoby

V súvislosti so správou záležitostí inej osoby neexistuje zákonná úprava. S výnimkou prípadov, keď si právo zvolia strany, uplatňuje sa právo krajiny, v ktorej sa správa záležitostí inej osoby vykonáva. Keď sa právo nedá určiť, napríklad preto, že sa správa záležitostí inej osoby vykonávala vo viac ako jednej krajine, uplatňuje sa právo krajiny, s ktorej súdnou právomocou správa záležitostí inej osoby najužšie súvisí (Najvyšší súd, 23. februára 1996, Holandská judikatúra 1997, 276).

HoreHore

Nenáležitá platba: bezdôvodné obohatenie

V právnych predpisoch nie sú ustanovené kolízne normy v súvislosti s nenáležitou platbou a bezdôvodným obohatením. V súvislosti s týmito vecami neexistuje ani jasná judikatúra.

III.3. Osobný stav (meno, bydlisko, spôsobilosť na právne úkony)

Všeobecné informácie

Na stav osoby sa v zásade vzťahuje jej vnútroštátne právo. V prípade holandských občanov sa to výslovne stanovuje v článku 6 AB; v prípade iných ako holandských občanov sa osobný stav musí podobným spôsobom odvodiť z tohto ustanovenia. V jednotlivých zákonoch existuje veľa výnimiek z článku 6 AB.

Meno

Ustanovenia dohovoru o menách sú zahrnuté v zákone o kolíznych normách v oblasti priezvisk a krstných mien. V tomto zákone sa výslovne stanovujú aj doplnenia, ktoré sú špecifické pre holandské medzinárodné právo súkromné. Podľa článku 1 WCN sa na meno osoby vzťahuje jej vnútroštátne právo vrátane ustanovení medzinárodného práva súkromného podľa tohto práva.

Ak má osoba holandskú aj cudziu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa holandské právo (článok 2 WCN). Ak má osoba viac ako jednu štátnu príslušnosť, ale nie holandskú štátnu príslušnosť, uplatňuje sa právo tej štátnej príslušnosti, s ktorou má osoba, zohľadňujúc všetky okolnosti, najsilnejšie väzby (článok 1 ods. 2 WCN). Na výber priezviska v medzinárodných prípadoch sa vzťahuje článok 5b WCN.

Bydlisko

V holandskom medzinárodnom práve súkromnom neexistujú pravidlá vzťahujúce sa na bydlisko. V praxi sa to uplatňuje takto. Ak sa v nejakom dohovore alebo zákone odvoláva na bydlisko osoby, vo väčšine prípadov je pre holandský súd dôležité, iba či sa toto bydlisko nachádza v Holandsku, alebo nie (napríklad články 1 až 14 vrátane Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú jedine otázky, či má súdnu právomoc holandský súd, a nie otázky, či má súdnu právomoc zahraničný súd). V prípade tejto otázky musí súd uplatniť články 1:10 až 1:15 vrátane holandského Občianskeho zákonníka. Iné dohovory a zákony sa často odvolávajú na obvyklé bydlisko. V takom prípade môže byť dôležité, či sa spomínané obvyklé bydlisko nachádza v Holandsku, alebo v zahraničí (napríklad v Rímskom dohovore, na základe ktorého sa musí určiť, či sa uplatňuje holandské, alebo zahraničné právo). Koncepcia „obvyklého bydliska“ sa preto ďalej nevymedzuje na základe noriem podľa holandského práva, ale na základe noriem, ktoré zodpovedajú príslušnému nariadeniu (autonómne vymedzenie pojmu „dohovor“ alebo v prípade európskych nariadení autonómne vymedzenie pojmu „nariadenie“).

HoreHore

Neplnoletosť a spôsobilosť na právne úkony

Či je osoba plnoletá, alebo nie je, a či je spôsobilá na právne úkony sa v súlade s článkom 6 AB určuje v zásade podľa práva štátnej príslušnosti osoby. Viaceré nariadenia obsahujú samostatné ustanovenie, aby sa mohlo stanoviť, na aký vek sa toto nariadenie uplatňuje.

