Európska komisia > EJS > Rozhodné právo > Taliansko

Posledná úprava: 10-10-2007
Verzia na tlač Pridať do obľúbených

Rozhodné právo - Taliansko

EJN logo

Táto stránka už nie je aktuálna. V súčasnosti pripravujeme jej aktualizáciu a nová stránka bude uverejnená na Európskom portáli elektronickej justície.


 

OBSAH

I. ZDROJE PLATNÝCH PRAVIDIEL I.
I.1. Vnútroštátne pravidlá I.1.
I.2. Platné mnohostranné medzinárodné dohovory

Kompletný zoznam platných mnohostranných medzinárodných dohovorov I.2.

I.3. Základné platné dvojstranné dohovory

Nevyčerpateľný zoznam dvojstranných dohovorov, najčastejšie používaných súdmi I.3.

II. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH PRAVIDIEL II.
II.1. Má sudca povinnosť uplatniť kolízne pravidlá z vlastného podnetu? II.1.
II.2. Inštitút vrátenia (renvoi) II.2.
II.3. Zmena faktora prepojenia II.3.
II.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych pravidiel II.4.
II.5. Preukázanie obsahu zahraničných právnych predpisov II.5.
III. KOLÍZNE PRAVIDLÁ III.
III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony III.1.
III.2. Mimozmluvné povinnosti (priestupky a delikty, neoprávnené obohacovanie, negotiorum gestio atď.) III.2.
III.3. Osobný štatút, jeho aspekty týkajúce sa občianskeho štatútu (meno, domicil, spôsobilosť) III.3.
III.4. Vznik vzťahu rodič - dieťa vrátane adopcie III.4.
III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, súdna rozluka, vyživovacia povinnosť III.5.
III.6. Vlastnícke vzťahy v manželstve III.6.
III.7. Závety a dedičstvo III.7.
III.8. Nehnuteľnosti

Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok (v tomto kontexte sa nezdá užitočné trvať na podrobných pravidlách nehnuteľného majetku). III.8.

III.9. Platobná neschopnosť III.9.

 

I. ZDROJE PLATNÝCH PRAVIDIEL

I.1. Vnútroštátne pravidlá

V Taliansku upravuje otázky súkromného medzinárodného práva zákon č. 218 z 31. mája 1995, ktorý nahradil odseky 16 až 31 všeobecných právnych ustanovení Občianskeho zákonníka.

I.2. Platné mnohostranné medzinárodné dohovory

Kompletný zoznam platných mnohostranných medzinárodných dohovorov

Mnohostranné medzinárodné dohovory platné v Taliansku pozri v priloženom zozname PDF File (PDF File 116 KB).

I.3. Základné platné dvojstranné dohovory

Nevyčerpateľný zoznam dvojstranných dohovorov, najčastejšie používaných súdmi

Dvojstranné dohovory medzi Talianskom a jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, ktoré sa v minulosti uplatňovali na otázky súkromného medzinárodného práva, nahradili nástroje Spoločenstva prijaté v rovnakej oblasti. Najčastejšie uplatňované nariadenia ES sú nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskych alebo trestných veciach v členských štátoch, nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri zhromažďovaní dôkazov v občianskych alebo trestných veciach, nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o rodičovskej zodpovednosti, nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a vymáhaní rozsudkov v občianskych a trestných veciach.

HoreHore

Na otázky medzi Talianskom a nečlenskými krajinami sa najčastejšie uplatňujú dvojstranné dohovory o právnej pomoci a o uznávaní a vymáhaní rozsudkov, ktoré sú v platnosti s Argentínou (Rím 9. 12. 1987), Brazíliou (Rím 17. 10. 1989), Ruskou federáciou a ďalšími štátmi bývalého ZSSR (Rím 25. 1. 1979), s republikami bývalej Juhoslávie (Belehrad 7. 5. 1962), niektorými bývalými domíniami Spojeného kráľovstva vrátane Austrálie a Kanady (Londýn 17. 12. 1930), so Švajčiarskom o uznávaní a vymáhaní rozsudkov v civilných a obchodných veciach (Rím 3. 1. 1933), o škodách pri dopravných nehodách (Rím 16. 8. 1978) a s Bulharskom (Rím 18. 5. 1990), Rumunskom (Bukurešť 11. 11. 1972) a Tureckom (Rím 10. 8. 1926).