Ochrana neplnoletých a dospelých osôb

Otázka, či je osoba neplnoletá, a/alebo spôsobilá na právne úkony, sa musí odlíšiť od otázky, aké opatrenia sa môžu uplatniť, aby sa ochránili záujmy neplnoletej alebo dospelej osoby. Pokiaľ ide o neplnoleté osoby, na tieto opatrenia sa vzťahuje Haagsky dohovor o neplnoletých osobách z roku 1961, v ktorom sa podľa článku 2 vyhlasuje, že sa uplatňuje právo obvyklého bydliska neplnoletej osoby. V prípade dospelých osôb sa to spája s vnútroštátnym právom, ale analogicky s článkom 2 Haagskeho dohovoru o neplnoletých osobách z roku 1961 aj s právom obvyklého bydliska.

III.4. Rodičovstvo a adopcia

Rodičovstvo

Rodičia dieťaťa sa určujú podľa práva, ktoré sa určí podľa zákona o kolíznych normách v oblasti rodičovstva. V tomto zákone sa zavádzajú kolízne normy v súvislosti s týmito situáciami:

Rodičovstvo v dôsledku manželstva: právo podľa spoločnej štátnej príslušnosti manželky a manžela v čase narodenia; ak majú manželka a manžel rôznu štátnu príslušnosť, právo obvyklého bydliska manželky aj manžela, alebo ak neexistuje, právo obvyklého bydliska dieťaťa (článok 1 WCA).

HoreHore

Rodičovstvo nevydatej ženy: vnútroštátne právo ženy, rodičovský vzťah sa však v každom prípade vytvorí, ak má žena obvyklé bydlisko v Holandsku (článok 3 WCA).

Rodičovstvo v dôsledku uznania dieťaťa za vlastné: uznanie je možné, ak je uskutočniteľné podľa vnútroštátneho práva muža alebo podľa vnútroštátneho práva dieťaťa, alebo v súlade s právom obvyklého bydliska muža alebo dieťaťa. Osobitné normy sa uplatňujú v prípade uznania holandským mužom a v prípade súhlasu matky dieťaťa (článok 4 WCA).

Súdne určenie otcovstva: právo podľa spoločnej štátnej príslušnosti muža a matky; ak majú muž a matka rôznu štátnu príslušnosť, právo ich spoločného obvyklého bydliska, alebo ak neexistuje, právo obvyklého bydliska dieťaťa (článok 6 WCA).

Rodičovstvo v dôsledku legitimizácie manželstvom: v zásade sa uplatňuje Dohovor o legitimizácii manželstvom (Rím 10. decembra 1970).

Adopcia

Pri adopcii, ktorá sa má vyhlásiť v Holandsku, alebo pri zrušení uvedenej adopcie sa uplatňuje holandské právo (článok 3 WCAd). Na súhlas rodičov alebo jednotlivcov sa v zásade vzťahuje právo podľa štátnej príslušnosti dieťaťa; ak má dieťa viac ako jednu štátnu príslušnosť, je rozhodujúcim faktorom štátna príslušnosť krajiny, s ktorou má dieťa, so zreteľom na všetky okolnosti, najužšie väzby.

III.5. Manželstvo, registrované partnerstvo, spolužitie nezosobášených partnerov, rozvod, súdna rozluka, vyživovacia povinnosť

Manželstvo

V Holandsku je možné uzavrieť manželstvo, ak obe strany spĺňajú požiadavky stanovené ich vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o vstup do manželstva. Ak má jedna strana holandskú štátnu príslušnosť, je možné uzavrieť manželstvo, ak obidve strany spĺňajú aj požiadavky stanovené holandským právom (článok 2 písm. a) WCH). Manželstvo nie je možné uzavrieť, ak nastane jedna z okolností uvedených v článku 3 WCH, pričom v takom prípade by sa manželstvo považovalo za porušenie verejného poriadku. V Holandsku môže sobášiť iba matrikár alebo za určitých podmienok zahraničný diplomatický alebo konzulárny pracovník (článok 4 WCH).

HoreHore

Majetkové vzťahy v manželstve

Kolízna norma určená podľa práva, ktoré sa vzťahuje na majetkové vzťahy v manželstve, závisí od dátumu, kedy bolo manželstvo uzavreté.

Ak bolo manželstvo uzavreté pred 23. augustom 1977, uplatňuje sa v niektorých výnimočných prípadoch Haagsky dohovor o manželstve zo 17. júla 1905, ktorý sa odvoláva na vnútroštátne právo muža v čase vstupu do manželstva.

V prípade manželstiev, na ktoré sa nevzťahuje tento dohovor a ktoré boli uzavreté pred 1. septembrom 1992, je kolíznou normou rozsudok, ktorý vyniesol Najvyšší súd dňa 10. decembra 1976 (Holandská judikatúra 1977, 275, Chelouche/van Leer).

V týchto normách sa výslovne stanovuje, že budúci manželia si môžu sami zvoliť právo. Ak tak neurobia, uplatňuje sa právo podľa spoločnej štátnej príslušnosti, ktorú majú v čase vstupu do manželstva alebo ktorú získajú krátko potom. Ak ju nemajú, uplatňuje sa právo štátu ich prvého spoločného bydliska ako manželov. Ak ho nemajú, uplatňuje sa právo tej krajiny, s ktorou majú obidve strany so zreteľom na všetky okolnosti najužšie väzby.

Právo, ktoré je podľa týchto kolíznych noriem rozhodné, sa naďalej uplatňuje okrem prípadov, keď si strany neskôr samy zvolia rozhodné právo.

Na manželstvá, ktoré boli uzavreté 1. septembra 1992 a skôr, sa vzťahujú ustanovenia Haagskeho dohovoru o majetkových vzťahoch v manželstve. Aj tento dohovor umožňuje zvoliť si právo v rámci určitých obmedzení. Ak ku zvoleniu práva nedôjde, v závislosti od okolností sa uplatňuje právo krajiny, ktorá sa po uzavretí manželstva stane pre strany ich prvým obvyklým bydliskom, alebo právo podľa ich spoločnej štátnej príslušnosti.

HoreHore

Zmena okolností (štátnej príslušnosti, obvyklého bydliska) môže mať teda za následok zmenu rozhodného práva.

Osobné dôsledky manželstva

Na tie dôsledky manželstva, ktoré nepatria pod majetkové vzťahy v manželstve, sa vzťahuje právo stanovené podľa WCHb. Uplatňuje sa právo v tomto poradí: podľa spoločnej štátnej príslušnosti manželov, právo krajiny, v ktorej majú obidvaja obvyklé bydlisko alebo právo krajiny, s ktorou majú, zohľadňujúc všetky okolnosti, najtesnejšie väzby (článok 1 ods. 1 a ods. 2 WCHb; pozri však výnimky v článkoch 2 a 3 WCHb).

Rozvod, súdna rozluka

Účinok kolíznych noriem podľa článku 1 zákona o kolíznych normách v oblasti rozvodu je, že v praxi sa pri rozvodovom konaní takmer vždy uplatňuje holandské právo. Iba ak majú manželia spoločnú cudziu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa právo podľa tejto štátnej príslušnosti, aj tu však existuje veľa výnimiek.

Registrované partnerstvo

V prípade, ak v Holandsku vstúpia akíkoľvek jednotlivci do registrovaného partnerstva, uplatňuje sa holandské právo (článok 1 zákona o kolíznych normách v oblasti registrovaného partnerstva). Uplatňuje sa aj pri skončení registrovaného partnerstva okrem výnimočných prípadov (článok 22, článok 23 ods. 1 WCGP).

Majetkové vzťahy v partnerstve

Partneri si môžu v rámci určitých obmedzení zvoliť právo, ktoré sa bude vzťahovať na ich majetkové vzťahy (články 6, 8 WCGP). Ak tak neurobia, uplatňuje sa právo krajiny, v ktorej vstúpili do registrovaného partnerstva, vrátane noriem medzinárodného práva súkromného platných v danej krajine (článok 7 WCGP).

HoreHore

Osobné vzťahy medzi partnermi

Na osobné vzťahy medzi partnermi sa vzťahuje právo tej krajiny, v ktorej sa do registrovaného partnerstva vstúpilo, vrátane noriem medzinárodného práva súkromného platných v danej krajine (článok 5 ods. 1 a 2 WCGP, pozri však výnimky v odsekoch 3 a 4).

Skončenie registrovaného partnerstva

Pri skončení registrovaného partnerstva sa uplatňuje holandské právo alebo vo výnimočných prípadoch právo tej krajiny, v ktorej sa do registrovaného partnerstva vstúpilo (články 22, 23 WCGP).

Spolužitie nezosobášených partnerov

V súvislosti s prípadmi, keď jednotlivci spolu žijú, ale neuzavreli manželstvo ani registrované partnerstvo, neexistujú žiadne kolízne normy.