II. UPLATŇOVANIE KOLÍZNYCH PRAVIDIEL

II.1. Má sudca povinnosť uplatniť kolízne pravidlá z vlastného podnetu?

Do akej miery a za akých okolností musia sudcovia uplatňovať výber pravidiel zákonov, aj keď o to strany nežiadajú?

Podľa talianskych právnych predpisov je uplatňovanie kolíznych pravidiel v tomto osobitnom kontexte súčasťou bežných funkcií sudcu. Ten musí rozhodnúť o uplatnení určitého zákona bez ohľadu na to, či o to strany požiadajú, alebo nie (iura novit curia).

II.2. Inštitút vrátenia (renvoi)

Ak kolízne pravidlo uvedeného súdu určuje zahraničné právo, môže sa stať, že samotné zahraničné právo určuje uplatnením vlastných kolíznych pravidiel iné platné právo.

HoreHore

Napríklad francúzske kolízne pravidlo určuje, že spôsobilosť anglického štátneho príslušníka s trvalým pobytom vo Francúzsku upravuje anglické právo. Anglické kolízne pravidlo sa však odvoláva na právo krajiny trvalého pobytu, t. j. na francúzske právo.

Uveďte, či vaše kolízne pravidlá zákonov poznajú renvoi a do akej miery akceptujú, že zahraničné právo sa odvoláva späť na vaše právo alebo označuje za platné právo právne predpisy tretej krajiny.

Renvoi na právne predpisy inej krajiny, ktoré sa spätne odvolávajú na talianske právo, sa v Taliansku stáva vtedy, ak zahraničné právne predpisy o postúpení akceptujú alebo sami počítajú s renvoi na talianske právne predpisy. Toto renvoi sa nevyskytuje, ak si platné právo zvolili strany, alebo ak obsahuje ustanovenia týkajúce sa formy aktov alebo mimozmluvných povinností.

II.3. Zmena faktora prepojenia

Čo sa stane, ak sa zmení faktor prepojenia, napr. v prípade prevodu hnuteľných vecí?

Uplatňujú sa uvedené pravidlá.

II.4. Výnimky z bežného uplatňovania kolíznych pravidiel

  • Môžu súdy odmietnuť uplatniť platné právo v prípade nesúladu s medzinárodnou verejnou politikou? A existujú zákony alebo iné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na území vášho štátu bez ohľadu na kolízne pravidlá (povinné pravidlo v zmysle „lois de police“)?
  • Podľa talianskych právnych predpisov (odsek 16 zákona 218/1995) sudca nemôže uplatniť zahraničné právne predpisy o postúpení veci, ak sú ich účinky „v rozpore s verejnou politikou“. Zvyčajne to znamená s „medzinárodnou verejnou politikou“.
  • Podľa talianskych právnych predpisov (odsek 17 tohto zákona) platia v prípade kolíznych zákonov talianske právne predpisy a nie je povolená žiadna výnimka bez ohľadu na odkaz na zahraničné právne predpisy, pokiaľ sa tieto neodchyľujú od účelu a pôsobnosti ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov.

II.5. Preukázanie obsahu zahraničných právnych predpisov

  • Príslušná úloha sudcu a strán?

    Zahraničné právo dokazuje sudca. Strany mu môžu pomáhať.

    HoreHore

  • Aké sú prijaté režimy dokazovania?

    Zahraničné právne predpisy sa dokazujú ako skutočnosť. Podľa toho možno na dokazovanie použiť nástroje uvedené v medzinárodných dohovoroch, informácie poskytnuté zahraničnými orgánmi prostredníctvom ministerstva spravodlivosti a posudky znalcov alebo orgánov špecialistov.

  • Čo sa stane, ak zahraničné právne predpisy nemožno dokázať?

    Právne predpisy o postúpení sa v každom možnom prípade uplatňujú s použitím iných faktorov prepojenia stanovených v rovnakom prípade. Ak to nejde, uplatňujú sa talianske právne predpisy.

III. KOLÍZNE PRAVIDLÁ

III.1. Zmluvné záväzky a právne úkony

Jednoduchý odkaz na Rímsky dohovor z roku 1980 nestačí. Osobitnú pozornosť si zasluhujú pravidlá otázok, ktorými sa nezaoberá Rímsky dohovor.

Talianske právne predpisy to výslovne stanovujú. V prípade zmluvných záväzkov sa osobitne odvolávajú na Rímsky dohovor z 19. júna 1980. V prípadoch, ktoré tento Dohovor neupravuje, sa príslušne odvolávajú na iné relevantné medzinárodné dohovory.

Určenie platného práva však podlieha zmluvám, ktoré strany slobodne uzavreli.

Uplatňovanie právnych predpisov určených prostredníctvom medzinárodného dohovoru alebo podľa vôle strán však môže byť vylúčené, ak sa považujú za nezlučiteľné s verejným poriadkom (napríklad, ak sú nezlučiteľné s policajnými alebo bezpečnostnými ustanoveniami).

III.2. Mimozmluvné povinnosti (priestupky a delikty, neoprávnené obohacovanie, negotiorum gestio atď.)

V citovanom zákone 218/1995 sa definujú pravidlá uplatňované v týchto prípadoch mimozmluvných povinností: jednostranný prísľub (právo štátu, v ktorom bol prísľub daný); úverové listiny (Ženevský dohovor z roku 1930 o zmenkách, dlžobných úpisoch a šekoch, pričom na iné úverové listiny, na primárne záväzky, sa uplatňuje právo štátu, v ktorom bola listina vydaná); dobrovoľné zastúpenie (právo štátu, v ktorom má toto zastúpenie sídlo, alebo v ktorom primárne vykonáva svoje právomoci); povinnosti vyplývajúce zo zákona (právo miesta, kde sa stala udalosť, z ktorej vyplynula táto povinnosť); zodpovednosť za priestupok/delikt (právo štátu, v ktorom sa udalosť stala, bez toho, aby bolo ovplyvnené uplatňovanie práva štátu, kde sa stal čin, ktorý spôsobil škodu, ak to požaduje obeť, a bez toho, aby bolo ovplyvnené odvolanie sa na vnútroštátne právne predpisy, ak ide o občanov len jedného štátu).

HoreHore

III.3. Osobný štatút, jeho aspekty týkajúce sa občianskeho štatútu (meno, domicil, spôsobilosť)

Osobný štatút a spôsobilosť a existenciu a obsah osobných práv vrátane práva na meno upravujú vnútroštátne právne predpisy zainteresovanej strany s výnimkou práv odvodených z rodinných vzťahov, na ktoré sa uplatňujú pravidlá postúpenia stanovené v zákone 218/1995 v každom prípade osobitne.

III.4. Vznik vzťahu rodič - dieťa vrátane adopcie

Pokiaľ ide o vzťah rodič - dieťa, legitímny štatút a štátne občianstvo dieťaťa sa nadobúda na základe vnútroštátnych právnych predpisov rodičov alebo jedného z rodičov v čase narodenia. Vznik vzťahu rodič - dieťa odkazuje na vnútroštátne právne predpisy krajiny dieťaťa v čase narodenia.

Pokiaľ ide o adopciu, v prípade adopcie dieťaťa sa na účely zabezpečenia legitímneho štatútu dieťaťa, o ktorom rozhodujú talianske súdy, uplatňujú talianske právne predpisy.

V prípade ostatných pravidiel konfliktu zákonov obsahuje článok 38 zákona č. 218/1995 podrobné ustanovenia o rôznych posudzovaných scenároch.

III.5. Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, súdna rozluka, vyživovacia povinnosť

Pokiaľ ide o manželské veci, osobné vzťahy medzi manželmi upravuje zákon o spoločnej štátnej príslušnosti manželov; inak ich upravujú právne predpisy štátu, kde manželia väčšinou žili.

Právne predpisy uplatňované na osobné vzťahy zvyčajne upravujú aj vlastnícke vzťahy v manželstve, ale v tomto prípade možno urobiť výnimku, ak sa manželia dohodnú inak, alebo v iných prípadoch osobitne uvedených v zákone.

HoreHore

Talianske právne predpisy neuznávajú iné formy spolužitia než manželstvo ako autonómnu inštitúciu.

Súdnu rozluku alebo rozvod upravuje zákon o spoločnej štátnej príslušnosti manželov, v opačnom prípade sa uplatňuje právo štátu, v ktorom pár väčšinou žil. Ak sa v tomto prípade zahraničné právo uvedenými inštitúciami nezaoberá, uplatňuje sa talianske právo.

Vyživovacie povinnosti rodiny sa upravujú odkazom na Haagsky dohovor z 2. októbra 1973.

III.6. Vlastnícke vzťahy v manželstve

V Taliansku sa uplatňuje všeobecná zásada predmanželskej zmluvy.

Manželia si môžu zvoliť aj alternatívny režim k predmanželskej zmluve, ako napríklad oddelenie majetku alebo iný systém, na ktorom sa manželia dohodnú.

III.7. Závety a dedičstvo

Dedičstvo upravujú vnútroštátne právne predpisy zosnulého v čase smrti. Zosnulý môže za svojho života závetom podmieniť následníctvo právnym predpisom krajiny, v ktorej býva; ak ide o talianskeho štátneho príslušníka, táto voľba neovplyvňuje prioritné práva dedičov bývajúcich v Taliansku.

Pokiaľ ide o formy závetu, ten sa považuje za platný, ak ho uzná právo miesta, kde zosnulý, ktorý zanechal závet, disponoval svojimi aktívami, alebo právo štátu, ktorého bol zosnulý, ktorý zanechal závet, štátnym príslušníkom v čase spísania závetu alebo smrti, alebo právo miesta, kde mal zosnulý, ktorý zanechal závet, v tom čase domicil alebo trvalé bydlisko.

III.8. Nehnuteľnosti

Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok (v tomto kontexte sa nezdá užitočné trvať na podrobných pravidlách nehnuteľného majetku).

Majetok a iné práva in rem upravujú právne predpisy štátu, v ktorom sa majetok nachádza.

III.9. Platobná neschopnosť

Podľa talianskych právnych predpisov neexistuje výslovné ustanovenie o práve uplatňovanom v prípadoch konfliktu týkajúceho sa platobnej neschopnosti.

Jednotné pravidlá o konflikte zákonov medzi členskými štátmi EÚ sú uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1346/2000.

« Rozhodné právo - Všeobecné informácie | Taliansko - Všeobecné informácie »

HoreHore

Posledná úprava: 10-10-2007

 
  • Právo spoločenstva
  • Medzinárodné právo

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Dánsko
  • Nemecko
  • Estónsko
  • Írsko
  • Grécko
  • Španielsko
  • Francúzsko
  • Taliansko
  • Cyprus
  • Lotyšsko
  • Litva
  • Luxembursko
  • Mad'arsko
  • Malta
  • Holandsko
  • Rakúsko
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Slovensko
  • Fínsko
  • Švédsko
  • Spojené kráľovstvo