Vyživovacia povinnosť

Na vyživovaciu povinnosť sa vzťahuje právo stanovené podľa Haagskeho dohovoru o výživnom z roku 1973. Kolízne normy podľa tohto dohovoru sú takéto: na vyživovaciu povinnosť sa v zásade vzťahuje právo v mieste obvyklého bydliska príjemcu (článok 4 HAV z roku 1973). Najdôležitejšia výnimka tu je, že v prípade bývalých manželov sa právo, ktoré sa uplatnilo pri rozvode, uplatňuje aj v súvislosti s výživným (článok 8 HAV z roku 1973).

III.6. Zákony o majetkových vzťahoch v manželstve

Pozri diskusiu v bode 3.5.

III.7. Dedičské právo

Podľa článku 1 zákona o kolíznych normách v oblasti dedičstva sa uplatňuje Haagsky dohovor o dedičskom práve: poručiteľ si môže zvoliť právo, ktoré sa bude vzťahovať na jeho majetok. Ak tak neurobí, uplatňuje sa právo podľa jeho posledného obvyklého bydliska alebo štátnej príslušnosti v prípade, že tam býval dlhšie ako päť rokov, alebo ak to tak nebolo, právo podľa jeho štátnej príslušnosti (článok 3 Haagskeho dohovoru o dedičskom práve).

HoreHore

Či je závet platný z formálnej stránky (napríklad či sa vyžaduje notárska zápisnica), sa môže posúdiť v súlade s jedným z právnych systémov zhrnutých v článku 1 Haagskeho dohovoru o forme testamentárnej dispozície. Patrí sem okrem iného právo miesta, kde bol závet spísaný, a právo podľa štátnej príslušnosti alebo bydliska poručiteľa, buď v čase spísania závetu alebo v čase poručiteľovej smrti.

III.8. Majetkové právo

Práva k majetku

Práva k majetku sa spravujú právom miesta, kde sa (hnuteľný alebo nehnuteľný) majetok nachádza. Pre nehnuteľný majetok sa to uvádza v článku 7 AB. V prípade hnuteľného majetku sa táto norma môže odvodiť z judikatúry.

Hnuteľný majetok sa často premiestňuje do inej krajiny. V takom prípade sa vznik práv k majetku a ich rozsah posudzuje v súlade s právom miesta, kde sa majetok nachádza v čase príslušnej udalosti; práva, ktoré vznikli týmto spôsobom, zostávajú v platnosti, aj keď sa majetok premiestni. Na práva nadobudnuté po tomto premiestnení sa vzťahuje právo nového miesta a majú prednosť pred dlhšie trvajúcimi právami.

Trusty (správcovstvo, zverenectvo)

Na trusty sa vzťahuje právo stanovené podľa Haagskeho dohovoru o trustoch. Zriaďovateľ trustu si môže zvoliť rozhodné právo sám (článok 6 HTV). Ak si právo nezvolí, uplatňuje sa právo krajiny, s ktorou má trust najužšie väzby. Jednotlivé kolízne normy týkajúce sa rôznych tém sú zahrnuté vo WCT.

III.9. Platobná neschopnosť

Na všetky konania o platobnej neschopnosti, ktoré sa začali v Holandsku, sa vzťahuje právo stanovené podľa nariadenia o konkurznom konaní.

Bližšie informácie

V súčasnosti sa pracuje na stránke www.internationaalprivaatrecht.nl English - Nederlands, na ktorej bude uverejnené znenie právnych predpisov uplatniteľných v Holandsku v oblasti medzinárodného práva súkromného, vrátane holandského znenia európskych nariadení v tejto oblasti a holandských prekladov uvedených dohovorov.

Autentické francúzske a anglické znenie Haagskych dohovorov a údaje o postavení v súvislosti s týmito dohovormi sú dostupné na www.hcch.net български - dansk - Deutsch - English - español - français - italiano - latviešu valoda - Nederlands - polski - português - slovenšcina - română - suomi - svenska.

Právne poradenstvo a informácie o medzinárodnom práve súkromnom a zahraničnom práve možno získať od T.M.C. Asser Instituut, www.asser.nl English, a od Medzinárodného právneho inštitútu, www.iji.nl English - Nederlands.

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Holandsko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 23-04-2009

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo